Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. L., T. XX/XX, v konaní právne zastúpený U.. G. O., Y. X. X. Q. O., O.A. XX, Y. A. T.: L. XX, O., proti žalovanému: P. E. X. H., G.: XX XXX XXX, O. X, W., v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. súd žalobu žalobcu voči žalovanému zamieta,

II. žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne vyčíslená v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zaslané žalovaným žalobcovi pod č. Q.-XXX-XX/XXXX-X. zo dňa XX.XX.XXXX, doručené žalobcovi poštou dňa XX.XX.XXXX, je neplatné. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ktorého v žalobe označil ako X. H. - P. E. X., v zastúpení Q. Ú. XXXX F. a žalobca boli v postavení zamestnávateľ a zamestnanec na základe pracovnej zmluvy číslo D.-XXX-XX/XXXX-E. zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca pracoval u žalovaného ako zamestnanec X. T. Y. X. X.. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný písomne doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Žalobca nepopieral, že dňa XX.XX.XXXX porušil pracovnú disciplínu tým, že nebol ustrojený v zmysle platných smerníc na výkon strážnej služby, pretože v zásobníku nemal plný počet nábojov, ale iba X nábojov z celkového počtu XX. Žalobca uvádzal, že jeho nadriadený iné porušenie na mieste nezistil. Uvádzal, že zamestnávateľ mu naďalej prideľoval prácu a vysielal ho na plnenie pracovných úloh, pričom absolvoval niekoľko služieb. Žalobca uvádzal, že nikdy predtým pracovné povinnosti neporušil a s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko má za to, že k porušeniu jeho povinností nedošlo hrubým a závažným spôsobom. Podľa žalobcu mal žalovaný pri rozhodovaní prihliadať na osobu zamestnanca, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovnej disciplíny na pracovisku, na mieru zavinenia zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a na to, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Podľa žalobcu žalovaný nič také neskúmal.

3. Pôvodne označený žalovaný SD. H. - P. E. X. namietal to, že Q. Ú. XXXX F. nemá právnu subjektivitu a nemôže v súdnom konaní vystupovať ako zástupca účastníka. Zároveň namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže ako účastník konania nie je uvedené P. E. X., ale X. H.. Túto skutočnosť je potrebné rozlišovať, keďže nie je možné zamieňať ako účastníka konania štát a jeho jednotlivé rozpočtové organizácie. Zamestnávateľom žalobcu bolo P. E. X., nie X. H. zastúpená P. E. X.. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaného o P. E. X..

5. Po rozšírení okruhu účastníkov sa k veci vyjadrilo aj P. E. X., ktoré žiadalo žalobu zamietnuť z dôvodu, že P. E. X. ako zamestnávateľ žalobcu bolo žalované až po uplynutí lehoty ustanovenej v , keďže ide o hmotnoprávnu a zároveň prekluzívnu lehotu.

6. K samotnej žalobe žalovaný v 2. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí, keďže žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a to tým, že vo výkone strážnej služby nemal potrebný počet nábojov. Porušenie pracovnej disciplíny bolo vedomé, pričom žalobca nebol schopný plniť svoje povinnosti strážneho v plnom rozsahu, teda nebol schopný strážiť a chrániť zverené strážne pracovisko, na ktorom sa nachádzajú vrtuľníky vysokej hodnoty jednak z hľadiska finančného, ako aj z hľadiska strategického. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika sa zapojila do viacerých medzinárodných vojenských operácií, vojenské objekty E. X. X. H. sa stávajú legitímnym cieľom útoku zoskupení bojujúcich proti vojsku medzinárodných síl. V prípade ozbrojeného útoku by žalobca kvôli svojej pohodlnosti a nechuti niesť váhu dvoch zásobníkov nebol schopný takýto útok zadržať do príchodu posíl, resp. poskytnúť posilám kryciu paľbu na čas nevyhnutný na zaujatie pozícií.

7. Podľa žalovaného v 2. rade je nepodstatné, či žalobca svojim konaním spôsobil škodu, pretože ak by v danom prípade došlo na základe vedomého porušenia povinností žalobcom ku škode, šlo by o škodu na majetku v miliónových hodnotách, pričom by došlo k oslabeniu bojaschopnosti E. X. X. H. a v najhoršom prípade by došlo k zraneniam, resp. smrti osôb. Samotnú závažnosť porušenia povinností spojených s výkonom strážnej služby si uvedomuje aj zákonodarca, čo sa prejavilo v ustanovení . V prípade, ak by bol žalobca profesionálnym vojakom, jeho konanie by zakladalo trestnú zodpovednosť, a to dokonca aj v prípade, ak by porušil svoje povinnosti čo len z nedbanlivosti. Vedomé porušenie povinností spojených so strážnou službou a vedomé nedostatočné vyzbrojenie sa strelivom v rozsahu, ktorý v praxi vylučuje účinné použitie zbrane profesionálnym vojakom, tak ako to z pohodlnosti vykonal žalobca, napĺňa znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty a profesionálny vojak by bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 1 až 5 rokov.

