Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/122/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobkyne: F. F., W. XX, B. Q., proti žalovaným: X. Slovenská B., P..B.., J.: XX XXX XXX, C. XX, A. X. S. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, V. X, A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.10.2023, č.k. -73, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 21.09.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre okres W., obec B. Q., katastrálne územie B. Q., a to bytu č. XX, na prízemí bytového domu, vchod č. XX, na adrese W. XX, B. Q., súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „E.“, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k pozemku parc. č. XXXX/XX, o výmere 424 m2, ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX, o výmere 111 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 510 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej spolu ako „byt“ alebo „nehnuteľnosti“) a zároveň uloží žalovanému v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii a uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve (do skončenia a právoplatného rozhodnutia vo veci samej - pozn. odvolacieho súdu). Dôvodila, že z webovej stránky žalovaného v 2. rade zistila, že dňa 17.10.2023 sa má uskutočniť dobrovoľná dražba jej nehnuteľností, hoci si žiadnu neobjednala a spoločnosť žalovaného v 2. rade nepozná; žalovaní tak bez jej vedomia a súhlasu vykonávajú úkony smerujúce k predaju jej bytu na dobrovoľnej dražbe. Zdôraznila, že je slobodnou matkou maloletého dieťaťa a byt predstavuje jej jediné obydlie. Žalovaný v 2. rade jej doručil znalecký posudok č. 121/2023, ktorý žalobkyňa považovala za nepreskúmateľný a tento, najmä stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v ňom, namietala.

3. Súd prvej inštancie, oboznámiac sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami konštatoval, že žalobkyňa potrebu úpravy pomerov odôvodňovala a preukazovala tým, že dňa 17.10.2023 sa bude konať dobrovoľná dražba jej nehnuteľností, bez toho, aby ju o tejto skutočnosti žalovaní akýmkoľvek spôsobom oboznámili a tiež dôvodila nesúhlasom so znaleckým posudkom určujúcim všeobecnú hodnotu jej bytu, považujúc ho za nepreskúmateľný; žalobkyňa tak o predbežnú ochranu žiadala z dôvodu konania dobrovoľnej dražby jej nehnuteľností zaťažených záložným právom v čase, kedy prebiehalo konanie o určenie neplatnosti neprijateľných podmienok spotrebiteľského úveru, pre ktorý bolo záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade zriadené. Súd

prvej inštancie vyhodnotil, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď v čase rozhodovania o jej návrhu už pominula naliehavá potreba poskytnutia žiadanej ochrany; v zákonom stanovenej lehote 30 dní na vydanie požadovaného rozhodnutia sa totiž podľa žalobkyňou doručených dôkazov už uskutočnila dobrovoľná dražba, a teda naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov zanikla.

4. V ďalšom konajúci súd uviedol, že mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah založený úverovou zmluvou, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni úver v sume 57.000 eur účelovo viazaný na kúpu nehnuteľností; na zabezpečenie pohľadávky z úveru sa strany dohodli na zriadení záložného práva č. XXXX/XXXXXX/XXXX v prospech žalovaného v 1. rade, ktoré bolo zapísané i na liste vlastníctva pod č. M. zo dňa 16.08.2016. Žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni podľa úverovej zmluvy zo dňa 28.08.2018 i úver v sume 32.500 eur, účelovo viazaný na splatenie skôr poskytnutých úverov, ako i na iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou, pričom i jeho splatenie zabezpečil zriadením záložného práva č. XXXX/XXXXXX/XXXX v prospech žalovaného v 1. rade; záložné právo je evidované na liste vlastníctva pod č. M. zo dňa 03.10.2018. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že ku dňu rozhodnutia žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že by jej dlhy z predmetných úverov zanikli. Neosvedčila ani, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam na dobrovoľnej dražbe zjavným podhodnotením ich ceny. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že všeobecnú hodnotu predmetu dražby určila J.. F. Q. znaleckým posudkom č. 121/2023 na sumu 122.000 eur; táto pritom jednoznačne prevyšovala sumu ich ocenenia pri podpise úverovej zmluvy (102.869,79 eura); iný dôkaz preukazujúci všeobecnú hodnotu nehnuteľností žalobkyňa nepredložila. Napokon v konaní žiadnym spôsobom neosvedčila ani namietanú nepreskúmateľnosť znaleckého posudku č. 121/2023.

5. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala zánik svojich záväzkov voči žalovanému v 1. rade a neosvedčila svoje tvrdenia o nesprávnosti určenia hodnoty predmetu dražby, o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku č. 121/2023, prihliadajúc na to, že v čase rozhodovania o jej návrhu nepreukázala ani naliehavú potrebu úpravy pomerov, súd prvej inštancie, za súčasnej aplikácie , , , , , , , , (ďalej len „“), , , , , , (ďalej len „“), o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), veta prvá o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci úspech, nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , , až h) , ako i s poukazom na , a Považovala ho za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, nepresvedčivé, neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce argumenty, ani okolnosti veci, a preto arbitrárne; zároveň ho označila za prejav ignorácie práv a diskriminácie, keď podľa verejne prístupných rozhodnutí mnohým spotrebiteľom totožný súd vyhovel a nariadil v ich veci neodkladné opatrenie. Zdôraznila, že je spotrebiteľkou a slobodnou matkou riadne sa starajúcou o maloletého syna, pričom v období krízy koronavírusu v auguste 2021 prišla o prácu, z ktorého dôvodu poberala po dobu 6 mesiacov príspevok v nezamestnanosti; naďalej je evidovaná na úrade práce, avšak ako uchádzačka nezískala žiadne trvalé zamestnanie, a teda je bez príjmu, ktoré okolnosti považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Zdôrazňujúc, že ide o spotrebiteľský spor a vzťah medzi ňou a bankou (žalovaný v 1. rade - pozn. odvolacieho súdu) založený zmluvou o splátkovom úvere sa skončil jej rozhodnutím, pričom adresa zálohu je totožná s jej adresou v registri obyvateľov a na tejto býva spolu s maloletým synom, bola žalobkyňa presvedčená, že preukázala existenciu bezprostredne hroziacej ujmy; v prípade realizácie dražby by totiž prišla o bývanie. I napriek tomu, že banka mala vedomosť o jej bezvýchodiskovej situácii, nepostupovala primerane, keď v súvislosti s nezaplatenými splátkami uplatnila jediný spôsob, a to vypovedanie zmluvy a vydraženie jej obydlia, hoci je podľa nej pre také prípady poistená. Banka jej neponúkla reštrukturalizáciu, ani taký odklad splátok, ktorý by neohrozoval životné potreby

jej a jej maloletého syna. S poukazom na ochranu dobromyseľnosti spotrebiteľa poukázala tiež na to, že „odstúpením od úverovej zmluvy dodávateľom zaniká záväzkový vzťah z úverovej zmluvy, čiže neexistencia úverového záväzku spôsobuje, že uzavretá záložná zmluva nemôže zabezpečovať záväzok, ktorý neexistuje“; odstúpením od úverovej zmluvy tak zaniká i záväzok zo záložnej zmluvy.

9. Poukazujúc na bod 26. odôvodnenia napadnutého uznesenia žalobkyňa namietla, že súd prvej inštancie neuviedol o aký dlh sa malo jednať, hoci jeho výška je dôležitá, keďže žalobkyňa napádala ako spornú i pohľadávku, čo do dôvodu i výšky; nepovažovala pritom za dôvodné vydražiť nehnuteľnosti, ktorých hodnota podstatne prevyšuje existujúcu pohľadávku. Aj keď tieto skutočnosti namietala, žalovaní neboli ochotní úhradu pohľadávky riešiť iným spôsobom, než vydražením jej nehnuteľností, čo hodnotila za vážny zásah do jej práv a právom chránených záujmov. Za taký považovala i nesprávne určenie hodnoty zálohu znaleckým posudkom, majúc za to, že znalkyňa jej majetok nestanovila v súlade so zákonom; naviac v znaleckom posudku absentovala fotodokumentácia ohodnocovaného majetku, tak interiéru, ako ani exteriéru, uzatvárajúc, že na jeho základe nebolo možné vykonať dražbu podľa zákona.

