Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/147/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otec navrhovateľky): D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX D., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie osoby povinnej platiť výživné (otec navrhovateľky) proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. -105 zo dňa 12.05.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. -105 zo dňa 12.05.2023 Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno, č. k. -102, zo dňa 29.01.2021 tak, že odporca (otec navrhovateľky) je povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 250 eur mesačne, počnúc dňom 21.11.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Vo výroku II. zameškané výživné za obdobie od 21.11.2022 do 12.05.2023 vo výške 266,67 eur je odporca (otec navrhovateľky) povinný navrhovateľke zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku III. v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh zamietol. Vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil , , o rodine (ďalej len „“). V odôvodnení poukázal na to, že u navrhovateľky došlo k zmene pomerov z dôvodu, že oproti roku 2021 je v súčasnosti študentkou Vysokej školy v Bratislave, kam (a späť) musí nevyhnutne z miesta bydliska cestovať v priebehu celého kalendárneho roka. Zvýšili sa jej náklady na dopravu, ďalej náklady týkajúce sa ubytovania na internáte, zakúpenia učebníc a skrípt. Došlo u navrhovateľky nepochybne k zvýšeniu životných nákladov na jej strane. Súd prvej inštancie konštatoval, že na hromadnú dopravu vynaloží navrhovateľka mesačne 8,65 eur, na ubytovanie v internáte 56 eur mesačne, na zakúpenie učebníc v oboch študijných semestroch vysokej školy spolu približne 170 eur, čo predstavuje 13 až 14 eur na mesiac. Bola zložená kaucia na internát po 50 eur na semester, čo predstavuje mesačný náklad 8,34 eur. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že u osoby povinnej platiť výživné/otca navrhovateľky došlo k zníženiu jeho príjmových pomerov z podnikateľskej činnosti, ktorá sa nezmenila. V zmysle doložených daňových a účtovných dokladov došlo k zníženiu jeho čistého príjmu, kde čistý príjem u neho v minulosti predstavoval sumu mierne prevyšujúcu 1 000 eur, v súčasnosti je to suma mierne prevyšujúca 800 eur mesačne. Zároveň súd prvej inštancie bral do úvahy, že okrem čistého príjmu má otec navrhovateľky ako živnostník benefity z podnikateľskej činnosti, t. j. veci a služby zarátané do nákladov slúžia jemu osobne a celkovo znižujú osobné výdavky. Otec navrhovateľky má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom vo výške 200 eur k maloletej A. a k maloletému F. 150 eur mesačne. V tejto časti k zmene nedošlo. Čo sa týka finančných prostriedkov ako podnikateľa, otec navrhovateľky má vedený podnikateľský účet so stavom naposledy 67 507,23 eur (ku dňu 28.02.2023). Zároveň aktívom na jeho strane je spoločný majetok patriaci do zániku manželstva matky navrhovateľky a otca navrhovateľky do BSM, ktorý nebol vysporiadaný. Okrem získania konkrétnych aktív z tohto spoločného majetku do úvahy na jeho strane prichádza výplata od bývalej manželky zatiaľ s ohľadom na nedoriešené vysporiadanie sa pohybuje v rozmedzí požadovaných 106 000 eur a zo strany matky navrhovateľky ponúkaných 53 000 eur. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že na strane navrhovateľky je odôvodnená potreba zvýšeného výživného, na strane otca navrhovateľky sú dané ekonomické možnosti pre poskytovanie výživy v prospech navrhovateľky, aj ostatných dvoch maloletých detí. Povinnou osobou voči navrhovateľke je aj matka, ktorá poskytuje výživu naturálne, aj peňažne. Otec navrhovateľky poskytuje výživu čisto peňažne. Súd prvej inštancie vychádzal z približne rovnakých čistých príjmov u oboch rodičov, keďže z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľky vyplynul jej čistý mesačný príjem za rok 2022 v sume 1 010,46 eur, u odporcu v čistom sa pohybovali príjmy 800 až 1 000 eur. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného (požadovaná suma 370 eur mesačne) zamietol. Zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom oproti sume 250 eur platených 200 eur (a to od podania návrhu do rozhodnutia súdu), čo predstavuje čiastku 266,67 eur).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec navrhovateľky. Poukázal na to, že na pojednávaní nebol spomenutý daňový bonus, ktorý je vo výške 140 eur na dieťa, rodinné prídavky, ktoré sú od januára 2022 vo výške 60 eur na dieťa, ktoré poberá matka navrhovateľky. Táto si uplatňuje celý daňový bonus, ktorý je jej vyplácaný mesačne. Ak sú mesačné výdavky na navrhovateľku vyčíslené sumou 400 eur mesačne, potom na strane matky by jej podiel prispievať na peňažné výdavky navrhovateľky boli stanovené v rozsahu 150 eur, daňový bonus a rodinné prídavky, ktoré na navrhovateľku poberá matka, sú vo výške 200 eur. Otec navrhovateľky platí výživné na navrhovateľku vo výške 200 eur, potom tieto sumy prevyšujú mesačné výdavky vyčíslené navrhovateľkou o sumu 150 eur. Celková suma, ktorá sa skladá z aktuálnej vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky 200 eur, daňový bonus vo výške 140 eur, rodinné prídavky vo výške 60 eur a vyživovacej povinnosti matky, ktorá ako sa uvádza, je vo výške 150 eur, je spolu 550 eur, a teda prevyšuje náklady na zvýšenie výživného navrhovateľky vo výške 150 eur. Otec navrhovateľky žiadal, aby odvolací súd zamietol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

3. Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Vo vyjadrení uviedla, že výzvou súdu prvej inštancie bolo doložené potvrdenie o zdaniteľných príjmoch matky navrhovateľky za kalendárny rok 2022, ktorého súčasťou bola aj výška uplatňovaného daňového bonusu. Zmenou legislatívy s platnosťou od 01.01.2023 bola zmenená výška uplatňovania daňového bonusu, čo je v prípade navrhovateľky ako osoby nad 18 rokov podľa platnej legislatívy v sume 50 eur mesačne, čo predstavuje o 90 eur menej ako uvádza otec navrhovateľky vo svojom odvolaní. Poukázala na to, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

4. Otec navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z priemerného príjmu matky za rok 2022, avšak rozhodoval v máji 2023, mal teda zisťovať, aký je príjem matky za rok 2023, či je tam zahrnutý aj daňový bonus, či matka daňový bonus používa a taktiež mal zisťovať stav na peňažnom účte matky navrhovateľky. Z tohto dôvodu má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V ďalšom poukázal na odporúčaciu tabuľku na určenie výživného vydanú Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky, kde podľa tejto tabuľky by výživné na navrhovateľku pri ustálení jeho príjmu predstavovalo 16 % z jeho príjmu, t. j. 160 eur s tým, že čiastka, ktorá by mu mala ostať na krytie jeho potrieb, by predstavovala sumu 550 eur. Jemu však po splnení povinnosti výživného 150 eur, 200 eur a 250 eur ostane len 400 eur, čo je pod horeuvedenú hranicu. Zároveň uviedol, že v konaní nedošlo k porovnaniu, či výdavky, ktoré mala navrhovateľka ako maloleté dieťa v čase posledného určovania výživného, boli menšie ako tie, ktoré vyčíslila teraz, t. j. nebolo bez pochýb preukázané, že by sa navrhovateľke zvýšili výdavky na krytie jej potrieb. Nie je dôvod, aby sa otec na výdavkoch navrhovateľky podieľal vo väčšej miere ako matka, keďže súd ich príjmy uviedol ako približne rovnaké a matka nezabezpečuje navrhovateľke osobnú starostlivosť. V ďalšom otec navrhovateľky uviedol, že, keďže je už plnoletá, ani nie je výživou odkázaná len na svojich rodičov, sama sa už môže podieľať na úhrade svojich potrieb napr. brigádou. Nepreukázala, že by jej v tomto bránilo plnenie si študijných povinností.

5. Navrhovateľka na toto vyjadrenie reagovala v rámci dupliky, kde uviedla, že rovnako aj otec dokladoval svoj zdaniteľný príjem za rok 2022 a nie za rok 2023 s tým, že čo sa týka daňového bonusu vo výške 50 eur mesačne, navrhovateľka uviedla, že z tejto sumy jej matka pravidelne platí paušál na mobilný telefón vo výške 30 eur mesačne a 20 eur na lieky, ktoré pravidelne užíva. Jediné štúdium na právnickej fakulte jej neumožňuje akúkoľvek pracovnú činnosť z dôvodu rozvrhu, ktorý je minimálne 4 dni v týždni s tým, že každý semester sa jej rozvrh mení a potrebuje minimálne jeden voľný deň na to, aby si mohla v prípade neúčasti na seminári nahradiť hodiny. Nehovoriac o obtiažnosti a časovej náročnosti jej štúdia. Jej náklady na tento školský rok sa budú opäť zvyšovať napr. schválením zvýšenia mesačnej sumy za internát (bytné) zo sumy 56 eur na 77 eur a očakávané ďalšie zvýšenie v januári 2024.