8. Súd rozsudkom č. k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v odôvodnení mimo iného konštatoval, že P. E. X. H. bolo označené už v pôvodnej žalobe podanej na súd prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX, aj keď sa v tomto označení nachádzalo aj označenie štátu, teda X. H., pričom P. E. X. H. nebolo označené ako zástupca štátu, nakoľko ako zástupca bol označený Q. Ú. Č.. XXXX F..

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s jeho písomnými vyjadreniami, výsluchmi svedkov, oboznámením s okamžitým skončením pracovného pomeru, písomnými vyjadreniami žalovaných, pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, charakteristikou pracovného miesta, smernicou na výkon strážnej služby, vedúceho stráže a strážnych zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením Slovenského odborového zväzu zamestnancov E. zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

12. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. tento v uvedenej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCoPr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok o zamietnutí žaloby a trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa stal rozsudok právoplatný.

14. Krajský súd v odôvodnení uznesenia mimo iného uviedol, že hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa - či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

15. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zaoberal iba spôsobom a intenzitou porušenia konkrétnych povinností a tým, či konanie žalobcu mohlo spôsobiť zamestnávateľovi

- žalovanému v 2. rade škodu. Na hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny má však vplyv aj osoba zamestnanca a jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností. Vo vzťahu k osobe žalobcu však súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko napriek jeho tvrdeniu, že bol od vzniku jeho pracovného pomeru v roku XXXX pravidelne zo strany žalovaného v 2. rade odmeňovaný a dovtedy sa nedopustil žiadneho, ani menej závažného, porušenia pracovnej disciplíny. Súčasne neuviedol žiaden právny záver, ako sa vyporiadal s tvrdeným menej závažným porušením pracovnej disciplíny zo strany žalovaného v 2. rade u žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX - XXX), ktoré malo byť vyvrátené výsluchom svedka P. P.. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny potrebné pri dôsledkoch porušenia pre zamestnávateľa prihliadať aj na to, či takýmto konaním zamestnanca došlo k vzniku škody materiálneho alebo nemateriálneho charakteru, alebo išlo iba o hrozbu vzniku škody.

16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní malo byť opätovne vyhodnotiť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcu s prihliadnutím nielen na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností a zavinenie žalobcu, ale aj na osobu žalobcu ako zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, či sa dovtedy dopustil porušenia pracovnej disciplíny a na konkrétne dôsledky jeho konania pre žalovaného v 2. rade ako zamestnávateľa. Súd prvej inštancie mal zároveň doplniť dokazovanie podľa návrhu žalobcu, a to za účelom preukázania, či žalovaný v 2. rade pri zamestnancoch pracujúcich na obdobnej pozícii, u ktorých došlo podľa jeho interných predpisov k rovnako závažnému porušeniu pracovnej disciplíny (požitie alkoholických nápojov), postupoval u týchto zamestnancov rovnako ako pri porušení pracovných povinností žalobcu, ak dôsledkom bola hrozba vzniku škody minimálne v rozsahu ako pri porušení pracovnej disciplíny žalobcom. V opačnom prípade konanie žalovaného v 2. rade, tak ako bolo konštatované vyššie, napĺňa znaky nerovnakého zaobchádzania so zamestnancami pri zistení obdobného závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odporuje .

17. Po vrátení veci z Krajského súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením s vyjadreniami strán konania, zápisom o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom svedkov, prehľadom odmien žalobcu za roky XXXX až XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

18. Žalobca pracoval u žalovaného ako zamestnanec X. C. E. E. na základe pracovnej zmluvy číslo D.-XXX-XX/XXXX-E. zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca a žalovaný v 2. rade dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. Q.-X-XX/XXXX-X., ktorou sa v súvislosti s organizačnými zmenami na strane zamestnávateľa zmenila odo dňa XX.XX.XXXX dohodnutá pracovná pozícia na pozíciu zamestnanec X. T. Y. X. X. H. D., F. Y. D. Q.A. O. F.. Súčasťou tejto dohody bola aj charakteristika pracovného miesta, ktorá definovala jednotlivé pracovné činnosti zamestnanca.

