Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Co-4-2023.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. D.H. XXX, D., o vrátenie daru a vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. júna 2022, č.k. 5C/26/2021-106, v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. júla 2022, č.k. 5C/26/2021-108, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného vrátenia daru a vydania veci – hobľovacieho valca s domcami a štandardnými nožmi šírky 400 mm, vyrobený v r. 1986 z kalenej ocele na zákazku. V žalobe žalobca uviedol, že v roku 1990 daroval žalovanému hobľovací stroj s nožmi a ložiskami. Listom zo dňa 22.9.2020 vyzval žalovaného písomne na vrátenie daru z dôvodu, že svojím konaním hrubo porušil dobré mravy. Ako hrubé porušenie dobrých mravov žalobca označil hrubé zneužitie jeho dôvery spočívajúce v tom, že v súvislosti s predajom rodičovského domu žalobcom s. č. XXX v D. v decembri 2019 dal žalovanému súhlas na to, aby si z tohto domu zobral oceľové plotové stĺpy a asfaltovú lepenku, o ktoré veci ho požiadal žalovaný. Žalovaný okrem uvedeného zobral z domu aj veci, na ktoré mu nedal súhlas, a v súvislosti s odnesením vecí žalovaný bez kľúča otvoril zámok na komore jeho rodičovského domu a túto nechal odomknutú. Na telefonickú výzvu zo dňa 19.12.2019 o vrátenie vecí, na ktoré nemal súhlas, mu žalovaný v nočných hodinách zavolal, že stĺpy má nahádzané pred domom. Nasledujúceho rána našiel dom odomknutý, čím dom vystavil riziku krádeže. Veci v dome boli rozhádzané, a preto nevedel určiť, čo chýba. Žalovaný mu dar nevydal, a preto sa obrátil na súd.
3. Súd prvej inštancie po dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
4. Žalobca uviedol, že žalovanému daroval v roku 1990 hobľovací stroj s domcami a štandardnými nožmi šírky 400 mm, vyrobený v roku 1986 z kalenej ocele na zákazku. Išlo o ústnu zmluvu, pri ktorej mali byť prítomní len žalobca a žalovaný. Žalovaný existenciu ústnej darovacej zmluvy výslovne poprel a uviedol, že je pravdou, že mu žalobca takýto stroj ponúkal, no on ho neprevzal, nepotreboval ho a zostal v nehnuteľnosti žalobcu.
5. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená ústna darovacia zmluva. Pri darovaní hnuteľnej veci sa vyžaduje okrem úmyslu darcu darovať aj prevzatie veci obdarovaným. To v konaní podľa súdu prvej inštancie preukázané nebolo, lebo žalovaný prevzatie daru výslovne poprel. Až za predpokladu, že by mal súd preukázanú existenciu darovania, teda ústnej darovacej zmluvy, ktorej existenciu žalovaný výslovne poprel, potom by prichádzalo do úvahy vrátenie daru. A až potom by súd skúmal, či žalovaný porušil dobré mravy tým spôsobom, že vystavil nehnuteľnosť žalobcu, ktorú neuzamkol, krádežiam. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
6. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnutých svedkov I. J. G., bytom D. XXX, a J. D., bytom D., títo mali vypovedať k existencii balov pletiva, ktoré boli na dvore žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že výpoveď týchto svedkov nesúvisí s meritom veci, syna žalovaného E. G., bez uvedenia adresy, aby sa vyjadril ku krádeži v rodičovskom dome žalobcu a kde jeho otec získal hobľovací stroj a tiež zhotoviteľa hobľovacieho stroja J. K., bytom L. K. bez bližšieho uvedenia adresy, ktorý možno podľa tvrdenia žalobcu ani nežije, po tom čo súd vysvetlil žalobcovi, že bude musieť po presnom označení svedkov zložiť zálohu na dôkaz, žalobca na výsluchu svedkov netrval a súd prvej inštancie ich výsluch nevykonal, lebo ani jeden z navrhnutých svedkov nebol prítomný pri uzatváraní ústnej darovacej zmluvy medzi účastníkmi konania, a preto by existenciu darovacej zmluvy nemohli potvrdiť.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bol vypočutý v domácom prostredí, konania sa nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, a preto mu ani žiadne trovy nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
9. Žalobca namietal, že keď sa žalovaný k veci včas nevyjadril, súd prvej inštancie nemal žalobcu znovu vyzývať na vyjadrenie. Ak bol žalovaný pasívny, tak súd prvej inštancie mal jeho ako žalobcu poučiť na prvom pojednávaní, že má možnosť žiadať o rozsudok pre zmeškanie žalovaného, a on by to určite urobil.
