Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoCsp-18-2023.pdf
PDF · 99.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: Práva veriteľov, občianske združenie, so sídlom Prievidzská 14/4, Handlová, IČO: 51 134 101, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Cintorínska 3, Nitra, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Bojnice, zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho 6, o zaplatenie 553 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. februára 2023, č.k. 15Csp/33/2022-110, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a , aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Práva veriteľov, občianske združenie, so sídlom Prievidzská 14/4, Handlová, IČO: 51 134 101, vstúpila právnická osoba Pomoc veriteľom, so sídlom Handlovská 486/62, Ráztočno, IČO: 42 022 991.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislých výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .
III. Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 13Csp/187/2022 zo dňa 27.06.2022, a to voči žalovanej 2/. Výrokom II. žalobu zamietol, výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a výrokom IV. žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 553 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že pôvodný veriteľ H. E. - I. (pôvodne H. C. - E.), uzavrel so žalovanými dňa 28.04.2021 zmluvu o nájme hnuteľného majetku, na základe ktorej si žalovaní požičali osobný automobil od prenajímateľa na 35 dní (od 28.04.2021 14:00 hod. do 02.06.2021 14:00 hod.) za 25 eur za každý jeden deň zapožičania. Žalovaní automobil vrátili oneskorene. Mali ho vrátiť dňa 02.06.2021 o 14:00 hod., avšak vrátili ho až dňa 07.06.2021 o 8:00 hod. Podľa zmluvy tak vzniklo žalobcovi právo na dvojnásobok výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú hodinu (aj začatú) podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok. Cenníková cena bola za 1 hodinu 7,90 eur a žalovaní boli v omeškaní od 02.06.2021 14:00 hod. do 07.06.2021 8:00 hod. V konaní si teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 553 eur za nájom auta v omeškaní, za 35 hodín (za obdobie od 03.06.2021 od 01:00 hod. do 04.06.2021 do 12:00 hod.). Súd prvej inštancie predovšetkým skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom tú považoval za danú. Pohľadávka, ktorá sa v konaní vymáha, bola postúpená na žalobcu. Súd po dokazovaní dospel k záveru,
že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je spotrebiteľskou zmluvou, a to vzhľadom na povahu subjektov. Konštatoval, že pokiaľ zmluva o nájme dopravného prostriedku nie je uzavretá medzi podnikateľmi, použijú sa na vzťah zmluvných strán ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§§ 661 až 684). Z nesporných tvrdení strán mal súd za preukázané, že na základe zmluvy prevzali žalovaní, resp. jeden z nich (žalovaný 1/) do užívania od právneho predchodcu žalobcu vozidlo. Z tvrdení právneho zástupcu žalovanej 2/, ako aj z ním predloženej SMS komunikácie medzi manželom štatutárnej zástupkyne žalobcu a žalovanou 2/ je nesporné, že žalovaní vrátili vozidlo až po dohodnutej dobe. Žalovaní mali vozidlo vrátiť do 02.06.2021 o 14:00 hodine, no vrátili ho až dňa 07.06.2021 o 8:00 hod., pričom žalobca si uplatnil peňažný nárok za oneskorené vrátenie vozidla podľa čl. V, bodu 5.2 zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie ustanovenie bodu 5.2 čl. V zmluvy sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (tým bolo platenie nájomného vo výške 25 eur za každý deň za nájom predmetného vozidla) netýka, preto skúmal, či uvedené dojednanie zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaných), resp. prioritne posudzoval, či uvedené zmluvné dojednanie je platné. Podľa názoru súdu je predmetné dojednanie neurčité, nezrozumiteľné a nejasné, keďže vrátenie vozidla pred koncom nájmu hnuteľného majetku nemôže byť oneskorené, a to či už s alebo bez upovedomenia prenajímateľa. Ak mal nájom končiť 02.06.2021 a v skutočnosti došlo k vráteniu vozidla 07.06.2021, nešlo o situáciu upravenú v uvedenom článku, pretože nedošlo k vráteniu vozidla pred koncom nájmu hnuteľného majetku. Žalobca zrejme uvedeným ustanovením chcel zmluvne pokryť oneskorené vrátenie vozidla po dátume dohodnutého konca nájmu, čomu zodpovedá aj jeho argumentácia v konaní, avšak z uvedeného článku uvedené nevyplýva. Súd preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka považoval toto zmluvné dojednanie za neplatné. Takýto výklad zodpovedá aj pravidlu upravenému v § 54 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“. Súd dodal, že v zmluve si žalovaní s právnym predchodcom žalobcu dohodli za jeden deň nájmu vozidla nájomné vo výške 25 eur. Pre prípad nevrátenia vozidla si žalovaní s právnym predchodcom žalobcu dohodli v článku V bode 5.2 zmluvy sankciu, ktorá celkom iste (v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je zmluvnou podmienkou, ktorá by sa týkala hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podľa ktorej sa žalovaní zaviazali v prípade oneskoreného vrátenia vozidla bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom nájmu, zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške dvojnásobku výšky hodinovej sadzby za každú, aj začatú hodinu (teda napríklad i pri omeškaní sa 1 sekundu) zapožičania osobného automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok, čo v