10. V ďalšom žalobkyňa upriamila pozornosť na to, že v štádiu, keď ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti, predstavuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jediný právny nástroj, ktorým ako vlastník nehnuteľnosti disponuje, pričom žalovaná (zrejme žalovaný v 1. rade - pozn. odvolacieho súdu) začala s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe; podľa judikatúry predstavuje súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby akýsi fakultatívny filter vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu. V ďalšom žalobkyňa konajúcemu súdu vytýkala prijatie úvah a názorov nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní; tie sa týkali bodu 25. odôvodnenia. Podľa mienky žalobkyne je nesporné, že hoci súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia o tom, že sa má konať dobrovoľná dražba, išlo nepochybne o prvú dražbu a k jej organizovaniu môže dražobník opätovne pristúpiť, o čom mal mať konajúci súd vedomosť; uvedené pritom bolo i dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. U banky, ktorá je poistená, pritom nemôže dôjsť k nenapraviteľnému a neodstrániteľnému stavu; naproti tomu, ona môže stratiť svoje obydlie.

11. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že osvedčila dôvodnosť i trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu; vykonaním dražby bytu by stratila nielen vlastnícke právo, ale i svoje obydlie, čo pre ňu môže znamenať nenávratný zásah do jej práv a tiež do chránených práv jej dieťaťa. Odvolaciemu súdu preto navrhla, aby s prihliadnutím na uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení vyhovie.

12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvodné.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

18. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že jeho primárnym dôvodom bola vada spočívajúca v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého uznesenia spadajúca pod odvolací dôvod v Podľa mienky odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v dostatočnej miere a v potrebnom rozsahu vyjadril ku podstatným skutočnostiam a rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam, ktorými žalobkyňa odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a hroziacu ujmu, pričom svoju myšlienkovú úvahu vedúcu k zamietnutiu jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postačujúcim spôsobom tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za určujúce a ako na podklade skutkovej argumentácie a listinných dôkazov vyhodnotil osvedčenie splnenia zákonom stanovených predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zo strany žalobkyne; dal tak zadosť právu žalobkyne na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvoriace súčasť základných zásad spravodlivého súdneho procesu.

19. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd udáva, že predmetom jeho prieskumu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinnými dôkazmi ňou predloženými, berúc zreteľ i na skutočnosti vyplývajúce z jej odvolania, dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnený; žalobkyňa neosvedčila splnenie základných predpokladov pre jeho nariadenie.

20. V posudzovanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti 1/ žalovanému v 1. rade ako veriteľovi a súčasne záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva dražbou jej bytu a 2/ žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii a uskutočneniu ich dobrovoľnej dražby, všetko až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; vo veci samej sa pritom určovacou žalobou dožadovala vyslovenia neplatnosti neprijateľnej podmienky a/ v zmluve o hypotekárnom úvere, úver na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo dňa 09.08.2016 uzavretej medzi ňou a žalovaným v 1. rade v znení: Spracovateľský poplatok v sume 599 eur a b/ v zmluve o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2018 uzavretej so žalovaným v 1. rade v znení: Spracovateľský poplatok v sume 89 eur. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že jej v dôsledku dobrovoľnej dražby bytu, ktorá sa mala podľa informácie na webovej stránke žalovaného v 2. rade uskutočniť dňa 17.10.2023, hrozí nenapraviteľná ujma, keďže byt predstavoval jediné obydlie pre ňu a jej maloletého syna; žalovaní k dražbe bytu mienili pristúpiť bez jej vedomia, za použitia nekalých praktík, na podklade znaleckého posudku č. 121/2003, voči ktorému vzniesla námietky, považujúc ho za nepreskúmateľný a nesprávne oceňujúci jej nehnuteľnosť. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným v 1. rade uzatvorila niekoľko spotrebiteľských zmlúv, z toho len pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úvere, úver na bývanie, a zo zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) boli zabezpečené záložným právom viažucim sa k jej bytu, v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa. Ten jej neoznámil, že úvery vypovedá, zosplatňuje alebo odstupuje od niektorej z uzavretých zmlúv, ako ani, pre ktorú pohľadávku a v akej výške pristúpil k vyhláseniu jej predčasnej splatnosti a začal s výkonom záložného práva, čo označila za konanie rozporné s dobrými mravmi. Súčasne poukázala na to, že žalovaný v 1. rade ju vo výzve zo dňa 07.06.2023 informoval o existencii pohľadávky z kreditnej karty B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 679,18 eura, pohľadávky zo spotrebného úveru na čokoľvek č. XXXXXXXXXX v sume 435,32 eura a zo zmluvy zo spotrebného úveru na čokoľvek č. XXXXXXXXX v sume 3.892,87 eura, spolu 5.007,37 eura, avšak ich nezaplatenie nemalo byť dôvodom, pre ktorý pristúpil k výkonu záložného práva.

21. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok v zmysle , primárne z dôvodu pominutia naliehavosti jeho nariadenia, keďže v čase jeho rozhodovania už prebehla dobrovoľná dražba nehnuteľnosti žalobkyne (17.10.2023). Žalobkyňa v podanom odvolaní túto skutočnosť nijako nespochybnila, keď len uviedla, že išlo o v poradí prvú dobrovoľnú dražbu, s tým, že žalovaný v 2. rade môže pristúpiť k jej opakovaniu v budúcnosti. V ďalšom pritom netvrdila, že v konkrétnom termíne sa má vykonať ďalšia, resp. opakovaná dobrovoľná dražba jej bytu a z tohto dôvodu existuje naďalej nebezpečenstvo hroziacej ujmy spočívajúce v strate jej jediného obydlia, pričom takú skutočnosť nezistil ani odvolací súd z obsahu spisu. Za tohto stavu, pokiaľ žalobkyňa viazala nevyhnutnosť úpravy pomerov s dražbou jej patriacej nehnuteľnosti, ku ktorej mal pristúpiť žalovaný v 2. rade dňa 17.10.2023, odvolací súd musel prisvedčiť argumentácii konajúceho súdu, že v čase jeho rozhodovania (20.10.2023) už žalobkyňa neosvedčila bezodkladnú potrebu úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Neuviedla totiž žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť či už žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade úplne sa zdržať výkonu záložného práva (jeho realizácie) dobrovoľnou dražbou jej bytu; pritom povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nestanovuje ani žiaden právny predpis. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že výkonom záložného práva sleduje vo všeobecnosti záložný veriteľ legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky zo zmluvy, a to nielen spôsobom zmluvne dohodnutým, ale i dovoleným zákonom. Je pritom nepochybné, že v zmluve o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) sa žalobkyňa dohodla so žalovaným v 1. rade, že tento jej za zmluvne stanovených podmienok poskytne hypotekárny úver v sume 57.000 eur a jeho pohľadávka bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, kým podľa zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) jej poskytne úver v sume 32.500 eur; i táto jeho pohľadávka mala byť zabezpečená záložným právom k totožnej nehnuteľnosti, čo napokon vyplýva i z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. Q.. Za účelom zabezpečenia záväzkov súvisiacich s oboma úverovými zmluvami uzatvorili zmluvné strany súčasne zmluvu(y) o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobkyne ako k zálohu. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 28.08.2018, ktorú jedinú založila žalobkyňa do súdneho spisu, pritom vyplýva oprávnenie žalovaného v 1. rade uspokojiť svoju zabezpečenú pohľadávku, ak táto nebude riadne a včas splácaná, predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo jeho predajom podľa osobitných zákonov (viď i ); za taký možno pritom považovať i predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe v súlade s ustanoveniami , a to i bez súhlasu žalobkyne ako vlastníka zálohu, nakoľko pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ (žalovaný v 1. rade) v mene záložcu (žalobkyňa), ktorý je potom povinný strpieť výkon záložného práva ( ). V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , v ktorom tento, okrem iného, uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa, vystupujúceho ako zástupca záložcu, speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ, vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

22. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s výkonom záložného práva žalovaným v 1. rade namietala, že konajúci súd neuviedol „o aký dlh sa malo jednať“, hodno uviesť, že žalobkyňa sama nemala jasno v otázke pohľadávky, pre ktorú žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva. Hoci potvrdila omeškanie s úhradou úverových splátok viažucich sa k zmluve o hypotekárnom úvere, úver na bývanie, z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí (čomu korešponduje i dodatok zmluvy o hypotekárnom úvere, úver na bývanie, zo dňa 17.09.2021), následne vyjadrila domnienku, že takou pohľadávkou je zrejme pohľadávka v sume spolu 5.007,37 eura, ku ktorej dospela sčítaním súm, na ktorých úhradu ju vyzval žalovaný v 1. rade troma výzvami zo dňa 07.06.2023 (3.892,87 eura, 435,32 eura a 679,18 eura). Podľa ich obsahu sa však záväzky v nich uvedené netýkali a nevyplývali zo zmluvy o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) alebo zo zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie), ktoré jediné boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam žalobkyne. Naviac, žalovaný v 1. rade predmetnými výzvami ani

nepristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala i na odstúpenie žalovaného v 1. rade od zmluvy zo dňa 26.06.2023, odvolací súd udáva, že tento úkon sa viazal k zmluve, na základe ktorej žalovaný v 1. rade žalobkyni poskytoval a viedol účet č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a teda netýkalo sa úverových zmlúv; žalobkyňa pritom nepreukázala zánik záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmlúv založených v spise žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom.

23. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť ani zo žalobkyňou viackrát zdôrazňovanej možnosti straty bývania, resp. neoprávnenosti a ne tento totiž umožňuje osobe dotknutej na svojich právach, podať návrh na určenie neplatnosti dražby, a to i v prípade, že nehnuteľnosti predstavujú jej obydlie. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí vo veci sp. zn. , prípadná strata obydlia predstavuje síce obrovský zásah do práv fyzickej osoby (spotrebiteľa) a nepochybne môže spôsobiť i veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné, za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv fyzickej osoby (spotrebiteľa), resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje (k tomu i rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C 34/13).

24. Napokon ani žalobkyňou namietaná nízka všeobecná hodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom č. 121/2023 nemohla bez ďalšieho predstavovať dôvod pre nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia; nepochybne totiž ide len o znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny bytu ku dňu jeho ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je to však skutočná trhová hodnota zálohu, pretože túto možno zistiť len prostredníctvom voľnej súťaže na trhu, kedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny; práve verejná dražba je miestom takejto voľnej súťaže. Naviac, navrhovateľka nielenže neozrejmila, ale ani neosvedčila prípadnú nesprávnosť stanovenia všeobecnej hodnoty jej nehnuteľnosti znalkyňou v znaleckom posudku č. 121/2023.

25. Pokiaľ žalobkyňa potrebu bezodkladnej úpravy pomerov viazala i na konanie vo veci samej, v ktorom sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) a v zmluve o splátkovom úvere (úver na bývanie) týkajúcich sa spracovateľského poplatku, odvolací súd udáva, že uplatnený nárok neosvedčila do takej miery, aby vznikla potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Poukazuje pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , v ktorom tento uviedol, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17 zo dňa 03.10.2019 článok. 4 ods. 2 a článok 5 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Je pritom zrejmé, že spracovateľský poplatok za poskytnutie hypotekárneho úveru, ako i splátkového úveru (úver na bývanie), ktoré boli nevyhnutné pre uzavretie týchto zmlúv, žalovaný v 1. rade stanovil za úkony súvisiace s poskytnutím úverov jasne a určito, uvádzajúc ich hodnotu; poplatok potom predstavoval cenu za poskytovanie služby veriteľom a jeho stanovenie bolo súladné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ; nešlo teda o nekalú zmluvnú podmienku. Bolo pritom v možnostiach žalobkyne posúdiť hospodárske dôsledky vyplývajúce z uzavretých zmlúv, či ich uzavrie a ak sa jej poplatok za poskytnutie úveru (úverov), ktorý bol v zmluvách vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, javil vysoký, nič jej nebránilo obrátiť sa na iný subjekt. Nemožno potom tolerovať, aby spotrebiteľ, ktorý vopred vedel, že bude musieť zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň poznal jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda s poplatkom a jeho výškou súhlasil, následne zaujal stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

26. Odhliadnuc od vyššie uvedenej skutočnosti, odvolací súd nemohol prehliadnuť, že požiadavka žalobkyne na dočasnú úpravu pomerov nebola v relevantnom kauzálnom vzťahu k ňou navrhovanému rozhodnutiu vo veci samej. Rovnako bez jeho povšimnutia neostalo ani to, že žalobkyňa na jednej strane tvrdila, že nemala vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva

prostredníctvom dobrovoľnej dražby jej bytu realizovanou žalovaným v 2. rade ako dražobníkom, nakoľko títo ju o týchto okolnostiach nemali informovať, na strane druhej však obdržala a podala námietky proti znaleckému posudku č. 121/2023, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty jej bytu práve pre účely výkonu záložného práva formou jeho dražby (viď účel znaleckého posudku); oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade napokon tvorilo obsah poznámky na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. Q., ktorý je verejne prístupný .

27. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, možno uzavrieť, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia stanovených v Skutočnosti ňou uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje zamietavé rozhodnutie, z dôvodu ktorého odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa potvrdil.

28. Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).