19. Dňa XX.XX.XXXX pri kontrolnej činnosti strážnej služby dozorným Q. O. F., v prítomnosti vedúceho stráže, bolo zistené, že žalobca nastúpil do stráže ako strážny č. X na strážnom stanovisku č. X, avšak namiesto XX kusov nábojov v dvoch zásobníkoch mal počas výkonu strážnej služby pri sebe v jednom zásobníku X kusy nábojov a v druhom zásobníku X kusy nábojov vzor XX, kaliber X,XX milimetrov, a to aj napriek tomu, že podľa záznamu v knihe záznamov o výdaji zbraní a munície boli v ten deň žalobcovi pri nástupe do strážnej služby vydané náboje v počte XX kusov. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

20. Sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že na otázku dozorného Q. O., kde sú ostatné náboje, odpovedal, že v zásobníkoch, ktoré sú v jeho taške v skrini na strážnici. Na otázku prečo tak urobil, odpovedal, že vonku pršalo a pri presune zo strážnice na strážne stanovisko č. X peši chcel mať ľahšie zásobníky, pretože bral so sebou aj pršiplášť.

21. Toto porušenie povinností žalobcu bolo postúpené na rozhodnutie veliteľovi Q.É. O. F.. Predmetné konanie bolo veliteľom vyhodnotené ako vedomé porušenie smerníc, pričom v dôsledku tohto konania žalobca nebol spôsobilý plniť svoje povinnosti strážneho v plnom rozsahu, nebol schopný v potrebnom rozsahu strážiť a chrániť zverené strážne stanovisko, na ktorom sa nachádzajú vrtuľníky P.-XX a P.- X, teda vojenská technika vysokej hodnoty. Z tohto dôvodu rozhodol veliteľ Q. O. F. v súlade z o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu. Veliteľ Q. O. prerokoval ukončenie pracovného pomeru so žalobcom so závodným výborom Slovenského odborového zväzu zamestnancov E. a ten listom zo dňa XX.XX.XXXX súhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru.

22. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný písomne doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Žalobca nepopieral, že dňa XX.XX.XXXX porušil pracovnú disciplínu, avšak uvádzal, že jeho nadriadený iné porušenie na mieste nezistil. Uvádzal, že zamestnávateľ mu ďalej prideľoval prácu a vysielal ho na plnenie pracovných úloh, pričom absolvoval niekoľko služieb. Žalobca uvádzal, že nikdy predtým pracovné povinnosti neporušil.

23. Žalobca na svoju obranu uvádzal to, že mal vedomosť o tom, že s inými pracovníkmi, ktorí na pracovisku požili alkoholické nápoje, nebol skončený pracovný pomer okamžite. Taktiež spochybnil prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom, s tým, že tento orgán nerozhodoval ako kolektívny orgán a podľa žalobcu nemal potrebné informácie, keďže vychádzal z informácií, ktoré mu poskytol žalovaný.

24. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že deň pred službou mali športový deň, kde veľa behal a mal svalovku. Teda aj toto bol dôvod, prečo si chcel výstroj uľahčiť a nebral všetky náboje. Bol si vedomý toho, že porušil pracovnú disciplínu, avšak mal za to, že svojim konaním nikoho neohrozil, nikoho nezranil a svojmu zamestnávateľovi nespôsobil škodu. Žalobca sa taktiež snažil tvrdiť, že u iných zamestnancov bol v službe zistený alkohol a s týmito zamestnancami pracovný pomer nebol ukončený okamžite, ale výpoveďou alebo dohodou. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na strážnom stanovišti, kde mal vykonávať službu, je zvyčajne X až X vrtuľníkov. Na otázku, aká je cena za jeden vrtuľník, uviedol, že to môže byť XX XXX, XX XXX alebo XX XXX Eur.

25. Podľa bodu 8 Charakteristiky pracovného miesta, najnáročnejšia pracovná činnosť je ozbrojená ochrana a stráženie dôležitých objektov s veľkým množstvom výbušnín, zbraní alebo horľavín.

26. Podľa bodu 9 Charakteristiky pracovného miesta, v rámci najnáročnejšej pracovnej činnosti zamestnanec vykonáva mimo iného aj:

- samostatnú prípravu do dozornej a strážnej služby s dostatočným odpočinkom a nepoužitím alkoholu a iných návykových látok,

- prevzatie zbrane, streliva a vykonanie zápisu o prevzatí,

- ozbrojenú ochranu zverených objektov v súlade s vydanými smernicami na výkon dozornej a strážnej služby,

- zabránenie vstupu nepovolaným osobám do chránených objektov, zabránenie vynášania a vyvážania materiálu z chránených objektov,

- vykonáva zásah pri neoprávnenom narušení objektu.