danom prípade predstavovalo sumu 7,90 eur za aj začatú hodinu ohľadne predmetného vozidla, čo pri jednom dni omeškania s vrátením predmetného vozidla predstavovalo sumu 189,60 eur (7,9 x 24). Dojednaná sankcia, podľa ktorej sú žalovaní povinní zaplatiť prenajímateľovi za omeškané vrátenie vozidla nájomné v rozsahu 758 % oproti zmluvne dojednanému nájomnému, je podľa názoru súdu prvej inštancie dojednaním v rozpore so spotrebiteľským právom (§ 53 Občianskeho zákonníka), keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných, ktorí majú v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu postavenie spotrebiteľa a ako také je toto dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie preto žalobcovi nepriznal žiadne plnenie z neplatného zmluvného dojednania a žalobu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu procesnej úplnosti súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 266 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 13Csp/187/2022 zo dňa 27.06.2022, a to voči žalovanej 2/. Žalovanej 2/ sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, čo vyplýva z obsahu spisu, pričom Okresný súd Košice I platobný rozkaz nezrušil a vec postúpil Okresnému súdu Prievidza z dôvodu námietky miestnej príslušnosti. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca 1/ náhradu trov konania nepožadoval, resp. tieto mu nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Trovy konania však uplatnila žalovaná 2/, ktorá bola v konaní plne úspešná, pretože žaloba bola voči nej zamietnutá. Trovy konania jej preto súd priznal. Súd dodal, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné priznať trovy podľa § 257 CSP.
2. Proti výroku II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal porušenie princípov právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Uviedol, že v konaní bol najskôr vydaný platobný rozkaz. Po jeho zrušení však súd zmenil názor a nárok mu nepriznal. Súd sa ani len náznakom nezmienil o nezákonnosti akejkoľvek podmienky v zmluve. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie bodu 5.2 čl. V zmluvy sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny netýka. V tomto ide
priamo o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny. V zmluve je jasne, určito a zrozumiteľne uvedené, že nájomca si auto požičiava s tromi možnosťami nájmu, ktorý záleží iba od nájomcu: 1/ prvá možnosť spočíva v tom, že auto si požičia na dobu dohodnutú vopred a za vopred stanovenú cenu 25 eur za každý deň požičania, ktorú platí pri dohodnutom počte dní nájmu; 2/ druhá možnosť spočíva v tom, že auto v čase vrátenia nájomca nevráti, ale predĺži si ho podľa svojej potreby, čo riadne oznámi prenajímateľovi. Táto možnosť je uvedená v bode 5.1 čl. V zmluvy, čo znamená, že okrem zaplatenia sumy uvedenej v čl. II zmluvy si nájomca auto požičiava s vedomím nájmu vo výške 1-násobku hodinovej sadzby. Táto možnosť je drahšia preto, že autopožičovňa má rezervácie podľa plánovaných vracaní áut, a keď nájomca využije svoje právo a nájom si predĺži v čase očakávaného vrátenia, tak autopožičovňa musí zrušiť nahlásenú rezerváciu, čo znamená pre autopožičovňu zvýšené náklady, pretože ak autopožičovňa zruší rezerváciu na požičanie auta na 2 týždne (14 dní) z dôvodu, že nájomca si predĺžil auto iba o 2 dni, tak škoda pre autopožičovňu predstavuje ušlý zisk za 12 dní, ktoré mohla mať autopožičovňa auto požičané; 3/ tretia možnosť spočíva v tom, že auto v čase vrátenia nájomca nevráti, používa ho naďalej a neoznámi to prenajímateľovi. Táto možnosť je uvedená v bode 5.2, čl. V zmluvy, čo znamená, že okrem zaplatenia sumy uvedenej v čl. II zmluvy si nájomca auto požičiava s vedomím nájmu vo výške 2-násobku hodinovej sadzby. Táto možnosť je najdrahšia, lebo autopožičovňa má nielen náklady so zrušením rezervácie, ale hlavne celé obdobie používania požičaného auta nájomcom požičané auto nie je kryté žiadnym poistením (ani zákonným, ani havarijným), pretože nájomca toto auto používa neoprávnene (čo má aj uvedené v bode 5.2, čl. V, zmluvy - bez súhlasu nájomcu), čo má každá poisťovňa stanovené vo svojich obchodných podmienkach, že auto používané bez súhlasu prenajímateľa nie je kryté zákonným a ani havarijným poistením, nakoľko na toto konanie nájomcu (neoprávnené používanie auta) sa vzťahuje výluka, podobne ako pri jazde nájomcu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Podľa neho je tretia možnosť predmetom tohto konania. Keby nájomcovia nabúrali do iného auta a spôsobili totálnu škodu na aute autopožičovne a aj na aute oproti idúcom, tak by autopožičovňa nedostala poistné plnenie nielen z havarijného poistenia za svoje vlastné auto, ale poisťovňa by zo zákonného poistenia nezaplatila ani škodu oproti idúcemu autu a autopožičovňa by ju musela najprv zaplatiť sama a až následne by sa mohla domáhať regresného plnenia od nájomcu, ktorý v čase nájmu bez súhlasu autopožičovne šoféroval požičané auto. Takto by bola škoda spôsobená na aute autopožičovne vo výške 15.000 eur a na aute oproti idúcom možno aj viac, čo by záležalo od jeho hodnoty. Práve kvôli tomuto každá jedna minúta nájmu bez povolenia autopožičovne znamená pre autopožičovňu obrovské riziko, preto je odmena za takýto nájom vo výške 2-násobku hodinovej sadzby. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie aj vo zvyšnej časti, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie.
