Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-70-2018.pdf
PDF · 148.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, právne zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 456,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.02.2018 domáhal určenia povinnosti pôvodne žalovaným 1: AMFIK s.r.o., IČO: 44 227 582, 27 Bohdanovce nad Trnavou 919 09, žalovanému 2: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, Trnava spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 1 456,60 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Pre prehľadnosť budú v texte odôvodnenia uvádzaní žalovaný 1 a žalovaný 2, napriek skutočnosti, že postavenie žalovaného 1 v konaní zaniklo vzhľadom na právoplatnosť platobného rozkazu voči žalovanému v 1. rade. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že právnym titulom pohľadávky voči žalovaným 1 a 2 je neoprávnený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len ,,ZoE“). Z tohto dôvodu ide o tzv. ,,bežný“ občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský. Dňa 05.04.2016 zistili, že na odbernom mieste: Orolská 16/5, 917 01 Trnava dochádza k neoprávnenému odberu plynu bez zmluvy o dodávke plynu, a to v období od 27.08.2015 do 05.04.2016 (zápis v prílohe). V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) bod. 2 ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo združenej dodávke plynu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Škodou je množstvo neoprávnene odobratého plynu zaznamenané na číselníku plynomera, za obdobie od 27.08.2015 do 05.04.2016 v celkovom objeme 5 551 m3. Žalovaný 1 zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako posledný evidovaný odberateľ zemného plynu pred začatím obdobia neoprávneného odberu, a to na horeuvedenom odbernom mieste. Žalovaný 2 zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, na ktorej bol zistený odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu - odberné miesto: Orolská 16/5, 917 01 Trnava. Odber plynu bez zmluvy prebiehal v období 27.08.2015 - 05.04.2016. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.10.2013, sp. zn. 41Cob 122/2013: ,,Nie je povinnosťou navrhovateľa zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu...Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do
jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom.“ Výpočet škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete neoprávneným odberom plynu za určené obdobie je stanovený Vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z.. Dňa 19.04.2016 žalovanému 1 vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 27.08.2015 - 05.04.2016, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 1.456,60 € - Vyúčtovanie č. 9000222433, splatné dňa 12.05.2016. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 19.04.2016. Cena plynu produktu NCG uverejnená na webovom sídle www.eex.com/en je vyznačená v prílohe. Referenčná cena sa počíta podľa prílohy č. 12 k Vyhláške č. 24/2013 Z. z. pravidlá fungovania vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Pre určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania distribučnej siete. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 19.04.2016 Natural Gas Daily Reference Price & Index
- internetový výstup Uplatňujeme si úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,OBZ") v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., a to 9,00 % ročne zo sumy 1.456,60 € od 02.02.2018 do zaplatenia. V zmysle § 369c ods. 1 OBZ v spojení s § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z. z. si uplatňujeme paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov a to zápis zo dňa 05.04.2016, výpis z Katastra nehnuteľností, výpočet a vyúčtovanie škody.
3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. 21Up/78/2018 zo dňa 19.02.2018 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.
4. Platobný rozkaz bol žalovanému 1 doručený elektronicky do schránky dňa 07.03.2018 a žalovaný 1 nepodal proti platobnému rozkazu odpor, preto sa platobný rozkaz stal voči žalovanému 1 právoplatný 23.03.2018, keďže medzi žalovanými nejde o nerozlučiteľné spoločenstvo.
5. Žalovaný 2 podal proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor a keďže žalobca požiadal, aby sa v konaní ďalej pokračovalo podľa ustanovení Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na miestne príslušný Okresný súd Trnava.
6. V odpore žalovaný 2 uviedol, že žalovaný 2 popiera zodpovednosť za vzniknutú škodu ako aj povinnosť uhradiť žalobcovi požadovanú istinu vo výške 1456,60 EUR s príslušenstvom z nasledujúcich dôvodov: Nevyhnutnými predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. V danom prípade žalovaný 2 má za to, že z jeho strany nie je naplnený ani jeden z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Žalovaný 2 uzatvoril spolu so žalovaným 1 dňa 25.02.2014 zmluvu o prenájme nebytového priestoru č. 4/2014, predmetom ktorej bolo odovzdanie do užívania nebytový priestor na dome Orolská 5, Trnava o výmere 243,70 m2, za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného 1 - reštauračné služby. V zmysle predmetnej zmluvy bol žalovaný 1 povinný riadne platiť nájomné spolu s poplatkami spojenými za užívanie nebytového priestoru. Nakoľko zo strany žalovaného 1. nedochádzalo k pravidelným úhradám v zmysle zmluvy, žalovaný 2. podal Návrh na vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého bol Okresným súdom Trnava vydaný Platobný rozkaz dňa 10.11.2016, ktorým uložil povinnosť žalovaného 1 uhradiť žalovanému 2 sumu 23.735,18 EUR s príslušenstvom. Žalovaný tak nebytový priestor užíval aj v čase neoprávneného odberu plynu za obdobie 27.08.2015 - do 05.04.2016. Žalovaný 2 nespôsobil škodu žalobcovi, predmetný nebytový priestor - odberné miesto Orolská 16/5, Trnava nevyužíval a neoprávnene neodberal plyn. V čase neoprávneného odberu plynu odberné miesto bolo v plnej dispozícii žalovaného 1, ktorý je výlučne zodpovedný za akékoľvek záväzky vyplývajúce z užívania nebytového priestoru a teda nie je naplnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Rovnako tak žalovaný 2 neuskutočnil žiadny protiprávny úkon smerujúci voči žalobcovi, tento preukázaný nie je a je preto nespochybniteľné, že v danom prípade nie je naplnený ani druhý predpoklad zodpovednosti za škodu. Naopak, existenciu protiprávneho úkonu je možné vyvodiť z predložených dôkazov a z tej skutočnosti, a síce, že žalovaný 1 odoberal v žalovanom období neoprávnene plyn, dôkazom čoho je aj preložená Zmluva a dôkaz žalobcu predložený v konaní, a to zápis zo dňa 05.04.2016, v zmysle ktorého si je žalovaný 1. vedomý svojho záväzku a vyrovná nedoplatky. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou (kauzálny nexus) nie