27. Svedok S., nadriadený žalobcu, ktorý bol vedúci dozornej služby, uviedol, že pokiaľ by osoba, ktorá má nastúpiť do služby, požiadala o výmenu služby z dôvodu zdravotných alebo iných problémov, bolo by možné službu vymeniť.

28. Svedkyňa E., podpredsedníčka odborovej organizácie, potvrdila prejednanie návrhu zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru. K dispozícii mali návrh zamestnávateľa, ako aj vyjadrenie žalobcu. Pri prejednaní bol aj svedok O., ktorý poznal žalobcu a vyjadroval sa k nemu ako k osobe.

29. Svedok G.. F. O., ktorý pracuje ako náčelník štábu Q. O. F., uviedol, že jeden vrtuľník, ktorý mal žalobca strážiť, stojí približne X XXX XXX až X XXX XXX Eur. Okrem toho sú tam ďalšie hodnoty ako stojánky, svetelná technika, káble a podobne.

30. Svedok G.. Š. Q., náčelník Skupiny prevádzky opráv Q. O. F., uviedol, že v čase porušenia pracovnej disciplíny u žalobcu bol vo funkcii dozorného Q. O.. Svedok uviedol, že po tom, čo zistil, že žalobca nemal v zásobníku dostatočný počet nábojov, išli so žalobcom uskutočniť kontrolu streliva a dohľadanie nábojov, pričom ich našli v skrinke na šaty. Takéto uschovanie streliva však nie je prípustné. Manipulácia so strelivom a zbraňami podlieha prísnym predpisom a pracovníci strážnej služby majú vydaný aj zbrojný preukaz, teda majú vedomosť o tom, ako sa majú uchovávať zbrane a strelivo.

31. Svedok uviedol, že časť letiska, na ktorú nadväzuje strážne stanovisko č. X, nie je oplotená, a teda je možný voľný prienik či už osôb neznalých miesta, podnapitých osôb alebo páchateľov trestných činov. Čo sa týka majetku, ktorý sa stráži, okrem vrtuľníkov ide aj o vnútorný objekt, kde sú ďalšie zariadenia a taktiež je strážený vrtuľník, ktorý vykonáva úlohy v rámci pátracej a záchrannej služby, pričom ide o dôležitý vrtuľník v rámci celonárodného záchranného systému. Svedok uviedol, že v minulosti už došlo k narušeniu objektu.

32. Vo veci boli vypočutý aj svedkovia T., F., Q. a Y.. Svedok T. pracoval ako psovod Fyzickej ochrany objektov so zbraňou, pričom pred nástupom do nočnej zmeny mu bol zistený alkohol. Svedok dostal okamžité skončenie pracovného pomeru.

33. Svedok F. pracoval ako ochranná služba na ubytovni v dennej zmene bez zbrane, pričom počas služby mu bol zistený alkohol. Svedok dostal výpoveď podľa .

34. Svedok Q. pracoval ako psovod príslušník Fyzickej ochrany objektov v službe celodennej Ochrany palivového hospodárstva so zbraňou. Bol mu zistený alkohol. Svedok dostal okamžité skončenie pracovného pomeru.

35. Svedok Y. dňa XX.XX.XXXX ukončil pracovný pomer u žalovaného dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Posledný deň bol v službe bez zbrane ako psovod, pričom mu bol zistený alkohol. V úradnom zázname je uvedené, že zápis o dychovej skúške nebol vyhotovený, keďže došlo k chybnému prenosu dát medzi samotným prístrojom a tlačiarňou.

36. Zo zápisu o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý so žalobcom urobil major P.. P. O., súd zistil, že je tam presne opísaný skutok, ktorý sa dáva za vinu žalobcovi, kvalifikácia tohto skutku podľa zamestnávateľa a oznámenie, že vec sa bude predkladať veliteľovi na riešenie. Žalobca zápis podpísal a uviedol, že skutočnosti tam uvedené sú pravdivé.

37. Z prehľadu odmien žalobcu súd zistil, že tento dostal v rokoch XXXX až XXXX odmeny od XX Eur do XXX Eur. V roku XXXX dostal XX Eur vo forme stravných lístkov.

