Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_K3-16C-137-2020.pdf
PDF · 152.2 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-16C/137/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zast. JUDr. Viktorom Sásfaiom, advokátom so sídlom Mlynárska 15, Košice proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava o náhradu škody
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 332.405,86 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.1.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 85,56 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Ing. Štefan Závada žiadal zaviazať žalovaného (po úpravách v priebehu konania) zaplatiť mu sumu 10.793.472,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 29.12.2001 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na zabezpečenie pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky pre Nábytkové hranoly a vlysy, s.r.o. (ďalej len „NHV, s.r.o.“) podľa Zmluvy zo dňa 29.6.1999 v sume 7.494.000,-Sk so špecifikovaným úrokom došlo k uznaniu záväzku dlžníka do notárskej zápisnice notárky JUDr. Dagmar Lukačiovej N 84/99, Nz 76/99. V ten istý deň bola na zabezpečenie tejto pohľadávky žalobcu uzavretá Záložná zmluva, ktorou dlžník NHV, s.r.o. založil v prospech žalobcu svoje nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva (ďalej „LV“) č. 1296 kat. územia E. ako parc.č. 1331, 1333/1-16 včítane pozemkov a budov na nich. Návrh na vklad bol podaný dňa 10.12.1999 na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálnom odbore. Bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu, podľa žalobcu dokonca úmyselne katastrálny úrad rozhodol o povolení vkladu až po viac ako roku od podania návrhu, a to 30.1.2001. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2000 sp.zn. 2K 182/00 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Katastrálnym úradom bol vklad povolený až po tom, čo na dlžníka bol vyhlásený konkurz, preto na protest prokurátora Okresný úrad Košice-okolie, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 16.10.2001 zrušil svoje rozhodnutie o povolení vkladu zo záložnej zmluvy. V dôsledku toho, že vklad zo záložnej zmluvy bol povolený až po viac ako roku, dokonca po vyhlásení konkurzu, správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku žalobcu v konkurznom konaní. Dokonca správca konkurznej podstaty Dohodou zo dňa 21.3.2001 s Rádom premonštrátov, Opátstvo Jasov odstúpil od kúpnej zmluvy a nehnuteľnosť sa dostala do vlastníctva pôvodného vlastníka, a v konkurznej podstate nebol majetok. Vedúca katastrálneho odboru uznala, že katastrálny odbor nepostupoval v súlade s katastrálnym zákonom, ak nerozhodol o návrhu na vklad do 30 dní od jeho podania a vo veci tak dlho nekonal, čím žalobcovi mohla byť spôsobená škoda. Na strane okresného úradu išlo o nesprávny úradný postup podľa
§ 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho neprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), ktorým spôsobil žalobcovi škodu v tom, že nemohol svoju pohľadávku zákonným spôsobom zabezpečiť záložným právom a túto uspokojiť realizáciou záložného práva na nehnuteľnosť dlžníka alebo ktoréhokoľvek iného následného vlastníka, prípadne aj oddeleným uspokojením v konkurznom konaní z výťažku predanej nehnuteľnosti, a tým natrvalo stratil akúkoľvek možnosť uspokojiť svoju pohľadávku, čo i len čiastočne a vznikla mu škoda na nevymožiteľnej pohľadávke v sume 7.494.000,-Sk z titulu nevrátenej pôžičky a z jej príslušenstva v úhrnnej sume 10.793.472,-Sk, za ktorú zodpovedá žalovaný.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že pokiaľ by žalobca postupoval s náležitou starostlivosťou pri vymáhaní svojej pohľadávky a súvisiacich úkonov, mohol predísť vzniknutej škode, či už uplatnením exekučného titulu v čase od 30.7.1999 do 30.11.1999, dôsledným uplatňovaním svojich práv vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, zistením ekonomickej situácie dlžníka, neuzatvorením Dodatku č. 1 k zmluve o poskytnutí ďalších finančných prostriedkov, ako aj právnymi prostriedkami upozorňujúcimi na nečinnosť správneho orgánu v konaní o návrhu na vklad. Štát nemôže zodpovedať za neúmerné resp. neprimerané riziká postúpené podnikateľmi alebo fyzickými osobami. Žalobca ako aj NHV, s.r.o. preukázateľne zanedbali prevenčnú povinnosť stanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka, čím došlo ich zavinením (alebo minimálne spoluzavinením) ku škode na majetku.