10. Žalobca upozornil, že súd prvej inštancie prihliadal na vyjadrenie žalovaného doručené súdu e- mailom z inej adresy, než má žalovaný, pričom toto podanie nemalo žiadne náležitosti, ktoré vyjadrenie vo veci zákon vyžaduje, dokonca ani číslo konania.
11. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie chránil záujmy neaktívneho žalovaného. Tým porušil súd prvej inštancie zásadu rovností strán v konaní.
12. Súd prvej inštancie tvrdil, že dôvodom na vrátenie daru bolo, že žalovaný vystavil jeho nehnuteľnosť, ktorú neuzamkol, krádežiam. Ale žalobca už v žalobe tvrdil a žalovaný to aj priznal, že si žalovaný z jeho rodičovského domu zobral aj veci, na ktoré mu nedal súhlas, a teda mu ich ukradol. Takto mu žalovaný zobral aj skúter a stĺpiky, ktoré následne vrátil.
13. Žalobca ďalej uviedol, že zápisnica o výsluchu žalovaného nezodpovedá zvukovej nahrávke. V zápisnici sa uvádza, že žalovaný hobľovku nemá, v nahrávke, že má, ale inú. Nahrávka začína bez akéhokoľvek úvodu, je minimálne raz prerušená bez toho, aby bolo uvedené, kedy, na akú dobu a z akého dôvodu sa nahrávka prerušuje. Nahrávka sa nekončí tým, kedy bol výsluch žalovaného ukončený, ale slovami žalovaného, že rozmýšľa, prečo podal žalobu, a slovami sudkyne „môžete to vypnúť“. Táto nahrávka tak podľa žalobcu nie je použiteľná.
14. Žalobca následne uviedol, že okrem skútra bez jeho súhlasu zobral žalovaný z domu aj železné stĺpiky. Žalovaný povedal, že si ich zobral a vrátil ich potom na dvor domu. Súd prvej inštancie nevyjasnil podľa žalobcu rozpor, keď na fotografii sú stĺpiky zjavne nahádzané z vonkajšej, a nie z vnútornej strany domu. Je ale jasné, že ich žalovaný zobral a že nemal „papier“, aby si ich mohol vziať.
15. Žalobca namietal i to, že porušenie dobrých mravov, a to ani hrubé, sa nestane iba a len vtedy, ak vec vyšetrovala polícia. Namietal tak, prečo potom tvrdila sudkyňa súdu prvej inštancie na poslednom pojednávaní, keď tým obhajovala, že žalovaný sa ničoho nedopustil. To sa však nenachádza v zápisnici, ale iba v nahrávke.
16. Ďalej žalobca upozornil, že viaceré tvrdenia žalovaného sa ukázali ako nepravdivé. Preto žalobcovi nie je pochopiteľné, prečo súd prvej inštancie uveril žalovanému práve v zapretí darovania.
17. Žalobca sa nestotožnil ani s postupom súdu prvej inštancie, keď nevypočul svedkov E. G. (syna žalovaného) a J. K.. Sám ich adresy nepozná, ale uviedol pred súdom prvej inštancie, že ich pozná žalovaný. Sudkyňa súdu prvej inštancie však na neho na pojednávaní dňa 28.6.2022 tlačila, že svedkov môže predvolať len vtedy, ak uvedie ich adresu a dátum narodenia. Napokon sudkyňa súdu prvej inštancie tlačila na neho, až dokedy nepovedal, že na výsluchu týchto svedkov netrvá. Takýto postup preto žalobca nepovažoval za správny. Súčasne pre nevykonanie týchto dôkazov súd prvej inštancie podľa žalobcu nezistil skutkový stav veci.
18. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný u seba doma pri výsluchu začal tým, že mu žiadnu darovaciu zmluvu, ani žiadny papier, že hobľovací valec prevzal, nepodpísal. Nezaprel ale dar, iba povedal, že o tom neexistuje papier.
19. Za chybu považoval žalobca i to, že mu súd prvej inštancie ani na jednom pojednávaní neoznámil, či považuje žalobu za opodstatnenú, alebo nie, aby mohol navrhnúť ďalšie dôkazy. Takisto mu neboli oznámené dôkazy v spise. Nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Súd prvej inštancie tak viedol podľa žalobcu konanie nesprávne.