je daná, a z predložených dôkazov žalobcu nevyplýva. V tejto súvislosti žalovaný 2 poukazuje na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno príčinnej súvislosti vo vzťahu k žalovanému 1. postihuje žalobcu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010: „O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.“ V súlade s uvedeným má žalovaný 2 za to, že nie je voči jeho osobe naplnený ani tretí predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Vzhľadom na prezentované skutočnosti sa žalovaný 2 domáha, aby súd platobný rozkaz zo dňa 19.02.2018, č. k. 21Up/78ú2018 podľa § 11 ods. 5 zákona o upomínacom konaní zrušil. V prípade súhlasu žalobcu v zmysle § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní v pokračovaní konania, žalovaný 2 navrhuje príslušnému súdu na prejednanie veci podľa CSP, aby konanie voči žalovanému 2 zastavil ako nedôvodné, a zaviazal uhradiť žalovanému 2 trovy konania v plnej výške.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.04.2018 uviedol, že tvrdenia žalovaného 2 uvádzané v odpore popiera, sú účelové, nesprávne nimi interpretuje právnu úpravu. Nezbavujú ho objektívnej zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu bez zmluvy o dodávke zemného plynu. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu bez zmluvy o dodávke plynu je objektívna. Interné vzťahy medzi žalovaným 2 a osobami, ktorým umožnili užívanie danej nehnuteľnosti, sa týkajú výlučne ich navzájom, nemajú vplyv na zodpovednosť žalovaného za škodu voči žalobcovi. Žalovaný 2 bol v predmetnom období vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený odbere zmluvy o dodávke plynu. Podľa § 123 OZ vlastník nehnuteľnosti je oprávnený v medziach zákona predmet svojho vlastníctva užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Riadnym užívaním predmetu nájmu je aj jeho užívanie v súlade s platnými právnymi predpismi, ktorých znalosť sa všeobecne predpokladá. Plyn možno zákonným spôsobom odoberať len na základe zmluvy o dodávke plynu, čo upravuje zákon o energetike. Ak žalovaný 2 ako vlastník nehnuteľnosti umožnil užívať svoju nehnuteľnosť niekomu inému a nevyužil zákonné oprávnenie ( § 665 ods. 1 OZ druhá veta) kontrolovať, či nájomca užíva predmet nájmu riadne t. j. v súlade s platnou právnou úpravou a teda aj v súlade so zákonom o energetike, je to jeho rozhodnutie a jeho zodpovednosť. Nič nebráni vlastníkovi nehnuteľnosti, aby sám uzatvoril zmluvu o dodávke plynu alebo aby žiadal od toho, komu umožnil užívať svoju nehnuteľnosť, aby preukázal, že zmluvu odoberá zákonným spôsobom. Či je plyn odoberaný alebo nie, je možné zistiť aj prehliadkou prenajímaných priestorov. Ľahostajný prístup žalovaného nie je účelnou obranou. O to skôr sa mal o to zaujímať, keď vedel, že nájomca mu mal dlhovať na nájomnom a ďalších platbách. Odberné miesto existuje prioritne z vôle vlastníka, ktorý je z titulu vlastníckeho práva, využitím všetkých jeho atribútov, oprávnený odberné miesto kedykoľvek zrušiť alebo zriadiť, uzatvoriť zmluvu s dodávateľom plynu, zmeniť dodávateľa plynu,...Ak bol odoberaný plyn bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu s dodávateľom plynu a žalovaný 2 bol v tomto období vlastníkom nehnuteľnosti, kde k neoprávnenému odberu dochádzalo, je zodpovedný za neoprávnený odber. Žalovaný 2 ako vlastník užíval danú nehnuteľnosť priamo alebo nepriamo takým spôsobom, že ako vlastník využijúc svoje oprávnenie umožnil užívanie nehnuteľnosti inému subjektu alebo subjektom. Žalovaný 2 tak odoberal či už priamo alebo nepriamo plyn prostredníctvom subjektu alebo subjektov, ktorým umožnil užívanie predmetnej nehnuteľnosti bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej site nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období užívali danú nehnuteľnosť, pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Banská Bystrica, sp. zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30. 10. 2013, z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/169/2016-107 zo dňa 28. 03. 2017, z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave 25Co/2/2017-94 zo dňa 21. 02.2018. Zmluva o prenájme nebytového priestoru č. 2/2014 zo dňa 25. 02. 2014 predložená žalovaným 2, nie je pre konanie relevantná. Žalobca nie je zmluvnou stranou tejto zmluvy. Zmluva ani neupravuje dodávku zemného plynu do predmetnej nehnuteľnosti, kto by mal mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, kto by mal za dodávku plynu platiť, neobsahuje ani súhlas vlastníka, aby nájomca mohol uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu. Nezbavuje žalovaného 2 zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorá žalobcovi vznikla nevyužívaním oprávnení vlastníka nehnuteľností. Z platobného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/99/2016-76 zo dňa 10. 11. 2016, ktorý predložil žalovaný 2, nie sú zrejmé žiadne skutočnosti
rozhodujúce pre konanie ( čo je právnym titulom, rozhodné obdobie). Ak by sa aj preukázalo, že ta týkal nejakých omeškaných úhrad, je mimo obdobia neoprávneného odberu plynu. U žalovaného 2 sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom je odber plynu bez zmluvy o dodávke zemného plynu. Škoda spočíva v množstve neoprávneného odobratého plynu. Výška škody bola vypočítaná aplikáciou § 1 ods. 12 vyhl. 449/2012 Z. z. a vychádza z reálne odobratého množstva plynu zaznamenaného na meradle. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a to bez zmluvy o dodávke plynu bol odobratý plyn žalobcu, čím mu vznikla škoda. Žalovaný 1, žalovaný 2 za neoprávnene odobratý plyn nič neplatili. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma.
