Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: T. L., Z.. X.X.XXXX, B. A. XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Dlhý rad 16, proti žalovaným v 1. rade: Ľ. T., Z.. XX.X.XXXX, A. XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Slovenská 5, v 2. rade: F. T., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, XXX XX A., v 3. rade: M. P., Z.. XX.X.XXXX, B. Z. XX, XXX XX B., v 4. rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Z a s t a v u j e konanie voči žalovanému v 4. rade.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovaným v 2. až v 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi darcom T. L., Z.. X.X.XXXX, A. XX a obdarovanými F. T., J.. L., Z.. XX.XX.XXXX a Ľ. T.A., Z.. XX.X.XXXX. Zároveň žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, parciel registra C, evidovaným na LV č. XXX Okresného úradu Bardejov, parcely č. XXX/X o výmere 305 m2, druh pozemku záhrady, parcely č. XXX/X o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/X o výmere 226 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území A., obec A., okres B..

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX daroval svojej dcére (žalovanej v 2. rade) nehnuteľnosti - záhrady EN XXX o výmere 989 m2 zapísanej na LV č. XX pod A 1, pre obec A.. V súčasnosti je podľa neho uvedená nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, v obci A., a to parcely registra C, parcela č. XXX/X o výmere 305 m2, druh pozemku záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 262 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Pri podaní žaloby o vrátenie daru žalobca zistil, že obdarovanými uvedenými v darovacej zmluve sú žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade spoločne a darca dar daroval do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obdarovaných, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Takto aj katastrálny úrad zapísal ako zmenu vlastníckeho práva k uvedeným

nehnuteľnostiam. Následne žalovaný v 1. rade previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na svoju sestru, žalovanú v 3. rade. Aj keby žalobca ako darca chcel darovať predmetné pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaných v 1. a 2. rade, nebolo by to v súlade s ustanoveniami účinného v čase darovania ani v súčasnosti. V darovacej zmluve zo dňa XX.X.XXXX medzi žalobcom a manželmi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1. rade je uvedené, že darca daruje nehnuteľnosť v bode I. darovacej zmluvy uvedený, obdarovaným do ich bezpodielového spoluvlastníctva, čo obdarovaní prijímajú. Darovacia zmluva bola podľa žalobcu od počiatku neplatná. Zmena vlastníctva nemohla nastať, aj napriek tomu, že katastrálny úrad zmenu vlastníckeho práva zapísal.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti považuje za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Netvrdil žiadne rozhodné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu. Pri uzatváraní darovacej zmluvy dňa XX.X.XXXX bola vôľa žalobcu darovať svojej dcére, žalovanej v 2. rade a jemu ako zaťovi predmetnú nehnuteľnosť a to parcelu EN XXX, každému v 1, zhodná s jeho prejavom a darovacia zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne. Nie je pravdou, že žalobca daroval predmetnú nehnuteľnosť iba svojej dcére a tiež nie je pravdou, že nehnuteľnosti boli darované v roku 1998. Predmetnú nehnuteľnosť spoločne so žalovanou v 2. rade ako manželia užívali v dobrej viere ako svoju vlastnú a boli dobromyseľní v tom, že im táto nehnuteľnosť patrí a to každému v 1, Na predmetnej nehnuteľnosti parc. č. EN XXX/X k.ú. A. si postavili rodinný dom a stavebné povolenie bolo vydané dňa XX.X.XXXXX a stavba bola skolaudovaná dňa XX.XX.XXXX. Kolaudačné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Giraltovciach nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca sa tiež podanou žalobou domáha určenia, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X k.ú. A., zapísaná na LV č. XXX. Poukázal na to, že túto parcelu nadobudli so žalovanou do svojho výlučného vlastníctva od žalobcu a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, na základe notárskej zápisnice N XX/XX, NZ XX/XX. Všetky tieto nehnuteľnosti spoločne so žalovanou v 2. rade užívali nepretržite 25 rokov v dobrej viere, že im patria a žalobca sa nikdy nedomáhal svojho vlastníckeho práva, prípadne vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy. Údaje, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti, považovali za platné. V danom období mali postavenie dobromyseľných držiteľov predmetných nehnuteľností. Dňa XX.X.XXXX spoločne so žalovanou v 2. rade ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to pozemku parc. č. KN-C XXX/X, KN-C XXX/X, KN-C XXX/X a rodinného domu postaveného na parcele č. C KN XXX/X, a to všetko zapísané na LV č. XXX, k.ú. A. uzatvorili so žalovanou v 3. rade kúpnu zmluvu o prevode predmetných nehnuteľností. Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, svojím rozhodnutím vedeným pod č. vkladu V XX/XX zo dňa XX.X.XXXX povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej v 3. rade. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade rozvedené. Žalobca ho listom zo dňa 6.3.2014 vyzval na vrátenie daru a to z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov a následne vydania daru sa domáhal v konaní vedenom na tunajšom súde, ktoré konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX. Žaloba je špekulatívna. Žalobca sa začal domáhať vydania predmetných nehnuteľností až po jeho rozvode so žalovanou v 2. rade, a to jednak vrátením daru z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov. Podaním zo dňa X.XX.XXXX mu predložil návrh na mimosúdnu dohodu s tým, aby previedol vlastnícke práva na niektoré z ich detí, prípadne na všetky deti. Vyhovením žalobe by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo a naďalej by bolo neisté, keďže katastrálny odbor by s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona nemohol vykonať na základe výroku rozsudku, ktorý by určil neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy žiadnu zmenu v katastri, keďže predmetné nehnuteľnosti boli následne dotknuté ďalšími právnymi zmenami. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 8.3.2018 k podanej žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí. Nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX v k.ú. A. kúpila v dobrej viere, že všetky veci okolo nehnuteľností boli v čase predaja v poriadku, čo potvrdzoval aj list vlastníctva č. XXX v k.ú. A., na ktorom figurovali ako vlastníci nehnuteľností žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade a ktorí boli ako vlastníci nehnuteľností osobne prítomní pri podpise kúpnej zmluvy a túto osobne podpísali z vlastnej vôle a bez nátlaku.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade vedel, že je vedený súdny spor o vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti a že jeho vlastníctvo je spochybnené, napriek