3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní písomne nevyjadrili.
4. Po podaní odvolania žalobca požiadal, aby na jeho miesto vstúpil do konania nový veriteľ - Pomoc veriteľom, so sídlom Handlovská 486/62, Ráztočno, IČO: 42 022 991, nakoľko postúpil pohľadávku, ktorá sa v tomto konaní vymáha. Zároveň predložil súhlas nového veriteľa a zmluvu o postúpení pohľadávky.
5. Podľa § 80 ods. 1, 2 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
6. Na základe uvedených skutočností, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami CSP, odvolací súd návrhu na pripustenie zmeny žalobcu v konaní vyhovel, pretože bolo preukázané, že po začatí konania došlo k prevodu pohľadávky proti žalovaným, ktorá je predmetom tohto sporu, a to z doterajšieho žalobcu Práva veriteľov na právnickú osobu Pomoc veriteľom a táto právnická osoba so svojím vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasila.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. a v závislých výrokoch III. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( § 367 ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd predovšetkým nesúhlasí s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Vydanie platobného rozkazu, ktorý je následne zo zákonom predpokladaného dôvodu zrušený (prípadne zrušený len vo vzťahu k jednému žalovanému, ako tomu bolo aj v danom prípade), neprejudikuje ďalší priebeh a výsledok konania. Preto je možné aj celkom opačné rozhodnutie, teda zamietnutie žaloby. Nejestvuje žiadne ustanovenie CSP, ktoré by túto tézu spochybňovalo. Nejde pritom o žiadny neštandardný postup v konaní (teda najskôr vydanie platobného rozkazu, podanie odporu, riadne dokazovanie a zamietnutie žaloby). Vydanie platobného rozkazu totiž prebieha bez účasti žalovaného, pričom po podaní odporu môže žalovaný už priebeh konania ovplyvniť a dosiahnuť výsledok vo svoj prospech.
10. V danej veci podstata odvolacieho konania spočíva v posúdení namietaných záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 553 eur s príslušenstvom. Tento nárok žalobca odvodzuje od čl. V, bodu 5.2. zmluvy. Žalobca tvrdil, že žalovaní vrátili požičané vozidlo oneskorene, čím mu vznikol podľa zmluvy nárok na úhradu tejto sumy, ako 2-násobok hodinovej sadzby za požičanie rovnakého vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné dojednanie v čl. V, bode 5.2 sa nevzťahuje na situáciu tvrdenú žalobcom (teda oneskorené vrátenie vozidla). Uvedené zmluvné dojednanie považoval za neurčité, nezrozumiteľné a nejasné a z toho dôvodu za neplatné. Súd prvej inštancie ďalej považoval toto dojednanie za neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a taktiež, že je toto dojednanie rozporné s dobrými mravmi, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tým, že za omeškané nájomné požaduje sumu o 758 % väčšiu (konkrétne 189,60 eur), než bola dojednaná suma nájomného za jeden deň (25 eur).
11. Sporné zmluvné dojednanie v čl. V, bode 5.2. znie: „V prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom nájmu hnuteľného majetku sa používanie hnuteľného majetku nájomcom berie ako neoprávnené používanie cudzej veci a nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške 2-násobku výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú hodinu (aj začatú) zapožičania osobného automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok“.