3. Okresný súd Košice-okolie (v poradí tretím) rozsudkom zo dňa 26.3.2010 č.k. 11C 588/2001-361 zaviazal žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi F. G. H. sumu 332.405,86 eur (10.014.059,-Sk) s 9 % úrokom od 12.1.2010 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. Uznesením zo dňa 22.7.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 19 616,53 eur. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zo dňa 29.6.1999 požičal dlžníkovi NHV, s.r.o. sumu 7.494.000,-Sk a na zabezpečenie tejto pohľadávky došlo k uznaniu záväzku dlžníka do notárskej zápisnice toho istého dňa a aj k uzavretiu záložnej zmluvy, ktorou dlžník založil v prospech žalobcu nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Návrh na vklad záložnej zmluvy bol podaný dňa 10.12.1999 na Okresnom úradu Košice-okolie, katastrálny odbor pod č. V 836/99, pričom o povolení vkladu bolo rozhodnuté až dňa 30.1.2001. Súd uzavrel, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre rozhodnutie o návrhu na vklad a rozhodol o tomto návrhu až dňa 30.1.2001 v čase, keď na majetok dlžníka už bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu bolo rozhodnutie o povolení vkladu zrušené. Tým mal preukázané, že postup Okresného úradu Košice- okolie, odbor katastrálny je nesprávnym úradným postupom. Ak by žalovaný v zákonom stanovenej lehote povolil vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, bol by žalobca vymohol postupom pri realizácii záložného práva svoju pohľadávku podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi, predstavuje maximálne výšku pohľadávky, ohľadne ktorej mohol byť uspokojený ako oddelený veriteľ zo zálohu, t.j. 10.014.059,-Sk, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Vznik škody v prevyšujúcej časti nebol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Škoda predstavujúca výšku 332.405,86 eur (10.014.059,-Sk) by bola aj reálne vymožená, pretože ako potvrdil svedok F. E. I., správca konkurznej podstaty, založené nehnuteľnosti mali v zmysle znaleckých posudkov hodnotu v rozpätí od 20 do 35 mil. Sk, čo potvrdil aj svedok Ing. Tibor Wollent. Znaleckým posudkom F. J. I. bola nehnuteľnosť ohodnotená sumou 20.887.185,-Sk a znaleckým posudkom F. E. H. sumou 11.352.266,-Sk. Škoda vznikla žalobcovi až vtedy, keď definitívne bola možnosť uspokojenia jeho pohľadávky vylúčená, t.j. nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu dňom 11.1.2010. Od nasledujúceho dňa súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 %.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom č.k. 6 Co 144/2010-418 zo dňa 30.11.2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 26.3.2010, okrem výroku o trovách konania, ktorý zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 86%. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach bol na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.2015 sp.zn. 3 M Cdo 21/2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 9.4.2015 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Dovolací súd záver súdu o splnení zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom považoval za predčasný, najmä pokiaľ ide o posúdenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a
škodou, ktorá žalobcovi mala vzniknúť nevymožiteľnosťou pohľadávky. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má určujúci význam, v čom konkrétne škoda, za ktorú je požadovaná náhrada, spočíva. Otázku príčinnej súvislosti bolo potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu katastrálneho úradu a škody, ktorá žalobcovi podľa jeho tvrdenia vznikla tým, že pohľadávku nemohol zabezpečiť záložným právom a stala sa nevymožiteľnou, lebo nemohla byť uspokojená v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka. Preto bolo potrebné posúdiť, či nevydanie rozhodnutia o vklade záložnej zmluvy katastrálnym úradnom v zákonom stanovenej lehote ako príčina malo bezprostredne priamo za následok vznik škody spočívajúcej v nevymožení pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom do 30.1.2001, kedy bolo rozhodnuté o návrhu na vklad záložnej zmluvy. Je nesporné, že nedodržanie lehoty určenej v § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona je procesný postup priečiaci sa zákonu. Na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po podaní návrhu na vklad do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že neprihliadol na dôkazy vykonané ním v odvolacom konaní, najmä pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi NHV s.r.o. a Rádom premonštrátov jednostranným úkonom Rádu premonštrátov (doklad o doručení odstúpenia od kúpnej zmluvy konateľovi NHV, s.r.o. dňa 3.1.2000 a oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy doručené katastrálnemu úradu 11.1.2000). Toto odstúpenie zostalo neobjasnené. Pre posúdenie príčinnej súvislosti je pritom právne relevantné zistenie, kedy došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy medzi jej účastníkmi, čo je významné z hľadiska posúdenia vlastníctva nehnuteľností, tvoriacich predmet záložnej zmluvy.
6. Nadväzujúc na závery dovolacieho súdu, odvolací súd uznesením zo dňa 31.8.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.3.2010 v spojení s uznesením zo dňa 22.7.2011 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že doplneným dokazovaním v odvolacom konaní bolo preukázané, že listom zo dňa 27.12.1999 Rád premonštrátov odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1998 uzavretej s NHV, s.r.o. Odstúpenie bolo doručené konateľovi NHV, s.r.o. E. E. dňa 3.1.2000. Napriek tejto skutočnosti došlo k odstúpeniu od vyššie uvedenej zmluvy dohodou zo dňa 21.3.2001 uzavretou medzi správcom konkurznej podstaty NHV, s.r.o. a Rádom premonštrátov a na základe tejto dohody došlo k zmene zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. NHV, s.r.o. sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice-okolie sp.zn. 11C 26/2000 domáhali vyslovenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1999 žalobou doručenou súdu dňa 25.1.2000. Vo veci však nebolo meritórne rozhodnuté vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie konania správcom konkurznej podstaty NHV, s.r.o., v dôsledku ktorého bolo konanie zastavené (právoplatne dňa 25.5.2001). Otázka (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy nebola vyriešená ani v konaní Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 16C 1273/99, v ktorom sa Rád premonštrátov domáhal určenia vlastníckeho práva (aj) k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to z dôvodu späťvzatia tohto návrhu a následného zastavenia konania dňom 15.12.1999. Otázka (ne)platnosti odstúpenia nebola predmetom ďalšieho dokazovania a výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania ani po jeho doplnení odvolacím súdom nedávajú dostatočný skutkový základ pre zodpovedanie otázky, či toto odstúpenie bolo platné, a teda kedy došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Táto otázka je pritom v zmysle záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR relevantná pre posúdenie príčinnej súvislosti a významná z hľadiska posúdenia vlastníctva nehnuteľností, tvoriacich predmet záložnej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov je záver súdu prvého stupňa o splnení všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcovi predčasný a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť doplniť dokazovanie za účelom vyriešenia otázky, kedy došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.7.1998 medzi Rádom premonštrátov a NHV, s.r.o., či doručením odstúpenia konateľovi NHV s.r.o. dňa 3.1.2000 (t.j. počas konania o návrhu žalobcu na vklad záložného práva) alebo až na základe dohody zo dňa 21.3.2001 (t.j. počas konkurzného konania), pretože od vyriešenia tejto otázky závisí posúdenie, či katastrálny úrad sa (ne)dopustil nesprávneho úradného postupu, ak nevyhovel návrhu na vklad záložného práva v lehote 30 dní. Poukázal pritom na to, ak už bolo platné odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.12.1999, doručené konateľovi NHV, s.r.o. dňa 3.1.2000, počas konania o návrhu žalobcu na vklad záložného práva nastala skutočnosť, ktorá bránila vyhovieť tomuto návrhu. Odstúpením od zmluvy sa totiž zmluva zrušila od začiatku a došlo k obnoveniu pôvodných vlastníckych vzťahov, to
znamená vlastníkom zálohu sa opäť stal (resp. nikdy ním neprestal byť) Rád premonštrátov a v čase rozhodovania katastrálneho úradu o návrhu žalobcu na vklad záložného práva už NHV, s.r.o. nemali oprávnenie nakladať so zálohom, vrátane zriadenia záložného práva, lebo neboli jeho vlastníkom. Za tejto situácie ak katastrálny úrad nepovolil vklad záložného práva, resp. nerozhodol kladne o návrhu na vklad, nemohlo ísť o nesprávny úradný postup. Katastrálny úrad bol totiž v zmysle ust. § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2009 povinný prihliadať pri rozhodovaní o povolení vkladu aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak na základe výsledkov doplneného dokazovania súd dospeje k záveru, že vyššie uvedené jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo platné, vychádzajúc z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nesprávny úradný postup katastrálneho úradu je preukázaný, preukázaný je aj vznik škody, lebo žalobca nebol ani čiastočne uspokojený v konkurznom konaní v rámci rozvrhového konania ako veriteľ pre nedostatok majetku úpadcu, čím definitívne došlo k zmareniu jeho možnosti uspokojiť svoju pohľadávku a úlohou súdu v ďalšom konaní bude v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR opätovne skúmať splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi týmto nesprávnym úradným postupom a škodou, t.j. či nerozhodnutie o povolení vkladu v zákonnej lehote bolo priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody alebo len jednou z príčin. Súd musí ustáliť, čo bolo priamou, bezprostrednou príčinou vzniku škody žalobcovi, t.j. čo bolo priamou príčinou nevymožiteľnosti jeho pohľadávky v konkurznom konaní, či to bol žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup alebo nedostatok majetku v konkurznej podstate, z ktorého by bolo možné uspokojiť žalobcu ako veriteľa v rámci rozvrhového konania, ktorý stav nastal (aj) v dôsledku odstúpenia od zmluvy dohodou zo dňa 21.3.2001 (za predpokladu nepreukázania účinného odstúpenia predchádzajúceho tomuto dňu), ako to tvrdí žalovaný. Je potrebné zaoberať sa aj argumentáciou žalovaného, že nebyť tohto odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2001, nehnuteľnosti by patrili do konkurznej podstaty a v rámci konkurzného konania mohli byť uspokojení žalobca, aj Rád premonštrátov a konkurz nemusel byť ukončený kvôli nedostatku majetku. Na druhej strane ale nemožno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že ak by vklad záložného práva bol povolený, žalobca by mal možnosť uspokojiť svoju pohľadávku v konkurznom konaní ako oddelený veriteľ, a to aj po odstúpení od kúpnej zmluvy, teda ak vlastníkom nehnuteľností by už nebol úpadca, ale pôvodný vlastník ako subjekt odlišný od úpadcu. V zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom od 1.8.2000 (konkurzné konanie v prejednávanej veci začalo 22.11.2000) totiž do konkurznej podstaty patril aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Pokiaľ dlžník zmluvne previedol vec, na ktorej viazlo záložné právo, na inú osobu s právnymi dôsledkami stanovenými v § 151d ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, takáto vec patrí do konkurznej podstaty. Žalobe teda možno vyhovieť iba ak bude preukázané, že vplyv samotného nesprávneho úradného postupu na zmenšenie majetku žalobcu bol priamy, či teda nedošlo aj k pridruženiu ďalšej skutočnosti (vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a nemožnosť uspokojiť pohľadávku z konkurznej podstaty pre nedostatok majetku), ktorá nakoniec mala za následok vznik škody žalobcovi, lebo inak nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
7. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
8. Z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu v priebehu konania (dňa 25.4.2017) súd uznesením zo dňa 31.1.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnou nástupkyňou – žalobkyňou.
9. V zmysle § 18m zákona č. 371/2004 Z.z. prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva z Okresného súdu Košice - okolie na Mestský súd Košice, ktorý je preto vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie tejto veci v ďalšom konaní.
10. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa bola veci pridelená sp.zn. 16C/137/2020. K 30.10.2020 došlo k zmene zákonného sudcu po tom, čo došlo k zániku výkonu funkcie sudkyne JUDr. Dagmar Mlejovej.
11. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd doplnil dokazovanie ohľadom účinnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.12.1999 zo strany NHV, s.r.o.. Súd na návrh sporových strán pripojil konkurzný spis a dotazoval dotknuté subjekty o zaslanie všetkých listín súvisiacich s uvedeným odstúpením.
12. Výzvou zo dňa 27.9.1999 Rád premonštrátov (opakovane) vyzval NHV, s.r.o. na zaplatenie splátok kúpnej ceny nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, pretože doteraz neuhradil dlžnú sumu pozostávajúcu z jednotlivých splátok na kúpu nehnuteľnosti a hnuteľného majetku. Povinnosť úhrady vyplynula z kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1998 aj kúpnej zmluvy ohľadom nehnuteľnosti trafostanica. Rád premonštrátov vyzval NHV, s.r.o. na úhradu dlžných splátok v lehote 14 dní s tým, že po uplynutí lehoty 14 dní od doručenia výzvy oznámi katastrálnemu úradu odstúpenie od zmluvy, ktorej účinnosť nastala 11.8.1998.
13. Listom zo dňa 27.12.1999 Rád premonštrátov Opátstvo Jasov, v zastúpení Karol Bartal – opát, na základe plnej moci JUDr. Irenou Sopkovou advokát oznámil NHV, s.r.o. odstúpenie od kúpnej zmluvy. Oznámenie bolo doručené Okresnému úradu Košice-okolie dňa 11.1.2000 spolu s doručenkou od NHV, s.r.o. zo dňa 3.1.2000 s podpisom Jarábek. K odstúpeniu neboli pripojené žiadne prílohy.
