Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/361/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ B. I., narodená XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXX/X, H. C. N., 2/ W. I., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/X, H. C. N., obaja právne zastúpení JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou, s. r. o., so sídlom A. Dubčeka č. 386/10, Žiar nad Hronom, IČO: 47 241 403, proti žalovanému Mesto Žiar nad Hronom, Š. Moysesa 46, Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, právne zastúpenému Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Ambra Pietra 10645/17, Martin, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 77 z 10. augusta 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 08. 2018 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, v kat. území H. C. N. na LV č. XXXX, a to parc. č. CKN XXXX/XX- ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 (I. výrok). Všetky uvedené nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovaného v celosti (II. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom1/, 2/ náhradu každému vo výške 18.731,60 Eur v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (III. výrok ). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým že o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV. výrok).

2. V úvode rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou voči žalovanému domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v

katastrálnom území H. C. N., vedenými Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX. Všetky nehnuteľnosti navrhli prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou uložiť mu titulom finančného vyporiadania zaplatiť každému sumu 19.133,33 Eur a náhradu trov konania. Žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v podiele 1/3-ina, pričom k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nedošlo. Žalobcovia 1/, 2/ pred začatím sporu navrhli žalovanému prevziať všetky nehnuteľnosti v celosti s povinnosťou finančnej náhrady vo výške 20,- Eur/m2. Žalovaný neschválil kúpu celých spoluvlastníckych podielov, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a vyporiadaním tak, že by prevzal v celosti parcely CKN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, spolu o výmere XXX m2 a na vyrovnanie bol ochotný vyplatiť plnenie v sume 273,20 Eur s tým, že žalobcovia 1/, 2/ by prevzali zvyšné nehnuteľnosti.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení , (ďalej aj „“). Vzhľadom na charakter pozemkov určených pre verejné využitie konštatoval reálnu nevyužiteľnosť žalobcami 1/, 2/, pričom nehnuteľnosti priamo susedia s pozemkami vo vlastníctve žalovaného, ktorý nehnuteľnosti reálne užíva tým, že zabezpečuje ich údržbu a poriadok za účelom, na ktorý sú určené. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam reálnou deľbou, vzhľadom na ich charakter verejného priestranstva, považoval za nepoužiteľný. Vyvaroval sa prílišného formalizmu a prísnej aplikácie právnej normy za účelom naplnenia princípu súdnej ochrany, preto vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že ich prikázal žalovanému do vlastníctva ako celok. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady prihliadol na znalecký posudok predložený žalobcami, avšak na preukázanie hodnoty nehnuteľností žalobcovia 1/, 2/ použili aj ďalšie listinné dôkazy.

4. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa (ďalej aj „“) aplikujúc zásadu úspechu, podľa ktorej žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nesúhlasil s argumentáciou prvoinštančného súdu o nedeliteľnosti predmetných nehnuteľností. Podľa neho sú technicky deliteľné, pretože nie všetky nehnuteľnosti sú určené pre verejné využitie. Mal záujem o časť pozemkov pod miestnou komunikáciou, chodníkmi, ale nie o pozemky vo vnútroblokovom priestore, ktoré sú rovnako využiteľné pre zámery žalobcov 1/, 2/, ktorí nie sú obmedzení verejnoprospešným charakterom pozemkov, pretože časť nemá verejnoprospešný charakter. Pozemky majú dostatočnú výmeru z hľadiska ich reálneho využitia na účely uvedené v územnom pláne. Skutočnosť, že pozemky sú obkolesené ďalšími pozemkami v jeho vlastníctve, nemá vplyv na prístup žalobcov, pretože je zabezpečený z verejnej komunikácie. Nesúhlasil s konštatovaním prvoinštančného súdu o nespornosti tvrdenia, že ide o verejné priestranstvá, pretože výňatkom z územného plánu preukázal možnosť využitia pozemkov vo vnútroblokovom priestore aj na iné účely, preto rozdelenie pozemkov na tri časti je z hľadiska ich výmery možné. Poukázal na nesúhlasné stanovisko s prikázaním nehnuteľností ako celku. Podľa neho prejav vôle nadobudnúť pozemky jedným zo spoluvlastníkov ako základným predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním do vlastníctva nebol v konaní preukázaný. Za predpokladu, že prvoinštančný súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo prvým, so zákonom stanoveným spôsobom (reálne rozdelenie veci), nemohol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo druhým zo spôsobov a mal postupovať podľa tretieho spôsobu, t. j. predajom veci.

7. Žalobcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. .

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. ), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného uvedené v odvolaní.

Odvolací súd dodáva, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je judicium duplex, t. j. konaním v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak ( ). v upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy ( od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R 1/ 89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. Pokiaľ pre zachovanie prístupu k stavbe sú potrebné stavebné úpravy, súd si vždy opatrí príslušné vyjadrenie stavebného úradu k možnosti realizácie stavebných úprav z hľadiska stavebných predpisov.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva menil stanovisko, pričom mal záujem o prikázanie prevažnej časti nehnuteľností do výlučného vlastníctva, resp. žiadal prikázať vyčlenenú časť z niektorých parciel ( č. l. 5, 7, 72 spisu). Odvolací súd takýto postoj žalovaného aj s prihliadnutím na predžalobnú korešpondenciu so žalobcami považoval za účelový, v snahe sa vyhnúť zaplateniu primeranej náhrady žalobcom za všetky nehnuteľnosti, pre ktorých ich účelné využitie nie je. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je reálna deľba nehnuteľností možná, pretože vzhľadom na ich povahu a funkčné využitie (charakter verejného priestranstva vo vnútroblokovom priestore) by nehnuteľnosti neboli účelne využiteľné pre žalobcov. Navyše reálnou deľbou by nevznikli pozemky spĺňajúce všetky prevádzkové podmienky na ich samostatné užívanie. Obrana žalovaného bola tendenčná, pretože vzhľadom na špecifickosť umiestnenia pozemkov vo vnútro blokovom priestore

medzi obytnými domami, sčasti ohraničenými pozemkami žalovaného a vzhľadom na zastavanie pozemkov miestnymi komunikáciami, teda stavbami vo vlastníctve žalovaného, je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. , , a to aj vrátane závislého výroku o trovách konania (IV. výrok), pretože prvoinštančný súd náležite aplikoval ustanovenie s prihliadnutím na plný úspech žalobcov 1/, 2/ v spore.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s , z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu), vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/, 2/, ktorí majú nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).