38. Podľa článku 1 Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, na základe ustanovenia zákona číslo v znení neskorších predpisov, poverujem vedúcich zamestnancov Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ďalších vedúcich zamestnancov robiť v mene zamestnávateľa právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov v pracovnom pomere podľa osobitných predpisov v rozsahu ustanovenom v tomto nariadení.

39. Podľa článku 2 bod 4 písm. f) Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, v Ozbrojených silách Slovenskej republiky poverujem veliteľov (náčelníkov, riaditeľov) zväzkov, útvarov, úradov a zariadení Ozbrojených síl Slovenskej republiky za príslušné zväzky, útvary, úrady a zariadenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

40. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia ministra obrany Slovenskej republiky č. 1/2006 o poverení na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, v znení zmien a doplnkov, vedúci zamestnanci uvedení v článku 2 sú v rámci poverenia oprávnení v individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov v pracovnom pomere robiť v mene zamestnávateľa všetky právne úkony upravené podľa osobitných predpisov (napr. uzatvorenie pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, rozviazanie pracovného pomeru, uzatvorenie dohody o zvýšení kvalifikácie, dohody o hmotnej zodpovednosti).

41. Podľa bodu 1.5.1. Smernice na výkon strážnej služby, vedúceho stráže a strážnych č. Q.-X/X-XX/X- XX/XX (ďalej len Smernice), výzbroj strážneho č. X a strážneho č. X na strážnom stanovisku č. X tvorí samopal vz. 58 V (úplný), bodák vz. 58 (úplný), náboj vz. 43 - call 7,62 mm - 60 ks.

42. Podľa bodu 1.6. ods. 2 Smernice, členovia stráže sú vyzbrojení takým množstvom streliva, aby boli naplnené dva zásobníky do každej pridelenej zbrane.

43. Podľa bodu 2.2. Smernice, zamestnanec - strážny je ozbrojený príslušník stráže, ktorého úlohou je strážiť zverené strážne stanovisko s právom použiť pridelenú strelnú zbraň alebo služobného psa podľa osobitného predpisu. Zamestnanec - strážny je povinný:

- strážiť a chrániť strážne stanovisko,

- zabrániť nepovolaným osobám priblížiť sa k strážnemu stanovisku na kratšiu vzdialenosť, než je určené v smerniciach na výkon strážnej služby. Zamestnanec - strážny musí mať na strážnom stanovisku č. 2 zbraň nabitú, v noci pripravenú na streľbu.

44. Podľa článku 1 ods. 2 Pracovného poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len Pracovného poriadku), zamestnávateľom na účely pracovného poriadku sa rozumie Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Ozbrojené sily Slovenskej republiky

45. Podľa článku 1 ods. 3 Pracovného poriadku, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov ministerstva pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak zákon o výkone práce vo verejnom záujme alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa článku 2 ods. 1 Pracovného poriadku, pracovný pomer medzi ministerstvom a zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou.

47. Podľa článku 2 ods. 2 Pracovného poriadku, v pracovnoprávnych vzťahov za ministerstvo koná poverený vedúci zamestnanec ministerstva podľa nariadenia ministra obrany.

48. Podľa článku 7 ods. 1 Pracovného poriadku, ministerstvo môže okamžite skončiť pracovný pomer iba výnimočne a z dôvodov uvedených v .

49. Podľa článku 7 ods. 2 Pracovného poriadku, ministerstvo môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedelo, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

50. Podľa článku 7 ods. 3 Pracovného poriadku, ministerstvo je povinné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatné.

51. Podľa článku 7 ods. 7 Pracovného poriadku, okamžité skončenie pracovného pomeru musí ministerstvo aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

52. Podľa článku 11 ods. 1 písm. a), c) Pracovného poriadku, zamestnanec je povinný najmä

- pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny priamych nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,

- dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

53. Podľa článku 13 ods. 1 Dodatku k Pracovnému poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov priameho nadriadeného vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

54. Podľa článku 13 ods. 3 písm. a) Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje neplnenie povinností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce.

55. Podľa článku 13 ods. 4 Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, pri hodnotení toho, či došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny priamy nadriadený vychádza z miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny a skutok hodnotí vo vzájomných súvislostiach a konkrétnych okolnostiach prípadu a prihliada na osobu zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu došlo a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre ministerstvo.

56. Podľa článku 13 ods. 5 Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, ak po vyjadrení zamestnanca priamy nadriadený vyhodnotí porušenie pracovnej disciplíny ako závažné, spíše o tom zápis, ktorý obsahuje meno a priezvisko zamestnanca, dátum závažného porušenia pracovnej disciplíny a podrobne opísaný skutok, ktorým zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu; zápis poskytne zamestnancovi na vyjadrenie.