14. Rád premonštrátov Opátstvo Jasov v zast. JUDr. Irenou Sopkovou listom zo dňa 3.2.2000 adresovanom Okresnému úradu doplnil dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré doručili NHV, s.r.o.. Listom zo dňa 2.2.2000 Rád premonštrátov v zast. E. F. K. opätovne odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1998, pretože NHV, s.r.o. iným spôsobom znehodnotil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX aj LV č. XXXX (uzavretím zmluvy o pôžičke so súhlasom s výkonom exekúcie nehnuteľnosti, u ktorých doposiaľ nie je zaplatená kúpna cena a snahou o zriadenie ťarchy na LV).
15. E. E. (konateľ NHV, s.r.o.) súdu oznámil, že vzhľadom na uplynulú dobu si nespomína, či NHV, s.r.o. bola doručená výzva na úhradu splátok. Všetka pošta ostala v kancelárii v areáli závodu.
16. Rádu premonštrátov sa napriek šetreniu v archívnych materiáloch nepodarilo získať doklad o doručení ani o doručovaní výzvy na zaplatenie splátok kúpnej ceny zo dňa 27.9.1999 NHV, s.r.o. Rád premonštrátov nemá informáciu, či k oznámeniu o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.1999 bola pripojená plná moc pre JUDr. Irenu Sopkovú. Menovanej bola Opátstvom / Rádom v zast. opátom udelená plná moc ku všetkým právnym úkonom dňa 11.11.1991, 3.12.1991, aj 15.7.1999. Dňa 1.1.1995 bola medzi opátstvom a JUDr. Irenou Sopkovou uzavretá zmluva o poskytovaní právnej pomoci. K odvolaniu plnej moci došlo listom zo dňa 12.5.2003.
17. Podľa protokolu o výsledku kontroly Krajského úradu v dňoch 11.5.2001 – 16.5.2001 bolo správnym orgánom dňa 11.1.2000 zaevidované oznámenie opátstva o odstúpení od kúpnej zmluvy V 478/98 z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny s priloženou doručenkou NHV. Opátstvo odstupovalo od kúpnej zmluvy viackrát aj pred týmto podaním. Predmetné podanie nespĺňalo náležitosti na zápis poznámky ani formou záznamu. Listina mala byť správnym orgánom žiadateľovi vrátená ako listina nespĺňajúca hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu a žiadateľ mal byť správnym orgánom vyzvaný na doručenie návrhu na záznam, ktorého prílohu má tvoriť písomný prejav vôle účastníkov zmluvy odstúpiť od zmluvy s úradne overenými podpismi.
18. Svedok A. L. A. vypovedal, že koncom roku 2000 boli požiadaní Opátstvom pozrieť sa na ich problém s dlhom voči NHV, s.r.o. Plnú moc mala JUDr. Irena Sopková, ktorá doručila katastru odstúpenie od kúpnej zmluvy. Z listín na katastri nehnuteľnosti vyplývali neprimerane krátke lehoty na dodatočné zaplatenie kúpnej ceny (4 - 5 dní po datovaní listiny). K výzvam neboli pripojené podacie lístky ani doručenky. Právna zástupkyňa nevedela potvrdiť ich zaslanie kupujúcemu. Pán M. aj opát považovali odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné a neschválili ho. Žiadali, aby advokátka zabezpečila vrátenie Píly formou dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy. Na katastri boli asi dve - tri výzvy zasielané spoločnosti NHV, s.r.o..
19. Po doplnenom dokazovaní žalobkyňa poukazovala na to, že z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2K/182/00 zo dňa 6.8.2009 je zistiteľné speňaženie majetku a výška výdavkov: príjmy 33.734,61 eur a výdaje 30.895,79 eur, výška odmeny správcu 5.772,94 eur, teda finančné prostriedky nepostačujú na celkovú úhradu výdavkov. Žiaden z veriteľov nebol uspokojený ani čiastočne. Z kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1998 a dodatku z 20.7.1998 (čl. III.) je nesporná dohoda o zaplatení kúpnej ceny v niekoľkých splátkach do 15.1.2004. V čase odstupovania od kúpnej zmluvy dňa 27.12.1999 sa kúpna cena nestala splatnou. Pretože kúpna cena nebola splatná a veriteľ neposkytol dodatočne primeranú lehotu dlžníkovi, toto dlžníkovi nedoručil, nenastali zákonné podmienky odstúpenia od kúpnej