6. Na uvedené vyjadrenie reagoval otec navrhovateľky ďalším vyjadrením, ktorým už len zhrnul skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a v predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ďalej len „CSP“) v spojení s (ďalej len „“), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek, odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľky, teda plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného voči otcovi, t. j. povinnému z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 200 eur na sumu 250 eur z dôvodu, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená vo februári 2021, no od vtedy došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane tým, že študuje na Vysokej škole v Bratislave.

11. Ustanovenie umožňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom za predpokladu, ak sa zmenia pomery, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu alebo také zvýšenie, či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. V zmysle plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Jedným z rozhodujúcich faktorov pre priznanie, resp. zvýšenie výživného na plnoleté dieťa je sústavná príprava na povolanie zo strany plnoletého dieťaťa. V tejto veci bolo nesporným, že navrhovateľka od 01.09.2022 začala študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v štúdiu naďalej pokračuje. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd považuje túto skutočnosť za dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti na strane navrhovateľky. Niet pochýb o tom, že nástupom navrhovateľky na vysokú školu sa zmenili náklady na jej výživu, a to nielen s ohľadom na náklady spojené s cestovaním a s pobytom na internáte, ale aj so stravovaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov, v dôsledku ktorej podstatne vzrástli náklady na jej výživu. Je potrebné uviesť, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bolo rozhodované v rozvodovom konaní rodičov navrhovateľky, a to rozsudkom č. k. -102 zo dňa 29.01.2021. V tom čase navrhovateľka bola na strednej škole.

12. Vo vzťahu k posúdeniu majetkových pomerov povinného a jeho výdavkov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie príjmové a majetkové pomery preskúmal v miere dostatočnej pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti s tým, že čistý príjem v súčasnosti u povinného, teda otca navrhovateľky mierne prevyšuje čiastku 800 eur mesačne, kde zohľadnil správne aj ďalšie benefity, ktoré otec ako živnostník má z podnikateľskej činnosti, kde služby sa zarátavajú do nákladov a často slúžia aj jemu osobne a celkovo znižujú osobné výdavky, ktoré by inak vznikali a zvyšovali sa u neho v neprofesijnom živote. Keďže je živnostník, musí byť v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné vo výške 250 eur, t. z. že čistý príjem otca navrhovateľky jeho zníženie nepredstavovalo takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala nezvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke. Ďalšie iné zmeny pomerov na strane otca navrhovateľky nenastali. Naďalej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, žije v rodičovskom dome, ktorý je trvalým bydliskom jeho matky, prispieva jej na bývanie, čiže výdavky sa v tomto smere nezmenili tak, aby došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie po preskúmaní pomerov otca správne ustálil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne, pričom výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami osoby povinnej z vyživovacej povinnosti. Povinnosťou otca je poskytnúť finančné prostriedky svojej dcére na úhradu životných potrieb a tiež tomuto prispôsobiť svoje výdavky. Pokiaľ sa jeho príjem z nejakého dôvodu dočasne zníži, je potrebné, aby aj svoje výdavky adekvátne znížil a prispôsobil sa aktuálnej finančnej situácii. Otec v odvolaní tiež namietal, že navrhovateľka je vo veku, kedy by si mohla na úhradu svojich potrieb zarobiť aj brigádami, preto nie je dôvod na zvýšenie doteraz stanoveného výživného. Navrhovateľka ako študentka vysokej školy si môže brigádami privyrobiť vlastné finančné prostriedky, ale nie je prípustné, aby bola jej výživa odkázaná na ňu samotnú. Obaja rodičia v tomto prípade sú spôsobilí pracovať, a teda sú povinní ju aj vyživovať až do momentu, kedy bude schopná sama sa živiť. Nemôžu sa tejto povinnosti zbaviť len preto, že ich dieťa je potencionálne spôsobilé vykonávať brigádnickú činnosť a privyrobiť si nejaké finančné prostriedky. Finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka môže získať privyrobením si na brigádach, by nemali slúžiť na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, ubytovanie na internáte, cestovné, výdavky na štúdium, pretože na financovaní týchto potrieb by sa mali podieľať rodičia. Navrhovateľka nie je schopná sama si zabezpečiť také pravidelné príjmy, z ktorých by uspokojovala svoje základné životné potreby, a preto sú obaja rodičia povinní tieto potreby dieťaťa zabezpečiť podľa ich možností a schopností a svojej dcére umožniť pripraviť sa na výkon svojho budúceho povolania štúdiom.