12. Odvolací súd považuje námietku žalobcu, že toto ustanovenie sa týka predmetu plnenia a primeranosti ceny, za nedôvodnú. Uvedené zmluvné dojednanie sa týka oneskoreného vrátenia vozidla. Stanovuje tak sankciu spojenú s nesplnením záväzku vrátiť vozidlo včas, v dojednanej dobe. A takéto zmluvné dojednanie sa celkom zrejme netýka predmetu plnenia (predmetom zmluvy bol nájom vozidla), ani primeranosti ceny (cena nájmu za prenájom vozidla, teda nájomné). Preto túto otázku vyriešil súd prvej inštancie správne, keď skonštatoval totožný záver.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán.
14. Súd správne odkázal na ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Preto vecne správne súd prvej inštancie posudzoval primeranosť tejto sankcie a konštatoval, že táto denná sankcia je o 758 % vyššia než denné nájomné, ktoré mali žalovaní za prenájom vozidla uhradiť (189,60 eur denne oproti 25 eur denne).
15. Odvolací súd však postrehol, že táto denná sankcia nepredstavuje o 758 % vyššiu sumu než denné nájomné, ale predstavuje až o 1.516 % vyššiu sumu než denné nájomné. Súd prvej inštancie totiž v napadnutom rozsudku pracoval s tým, že táto sankcia bola vo výške 7,9 eur/hodina (čo predstavovalo 189,60 eur za deň - ako to konštatoval súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia). Avšak, ako to vyplýva z citovaného zmluvného dojednania, sankcia predstavovala dvojnásobok hodinovej sadzby, teda 15,8 eur/hodina. To pri dennom omeškaní predstavuje 379,2 eur (15,8 eur x 24 hod. = 379,2 eur). Táto suma predstavuje dennú sankciu, ktorá je vyššia o 1.516 % oproti dojednanému dennému nájomnému.
Súd prvej inštancie síce v napadnutom rozsudku pomeriaval uvedenú dojednanú sankciu s dlhodobým nájom (25 eur/deň), avšak aj pri nájme podľa cenníka v rozsahu 1-6 dní za 59 eur/deň (cenník predložil k žalobe samotný žalobca), táto sankcia prekračuje o 642 % dojednané denné nájomné, čo aj podľa odvolacieho súdu je celkom zjavne neprimeraná sankcia.
16. V tejto súvislosti potom neobstoja námietky žalobcu, uvedené v odvolaní.
17. Podľa žalobcu má v prípade oneskoreného vrátenia vozidla náklady so zrušením ďalšej rezervácie na toto vozidlo. Odvolací súd však zdôrazňuje, že tieto náklady žalobca nešpecifikoval a neuviedol, prečo je potrebné, aby boli kryté až takouto neprimeranou sankciou, definovanou v spornom ustanovení zmluvy. Nešpecifikoval, prečo je nutné tieto náklady kryť sankciou vyššou o 1.516 % oproti dojednanému nájmu, resp. o 642 % oproti dennému (cenníkovému) nájmu.
18. Za hlavný argument, prečo táto sankcia bola stanovená na 2-násobok hodinovej sadzby, považoval žalobca to, že za čas oneskoreného vrátenia vozidlo nie je toto vodilo kryté žiadnym poistením (ani zákonným, ani havarijným). Odvolací súd však má za to, že tento predpoklad žalobcu je nesprávny. Rozsah poistenia zodpovednosti podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je obmedzený tým, že k poistnej udalosti dôjde v čase, keď skončil dohodnutý nájom vozidla (viď § 4 a § 5 tohto zákona). Pri havarijnom poistení je síce situácia individuálna, keďže závisí od poistnej zmluvy, avšak je v moci prenajímateľa zabezpečiť si havarijné poistenie vozidla zmluvne aj po období skončenia dohodnutej doby nájmu. Odvolací súd podotýka, že podstatou sporu je tu stále otázka „primeranosti“ dojednanej sankcie za oneskorené vrátenie vozidla. Žalobca pritom svojou odvolacou argumentáciou presvedčivo nevyvracia záver súdu prvej inštancie, že táto sankcia je neprimeraná.
19. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalobcu o možnom spôsobení škody nájomcami vozidlom. Existencia povinného zmluvného poistenia vyvracia správnosť záverov žalobcu ohľadom toho, že by prípadne ani oproti idúcemu vozidlu nebola uhradená škoda. Pokiaľ ide o škodu na prenajatom vozidle, tu by v prípade existencie spôsobenia škody nájomcami, bol daný zodpovednostný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcami. Preto ani tieto tvrdenia nevyvracajú záver súdu prvej inštancie, že dojednaná sporná sankcia nie je neprimeraná.
20. Iné námietky žalobca v odvolaní neprezentoval. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky, stanovujúcej sankciu za oneskorené vrátenie vozidla. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a preto správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.
21. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislých výrokoch III. a IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).