zmluvy. Ani samotné písomné vyhotovenie odstúpenia zo dňa 27.12.1999 nespĺňa náležitosti platného úkonu odstúpenia od zmluvy, je neurčité, nekonkretizuje kúpnu zmluvu, kúpnu cenu, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní a ani dodatočnú lehotu, ktorú by mu stanovil a v ktorej kúpnu cenu nezaplatil. Odstúpenie má aj formálne nedostatky, ak ho podáva advokátka JUDr. Irena Sopková bez predloženia plnej moci a bez konkretizácie takej plnej moci. Poukazovala tiež na vady plnej moci udelenej JUDr. Irene Sopkovej – opakované udelenie, udelenie len Opátstvom Jasov, ako aj udelenie plnej moci popri splnomocnencovi L. M.. Plná moc pritom nebola pripojená ani k jednému úkonu. Listom zo dňa 27.12.1999 nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a nebola žiadna prekážka správnemu orgánu rozhodnúť o vklade zo záložnej zmluvy. Absentuje preukázanie doručenia výzvy kupujúcemu resp. že by sa listina dostala do jeho dispozičnej sféry. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresný právny úkon, ktorý sa stáva perfektným už tým, že dôjde do dispozície (sféry) adresáta, pričom musí splniť všetky zákonné náležitosti, inak nemôže vyvolať právne následky spojene s takýmto úkonom t.j. zrušenie zmluvy od začiatku. Zo znenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva prvá podmienka, že odstúpeniu od zmluvy predchádza výzva veriteľa, ktorá obsahuje dodatočnú lehotu na plnenie (ide o taktiež o jednostranný právny úkon). Účelom upomienky (výzvy) je ozrejmiť dlžníkovi, že omeškanie môže mať pre neho nepriaznivé následky. Upomienka na splnenie dlhu ako právny úkon, musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, pričom zaslanie výzvy preukazuje veriteľ. Druhou podmienkou je márne uplynutie lehoty. Veriteľ znáša dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že poskytol dodatočnú primeranú lehotu na splnenie dlhu. Pri posúdení účinkov odstúpenia od zmluvy je tiež potrebne prihliadať k základným zasadám, na ktorých je založené súkromné právo, najmä k zásade ochrany dobrej viery tretích osôb a na princíp právnej istoty. Veriteľ v oznámení o odstúpení poukazuje na skutočnosť, že dlžník neuhradil kúpnu cenu napriek opakovaným výzvam, pričom nie je konkretizované (špecifikované), kedy boli vyhotovené a doručené výzvy dlžníkovi a aký bol doslovný text týchto tvrdených výziev. Dôkazné bremeno o zaslaní výziev zaťažuje veriteľa, t.j. predávajúceho. Na jednostranné odstúpenie neprihliadal ani predávajúci, pretože následne uzatváral dohodu o odstúpení od zmluvy. Až dohodou o odstúpení od zmluvy uzavretej medzi Rádom Premonštrátov, Opátstvo Jasov a správcom konkurznej podstaty NHV, s.r.o. zo dňa 21.3.2001 došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy z 3.7.1998. Je preukázaná priama príčinná súvislosť medzi oneskoreným rozhodnutím o návrhu na vklad záložnej zmluvy a nevymožiteľnosťou pohľadávky žalobcu. Hodnota nehnuteľností z kúpnej zmluvy podľa znaleckých posudkov ďaleko prevyšovala výšku celej pohľadávky žalobcu. Až do vyhlásenia konkurzu táto nebola zaťažená iným záložným právom, konkurzný správca ju zahrnul do konkurznej podstaty, až do momentu uzavretia dohody o odstúpení od zmluvy z 21.3.2001. Ak by bol povolený vklad záložného práva pred vyhlásením konkurzu, mal by žalobca možnosť uspokojiť svoju pohľadávku v konkurznom konaní ako jediný oddelený veriteľ, aj po odstúpení od kúpnej zmluvy, teda ak vlastník by už nebol úpadca, ale pôvodný vlastník. Pri existencii záložného práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, a tým aj existencie uspokojenia jeho pohľadávky ako jediný oddelený veriteľ, by išlo o dostatočný majetok konkurznej podstaty na uspokojenie jeho pohľadávky, odstúpenie od zmluvy dohodou by na takéto uspokojenie nemalo žiadny vplyv. Ak by k odstúpeniu od zmluvy alebo jej prevodu po existencii záložného práva v prospech žalobcu došlo pred vyhlásením konkurzu, v zmysle § 151 ods.2 Občianskeho zákonníka by záložné právo žalobcu trvalo a mal by možnosť uspokojiť svoju pohľadávku realizáciou záložného práva vo vzťahu k novému vlastníkovi. Z uvedeného je teda nesporné, že nerozhodnutie katastrálneho úradu o návrhu na vklad záložného práva v zákonnej lehote, ani v ďalšej lehote do začatia konkurzného konania bolo jedinou, priamou a bezprostrednou príčinou zmarenia možnosti uspokojiť pohľadávku, a tým aj k vzniku škody, výška ktorej nie je sporná, pretože o nej právoplatne rozhodol krajský súd. Poukázala na to, že úpravu čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nemožno interpretovať extenzívnym výkladom tak, že každý si môže priznať ľubovoľné právo, pokiaľ zákon priamo takéto právo nezakazuje. Stanovisko žalobkyne nie je formalistické, lebo obsahovo zdôrazňuje ústavnú zásadu ochrany legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní.
