Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPs/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., zastúpený procesným opatrovníkom D. C., na základe návrhu navrhovateľa: D. E. A., za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, na odvolanie D. C. voči rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -61 zo dňa 28.07.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) obmedzil vyšetrovanému spôsobilosť na právne úkony (výrok I.), ustanovil mu za opatrovníka D. C., vymedziac rozsah a spôsob zastupovania obmedzeného na právne úkony (výrok II.) a súčasne mu uložil povinnosť dvakrát do roka predkladať správu o vyšetrovanom a o nakladaní s jeho majetkom (výrok III.). Znalkyni z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Márii Ohrablovej priznal odmenu vo výške 438,92 eur (výrok IV.), ktorá mala byť vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie (výrok V.). Vo výroku VI. štátu náhradu trov konania nepriznal. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bola preukázaná duševná porucha vyšetrovaného, ktorá nie je len prechodného charakteru, a v dôsledku ktorej je vyšetrovaný obmedzený v bežnom spôsobe života a nie je schopný robiť právne úkony v plnom rozsahu. Pri určení rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného prihliadol najmä na závery znaleckého dokazovania. Za opatrovníka vyšetrovanému ustanovil D. C., v ktorom má tento trvalý pobyt poukazujúc na to, že navrhovateľ - otec vyšetrovaného túto funkciu vykonávať nechce z dôvodu narušenia dôvery medzi ním a synom, pričom niet inej blízkej osoby, ktorá by mohla vyšetrovaného objektívne a zodpovedne zastupovať. Súd prvej inštancie mal za to, že obec poberá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na obyvateľov svojej obce, a preto má povinnosť sa o týchto obyvateľov riadne starať. Vymedzenie rozsahu práv a povinností opatrovníka zdôvodnil aplikáciou ust. (ďalej len „“). Znalkyni priznal odmenu za vykonané znalecké dokazovanie, ktorá bude vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie, pričom konštatoval, že štát v dôsledku dôvodne podaného návrhu nemá právo na náhradu týchto trov.

2. Proti výroku II. napadnutého rozsudku podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie D. C. (ďalej len „odvolateľ“) dôvodiac, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci a nezohľadnil všetky

relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o ustanovení opatrovníka. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, pre ktorú musí byť pod dohľadom kvalifikovanej osoby, táto by mu mala zabezpečiť osobnú starostlivosť. Za dôležitú okolnosť odvolateľ považoval fakt, že vyšetrovaný je aktuálne hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „nemocnica“), pričom liečba bude pokračovať ešte minimálne tri mesiace s predpokladom dlhšieho trvania vzhľadom na zistenú diagnózu. Odvolateľ mal za to, že následne bude vyšetrovaný potrebovať ďalšiu starostlivosť v špecializovanom zariadení sociálnych služieb, ktorú mu bude musieť zabezpečiť jeho opatrovník. Odvolateľ vykonal dopyt na zariadenia vo svojom okolí, avšak momentálne ani s výhľadom na najbližších šesť mesiacov voľné miesto pre vyšetrovaného nemajú. Vzhľadom k tomu mal za to, že D. B. by lepšie vedelo zabezpečiť aktuálne potreby vyšetrovaného a po prepustení z nemocnice by bolo schopné zabezpečiť aj jeho umiestnenie v špecializovanom zariadení vo svojom okolí. Podľa názoru odvolateľa v prípade umiestnenia vyšetrovaného vo vzdialenejšom zariadení môže súd zmeniť svoje rozhodnutie a za opatrovníka ustanoviť obec, v ktorej by bol opatrovanec reálne umiestnený. Odvolateľ sa nestotožnil s formalistickým postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa pri rozhodovaní o ustanovenie opatrovníka obmedzil len na konštatovanie, že vyšetrovaný má stále trvalý pobyt v D. C. a nevzal do úvahy jeho dlhodobé potreby a záujmy tak, aby bola funkcia opatrovníka vykonávaná riadne, efektívne a osobou, ktorá má reálny dosah na aktuálne potreby vyšetrovaného, čo D. C. vzdialené od nemocnice cca 80 km nie je schopné zabezpečiť. Podľa jeho názoru adresa trvalého pobytu fyzickej osoby má len evidenčný charakter a nemôže byť pri rozhodovaní o ustanovení za opatrovníka (ako jediná) rozhodujúca. S poukazom na uvedené odvolateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že za opatrovníka bude vyšetrovanému ustanovené D. B., prípadne, aby bol v tejto časti napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa navrhovateľ vyjadril tak, že trvá na ustanovení D. C. za opatrovníka z dôvodu, že hospitalizácia vyšetrovaného v nemocnici je len dočasná a opatrovníctvo je potrebné zabezpečovať dlhodobo.

4. Prokurátor navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Vyšetrovaný sa k odvolaniu ani k vyjadreniam nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“ v spojení s ), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku II. podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených a pre ustanovenia opatrovníka osobe obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov, keď rozhodol o ustanovení D. C. za opatrovníka pre vyšetrovaného (osobu obmedzenú na spôsobilosti na právne úkony). Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že pokiaľ z nejakého dôvodu nie je možné za opatrovníka ustanoviť žiadneho z príbuzných alebo žiadnu inú vhodnú osobu, súd ustanoví ako opatrovníka orgán miestnej samosprávy, ktorým je obec či mesto ako právnická osoba ( ), prípadne jeho zariadenie, ktoré je oprávnené vystupovať svojim menom, tzv. verejný opatrovník. Ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas (judikát R 54/1984). Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval správne, keď ustanovil vyšetrovanému za opatrovníka odvolateľa, nezistiac žiadnu vhodnú osobu z okruhu blízkych/príbuzných vyšetrovanému, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka. Tým boli splnené zákonné predpoklady pre ustanovenie tzv. verejného opatrovníka, a to odvolateľa. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vyšetrovaný je občanom D. C.,

a teda prvoradou povinnosťou tohto je zabezpečiť starostlivosť o potreby jeho obyvateľov vychádzajúc z ust. o obecnom zriadení. 8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku odvolateľa, podľa ktorej zo strany súdu prvej inštancie išlo o formalistický prístup, keďže vyšetrovaný sa aktuálne nachádza v nemocnici v D. B.. Správne podotkol navrhovateľ, že táto hospitalizácia je len dočasnou, preto nie je možné konštatovať, že by D. B. bolo schopné lepšie zabezpečiť jeho potreby. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nájdenie zariadenia sociálnych služieb nie je podstatná vzdialenosť zariadenia od osoby, ktorá túto sociálnu službu zabezpečuje. Navyše v konaní nebolo preukázané, že by D. B. takéto zariadenie vedelo zabezpečiť vo svojom okolí. Vzhľadom k tomu je podľa názoru odvolacieho súdu D. C., v ktorom má vyšetrovaný aktuálne trvalý pobyt, vhodnejším na ustanovenie za opatrovníka. Nie je však vylúčené, aby v budúcnosti odvolateľ požiadal o odvolanie z funkcie opatrovníka a navrhol ustanoviť tú obec, v ktorej bude vyšetrovaný natrvalo umiestnený v niektorom sociálnom zariadení. Až vtedy bude podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka lepšieho zabezpečenia potrieb obmedzeného na právne úkony tak, ako to namietal odvolateľ v podanom odvolaní.

9. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ponechal v ostatných, odvolaním nenapadnutých výrokoch nedotknutý.

10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , nakoľko neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. .

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).