8. Na pojednávaní dňa 20.11.2018 advokát žalobcu doložil do spisu list Slovenského plynárenského priemyslu a.s. adresovaný AMFIKu s.r.o. zo dňa 10.08.2015 označený ako Odstúpenie od zmluvy a fotokópiu doručenky, z ktorej vyplýva, že si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Advokát žalobcu a advokát žalovaného 2 požiadali o odročenie pojednávania za účelom poskytnutia lehota na mimosúdnu dohodu. K mimosúdnej dohode nedošlo.
9. Na pojednávaní dňa 23.05.2019 advokát žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Je toho názoru, že žalovaný 2 je zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu z toho dôvodu, že ako vlastník nehnuteľnosti umožnil žalovanému 1, ktorej dal uvedený priestor ( odberné miesto) do prenájmu, tieto skutočnosti žalobcovi neboli známe, to že dal žalovanému 1 do prenájmu a že si neupravili zmluvný vzťah so žalovaným 2. Nájomná zmluva bola predložená žalovanou spoločnosťou až k odporu, v tejto nájomnej zmluve ani žiadnym spôsobom nie je upravený vzťah k prípadnému odberu zemného plynu. Pridržiava sa písomných vyjadrení, ktoré súdu doručili a to najmä vyjadrenie k odporu žalovaného, súčasne poukazuje na konštantnú judikatúru odvolacích súdov, nielen Krajského súdu v Banskej Bystrici, tak ako to bolo uvedené v písomnom vyjadrení ale aj ďalších súdov v tejto problematike napr. 10Co/92/2017 Krajský súd v Bratislave, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 5Co/169/2016, na základe týchto skutočností, žiada, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú sumu, úroky z omeškania na účet žalobcu, tak ako je to uvedené v žalobe a súčasne si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
10. Advokát žalovaného 2 na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na to, že na poslednom stretnutí na súde bol spochybnený skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe, kde samotný advokát žalobcu uviedol nové skutočnosti, ktoré sa odlišujú od skutkového stavu uvedeného v žalobe, má za to, že medzi žalobcom a žalovaným 1 vznikol právny vzťah, na základe ktorého žalovaný 1 odoberal zemný plyn od žalobcu. Keďže zmluva bola riadne uzatvorená, čo teda predpokladá zatiaľ len z vyjadrenia advokáta žalobcu, došlo k odstúpeniu od zmluvného vzťahu len z dôvodu neuhradenia zemného plynu odobraného z odberného miesta žalovaného 1, nakoľko k danému skutkovému stavu nemá predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by tieto tvrdené skutočnosti preukázali, nevie pristúpiť k riadnej procesnej obrane resp. procesnému útoku vo vzťahu k žalobcovi. Nie sú mu známe žiadne skutočnosti, ktoré boli medzi zmluvnými stranami - žalobcom a žalovaným 1 a nepozná ani konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1, teda akým spôsobom využil prevenčnú povinnosť, resp. zakročovaciu povinnosť žalobca voči žalovanému 1 a teda či svojim konaním neumožnil následný odber zemného plynu. Z ich pohľadu sa javí, že sa jedná o špekulatívny prenos svojho podnikateľského rizika žalobcom na žalovaného 2, ktorý je likvidný a vlastní daný nebytový priestor, keďže žalovaný 1 neuhradil pohľadávku. Otázne je, či žalobca po právoplatnosti platobného rozkazu uplatnil túto pohľadávku v exekučnom konaní a podnikol kroky k vymoženiu danej istiny, teda nie je ustálená ani výška, teda predmet sporu v súčasnosti. Zároveň poukazuje na to, že je rozdiel medzi sadzbou zmluvne odobratého plynu a čiernym odberom, pričom cenový rozdiel je trojnásobný, preto sa mu javí, že žalobca sa snaží fiktívne navýšiť svojim konaním, teda jednostranným právnym úkonom hodnotu odobratého plynu. K ďalším skutkovým skutočnostiam sa vie vyjadriť až po predložení všetkých relevantných dokumentov zo strany žalobcu, ktoré podľa ich názoru mal predložiť už so samotnou žalobou, čo však neučinil do dnešného dňa, preto nevie ani po právnej, skutkovej stránke vyhodnotiť predmet sporu v tomto konaní a tým pádom nevie navrhnúť ani riadne prostriedky procesnej obrany, pretože sám advokát žalobcu na poslednom zasadnutí súdu spochybnil skutkový stav, tak ako bol popísaný v žalobe. V celej žalobe sa spomína, len že ide o čierny odber zemného plynu, pričom žalobca nešpecifikoval, že so žalovaným 1 podpísal riadnu zmluvu o odbere zemného plynu, preto neobstojí tvrdenie žalobcu na pojednávaní, že mu neboli známe skutočnosti, že žalovaný 1 bol len nájomcom. Čo sa týka prevenčnej povinnosti, požaduje preukázať zo strany žalobcu, či si splnil zákonné požiadavky a z akého titulu teda právnu kvalifikáciu nároku vo vzťahu žalovaného
2, či sa jedná o náhradu škody alebo z akého titulu sa žalobca domáha voči žalovanému 2 náhrady za konanie tretej osoby - žalovaného 1.