57. Podľa článku 13 ods. 6 Dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu spôsobom uvedeným v odseku 3 a toto porušenie nebolo vyhodnotené ako závažné porušenie podľa odseku 5, považuje sa takéto konanie za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a priamy nadriadený zamestnanca na takéto porušenie písomne upozorní. V akomkoľvek inom prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny a po vyjadrení sa zamestnanca k tomuto porušeniu môže priamy nadriadený zamestnanca na takéto porušenie písomne upozorniť. Upozornenie obsahuje meno a priezvisko zamestnanca, dátum porušenia pracovnej disciplíny, podrobne opísaný skutok, ktorým porušil pracovnú disciplínu, a poučenie o tom, že ak dôjde k opakovanému porušeniu pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, ministerstvo s ním môže skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ; k upozorneniu sa pripojí vyjadrenie zamestnanca. Jeden výtlačok upozornenia sa po doručení do vlastných rúk zamestnancovi založí do osobného spisu. Pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom v posledných šiestich mesiacov od doručenia písomného upozornenia podá priamy nadriadený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa tak, aby výpoveď bola doručená zamestnancovi v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa ministerstvo o dôvode výpovede dozvedelo.

58. Podľa Čl. 1 , fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

59. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

60. Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20190101? ucinnost=27.06.2013>.

61. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

62. Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

63. V predmetnom konaní súd skúmal, či žaloba je dôvodná, a teda či okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi je platné.

64. Okamžité skončenie pracovného pomeru môže dať zamestnávateľ zamestnancovi pri hrubom porušení pracovnej disciplíny v lehote dvoch mesiacov, od kedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel. Keďže k porušeniu pracovnej disciplíny došlo dňa XX.XX.XXXX, čo ani jeden z účastníkov nespochybňoval, a okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi dané XX.XX.XXXX, súd mal za to, že čo sa týka lehôt, tieto boli v súlade so zákonom dodržané. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX.

65. Pred samotným okamžitým skončením pracovného pomeru bol tento návrh zamestnávateľa prerokovaný aj s odborovou organizáciou a táto k nemu zaujala rovnaké stanovisko ako zamestnávateľ. O riadnom prerokovaní nemal pochybnosť ani Krajský súd.

66. Žalobca až v závere konania namietal, že s ním žalovaný neprerokoval porušenie pracovnej disciplíny. Súd však mal za preukázané, že porušenie pracovnej disciplíny bolo so žalobcom prerokované dňa XX.XX.XXXX. V zápise o závažnom porušení pracovnej disciplíny je uvedené vymedzenie skutku, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu, teda porušenie pracovnej disciplíny pri výkone strážnej služby u žalobcu a kvalifikácia skutku. Tak žalobca, ako aj žalovaný potvrdili, že k takémuto skutku došlo a v tomto vec nebola sporná. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že uvedené skutočnosti sú pravdivé. Samotné prerokovanie skutku spomína žalobca už v žalobe. Súd teda nemal pochybnosť o tom, že so strany zamestnávateľa bolo žalobcovi náležite oznámené, v čom jeho zamestnávateľ vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny a aké chce vyvodiť následky.

67. Súd mal skúmať, či žalovaný pri zamestnancoch pracujúcich na obdobnej pozícii, u ktorých došlo podľa jeho interných predpisov k rovnako závažnému porušeniu pracovnej disciplíny (požitie alkoholických nápojov), postupoval u týchto zamestnancov rovnako ako pri porušení pracovných povinností žalobcu, ak dôsledkom bola hrozba vzniku škody minimálne v rozsahu ako pri porušení pracovnej disciplíny žalobcom.

68. Súd v konaní zistil, že žalovaný neeviduje skutkovo podobné prípady porušenia povinností v strážnej službe ako u žalobcu. V prípadoch zamestnancov, u ktorých bolo zistené požitie alkoholických nápojov, však je v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny v dôsledku požitia alkoholických nápojov potrebné skúmať nielen dôsledok v podobe hrozby škody rovnakého rozsahu (ako to bolo skonštatované pri konaní žalobcu), ale aj ďalšie okolnosti, ako napríklad druh služby, v rámci ktorej došlo k požitiu alkoholických nápojov, čas zistenia požitia alkoholických nápojov a samotná relevantnosť zistenia požitia alkoholických nápojov vôbec. Súd v konaní zistil, že pokiaľ osoby, u ktorých bol v službe zistený alkohol, boli v službe so zbraňou, bol s nimi okamžite skončený pracovný pomer. Pokiaľ vykonávali službu menej závažnú, napríklad na ubytovni a bez zbrane, ako u svedka F., bol s nimi ukončený pracovný pomer výpoveďou. Takýto postup pri ukončení pracovného pomeru zamestnávateľom mu umožňoval Dodatok k Pracovnému poriadku (čl. 13 ods. 4). U svedka Y. bol ukončený pracovný pomer dohodou a následne v posledný deň bol u neho zistený alkohol.