tomu previedol nehnuteľnosť na žalovanú v 3. rade. Žalovaná v 3. rade vo svojom vyjadrení uvádza, že nehnuteľnosti kúpila v dobrej viere, že všetky veci okolo nehnuteľnosti boli v poriadku, ale je možné, že skutočnosť, o súdnom konaní žalovaný v 1. rade žalovanej v 3. rade zatajil a uviedol ju do omylu, teda by mohlo ísť o neplatnú zmluvu.

6. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení zo dňa 13.8.2018 k žalobe uviedol, že na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, ani na určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom pri žalovanom v 4. rade. Žalovaný v 4. rade totiž nikdy nebol zmluvnou stranou darovacej zmluvy. Žalovaný v 4. rade nie je pasívne legitimovaným v spore. V ďalšom vyjadrení zo dňa 19.12.2018 žalovaný v 4. rade uviedol, že žalobca zrejme nepochopil zmysel a účel určovacích žalôb u vlastníckeho práva, kde naliehavý právny záujem v tomto konaní môže mať jedine strana, ktorá tvrdí, že je vlastníkom veci alebo vlastnícke právo spochybňuje. Pasívne vecne legitimovaným by žalovaný v 4. rade mohol byť jedine vtedy, keby výsledok tohto konania nejakým spôsobom ovplyvnil vlastnícke právo žalovaného v 4. rade k sporným pozemkom. Žalovaný v 4. rade nemôže ani nemá žiadny záujem na určení platnosti, či neplatnosti darovacej zmluvy a následne na určení vlastníka sporných pozemkov.

7. Podaním zo dňa 6.2.2019 vzal žalobca voči žalovanému v 4. rade žalobu späť. Na uvedené podanie súd reflektoval postupom podľa , čo vyjadril aj v prvom výroku tohto rozsudku.