20. Žalovaný tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo už jednostranným odstúpením listom zo dňa 27.12.1999, ešte pred vyhlásením konkurzu. Poukazoval na aktuálnu judikatúru najvyšších súdnych autorít preferujúcu výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Prípadný rozpor právneho úkonu s cirkevnými predpismi, s vnútornými predpismi cirkevnej právnickej osoby nemá dopad na platnosť právneho úkonu. Zdôraznil, že v prípade doručovania hmotnoprávnych úkonov, aby nastali účinky tohto právneho úkonu, stačí, ak sa dostanú do dispozičnej sféry adresáta písomností, čiže nie je potrebné, aby adresát skutočne aj písomnosť prevzal. Vzhľadom na existenciu výzvy pred odstúpením je žalovaný názoru, že podmienky pre odstúpenie od zmluvy boli splnené. Poukazoval na listinu Rádu premonštrátov, Opátstvo Jasov, v zastúpení adresovanú Okresnému úradu, odbor katastrálny, kde
sa uvádza: dňa 27.9.1999 výzva na uhradenie kúpnej ceny s upozornením na odstúpenie od kúpnej zmluvy, adresát zásielku neprevzal, doklad doručenka, dňa 6.10.1999 opakovaná výzva na uhradenie kúpnej ceny s upozornením na odstúpenie od kúpnej zmluvy, adresát zásielku neprevzal, doklad doručenka, neprevzatý list dňa 14.10.1999, oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy s poskytnutím poslednej lehoty na zaplatenie dlžných splátok, adresát zásielku neprevzal, doklad, doručenka dňa 10.11.1999, oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy, adresát zásielku neprevzal, doklad doručenka. Nie je žiadny rozumný dôvod pochybovať o tom, že nakoľko kúpna cena zaplatená nebola, prečo by Rád premonštrátov, Opátstvo Jasov od zmluvy mal neodstúpiť, Rád premonštrátov mal záujem odstúpiť od zmluvy. Poukazoval tiež na jednu zo základných zásad súkromného práva, podľa ktorej „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ (napr. čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Jedným z postulátov materiálneho právneho štátu je rešpekt k individuálnej autonómii subjektov právnych vzťahov. Striktný a prepiato formalistický náhľad na súkromnoprávne skutočnosti (právne úkony) nerešpektuje autonómiu vôle a je preto neprijateľný v podmienkach materiálneho právneho štátu. Námietky žalobkyne týkajúce sa plnomocenstva udeleného JUDr. Irene Sopkovej dňa 15.7.1999 Rádom Premonštrátov – Opátstvom Jasov nie sú dôvodné. Pod slovom „Opátstvo“ je potrebné rozumieť „Rád Premonštrátov - Opátstvo Jasov“, plnomocenstvo bolo udelené na „právne úkony Opátstva“. Žalovaný sa nestotožňuje so stanoviskom žalobkyne, že tú istú osobu nemôže ten istý subjekt splnomocniť dva razy. Žiadne ustanovenie žiadneho právneho predpisu nebráni tomu, aby určitý subjekt s odstupom času dva razy splnomocnil tú istú osobu a eventuálne aj v tom istom alebo podobnom rozsahu. Pokiaľ tomu žiadny právny predpis nebráni, nemôže byť v poradí druhé (novšie) plnomocenstvo vnímané ako neplatný právny úkon. Predmetné plnomocenstvá sú teda platné právne úkony. Rovnako podľa žalovaného nič nebráni tomu, aby fyzická osoba alebo právnická osoba udelila plnomocenstvo na určitý právny úkon po splnomocnení určitého subjektu s odstupom času aj inej osobe. Skutočnosť, že bolo udelené plnomocenstvo L. M. a eventuálne odvolanie tohto plnomocenstva nebolo preukázané, nespôsobuje neplatnosť plnomocenstva udeleného JUDr. Irene Sopkovej zo dňa 15.7.1999. Na nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti nie je potrebný zápis do katastra nehnuteľností. Právne účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom platného odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ by aj príslušný okresný úrad (resp. jeho právny predchodca) povolil vklad záložného práva v prospech žalobcu napriek eventuálnemu platnému odstúpenia Rádu Premonštrátov – Opátstva Jasov od kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1998, jeho rozhodnutie by bolo nezákonné. Žalovaný taktiež upriamil pozornosť na to, že svedok E. E. ako konateľ NHV, s.r.o. na pojednávaní dňa 23.9.2003 (č.l. 54 spisu) výslovne potvrdil, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany Rádu Premonštrátov – Opátstva Jasov došlo pred uzavretím Dodatku, a teda pred podaním návrhu na vklad záložnej zmluvy. Uvedené vyjadrenie svedka podľa stanoviska generálneho prokurátora zodpovedá skutočnosti, pretože z pripojeného spisu Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 16C 1273/99 vyplýva, že Rád Premonštrátov – Opátstvo Jasov podal proti NHV, s.r.o. ešte dňa 1.10.1999 žalobu, v ktorej argumentuje odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1998 pre nezaplatenie kúpnej ceny ani v dodatočne poskytnutej lehote a požadoval určiť, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Označené súdne konanie bolo síce zastavené pre späťvzatie žaloby, ale spoločnosť NHV, s.r.o. sa o odstúpení od kúpnej zmluvy musela dozvedieť najneskôr dňa 29.11.1999, kedy prevzala zastavujúce uznesenie.
21. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ku ktorému došlo pred 1.7.2004, súd preto (s poukazom na § 27 ods.1, ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.) na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb., účinného do 30.6.2004.
22. Podľa ust. § 1 ods. 1 veta prvá, § 1 ods.2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo o treste, vydá štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie ďalej len štátny orgán). Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
23. Podľa ust. § 18 ods. 1, ods.2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedený v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
24. Podľa § 21 písm. e) zákona č. 575/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2002 ústredným orgánom štátnej správy je Úrad geodézie, kartografie a katastra, ktorý podľa § 28 je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľnosti.
25. Podľa § 32 ods. 1 zákona. č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
26. Ustanovenie § 18 zákona č. 58/1969 Zb. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a vznikom škody.
27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný žalobca ako veriteľ uzavrel s dlžníkom NHV, s.r.o. dňa 29.6.1999 zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 7.494.000,-Sk a záložnú zmluvu, ktorej predmetom bola pôžička a zriadenie záložného práva veriteľom na zabezpečenie pôžičky poskytnutej na základe zmluvy zo dňa 29.6.1999 vo výške 7 494 000,-Sk, splatnej najneskôr do 29.7.1999. Záložný dlžník ako výlučný vlastník parciel č. 1331 a 1333/1-16 včítane budov nachádzajúcich sa na týchto parcelách, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. E. zriadil v prospech záložného veriteľa záložné právo na tieto nehnuteľnosti a jeho konanie podmienil splatením istiny s prísl. najneskôr do 29.7.1999. V bode IV ods. 1 zmluvy sa účastníci dohodli, že ak nedôjde k vráteniu finančných prostriedkov, záložný dlžník súhlasí s uspokojením pohľadávky záložného veriteľa exekúciou, v rozsahu a za podmienok uvedených v osvedčenom vyhlásení spísanom u notára, vyhlásenie ktoré je súčasťou zmluvy. Pôvodný žalobca a NHV, s.r.o. uzavreli dňa 1.12.1999 Dodatok č. 1 ku zmluve zo dňa 29.6.1999, ktorým žalobca navýšil požičanú sumu o 600 000,-Sk, a teda dlžná suma predstavovala 8 094 000,-Sk s prísl. a dohodli sa na splácaní dlžnej sumy tak, že dlžník vždy po uplynutí šiestich mesiacov vráti 1/10 istiny, t.j. 809 400,-Sk s tým, že posledná splátka pôžičky je splatná uplynutím 60 mesiacov odo dňa účinnosti tohto dodatku.