11. Advokát žalobcu uviedol, že žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu so žalovaným 1 a 2, dodávateľom je SPP distribúcia, sú to odlišné právne subjekty. Advokátovi žalovaného 2 odoslali e-mail, tak ako bolo na poslednom rokovaní súdu dohodnuté, kde ho požiadali, aby sa vyjadril k tomuto sporu, nedostali žiadnu odpoveď. Pokiaľ ani nenahliadol do spisu a nemal k dispozícii doklady, o ktorých tvrdí, boli by mu ich doručili. Čo sa týka tejto námietky, ktorá je tu uvádzaná, je toho názoru, že nie je prípustná v súčasnom štádiu konania, pretože z hľadiska koncentrácie konania mal žalovaný 2 vysloviť takéto základné námietky už v podanom odpore. Celkové správanie žalovaného 2 žiadne takéto námietky nevzniesol, žalovaný 1 proti platobnému rozkazu nepodal odpor a skutočnosti, ktoré neboli spochybňované, sa majú podľa ich názoru za preukázané. Z predložených dokladov, ktoré sú založené v spise, jednoznačne vyplýva, že dodávateľ plynu odstúpil od uzatvorenej zmluvy a táto zanikla. Oni nezisťujú, či dodávateľ uzatvoril alebo neuzatvoril zmluvu, pre nich to nie je dôležitá informácia, v prípade neoprávneného odberu im ako distribútorovi zemného plynu zo zákona v informačnom systéme oznámia, či zmluva nebola alebo bola uzatvorená, či bolo od nej odstúpené alebo nebolo, vzhľadom k tomu, keď dodávateľ odstupoval od zmluvy, predpokladá, že zmluva bol uzatvorená, ale vzhľadom k tomu, že nie sú dodávateľom zemného plynu, zmluvu nemali k dispozícii, odstúpenie od zmluvy doložili z dôvodu preukázania naplnenia skutkovej podstaty vzniku neoprávneného odberu plynu. Pokiaľ súd uzná, že námietky žalovaného 2 sú v súčasnom štádiu konania na mieste, navrhuje, aby súd vyžiadal od dodávateľa plynu potvrdenie o tom, že uzatvoril zmluvu so žalovaným 1. Na základe týchto skutočností uvádza, že žalobca nemohol ani nemal zákonnú povinnosť informovať žalovaného 2 o tom, že zmluvný vzťah bol ukončený, pretože žalobca nie je dodávateľom zemného plynu, zmluvu neuzatvára a od zmluvy neodstupuje, žalobca vykonáva preventívne kontroly odberných miest, tak ako to bolo v tomto prípade a keď zistí, že na odbernom mieste je odoberaný plyn, neoprávnene, bezodkladne vykoná opatrenia, tak to bolo aj v tomto konkrétnom prípade, keď mu odberateľ neumožnil demontovať plynomer ani neukončil neoprávnený odber. Je toho názoru, že žalobca neporušil žiadnu povinnosť, ktorú by mu ukladal zákon alebo iný predpis a v kontexte svojho konania konal preventívne a hospodárne.