69. Súd teda uvádza, že nebolo zistené, že by žalovaný postupoval iným spôsobom než mu ukladá zákon a jeho interné predpisy, alebo že by sa k žalobcovi správal inak, než k svojim ďalším zamestnancom, u ktorých bolo zistené závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktorí boli aspoň približne v porovnateľnej situácii so žalobcom. Títo zamestnanci dostali okamžité skončenie pracovného pomeru (T. a Q.). U iných zamestnancov sa príčiny skončenia pracovného pomeru nedali porovnať s prípadom žalobcu, keďže výkon služby u nich bol výrazne odlišný ako v žalobcovom prípade. Súd nezistil rozdielnosť prístupu žalovaného k žalobcovi a k iným zamestnancom v porovnateľných prípadoch.

70. Čo sa týka práva na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania, uvedeného v , je garantované ) . V ústavnom kontexte sa „svojvoľným prepustením zo zamestnania“ myslí bezdôvodné jednostranné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Právo na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania má pracovnoprávny charakter a ho konkretizuje tým, že neumožňuje zamestnávateľovi bezdôvodne jednostranne skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Ochrana proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania je na základe výslovného znenia adresovaná fyzickým osobám a musí byť súladná so zásadou rovnakého zaobchádzania.

71. Z uvedeného vyplýva, že prepustenie žalobcu nebolo zo strany žalovaného realizované vo svojvoľnej rovine, resp. nebolo bezdôvodné, nakoľko dôvod na jeho prepustenie zjavne existoval, a teda toto prepustenie bolo jednoznačne oprávnené a v súlade s a so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

72. Súd zastáva názor, že v žalobcovom prípade natoľko závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré u profesionálnych vojakov napĺňa skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinností strážnej služby ( ), na okamžité skončenie pracovného pomeru s jeho osobou nemohol mať zásadný vplyv ani prípadný kladný dovtedajší postoj žalobcu k plneniu pracovných povinností. Súd neprihliadol na údajné porušenie pracovnej disciplíny v roku XXXX, keďže toto nebolo žalobcovi ani oznámené, resp. to žalovaný nepreukázal. Zamestnávateľ sa nemôže odvolávať na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zamestnancovi nevytkne a ani ho s ním neprejedná. V opačnom prípade by si mohol zamestnávateľ svojvoľne robiť opakované zápisy o menej závažnom porušení pracovnej disciplíny, bez toho, aby o tom zamestnanec vedel a následne by to bol dôvod pre výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, čo je však nemysliteľné. Napriek tomu, že súd na vyššie uvedené údajné porušenie pracovnoprávnych predpisov neprihliadol, nič to nemení na tom, že konanie žalobcu odôvodňovalo postup zamestnávateľa vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru.

73. Žalobca vo svojom vyjadrení, ktoré podal bezprostredne po porušení pracovnej disciplíny, uviedol, že dôvodom, prečo tak urobil, bolo to, aby si uľahčil výstroj, resp. výzbroj v čase nepriaznivého počasia. Je teda zrejmé, že zo strany žalobcu išlo o úmyselné a vedomé konanie, pričom žalobca si už pri začiatku služby bol vedomý toho, že pri akomkoľvek narušení stráženého priestoru nebude môcť adekvátne zasiahnuť. Jednoznačne tu teda je priamy úmysel žalobcu svojím konaním porušiť pracovnoprávne predpisy. Tu súd poukazuje na to, že interné predpisy zamestnávateľa je potrebné vnímať ako pracovnoprávne predpisy, ktoré sú pre zamestnancov v rámci pracovnoprávnych vzťahov jednoznačne záväzné a pokiaľ ich jednotlivé ustanovenia neodporujú všeobecne záväzným právnym predpisom, zamestnanci sú povinní ich dodržiavať. Napriek tomu k takémuto konaniu žalobca pristúpil. Žalobca následne na pojednávaní ospravedlnil svoje konanie aj tým, že mal svalovku, keďže deň predtým sa zúčastnil športového dňa. Tieto skutočnosti žalobca nijako nepreukázal. Svedkami bolo preukázané, že pokiaľ by na strane osoby, ktorá má nastúpiť na strážnu službu, boli také prekážky, ktoré by jej bránili riadne vykonávať strážnu službu, po oznámení takýchto dôvodov zamestnávateľovi by bolo možné vymeniť si službu. Žalobca však žiadny fyzický hendikep zamestnávateľovi nesignalizoval, a teda súd má za to, že nastupoval do služby plne fyzicky spôsobilý.