28. Dňa 10.12.1999 podal pôvodný žalobca návrh na povolenie vkladu záložnej zmluvy na Okresnom úrade Košice-okolie. Vklad bol povolený dňa 30.1.2001, v čase, keď na majetok dlžníka už bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K 182/00-8 zo dňa 22.11.2000 konkurz. Na protest prokurátora bolo následne rozhodnutie o povolení vkladu zrušené.
29. Konkurzné konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2K 182/00 bolo uznesením č.k. 2K 182/00-112 zo dňa 6.8.2009 zrušené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Uznesenie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn 4 Obo 117/09 zo dňa 12.11.2009 a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.1.2010.
30. Existencia pohľadávky žalobcu je preukázaná rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.: 6Cb 303/2001-46 zo dňa 14.10.2004, ktorým bola pohľadávka žalobcu v sume 10.793.472,-Sk proti úpadcovi NHV, s.r.o. potvrdená.
31. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že nebola zistená žiadna prekážka brániaca Okresnému úradu Košice-okolie, katastrálnemu odboru rozhodnúť o návrhu žalobcu včas, v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Pre jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 48 ods.1, § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka.
32. Podľa § 48 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
33. Podľa ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
34. V konaní bolo preukázané, že listom zo dňa 27.12.1999 Rád premonštrátov ako predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy. List bol prevzatý konateľom kupujúceho dňa 3.1.2000 Uvedenému odstúpeniu
predchádzala výzva na úhradu dlhu v 14-dňovej lehote. Jej doručenie resp. zaslanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že sa dostala do dispozičnej sféry kupujúceho, ale nebolo v konaní preukázané. Súdu je zrejmé, že vzhľadom na značný časový odstup je žalovaný v uvedenom smere v dôkaznej núdzi, bez uvedeného ale súd nemôže skonštatovať splnenie podmienok pre účinné odstúpenie od zmluvy predávajúcim. Podľa súdu je odstúpenie od zmluvy dostatočne určité a súd nevzhliadol dôvod jeho neplatnosti pre nepripojenie plnej moci advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou. Uvedená advokátka bola v predmetnom období splnomocnená na zastupovanie Rádu premonštrátov, čo mohlo byť známe aj NHV, s.r.o. Aj keď vo výzve zo dňa 7.9.1999 Rád premonštrátov uvádza, že ide o opakovanú výzvu, v konaní nebol predložený žiaden dôkaz o existencii inej, skoršej výzvy a o tom, že sa táto dostala do dispozičnej sféry NHV, s.r.o. Žalovaný síce poukazoval na list adresovaný Okresnému úradu, v ktorej Rád premonštrátov odkazoval na viaceré výzvy zasielané kupujúcemu, uvedenú listinu ale súdu nepredložil a navyše, sú v nej (zrejme) len tvrdenia Rádu premonštrátov o zasielaní výziev, bez preukázania uvedeného. Touto listinou pritom Okresný úrad Košice nedisponuje. Skutočnosť, že k riadnemu odstúpeniu od kúpnej zmluvy listom zo dňa 27.12.1999 nedošlo, potvrdzuje aj namietanie dôvodov odstúpenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. 11C/26/2000 i následné jednostranné odstúpenie od zmluvy (opätovne dňa 2.2.2000) i dohodou dňa 21.3.2001. Riadne odstúpenie od zmluvy na základe listu zo dňa 2.2.2000 nebolo tiež preukázané. Na konštatovaní nesplnenia predpokladov pre jednostranné odstúpenie od zmluvy nič nemení vyjadrenie svedka E. E., že ešte pred uzavretím Dodatku došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany Rádu premonštrátov. Ak aj NHV, s.r.o. resp. jej konateľovi bolo doručené odstúpenie od zmluvy, neznamená to ešte platné a účinné odstúpenie od kúpnej zmluvy.
35. V čase rozhodovania katastrálneho úradu o povolení vkladu teda neexistovala okolnosť, pre ktorú úrad nemohol návrhu vyhovieť. Postup Okresného úradu Košice-okolie, odbor katastrálny je nesprávnym úradným postupom, keď tento orgán nevydal rozhodnutie o návrhu žalobcu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Ak by žalovaný v zákonom stanovenej lehote povolil vklad do záložnej zmluvy, žalobca by vymohol svoju pohľadávku pri realizácii záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka bez ohľadu, ku akým zmenám by následne došlo, pretože tieto by nemali vplyv na realizáciu záložného práva. Žalobca by mal možnosť uspokojiť svoju pohľadávku v konkurznom konaní ako oddelený veriteľ, a to aj po odstúpení od kúpnej zmluvy, teda ak vlastníkom nehnuteľností by už nebol úpadca, ale pôvodný vlastník. Do konkurznej podstaty by totiž patril aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V prípade povolania vkladu záložnej zmluvy by na vymoženie pohľadávky nemalo vplyv následné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Vzhľadom na uvedené, okolnosť, že úpadca nedisponoval iným majetkom nepredstavuje okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za príčinu nevymožiteľnosti pohľadávky. Predmetné nehnuteľnosti mali hodnotu prevyšujúcu hodnotu zabezpečovanej pohľadávky (podľa znaleckých posudkov 20.887.185,-Sk resp. 11.352.266,-Sk).
36. Ako uviedol aj dovolací súd, príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Príčinná súvislosť je teda daná, ak medzi protiprávnym úkonom, ktorý viedol k vzniku škody a škodou existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku. Musí sa pritom jednať o takú príčinu, bez ktorej by škoda nevznikla a musí ísť o hlavnú, nie vedľajšiu príčinu. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu (opomenutiu) škodcu, škodlivý následok by nenastal.