12. Advokát žalovaného 2 uviedol, že námietka na preukázanie skutkového stavu je opodstatnená, čo sa týka v zmysle prevenčnej a zakročovacej povinnosti v zmysle OBZ, podotýka, že žalovaný 2 nikdy nebol informovaný SPP a.s. ani SPP distribúcia, teda žalobcom, o tom, že v jeho nehnuteľnosti prebieha čierny odber zemného plynu a takisto z verejne dostupných zoznamov si nezistil vlastníka nehnuteľnosti, u ktorého sa mohol domáhať odpojenia, resp. demontáže meradla. Vzhľadom k tomu, že zoznamy a evidencie sú všeobecne známe, mohol a mal možnosť zabrániť ďalšiemu neoprávnenému odberu zemného plynu, čo však bez ďalšieho vysvetlenia neuskutočnil, považuje toto konanie za účelové aj vzhľadom na právoplatnosť platobného rozkazu voči žalovanému 1, nakoľko tento nie je likvidný. Samozrejme, sú si vedomí zákonnej úpravy odberu zemného plynu, ale nestotožňuje sa s tvrdenou skutočnosťou na dnešnom pojednávaní, že spoločnosti SPP a.s. nebolo známe, že žalovaný 1 nie je vlastníkom danej nehnuteľnosti. V zmysle VOP SPP a.s. musí odberateľ pri uzatváraní zmluvy riadne preukázať vlastnícke právo k odbernému miestu alebo iné obdobné právo, napr. nájomný vzťah. V tomto prípade teda od počiatku muselo byť známe SPP a.s., že odber zemného plynu nerealizuje vlastník nehnuteľnosti, ale tretí subjekt. Až konaním samotné SPP a.s. a z jej vlastného uváženia vznikol čierny odber, teda jednostranným odstúpením od zmluvy. Pokiaľ by SPP a.s. špekulatívne nevyužila zmluvné ustanovenie dojednané so žalovaným 1, o ktorej existencii žalovaný 2 nemal vedomosť, nevzniklo by právo požadovať odber od žalovaného 2. Celá žaloba je smerovaná vo vzťahu k žalovanému 1 za neoprávnený odber zemného plynu - čierny odber, avšak nie je nám jasná právna kvalifikácia takéhoto plnenia voči žalovanému 2, či sa teda jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody, zmluvnú pokutu alebo iný nepomenovaný právny nárok. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, nevie konštatovať, z akých právnych predpisov alebo akým konaním, ktorého sa mal dopustiť žalovaný 2 vzniká záväzkovoprávny vzťah so žalobcom, ktorým nie je SPP a.s., ale ktorým je SPP distribúcia.
13. Sudkyňa s odkazom na § 181 ods. 2 C.s.p. konštatovala v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné a to, že žalovaný 2 je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bol odoberaný plyn, žalovaný 1 bol riadnym odberateľom plynu s uzavretou zmluvou o dodávke plynu, od ktorej dodávateľ SPP a.s. odstúpil. Žalovaný 1 odoberal plyn aj po odstúpení od zmluvy, bez uzavretia zmluvy o dodávke plynu, o čom mal dodávateľ SPP a.s. vedomosť. SPP a.s. neodobral plynomer
na odbernom mieste po odstúpení od zmluvy, neoboznámil o odstúpení od zmluvy žalovaného 2 ako vlastníka a nepožiadal o sprístupnenie plynomeru. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sú tie, že žalovaný 2 je neoprávnený odberateľ plynu. Podľa predbežného právneho názor súdu neoprávneným odberateľom plynu bol žalovaný 1, o čom dodávateľ vedel a žalovaného 2 o tom neoboznámil. Žaloba voči žalovanému 2 je nedôvodná. Súd nevykoná dôkaz navrhnutý žalobcom a to vyžiadanie potvrdenia od SPP o uzavretí zmluvy o dodávke plynu so žalovaným 1, nakoľko táto skutočnosť nie je sporná.
14. Advokát žalobcu uviedol, že o tom, že ide o neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste sa žalobca dozvie až v momente, keď zistí neoprávnený odber, t.z. že keď zistí, že plynomerom, ktorý bol umiestnený na odbernom mieste sa odoberal plyn, často sa v praxi stáva, že keď dodávateľ odstúpi s odberateľom od zmluvy, plynomer zostáva na odbernom mieste a keď nedochádza k odberu plynu, nejedná sa o neoprávnený odber. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR neoprávnený odber musí spĺňať dva základné predpoklady: 1. konkrétna skutková podstata, ktorú už uviedli a 2. je odoberanie zemného plynu. Je toho názoru, že ani dodávateľ zemného plynu SPP a.s. a už vôbec nie žalobca, ako distribútor plynu, mohol predtým ako na mieste overil, zistiť, či ide o neoprávnený odber plynu. Čo sa týka žalovaného 2, skutková podstata, na základe ktorej si uplatňuje náhradu škody zo zákona, tak ako je to v žalobe definované, podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, bola naplnená tým, že žalovaný umožnil odber plynu bez toho, aby si overil, či nájomca, ktorému dal priestor do prenájmu ma platnú uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu. Na dôkaz tohto právneho posúdenia citoval z rozsudku Okresného súdu Piešťany 15C/13/2016, kde je zhrnutá podstata právneho posúdenia veci: Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania tretej osobe ( napr. na základe nájomnej zmluvy) je to on, kto je oprávnený vybrať si túto tretiu osobu, kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, ale aj podmieniť odovzdanie nehnuteľnosti do užívania tretej osoby skutočnosťou, že táto tretia osoba uzatvorí zmluvu o dodávke plynu a stane sa tak skutočným odberateľom plynu, ktorý nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby, prípadne bude mať zmluvu o dodávke plynu uzatvorenú samotný vlastník, ktorý si ním uhradenú cenu plynu bude riešiť vo vzťahu s touto treťou osobou. Typicky v nájomnej zmluve dojednania o povinnosti nájomcu platiť preddavky na úhrady cien energií, ktoré budú následne zo strany prenajímateľa zúčtované podľa vyúčtovania dodávateľa energií. Ak vlastník tieto svoje oprávnenia nevyužije a svoju nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom plynu, odovzdá do užívania tretej osoby, bez toho, aby táto mala uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, alebo aby takúto zmluvu mal uzatvorenú on sám a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu plynu, tak musí byť samotný vlastník na účely náhrady škody podľa § 82 zákona o energetike považovaný za odberateľa plynu ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/308/2017).