14. Daňový bonus na dieťa si daňovník, ktorý je zamestnancom, môže uplatňovať mesačne alebo ročne. Z potvrdenia o príjme zamestnanca, ktorý doložila do konania navrhovateľka vo vzťahu k jej matke, je zrejmé, že jej matka si uplatňuje daňový bonus mesačne, čo znamená zníženie vypočítanej dane z príjmov, čo znamená vyššiu čistú mesačnú mzdu. Z potvrdenia o príjme zamestnanca je deklarovaný čistý príjem, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, t. z. že v rámci neho už bol zohľadnený daňový bonus, ktorý by mal byť vo výške 140 eur na vyživované dieťa.

15. Ak teda súd prvej inštancie každomesačné výdavky navrhovateľky vyčíslil sumou 400 eur mesačne, potom správne rozhodol, že matka by sa mala podieľať na peňažných výdavkoch navrhovateľky v rozsahu 150 eur a na strane otca navrhovateľky v rozsahu 250 eur mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal z približne rovnakých čistých príjmov u oboch rodičov, keď z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľky vyplynul čistý mesačný priemerný príjem za rok 2022 v sume 1 010,46 eur a u odporcu z doložených, resp. u otca navrhovateľky z doložených daňových priznaní a účtovnej závierky za minulé zdaňovacie obdobie vyplynuli príjmy, ktoré v čistom sa pohybovali od 800 do 1 000 eur a takéto boli aj prezentované vo vyjadreniach otca navrhovateľky. V porovnaní s predchádzajúcimi pomermi otca, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom pre navrhovateľku, došlo k zníženiu jeho čistého príjmu, avšak odvolací súd nepovažoval toto zníženie za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala nezvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne dospel so súdom prvej inštancie k záveru, že odôvodnené potreby navrhovateľky, schopnosti a možnosti jej otca a ostatné zákonné kritériá určovania výživného umožňujú zvýšenie výživného otca na navrhovateľku zo sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu navrhovateľky na súd.

16. Výdavky, ktoré ustálil súd prvej inštancie na navrhovateľku, nemožno vo všeobecnosti hodnotiť rozhodne ako nadštandardné, umožňujúce pokrývať viac ako reálnu časť nákladov na odôvodnené potreby ktoréhokoľvek na vysokej škole študujúceho dieťaťa pri všeobecnej znalosti cien, či už len základnej stravy, nákladov na oblečenie, bývanie, hygienu, bežnú zdravotnú starostlivosť, náklady spojené so štúdiom dieťaťa, školskými a učebnými pomôckami.

17. Pokiaľ otec navrhovateľky nedosahoval pracovné výkony v rámci predmetu svojho podnikania ako sám tvrdil, môže si nájsť inú prácu s poukazom na voľné pracovné miesta na trhu práce za prihliadnutia dosiahnutého vzdelania a pracovných skúseností otca mohol tak vyvinúť väčšiu aktivitu na zabezpečenie príjmu a splniť si tak povinnosť platiť výživné na navrhovateľku. Otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, pokiaľ nie je schopná samostatne sa živiť, i na úkor vlastnej životnej úrovne. Zároveň súd prvej inštancie správne prihliadal aj na majetok otca navrhovateľky. Ide o spoločný majetok patriaci do BSM matky a otca navrhovateľky, ktorý doteraz nebol vyporiadaný, avšak je zrejmé, že otec navrhovateľky je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu, pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec A., okres Brezno s tým, že do budúcna musí dôjsť k vyporiadaniu a prebiehajú rokovania ohľadne vyplatenia jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, čiže súd bral do úvahy aj hodnotu majetku povinného v súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti na navrhovateľku.

18. S poukazom na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku zo sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne je potrebné konštatovať i správnosť rozhodnutia o vyčíslenom nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 21.11.2022 do 12.05.2023 vo výške 266,67 eur.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , keď nezistil dôvody na aplikovanie žiadneho iného ustanovenia o trovách konania.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).