37. Po vykonanom dokazovaní, vzhľadom na skutočnosti uvedené v ods. 35 súd ustálil, že vplyv nesprávneho úradného postupu na zmenšenie majetku žalobcu bol priamy a bezprostredný a nesprávny úrad postup žalovaného predstavuje hlavnú, priamu a bezprostrednú príčinu vzniku škody žalobcu – nevymožiteľnosť jeho pohľadávky. Ak by žalovaný neporušil svoju povinnosť rozhodnúť o návrhu na vklad v zákonnej lehote, ku škode na majetku žalobcu by nedošlo.
38. Vznik škody je v konaní preukázaný, lebo žalobca nebol ani čiastočne uspokojený v konkurznom konaní, čím definitívne došlo k zmareniu jeho možnosti uspokojiť svoju pohľadávku. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi, predstavuje maximálne výšku pohľadávky, ohľadne ktorej mohol byť uspokojený ako oddelený veriteľ zo zálohu, t.j. 10.014.059,-Sk (7.494.000,-Sk istina + úroky 170.000,-Sk + úroky 200.000,-Sk +
22 % úrok od 1.8.1999 do 22.11.2000 vo výške 2.150.059,-Sk), preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Škoda predstavujúca pohľadávku vo výške 600 000,-Sk s prísl. poskytnutá na základe dodatku č. 1 nie je súčasťou záložnej zmluvy, ktorej vklad nebol povolený, a preto nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, pretože v tejto časti pohľadávky by žalobca nemohol byť uspokojený ako oddelený veriteľ.
39. Obranu žalovaného, že vklad by bol povolený skôr, ak by žalobca preventívne podal žiadosť na nečinnosť tohto orgánu, súd považoval za nedôvodnú, pretože ust. § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. určuje lehotu 30 dní na rozhodnutie a každý ďalší deň je porušením tohto ustanovenia. Sťažnosť je len právo, ktoré mohol žalobca využiť a aj ho využil.
40. Pre úplnosť súd uvádza, že je pravdou, že záložná zmluva, návrh na vklad záložného práva ako aj zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov a vyhlásenie a uznanie dlhu boli podpísané v ten istý deň, t.j. 29.6.1999 a návrh bol podaný na vklad až dňa 10.12.1999. Žalovaný tvrdil, že žalobca mal exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým mohol uplatniť svoj nárok už dňa 30.7.1999, kedy bola notárska zápisnica vykonateľná) a mohol si tento exekučný titul uplatniť až do 1.12.1999, kedy bol podpísaný dodatok č. 1 ku zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov, ale nevyužil túto možnosť a ešte podpísaním Dodatku č. 1 zvýšil riziko návratnosti dlžnej čiastky. Súd však dospel k záveru, že žalobca sa nerozhodol vymôcť si požičané finančné prostriedky od dlžníka na základe exekúcie, ale rozhodol sa podať návrh na povolenie vkladu záložnej zmluvy, čo nasvedčuje tomu, že on chcel ešte požičať finančné prostriedky na základe dodatku č. 1, ale pre prípad nesplnenia dlhu využil inštitút zabezpečenia. Súd uveril tvrdeniu žalobcu, že bol v čase uzatvárania zmluvy presvedčený, že dlžník mu vráti požičanú sumu vtedy, keď mu bude priznaný úver N. O., ktorá mu tento úver sľúbila, čo potvrdil aj svedok E. E.. Žalobca si už v čase požičania a uzavretia zmluvy o pôžičke bol vedomý, že požičanú sumu dlžník vráti z úveru. Neprichádzalo do úvahy vrátenie týchto finančných prostriedkov iným spôsobom a vymáhanie požičanej sumy exekúciou v čase vybavovania pôžičky by odporovalo dohode medzi účastníkmi.
41. Výška škody, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom činí 332 405,86 eur (10 014 059,-Sk). Táto pohľadávka by aj reálne bola vymožená, pretože ako uviedol svedok F. E. I., správca konkurznej podstaty, tento osobne videl znalecké posudky, ktorými bola ohodnotená nehnuteľnosť vo výške od 20 mil. do 35 mil. Sk. To isté potvrdil aj svedok Ing. Tibor Wollent. Znaleckým posudkom F. J. I. bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 20.887.185,-Sk a znalec Ing. Ján Zachar ju ohodnotil na sumu 11.352.266,-Sk. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel do výšky 332 405,86 eur (10 014 059,-Sk) a v prevyšujúcej časti (čo sa týka istiny) žalobu zamietol.
42. Škoda vznikla žalobcovi až vtedy, ak bola definitívne vylúčená možnosť uspokojenia pohľadávky a v tomto okamihu bude zrejmý aj rozsah škody. Konkurzné konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2K 182/00 bolo právoplatne skončené dňa 11.1.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zrušení konkurzu. Týmto dňom vznikol nárok žalobcu na náhradu škody. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, a preto žalobkyni vznikol aj nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania.
43. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Výška úrokov vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2005 a zodpovedá 9% ročne. Súd preto priznal žalobkyni aj úroky z omeškania z priznanej sumy 332.405,86 eur vo výške 9% ročne od 12.1.2010 do zaplatenia.
45. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v ods. 38 a ods. 42 odôvodnenia, súd žalobu v zostávajúcom, žalobcom uplatnenom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1, ods.2 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 1 a ods. 3 a § 453 ods.1 a ods.3 CSP). Keďže ide o jednotné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím a dovolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní.
49. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 92,78 % (332.405,86 eur) a neúspešná v rozsahu 7,22 % (zostávajúci nárok). Čistý pomer úspechu žalobkyne predstavuje 85,56 % (92,78 % - 7,22 %). Súd preto zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 85,56 %.
50. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania.
51. O výške trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.