Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-34-2019.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/34/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného F. R., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.1.2019, č. k. 8T/43/2018-72, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.5.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. R., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.1.2019, č. k. 8T/43/2018-72 bol obžalovaný F. R. uznaný za vinného, že 14.3.2018 v čase približne o 12.30 hod. v D. na ulici W. č. XX násilným konaním poškodil televízor zn. „Samsung 32“, typ UE32M5002, hernú konzolu zn. „Sony Playstation 4 - 1 TB Slim“ a klávesnicu k počítaču zn. „Kanec MultiSync Bluetooth“, ktoré natrvalo zničil, čím ich vlastníkovi K. E. poškodením spôsobil škodu vo výške 530,- eur, teda zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchal prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. Za bol odsúdený podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa uložilo obžalovanému nahradiť poškodenému K. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., X. G. XXXX/XX, prechodne bytom R. - D., C. XX škodu vo výške 530,- eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený K. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., X. G. XXXX/XX, prechodne bytom R. - D., C. XX odkázaný so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný F. R., ktoré odôvodnil tak, že trest je nespravodlivý, nakoľko sa priznal a sám je ochotný nahradiť škodu, ktorú spôsobil. Odkedy sa rozišiel s matkou poškodeného, finančne jej stále pomáhal a nespáchal žiaden priestupok, ani sa inak neprevinil voči zákonu a žije riadny život. Navštevuje psychiatrickú ambulanciou doktora T. v Piešťanoch. Pracuje brigádne od svojho prepustenia v júli 2017 a nechce prísť o prácu, ktorú ľudia a s jeho minulosťou ťažko dostávajú. Preto žiada o podmienečný trest alebo inú náhradu trestu, ktorú by mohol vykonávať, lebo chce žiť riadnym životom. To môže potvrdiť jeho priateľka, s ktorou žuje a aj majiteľ, u ktorého pracuje. Každý by mal dostať šancu napraviť čo spôsobil. Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, obžalovaný zotrval na svojich návrhoch. Poukázal na to, že sa zamestnal a navštevuje ambulantne psychiatra MUDr. T.. Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako odvolanie proti trestu a spôsobu jeho výkonu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolanie obžalovaného je v celom rozsahu nedôvodné. Prvostupňový súd odôvodnil výrok o treste v napadnutom rozsudku tak, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej majetkovej trestnej činnosti, za ktorú už bol v minulosti viac krát odsúdený. Obžalovaný bol 16.7.2017 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 4 mesiace, pričom skutku v tejto veci sa dopustil dňa 14.3.2018, teda menej ako rok po prepustení z výkonu trestu, čo svedčí o tom, že ani trest takto dlhého trvania neviedol k náprave obžalovaného. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vinu priznal a čin úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol už za trestné činy odsúdený a nie všetky odsúdenia má zahladené, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 13.4.2015 vo veci 1T/176/2008. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností vo vzťahu k priťažujúcim okolnostiam, ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom stanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 245 odsek 1 Trestného zákona v trvaní do 1 roka menila tak, že horná hranica sa znižovala o jednu tretinu, teda súd ukladal trest v trvaní do 8 mesiacov. S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o recidívu vo vzťahu k majetkovým trestným činom a posledné nepodmienečné odsúdenie na 7 rokov a 4 mesiace, neviedlo k jeho náprave a nesplnilo svoj výchovný a individuálne preventívny účel, súd mu uložil trest, zohľadniac aj mieru závažnosti skutku ako aj spáchané priestupky po spáchaní tohto skutku, a to vo výmere 4 mesiace, teda v strede zníženej trestnej sadzby. K spôsobu výkonu trestu prvostupňový súd uviedol, že obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2, písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takýto trest súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu. Odvolací súd považuje napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu za zákonný a vecne správny. Pokiaľ ide o druh trestu, v plnej miere sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v prípade osoby obžalovaného ide o recidivujúceho páchateľa úmyselnej trestnej činnosti, na ktorého nemal dostatočný prevýchovný účinok ani výkon trestu odňatia slobody vykonávaný v dĺžke 7 rokov a 4 mesiace za inú, predchádzajúcu úmyselnú trestnú činnosť. Skutočnosť, že aktuálne súdeného trestného činu sa obžalovaný dopustil s odstupom menej ako 1 rok po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu
odňatia slobody, neumožňuje posúdiť osobu obžalovaného tak, že by si teraz dostatočne uvedomil nesprávnosť svojho konania a snažil sa ho napraviť vedením riadneho života. Ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona umožňuje podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody v prípade, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Žiaden z uvedených zákonných predpokladov, ktorý by umožňoval výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného podmienečne odložiť a určiť skúšobnú dobu, nie je v danom prípade splnený. Postup podľa § 49 ods. 1 písm. d) Trestného zákona neprichádza do úvahy, pretože nebola daná záruka sa za nápravu páchateľa. Odvolací súd tak konštatuje, že zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon by bol obžalovanému podmienečne odložený, neboli splnené. Uloženie iného druhu trestu, ako trestu odňatia slobody, nie je v tomto prípade namieste. Ak má byť naplnený účel trestu uvedený v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, nemôže byť obžalovaný uložený miernejší trest ako trest odňatia slobody (z pohľadu jeho druhu), pretože takýto miernejší trest by u obžalovaného nesplnil ani účel tzv. individuálnej prevencie a už vôbec nie účel tzv. generálnej prevencie. Uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, t. j. v polovici zákonnej trestnej sadzby, je trest primeraný, najmä k osobe páchateľa trestnej činnosti. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keď súd vychádzal zo správne zistených skutočností, ktoré sa vzťahujú k predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody obžalovaného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že žiada uloženie výhodnejšieho trestu, lebo chce žiť riadnym životom, odvolací súd uvádza, že obžalovaný mal po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody dostatočný priestor svojím skutočným správaním preukázať, že chce viesť riadny život. To, že teraz, v rámci odvolacieho konania, deklaruje snahu viesť riadny život, je podľa názoru odvolacieho súdu účelová snaha dosiahnuť uloženie miernejšieho trestu. Aj jeho vyjadrenie, že chce sám nahradiť spôsobenú škodu, zostalo iba v rovine nepreukázaného tvrdenia. Na základe z vyššie uvedených skutočností, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, je správny a odvolanie obžalovaného je nedôvodné. Preto toto odvolanie tunajší súd zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.