15. Advokát žalovaného 2 uviedol, že v plnej miere sa pridržiava vyjadrenia na tomto pojednávaní a považuje za nesporné, že v tomto danom prípade bola uzatvorená riadna zmluva o odbere plynu medzi SPP a.s. a žalovaným 1, preto považuje za nesporné, že žalovaný 2 v tomto prípade splnil všetky zákonné povinnosti a teda nedopustil sa neoprávneného odberu zemného plynu, nakoľko zmluva o odbere zemného plynu bola riadne uzatvorená. To, že od zmluvy bolo odstúpené jednostranným právnym úkonom SPP a.s. a to len z dôvodu, že odoberaný plyn nebol žalovaným 1 riadne hradený, nemôže zakladať bez ďalšieho povinnosť žalovaného 2 znášať škodu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Ak by už v čase vzniku nájomného vzťahu neexistoval zmluvný vzťah medzi SPP a.s. a žalovaným 1, tak by platila zákonná prezumpcia náhrady škody žalovaným 2 v zmysle citovaného § zákona o energetike, keďže je nesporná skutočnosť, že zmluva uzavretá riadne bola, pokladá povinnosť na náhradu škody za nepreukázanú vo vzťahu k žalovanému 2, ktorý si splnil všetky zákonné povinnosti ako aj povinnosti v zmysle zákona o energetike, preto pokladá aj citované rozhodnutie Krajského súdu Trenčín za konformné s ich tvrdeniami aj s predbežným názorom súdu.
16. Advokát žalobcu na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že chce upozorniť, že do dnešného dňa príslušný súd nevyznačil na vydanom platobnom rozkaze právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k žalovanému 1, vyzval ich po upomínacom konaní, aby navrhli pokračovanie v konaní vo vzťahu k žalovanému 1 a vyjadrili sa k odporu a navrhli pokračovanie vo vzťahu k žalovanému 2 a tak vykonali, na základe tohto postupu ani nemali možnosť reálne zistiť, či vydaný platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný vo vzťahu k žalovanému 1 a už vôbec nebolo možné podať návrh na exekúciu a domáhať sa tohto plnenia. Upozorňuje na tú skutočnosť, že citovaný rozsudok Krajského súdu Trenčín i ďalšie citované rozhodnutia krajských súdov ako odvolacích súdov uvádzajú jednoznačne povinnosť vlastníka nehnuteľnosti kontrolovať, či na odbernom mieste, ktoré je umiestnené v ich nehnuteľnosti je vykonávaná dodávka plynu v súlade so zákonmi. Nestačí podľa ich názoru preto len
tá skutočnosť, aby žalovaný 2 ako vlastník nehnuteľnosti požiadal prenajímateľa, ktorý reálne odoberá plyn, aby uzatvoril zmluvu o dodávke. Takúto povinnosť by stačilo splniť pri prvom prenajatí a uvedený postup by oprávňoval vlastníka nehnuteľnosti, aby sa ďalej riadne nezaujímal o svoju nehnuteľnosť, čo by bolo v príkrom rozpore s jeho vlastníckymi právami a povinnosťami upravenými v OZ. Sám žalovaný 2 mal zásadné problémy so správaním žalovaného 1 ako nájomcu, keď doložil súdu v tejto veci uplatňovanie nájomného, ktoré mu žalovaný 1 za dlhé časové obdobie neuhrádzal a vedel s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že si nebude plniť ani ďalšie povinnosti viažuce sa k tejto nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočností je toho názoru, že nárok, ktorý si uplatnili v žalobe ako náhradu škody podľa zákona o energetike voči žalovanému 2 je opodstatnený a plne odôvodnený. Navrhuje preto, aby súd zaviazal žalovaného 2 zaplatiť náhradu škody a trovy konania, tak ako to bolo uplatnené v žalobe.
17. Advokát žalovaného 2 na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že čo sa týka správania žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1, správanie žalovaného 1 je pre toto súdne konanie irelevantné, pretože je predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní, pričom sám žalovaný inicioval dané trestné oznámenie, nemôže zodpovedať za protiprávne konanie tretích osôb, ktoré je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Podotýka, že žalovaný 1 si riadne a včas hradil dodávky ostatných médií, či už sa jedná o elektrickú energiu alebo vodu, čo sa týka umiestnenia samotného meradla, toto meradlo sa nenachádza v priestoroch vo vlastníctve žalovaného 2, ale nachádza sa v spoločných priestoroch susedného bytového domu, o čom mala vedomosť aj SPP a.s. a samozrejme aj žalobca. Kedykoľvek mohol pristúpiť k demontáži daného meradla, bez akékoľvek súhlasu predstieraného majiteľa Martina Bendželu, ako aj reálneho vlastníka žalovaného 2. Žalobca v žiadnom prípade nevyužil ani prevenčnú povinnosť v zmysle OBZ, neoboznámil so skutočnosťami, že dochádza k čiernemu odberu žalovaného 2, nevyužil ani zakročovaciu povinnosť tým, že by neumožnil následnému odberu zemného plynu a preto nie sú splnené základné predpoklady na uplatnenie náhrady škody voči žalovanému 2, keďže je nepochybné, že tento žiadnym spôsobom neodoberal zemný plyn a ani žiadnym spôsobom neumožňoval odber, odber zemného plynu umožnil žalobca v súčinnosti s SPP a.s. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobu vo vzťahu k žalovanému 2 zamietnuť v celom rozsahu.