20. Na tomto základe žalobca žiadal odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu.
21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca nehovorí pravdu. Podrobne opísal osobné vzťahy so žalobcom.
22. V replike žalobca uviedol, že žalovaný prezentuje iba invektívy. Doložil pohľadnice s prepisom textu, ktoré si vymenil so žalovaným. Žalobca doplnil, že žiada vrátiť ďalšie veci, a to: hobľovací valec, sečkovú mašinu, 15 m2 dlažby čo zabudoval pred garážou, moržovák na kukuricu, rezačku na žihľavu, 13 zrebných vriec na obilie, rebríky, kompletnú nápravu na nákladný príves, úmrtné listy rodičov a starého otca, ktoré doporučene žalovanému poslal. Žalobca súčasne žiadal vypočuť: p. K. z obce L. K., zhotoviteľa hobľovacieho valca; I. M. D., ktorý by mal vypovedať k tomu, že sa podľa žalovaného mal vyhrážať F. M., že je to jeho kamarát; a napokon K. G., pri ktorom žalobca uviedol, že na poslednom valnom zhromaždení Urbáru D., ktorého predsedom je žalovaný, ho obvinil pred asi 100 členmi urbáru, že vozí domov poza dedinu kradnuté drevo z urbáru.
23. V duplike žalobca odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie.
24. V ďalších vyjadreniach sporové strany podrobne rozoberali svoje osobné vzťahy.
25. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
26. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie ho mal vzhľadom na pasivitu žalovaného poučiť na prvom pojednávaní, že má možnosť žiadať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Žalobca uviedol, že následne by takýto návrh inicioval.
27. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Platí totiž podľa § 160 ods. 1 CSP, že súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Tento zákon, teda CSP, však neukladá súdu, aby poučil sporové strany (prípadne niektorú sporovú stranu v prípade pasivity protistrany), o možnosti podať návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. To je pritom správna zákonná požiadavka, nakoľko súd, ak by takéto poučenie jednej zo strán poskytol, prestal by byť nestranným. Tým by pomohol jednej zo sporových strán k úspechu v spore. To prípustné nie je. Súd musí byť v spore nestranným (čo je vyjadrením ústavnej požiadavky v čl. 141 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobcu nepoučil o tom, že môže podať návrh na vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Pre úplnosť je nutné dodať, že poučenie o možnosti navrhnúť rozsudok pre zmeškanie sa nachádza v predvolaní na pojednávanie, ktoré súd zaslal obom stranám sporu v rovnakom znení (čím nestratil atribút nestrannosti), a teda žalobca už i z predvolania mohol vedieť, že žiadať vydanie rozsudku pre zmeškanie môže. Z tohto dôvodu nie je namieste ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie chránil záujmy neaktívneho žalovaného.
28. Ďalej odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie prihliadal na vyjadrenie žalovaného z inej e-mailovej adresy, než má žalovaný. Žalobca tu má zrejme na mysli ospravedlnenie žalovaného z pojednávania nariadeného na 17.3.2022. V tomto prípade sa okrem uvedeného e-mailu odoslaného synom žalovaného (E. G.) nachádza i údaj, že žalovaný si telefonicky na súde overil, či bol e-mail súdu doručený a uviedol i svoje telefónne číslo. Je tak zrejmé, že ospravedlnenie z tohto pojednávania bolo adresované súdu žalovaným (navyše žalovaný nežiadal o odročenie pojednávania, uvedené pojednávanie sa konalo). Správne preto súd prvej inštancie toto podanie žalovaného akceptoval. Naviac, v tomto prípade sa nejednalo o podanie vo veci samej (§ 123 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho nebolo potrebné vyžadovať dodatočné doručenie tohto podania v autorizovanej elektronickej podobe, prípadne v listinnej podobe (§ 125 ods. 2 CSP).
29. Žalobca upozornil i na to, že zápisnica o výsluchu žalovaného nezodpovedá zvukovej nahrávke z tohto výsluchu.
30. Ani túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Podstatné je, že žalovaný uviedol, že nedisponuje žiadnym hobľovacím valcom, nožmi a ložiskami z kalenej ocele, tak ako ich opísal žalobca v žalobe. S týmto tvrdením žalobca v odvolaní ani nepolemizuje. Žalobca tvrdí, že v zápisnici sa uvádza, že žalovaný hobľovku nemá, v nahrávke sa naproti tomu uvádza, že má, ale inú.
31. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojho tvrdenia o darovaní týchto vecí žalovanému tak ležalo na žalobcovi. Pri darovaní je nutné preukázať aj skutočné odovzdanie hnuteľnej veci darcom obdarovanému. Bol to žalobca, kto z tohto tvrdenia o darovaní vecí žalovanému vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky. I judikatúra je ustálená na závere, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010, sp. zn. 5 Obo 52/2010). Preto žalobca mal konkrétnymi dôkazmi preukázať, že ním označené veci skutočne žalovanému daroval (napr. svedeckými výpoveďami, listinami, a pod.). Na preukázania tvrdenia sporovej strany nestačí samotné tvrdenie nepodopreté konkrétnymi dôkazmi. V čl. 8 základných princípov CSP je totiž ustanovené, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania a podľa pokynov súdu. Vzhľadom na uvedené nie je možné akceptovať ani námietku žalovaného, že súd prvej inštancie uveril žalovanému práve v zapretí darovania, resp. v tom, že žalovaný uviedol pri svojom výsluchu len to, že nepodpísal žiadny „papier“, ale darovanie nezaprel. Naostatok, žalovaný by ani nemohol preukázať, že veci označené žalovaným nemá, nakoľko by išlo o preukazovanie negatívnej skutočnosti, čo možné nie je.
32. Vecne správne preto súd prvej inštancie skonštatoval, že vzhľadom na nepreukázané darovanie nebolo možné posudzovať vrátenie daru. Uvedené predstavuje logickú požiadavku. Najskôr sa musí preukázať darovanie, aby následne bolo možné domáhať sa vrátenia daru späť podľa zákonných dôvodov § 630 Občianskeho zákonníka.
33. Čo sa týka žalobcom tvrdeného nevypočutia svedkov E. G. (syn žalovaného) a J. K., k tomu odvolací súd zdôrazňuje vecnú správnosť postupu súdu prvej inštancie. Správne súd prvej inštancie uviedol, že ani jeden z týchto svedkov nebol prítomný pri uzatváraní spornej darovacej zmluvy. Preto by nemohli potvrdiť existenciu tejto zmluvy. To žalobca v odvolaní ani nespochybňuje, ani nevyvracia. V replike žalobca navrhoval opätovne vypočuť J. K., pričom ale nevyvracia záver súdu prvej inštancie, že by mohol potvrdiť existenciu darovacej zmluvy.
34. Napokon odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie mu ani na jednom pojednávaní neuviedol, či žalobu považuje za opodstatnenú, alebo nie, aby mohol navrhnúť ďalšie dôkazy. Bolo na žalobcovi, aby v súlade s už spomenutým čl. 8 základných princípov CSP podporil svoje tvrdenia o darovaní aj konkrétnymi dôkazmi. V prípade, že by súd prvej inštancie vyzval žalobcu
na predloženie konkrétnych dôkazov, poučil by žalobcu o hmotnom práve, čo prípustné nie je (viď spomenutý § 160 ods. 1 CSP). Preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne.
35. V replike žalobca doplnil, oproti v žalobe požadovaným veciam titulom vrátenia daru, i ďalšie veci, ktoré žiada od žalovaného vrátiť (sečkovú mašinu, 15 m2 dlažby, moržovák na kukuricu, rezačku na žihľavu, 13 zrebných vriec na obilie, rebríky, kompletnú nápravu na nákladný príves, úmrtné listy rodičov a starého otca). Uvedené tak predstavuje zmenu žalobu podľa § 140 ods. 1 CSP, nakoľko touto zmenou žalobca rozširuje uplatnené právo. Avšak podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Odvolacie konanie je zamerané na prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie v zákonných medziach. Preto na tento návrh žalobcu odvolací súd nereflektoval.
36. Napokon odvolací súd nepovažoval za dôvodné doplniť dokazovanie výsluchom I. M. D. a K. G., ako to žiadal žalobca v replike. Žalobca označil pri I. M. D. tvrdenie, ku ktorému by mal vypovedať, že sa mal podľa žalovaného vyhrážať F. M., že je jeho kamarát. Uvedená okolnosť je ale pre konanie irelevantná. Rovnako je irelevantné pre toto konanie i výsluch K. G., ktorý mal potvrdzovať, že žalovaný ho pred členmi urbáru osočil.
37. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).