Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-198-2017.pdf
PDF · 104.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Csp/198/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48, proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom D. K., S. XXX, o zaplatenie 505,57 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 8,04 Eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 153,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 159,50 od 20.01.2015 do 14.05.2018 a zo sumy 153,50 Eur od 15.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.
IV. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2017 domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi 505,57 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 505,57 Eur od 20.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uznesením č. k. 12Csp/198/2017-38 zo dňa 16.02.2018 súd rozhodol o pokračovaní na strane žalobcu s právnym nástupcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, a to z dôvodu straty procesnej spôsobilosti pôvodného žalobcu a následne z dôvodu, že so žalobcom ako postupníkom dňa 21.02.2018 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky voči žalovanému, bolo uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12Csp/198/2017-48 zo dňa 26.04.2018 rozhodnuté o pripustení zmeny na strane žalobcu. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril dňa 29.10.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcovi pôžičku v celkovej sume 600,- Eur. Žalovaný v súlade so zmluvou o pôžičke sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 19,25 Eur. Žalovaný doteraz zaplatil sumu 440,50 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a riadne a včas neplatil jednotlivé splátky žalobca listom zo dňa 25.01.2015 vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný do dnešného dňa dlžné splátky nezaplatil. Nezaplatením dlžných splátok v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, a preto si žalobca uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 505,57 Eur. Žalobca si v predmetnom konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 70,12 Eur. Žalobca špecifikoval uplatnený nárok vo výške 505,57 Eur tak, že žalovaný mal povinnosť
zaplatiť do zosplatnenia 26 splátok x 19,25 Eur + suma po zosplatnení vo výške 443,53 Eur + náklady na vymáhanie vo výške 2,04 Eur - prijaté náhrady vo výške 440,50 Eur.
2. Pred otvorením pojednávania žalobca upravil svoj návrh tak, že zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie vo výške 2,04 Eur a v časti istiny vo výške 6,- Eur z dôvodu zaplatenia žalovaným dňa 14.05.2018 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. S poukazom na čiastočné späťvzatie žalobcom, pričom súhlas žalovaného nebol potrebný a ani nevyslovil nesúhlas so zastavením konania, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku.
6. Žalovaný sa k žalobnému návrhu napriek doručeniu do vlastných rúk nevyjadril.
7. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, pričom žalobca a právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s vykonaním pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Nebol zistený dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením žalobcu, zmluvy o pôžičke, všeobecných obchodných podmienok, predžalobnej upomienky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, prehľadu splátok a úhrad a kontrolného výpočtu RPMN a zistil tento skutkový stav:
9. Zo zmluvy o pôžičke, spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2012 súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a medzi žalovaným ako nepodnikateľom a bola mu poskytnutá peňažná suma 600,- Eur. Celková suma pôžičky mala byť zaplatená 60 splátkami mesačne vo výške 19,25 Eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 31,99 % a RPMN vo výške 31,99 %. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.02.2018 vyplynulo, že zostatok pôžičky bol vo výške 505,57 Eur spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2014 bol žalovaný vyzvaný na splnenie platobnej povinnosti, najneskôr v lehote do 05.01.2015. Z Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil do dňa 26.10.2015 sumu 440,50 Eur a dňa 14.05.2018 sumu 6,- Eur. Podľa kontrolného výpočtu boli celkové náklady spotrebiteľa vo výške 555,- Eur (60 splátok x hodnota splátky vo výške 16,25 Eur - poskytnutá hodnota úveru vo výške 600,- Eur) a RPMN vo výške 33,91 %, pričom v zmluve bola uvedená hodnota RPMN vo výške 31,99 % a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 522,60 Eur (výpočet vychádzal z údajov uvedených v zmluve v časti III.).
10. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
13. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
14. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
15. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
16. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
17. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
18. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
21. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 129/2010 Z.z..
24. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
25. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi bola dňa 29.10.2012 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, pretože podľa spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovaným ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - na nákup tovaru a služieb, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov uvedená 21,50 %. Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov definovanej v § 2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 s odkazom na jeho prílohu č. 2. Ide o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na ročnom základe. Podľa kontrolného výpočtu, ktorý bol vykonaný na základe údajov uvedených v zmluve v časti III., boli celkové náklady spotrebiteľa vo výške 555,- Eur a RPMN vo výške 33,91 %, pričom v zmluve bola uvedená hodnota RPMN vo výške 31,99 % a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 522,60 Eur.
30. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí, čo bolo judikované v súdnych rozhodnutiach. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).
31. Keďže vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 153,50 Eur - nesplatenú časť úveru (600,- Eur poskytnuté finančné prostriedky - 446,50 Eur zaplatená časť úveru). Vo zvyšnej časti uplatnený nárok na zaplatenie istiny zamietol.
32. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
33. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom (§ 768f Obchodného zákonníka ) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa predpisov občianskeho práva (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
36. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nesplácal jednotlivé splátky, a nezaplatil ich ani v dodatočne žalobcom poskytnutej lehote, dostal sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a to dňom 20.01.2015 a následne dňa 14.05.2018 vykonal úhradu. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu splatnosti bola vo výške 0,05 %. Žalobcovi vznikol teda nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy zo sumy 159,50 od 20.01.2015 do 14.05.2018 a zo sumy 153,50 Eur od 15.05.2018 do zaplatenia a v tejto výške súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Vo zvyšnej časti uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.
39. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli zistené podmienky pre určenie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v prípade, ak strana procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná nárok na náhradu trov konania protistrane (žalobca zobral žalobný nárok na zaplatenie istiny vo výške 2,04 Eur späť bez uvedenia dôvodu, čo súd považoval za procesné zavinenie na strane žalobcu a vo výške 6,- Eur z dôvodu úhrady žalovaným po začatí konania, čo súd považoval za procesné zavinenie na strane žalovaného). V danom prípade mal teda žalovaný úspech vo veci v rozsahu 36,90 %, (úspech žalovaného bol vo výške 68,45 % - úspech žalobcu vo výške 31,55 % vypočítaný 159,50 Eur / 505,57 Eur x 100) a preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov konania, avšak žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, počas celého konania bol nečinný a ani zo spisu nevyplýva, že by mu vznikli trovy konania v súvislosti s bránením práva, a preto súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.