18. Podľa § 71 ods. 1,2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Odberateľ plynu v domácnosti má právo a) na ochranu podľa § 17 vrátane práva na univerzálnu službu, b) na pripojenie odberného plynového zariadenia do distribučnej siete, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do distribučnej siete. (2) Odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu.
19. Podľa § 76 ods. 1,3 zákona č. 251/2012 Z.z. (1) Dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. (
20. Podľa § 82 ods. 1,2,5 zákona č. 251/2012 Z.z. (1) Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
21. Podľa § 1 ods.1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
22. Podľa § 376 OBZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
23. Podľa § 384 ods. 1,2 OBZ (1) Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. (2) Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.
24. V prejednávanej veci súd zistil, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 21Up/78/2018 zo dňa 19.02.2018 je právoplatný voči žalovanému 1 AMFIK s.r.o., keďže tento mu bol doručený dňa 07.03.2018 a v prejednávanej veci nejde o nerozlučné spoločenstvo žalovaných a žalovaný 1 nepodal proti platobnému rozkazu odpor. Okresný súd Trnava teda mohol ďalej konať len so žalovaným 2.
25. Žalobcom tvrdený skutkový stav, že na odbernom mieste Orolská 16/5, Trnava dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu v období od 27. 08. 2015 do 05.04.2016, nebol sporný a žalobca ho osvedčil odstúpením od zmluvy zo dňa 10.08.2015, doručeným Slovenským plynárenským priemyslom, a. s. žalovanému 1 - AMFIK s. r. o.. Toto odstúpenie od zmluvy si žalovaný 1 neprevzal v odbernej lehote a bol vrátený odosielateľovi dňa 26.08.2015. Ďalej tieto skutočnosti osvedčil zápisom zo dňa 05.04.2016, podľa ktorého bola vykonaná kontrola odberného miesta a boli zistené skutočnosti na odbernom mieste, že „meradlo voľne neprístupné, majiteľ p. Bendžela Martin neumožnil demontáž meradla s tým, že si v najbližšej dobe uzavrie zmluvu a vyrovná nedoplatky“. Taktiež boli zistený stav počítadla 16712
m3. Taktiež nie je sporná skutočnosť, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný 2. Výška škody bola vypočítaná ako odplata za skutočne odobraný plyn počas predmetného obdobia a náklady zisťovania. Žalobca však nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný 1 zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako posledný evidovaný odberateľ zemného plynu pred začatím obdobia neoprávneného odberu a že žalovaný 2 zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, na ktorej bol zistený odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu.
26. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ide v prejednávanej veci o objektívnu zodpovednosť žalovaného 2 ako vlastníka nehnuteľnosti v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoE. Žalobca svoje tvrdenia odôvodňoval rozsudkami súdov SR, avšak z týchto rozhodnutí vyberal iba tie jednotlivé vety, ktoré tomuto jeho tvrdeniu vyhovovali a boli vytrhnuté z kontextu. V prejednávanej veci tak z vyjadrení žalobcu ako i z predložených písomných dokladov mal súd preukázané, že žalovaný 1 mal uzatvorenú riadnu zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom Slovenský plynárenský priemysel, a.s., od ktorej dodávateľ odstúpil listom zo dňa 10.08.2015 z dôvodu nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok za odber zemného plynu. Po lehote splatnosti evidoval pohľadávky z neuhradených faktúr vo výške 643,- eur, ktoré ani v poskytnutej dodatočnej lehote nezaplatil. Zo zápisu zo dňa 05.04.2016 žalobcu mal súd za preukázané, že do dňa 05.04.2016 vykonával odber plynu žalovaný 1 a jeho konateľ neumožnil žalobcovi vykonať demontáž meradla, s tým, že si v najbližšej dobe uzavrie zmluvu a vyrovná nedoplatky. Z nájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú doložil žalovaný 2 k podanému odporu proti platobnému rozkazu vyplýva, že dňa 25.02.2014 uzatvoril žalovaný 2 a žalovaný 1 zmluvu o nájme nebytového priestoru na dome Orolská 5, Trnava, za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného 1. Zmluva bola uzatvorená na dobu 3 rokov s účinnosťou od 01.03.2014. Ako potvrdil žalovaný 2, v čase neoprávneného odberu plynu predmetná nehnuteľnosť bola v nájme žalovaného 1, ktorý nebytový priestor užíval teda i v čase neoprávneného odberu plynu.
27. Na základe vyššie uvedeného bol žalovaný 1 neoprávneným odberateľom plynu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoE, keďže odoberal plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu a v zmysle tohto ustanovenia je povinný zaplatiť škodu, ktorá v tejto súvislosti vznikla. Súd návrhu žalobcu voči žalovanému 1 v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu a v tejto časti je rozhodnutie súdu právoplatné a vykonateľné.