74. Základnou a hlavnou úlohou žalobcu bolo strážiť miliónové hodnoty na strážnom stanovišti č. X, pozostávajúce z niekoľkých kusov vrtuľníkov a ďalšieho vojenského materiálu. Svedkovia potvrdili, že časť priestoru bezprostredne nadväzujúca na strážne stanovisko nie je ohradená a už v minulosti došlo k narušeniu tohto priestoru. V prípade narušenia tohto priestoru nepovolaným subjektom by bola ochrana majetku Slovenskej republiky úplne znemožnená. Argument žalobcu, že tým, že nemal potrebný počet nábojov, by v prípade, ak by musel použiť zbraň, spôsobil menej škody na majetku alebo zdraví, je úplne nelogický.

75. Žalobca taktiež tvrdil, že svojim konaním nespôsobil žiadnu škodu na zdraví ani na majetku. Žalobca by si však mal predovšetkým uvedomiť, že toto nie je argument v jeho prospech, ale len jeho veľkým šťastím, že v čase, keď ochrana objektu bola jeho zavinením nulová, nedošlo k narušeniu objektu, k poškodeniu vojenskej techniky, prípadne k iným incidentom. Ak by k tomu došlo, mohol byť ohrozený a poškodený nielen majetok, ale samotné zdravie a život žalobcu, ako aj iných osôb. Žalobca však zrejme ani v súčasnosti nechápe dosah svojho konania, keďže sa takýmto spôsobom snaží vyviniť. Na nepochopenie celého konania zo strany žalobcu poukazuje aj jeho vyjadrenie, že podľa neho jeden vrtuľník stoji od XX XXX do XX XXX Eur. Pokiaľ sa priemerný dospelý človek mužského pohlavia približne orientuje v cenách motorových vozidiel, musí mu byť jasné, že vojenský vrtuľník so špeciálnou technológiou a výzbrojou nemôže stáť rovnako ako lepšie auto. Podľa svedka IA.. F. O. stojí jeden vrtuľník X XXX XXX až X XXX XXX Eur. Je potom otázne, či žalobca dal svoje vyjadrenie v snahe opäť len ospravedlniť a zľahčiť svoje konanie, alebo či tomu naozaj verí. Potom by ale u žalovaného ako zamestnávateľa bolo namieste, aby preveroval nielen fyzické schopnosti svojich budúcich zamestnancov.

76. Obrana žalobcu bola aj v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru má byť neplatné z dôvodu, že ešte určitý čas mu zamestnávateľ prideľoval prácu. Zo znenia je zrejmé, že od doby, kedy sa zamestnávateľ o porušení pracovnej disciplíny dozvie, má 2 mesiace na to, aby sa rozhodol, akým spôsobom a či pracovníka postihne. Je úlohou zamestnávateľa, aby v prípade, že chce skončiť pracovný pomer okamžite, všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny náležite preveril, okamžité skončenie pracovného pomeru dôkladne skutkovo vymedzil, uskutočnil ďalšie potrebné úkony v súlade so zákonom a až následne, po dôkladnom vyšetrení a splnení podmienok uložených zákonom, takéto okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancovi doručil. V opačnom prípade by mohlo byť konanie zamestnávateľa unáhlené, svojvoľné a v rozpore so zákonom. Pokiaľ teda žalobcovi bola v dvojmesačnej lehote, ktorú mal jeho zamestnávateľ na okamžité skončenie pracovného pomeru, ešte prideľovaná práca, neznamená to, že jeho zamestnávateľ vyvinil žalobcu, alebo že by mu okamžité skončenie pracovného pomeru dať nemohol.

77. Súd prihliadol na úmyselné protiprávne konanie žalobcu, na skutočnosť, že týmto úmyselným konaním porušil svoju základnú a najdôležitejšiu pracovnoprávnu povinnosť, ako aj na to, že konaním žalobcu hrozil vznik niekoľkomiliónovej škody na štátnom majetku. Súd teda vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu ako oprávnené a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

78. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80. Podľa , ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

81. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

82. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Vzhľadom na výsledok konania, kedy bola žaloba žalobcu voči žalovanému zamietnutá, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a )

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.