8. Na nariadenom pojednávaní dňa 15.3.2019 súd vyzval žalovanú v 2. rade na doplnenie skutkových tvrdení, pričom táto uviedla, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy nikto nevedel o tom, že zákon je taký, že sa to nemôže prevádzať do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobca im chcel (žalovanému v 1. a 2. rade) nehnuteľnosti darovať, lebo chceli stavať dom. Stavebné povolenie sa vyžadovalo na obidvoch manželov, preto sa to dávalo na obidvoch manželov. Až minulý rok sa dozvedela, že tá darovacia zmluva je neplatná. Dovtedy to nikto neriešil až kým im to nepovedal sudca pri predbežnom právnom posúdení v inom konaní. Keď podpisovala kúpnopredajnú zmluvu so žalovanou v 3. rade, bola presvedčená o tom, že je to jej, keďže tam žili 22 rokov. Minimálne do roku 2012 o tom bola presvedčená. Žalobca sa začal domáhať vrátenia nehnuteľnosti až potom, čo sa dozvedel, že bola prevedená na tretiu osobu.

9. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila žalovaná v 3. rade, pričom bolo predložené potvrdenie o jej neprítomnosti s tým, že nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd postupom podľa pojednával vec v jej neprítomnosti.

10. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, následne oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise postupom podľa a oboznámil sa tiež s ďalším obsahom spisu.

11. Podľa žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

12. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (povinnosť tvrdenia), označenie dôkazov na ich preukázanie (dôkazná povinnosť) a žalobný návrh.

13. Podľa súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

14. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia musí žalobca v žalobe pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej .

16. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je pritom žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov.

17. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti súd deklaruje to, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva).

18. Nakoľko sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy), pričom nepripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (darovacej zmluvy) a žalobca zotrval na podanej žalobe napriek tomu, že ho súd vyzval na späťvzatie žaloby v tejto časti (o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX), neostávalo súdu nič iné len žalobu v tejto časti zamietnuť.

19. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. V danom prípade sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom označených nehnuteľností. Je nepochybné, že ide o určenie, či tu takéto jeho právo je alebo nie je. Predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu, vychádzajúc z ust. a konštantnej judikatúry k obsahovo rovnakému ust. pís. c) , sú z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou je samozrejme preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho práva, ktorého posúdenie je predmetom konania (t.j. že strany sporu sú, resp. nie sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia a povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve podmienky je potrebné rozlišovať, aj keď spolu úzko súvisia a naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa požadovaného petitu. Ak je však žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. , , ). „Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný. Napríklad pri žalobe na plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu niečo dlží (že porušuje právnu povinnosť), potom je samozrejmé, že žalobca má právny záujem na získaní rozsudku (exekučného titulu). Skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná (že žalovaný porušuje právnu povinnosť) už ipso facto znamená, že právny záujem žalobcu je daný. ... Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 500). Právny záujem žalobcu na žiadanom určení pri určovacích žalobách pritom musí byť podľa požiadavky zákona dokonca kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Je pritom zrejmé, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné, a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku, a zároveň odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Inými slovami, podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s otázkou, či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch. Naliehavý právny záujem teda vyplýva spravidla z toho, že

právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá, čo súvisí aj s otázkou vhodnosti a správnosti žalobcom zvoleného petitu, t.j. či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov bez praktického (konečného) významu pre ich účastníkov.

21. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010, sp. zn. ).

22. Podľa zákona číslo (ďalej len „OZ“ alebo „“) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

23. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

25. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

27. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

28. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení , v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať ius utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o

existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

29. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

30. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným.

31. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.

32. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

33. Dňa XX.X.XXXX bola medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená darovacia zmluva, ktorou žalobca daroval nehnuteľnosť a to záhradu EN o výmere 989 m2 zapísanú na LV č. XX pre obec A., pod A 1 žalovaným v 1. a 2. rade.

34. Z notárskej zápisnice N XX/XX, NZ XX/XX spísanej na Štátnom notárstve v Bardejove dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca predal žalovaným v 1. a 2. rade nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme tejto notárskej zápisnice štátnym notárom JUDr. Jánom Hamarom, Predmetom zmluvy bola geometrickým plánom č. XXXXX-XXX-XXX-XX vyhotoveným Geodézia š.p. dňa X.X.XXXX novovytvorená parcela EN XXX/X, záhrady o výmere 795 m2.

35. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná dobromyseľnosť žalovaných v 1. a 2 rade pri nadobúdaní nehnuteľností od žalobcu. V texte zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bolo síce uvedené, že darovaná nehnuteľnosť sa daruje do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak uvedená formulácia bola vykonaná omylom, nakoľko bez akýchkoľvek pochýb bolo vôľou žalobcu darovať nehnuteľnosť obom žalovaným. Súd pri posudzovaní možného splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými v 1. a 2. rade mal za preukázané, že práve darovacia zmluva bola titulom, od ktorého momentu sa mala odvíjať ich dobromyseľnosť.

36. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XX/XXXX, ako aj následných tvrdení žalovaného v 1. rade a tiež žalovanej v 2. rade, ktorá na pojednávaní dňa 15.3.2019 uviedla, že im to chcel žalobca darovať, bolo vôľou darcu darovať uvedenú nehnuteľnosť žalovaným v 1. a 2. rade. Následne uvedené korešpondovalo s úkonmi smerujúcimi k výstavbe nehnuteľnosti, rodinného domu, na ktorého vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy na výstavbu rodinného domu, stavebného povolenia, poskytnutia príspevku na individuálnu bytovú výstavbu, ktorých žiadateľom bol žalovaný v 1. rade, pričom žalovaná v 2. rade potvrdila, že tieto úkony (okrem iných príspevok) boli

podmienené vlastníctvom nehnuteľností žalovanými v 1. a 2. rade. Rovnako tak ďalší úkon darcu (žalobcu), ktorý dňa XX.X.XXXX uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade o uvedenom svedčil, keďže žalovaní v 1. a 2. rade kúpili od žalobcu novovytvorenú parcelu EN XXX/X za kúpnu cenu 666 KČS.

37. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Giraltovciach zo dňa XX.XX.XXXX plynie, že navrhovateľovi (žalovaný v 1. rade) bolo povolené užívanie samostatne stojaceho rodinného domu postaveného na parcele č. EN XXX/X v kat. úz. A., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa XX.X.XXXX pod číslom ÚP XXX/XX.

38. Z výpisu z LV č. XXX (č.l. 7-8 spisu) plynie, že ako vlastníci nehnuteľností parc. č. XXX/X, o výmere 305 m2, záhrady, parc. č. XXX/X o výmere 569 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 226 m2, zastavané plochy a nádvoria v kat. území A. sú zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1 so zapísanou ťarchou (zml. ONV RIII XXX/XX o poskytnutí štátneho príspevku a obmedzení prevodu nehnuteľností).

39. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX (č.l. 18-19 spisu) súd zistil, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade predali žalovanej v 3. rade nehnuteľnosti a to pozemok parcela č. KN-C XXX/X o výmere 305 m2, druh pozemku záhrady, katastrálne územie A., pozemok parcela č. KN-C XXX/X o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie A., pozemok parcela č. KN-C XXX/X o výmere 226 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie A. a rodinný dom stojaci na parcele registra KN-C XXX/X, so súpisným číslom XX, zapísaných na Okresnom úrade v Bardejove, Katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. A..

40. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa X.X.XXXX plynie, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov na vrátenie daru a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie A., obec A., okres B. parc. č. XXX/X, o výmere 305 m2, záhrady, parc. č. XXX/X o výmere 569 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 226 m2, zastavané plochy a nádvoria.

41. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

42. Záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory nakladá s vecou. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní v 1. rade a 2. rade realizovali riadny výkon vlastníckeho práva a nakladali s vecou ako vlastníci, keďže sa o ňu starali, realizovali oprávnenia vyplývajúce z vlastníckeho práva a túto starostlivosť vykonávali, pričom preukázal realizovanie corpus possessionis; teda v danom prípade realizovali moc nad vecou, fakticky ju ovládali, s ňou nakladali ako s vlastnou. Svedčia o tom aj všetky úkony, ktoré realizovali vo vzťahu k štátnym orgánom (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, štátny príspevok), ako aj vo vzťahu k žalobcovi, ktorý im predal dňa XX.X.XXXX ďalšiu nehnuteľnosť, ktorá bola zapisovaná a spoluvytváraná s už darovanou nehnuteľnosťou pod nové CK-N. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že žalobca si bol plne vedomý komu a aké nehnuteľnosti prevádza a že tieto úkony realizoval slobodne, vážne a bez nátlaku. Práve tieto skutočnosti sú skutočnosťami vonkajšieho sveta, z ktorých možno usudzovať dobromyseľnosť žalovaných v 1. a 2. rade. Práve objektívne skutočnosti vonkajšieho sveta preukazujú to, že držba bola oprávnená.

43. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva, tzv. panstvo nad vecou. V danom prípade u žalovaných v 1. rade a 2. rade boli naplnené predpoklady oprávnenej držby a to vôľa vec nakladať ako s vlastnou, teda animus possidendi a faktické ovládanie veci (corpus possessionis).

44. O tom, že žalovaní v 1. a 2. rade boli pri nadobúdaní nehnuteľnosti dobromyseľnými svedčí aj skutočnosť následne realizovaných krokov realizovaných za účelom výstavby rodinného domu s tým, že všetky povolenia smerujúce k výstavbe rodinného domu (odňatie poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu rodinného domu na meno žalobcu), ako aj poskytnuté dotácie (štátny príspevok na individuálnu bytovú výstavbu) boli s uvedeným v súlade. Žalovaní v 1. a 2. rade boli bez pochýb dobromyseľnými. V tejto

súvislosti treba pripomenúť, že túto skutočnosť pri povinnosti uvádzať pravdivé skutkové tvrdenia v podstate potvrdil aj žalobca vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XX/XXXX, keďže žaloval žalovaných v 1. a 2. rade o vrátenie daru, preto aj on sám minimálne do späťvzatia žaloby, musel prihliadajúc na všetky okolnosti mať za to, že nehnuteľnosť patrí žalovaným v 1. a 2. rade. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade vydržali vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, keďže nehnuteľnosti ako oprávnení držitelia užívali viac ako 24 rokov, preto boli oprávnenými aj na prevod nehnuteľností na žalovanú v 3. rade.

45. Pokiaľ sa jedná o samotný predmet konania vo vzťahu k parcele parc. č. XXX/X o výmere 569 m2, tu treba uviesť, že táto bola aj predmetom kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade vychádzajúc z kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N XX/XX Nz XX/XX zo dňa XX.X.XXXX a následne aj z geometrického plánu, ktorý v sebe už subsumoval zmeny (čl. 52 spisu) a ktorý tvoril podklad pre zápis zmien v katastri záznamovou listinou zaevidovanou pod Z 1921/1998. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, žalobca žiadnym spôsobom neuviedol skutkové tvrdenia, pre ktoré by mal byť výlučným vlastníkom tejto nehnuteľností (XXX/X) v celom rozsahu, keďže táto (resp. jej časť) bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a teda predaná žalovaným. Aj táto skutočnosť, teda uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade svedčí o dobromyseľnosti žalovaných pri nadobúdaní nehnuteľnosti do ich vlastníctva. Žalobca až na pojednávaní dňa 23.5.2019 uviedol ďalšie rozporné tvrdenia a to, že nehnuteľnosti chcel previesť len na žalovanú v 2. rade. Uvedené skutočnosti však boli vyvrátené, keďže je nepochybné, že ako darovaciu, tak aj kúpnu zmluvu dňa XX.X.XXXX, ktorá na ňu nadväzovala podpísal a nenamietal, že by nebola uzatvorená vážne, slobodne a bez nátlaku, pričom už v predošlej žalobe pod sp. zn. XC/XX/XXXX skutkovo tvrdil, že nehnuteľnosti daroval a až po vyslovenom predbežnom právnom názore konajúceho sudcu vzal žalobu späť. Aj v tomto konaní skutkovo v žalobe tvrdil, že ju riadne uzavrel, preto aj uvedené skutočnosti svedčia o tom, že jeho vôľa pri uzatváraní darovacej zmluvy bola slobodná a vážna a nemožno mať o nej pochybnosti.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

47. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

50. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

51. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 2. až 4. rade, žalobca bol procesne neúspešným, avšak žalovaní v 2. až 4. rade si nárok na náhradu trov konania nežiadali priznať, resp. z obsahu spisu neplynie vznik týchto trov, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd taktiež vychádzal z ustanovenia a priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou ustanovenia , avšak prejednávaný prípad nevykazoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by spočívali v okolnostiach danej veci, dokonca po výzve súdu podľa

a vyslovení právneho názoru pred otvorením pojednávania, ani u strán sporu, preto zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.