28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je jednoznačne identifikovateľné, kto je neoprávnený odoberateľ plynu a teda kto je povinný nahradiť vzniknutú škodu z neoprávneného odberu plynu, preto nemožno sa úspešne domáhať náhrady škody voči vlastníkovi nehnuteľnosti, teda žalovanému 2, ktorý neoprávnený odber plynu nevykonal. Taktiež nebol zistený žiadny iný dôvod zodpovednosti žalovaného 2 za spôsobenú škodu. Žalovaný 1 po uzavretí zmluvy o nájme predmetnej nehnuteľnosti uzatvoril s dodávateľom plynu riadnu zmluvu o dodávke plynu, avšak vzhľadom na neplnenie si povinností z tejto zmluvy, dodávateľ plynu od zmluvy odstúpil, avšak o tejto skutočnosti neinformoval vlastníka nehnuteľnosti a ani ho nevyzval na sprístupnenie meradla plynu za účelom jeho demontáže, napriek tomu, že v odstúpení od zmluvy dodávateľ plynu upozornil odberateľa AMFIK s.r.o., že z dôvodov odstúpenia od zmluvy je povinný sprístupniť prevádzkovateľovi distribučnej siete odberné miesto za účelom demontáže meradla. Prevádzkovateľ distribučnej siete - žalobca bol povinný demontovať meradlo a tým zamedziť dodávke plynu na odberné miesto, čím mal a mohol zabrániť vzniku škody, avšak túto povinnosť si nesplnil, dokonca ani po vykonaní kontroly odberného miesta dňa 05.04.2016, kedy zistil, že k neoprávnenému odberu skutočne dochádza. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako poškodený si nesplnil svoje povinnosti predchádzať vzniku škody a teda sa podieľal na vzniku škody. Z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoE jednoznačne vyplýva, že neoprávnený odberateľ je povinný nahradiť škodu s tým vzniknutú a v prejednávanej veci, žalobca ako aj dodávateľ plynu jednoznačne vedeli, že na predmetnom odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu plynu a kto tento neoprávnený odber vykonal a to žalovaný 1. Svedčí o tom i skutočnosť, že žaloba bola podaná voči žalovanému 1 i keď z nesprávneho titulu, keď žalovaný 1 nezodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako posledný evidovaný odberateľ zemného plynu pred začatím obdobia neoprávneného odberu, ako to uvádza žalobca v žalobe, ale žalovaný 1 zodpovedá za spôsobenú škodu ako neoprávnený odberateľ plynu.
29. Súd nezistil porušenie žiadnej zákonnej ani zmluvnej povinnosti žalovaného 2, ktorá by spôsobovala zodpovednosť žalovaného 2 za spôsobenú škodu neoprávneným odberom plynu. Nemožno sa stotožniť
s názorom žalobcu, že žalovaný 2 ako vlastník nehnuteľnosti zanedbal svoju povinnosť sledovať či nájomca má riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, nakoľko v prejednávanej veci nájomca nehnuteľnosti pri vzniku nájmu riadne uzatvoril zmluvu o odbere zemného plynu, avšak Slovenský plynárenský priemysel, a.s., od tejto zmluvy odstúpil a o tejto skutočnosti sa žalovaný 2 nemal ako dozvedieť a Slovenský plynárenský priemysel a.s., ani žalobca mu túto skutočnosť neoznámil a ani ho ako vlastníka nevyzvali na sprístupnenie meradla za účelom jeho demontáže. Žalovaný 2 ako vlastník nemá povinnosť v pravidelných intervaloch, napríklad mesačných, zisťovať, či nájomca má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a nemá na to ani možnosti. Naopak žalobca a dodávateľ plynu z verejne dostupných registrov ako aj z dokladov, ktoré nájomca pri uzatváraní zmluvy o dodávke plynu musí predložiť, mali vedomosť, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalovaného 2 a taktiež mali vedomosť o tom, že na odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu plynu, avšak tomuto nezabránili a ani neoznámili vlastníkovi tieto skutočnosti, aby mohol on podniknúť nejaké kroky k zamedzeniu vzniku škody. Žalobca si teda svoje povinnosti vyplývajúce mu jednak z pokynu dodávateľa plynu na demontáž meradla ako aj z jeho samotného postavenia nesplnil a tým umožnil AMFIK s.r.o. ako nájomcovi nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza odberné mieste, aby naďalej odoberal plyn bez platnej zmluvy a teda nevykonal žiadne opatrenia, aby zabránil neoprávnenému odberu plynu a dôsledky porušenia týchto jeho povinností nemožno prenášať na žalovaného 2 ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorý odberateľom plynu nebol. V obdobnej veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Cob/46/2017 zo dňa 28.06.2018.
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Okresný súd Trnava vzhľadom na obsah predložených listinných dôkazov a priebeh konania posúdil žalobcom tvrdený skutkový stav ako sporný voči žalovanému 2, preto žalobu voči nemu zamietol, hlavne keď žalobca má už právoplatný a vykonateľný titul na náhradu škody voči skutočnému neoprávnenému odberateľovi plynu - žalovanému 1.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).