Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-180-2018.pdf
PDF · 95.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/180/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., IČO 00 492 736, so sídlom Olejkárska l, 814 52 Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: B. M., nar.XX.XX.XXXX, trvalo bytom T. č. XXX, prechodne bytom A. XXXX/XX, A. - T., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4Csp/32/2017-38 zo dňa 28. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,70 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania priznáva v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 657 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že súd (v súlade s ust. § 295 CSP) doplnil dokazovanie lustráciou v Registri obyvateľov SR za účelom zistenia, či žalovanému bol po 30.03.2016 vydaný nový občiansky preukaz. Žalovanému bol dňa 20.04.2016 vydaný nový občiansky preukaz (celkom zjavne v súvislosti so stratou občianskeho preukazu, ktorú žalovaný dňa 30.03.2016 nahlásil na príslušnom OO PZ). Na vyhovenie žalobe bolo potrebné bez akýchkoľvek pochybností zistiť (ustáliť), že dňa 30.03.2016 o 15:46 hod. v prostriedku MHD žalobcu (električke č. 5) v Bratislave poverený revízor kontroloval skutočne žalovaného a nie inú osobu, teda, že nedošlo k zneužitiu občianskeho preukazu žalovaného (čo v podstate žalovaný nepriamo tvrdí). Samozrejme, ostáva tu istá pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalovaného, že občiansky preukaz stratil pred tým, ako bola vykonaná kontrola cestujúcej osoby (o 15:46 hod, nakoľko na potvrdení o nahlásení straty občianskeho preukazu (ktoré na svoju obranu predložil žalovaný, absentuje údaj o tom, v akom čase bola strata občianskeho preukazu nahlásená); celkom nie je vylúčené ani to, že žalovaný skutočne uvedeného dňa cestoval bez platného cestovného lístka a stratu svojho občianskeho preukazu nahlásil až po revízorom vykonanej kontrole, pri ktorej sa žalovaný nevedel preukázať platným cestovný lístkom. Bolo však na žalobcovi, aby obranu žalovaného vyvrátil, aby v potrebnom smere predložil dôkazné prostriedky alebo aby tieto dôkazné prostriedky aspoň označil a navrhol ich vykonanie, čo však právny zástupca žalobcu neurobil. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že nepreukázal totožnosť osoby žalovaného s osobou kontrolovanou dňa 30.03.2016 v prostriedku MHD žalobcu podľa Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok; preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
3. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]. Vzhľadom na zamietnutie žaloby mal v spore plný (100 %-ný) úspech žalovaný, ktorý tak má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v uvedenom (100 %-nom) rozsahu; preto súd za použitia zhora citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že osobné údaje žalovaného boli zistené z predloženého občianskeho preukazu č. Z., ktorým sa žalovaný preukázal zamestnancovi poverenému výkonom kontroly tarifného vybavenia žalobcu a ktorý v čase vykonania kontroly t.j. 30.03.2016 o 15:46 nebol na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra SR evidovaný ako stratený alebo odcudzený. Žalovaný dňa 30.06.2017 doručil súdu potvrdenie o odcudzení občianskeho preukazu č. p. DÚ: 764/SMV-2016 zo dňa 30.03.2016. Predmetné potvrdenie obsahovalo nahlásenie straty občianskeho preukazu č. Z., ktorý bol evidovaný na meno B. M.. Z predmetného potvrdenia o odcudzení občianskeho preukazu doručeného žalovaným nie je možné určiť kedy bola strata občianskeho preukazu nahlásená na Obvodnom oddelení PZ z dôvodov, že na predmetnom potvrdení absentuje časový údaj, ktorý by určil, či bola strata občianskeho preukazu nahlásená pred vykonaním kontroly tarifného vybavenia žalobcu. Prikláňa sa k skutočnosti, že je tu predpoklad, že konanie na strane žalovaného, ktorým nahlásil odcudzenie občianskeho preukazu možno považovať za účelové. Má za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávne zistenému skutkovému stavu. Súd tiež nesprávne posúdil podanie žalovaného o strate občianskeho preukazu, keď na základe neho rozhodol, že osoba v čase vykonanej kontroly žalobcom nie je totožná s osobou žalovaného. Ďalej uviedol, že voči žalovanému evidujú tri neuhradené pohľadávky, z čoho vyplýva, že v minulosti už viac krát porušil prepravné a tarifné podmienky žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada Krajský súd v Trnave, aby rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 4Csp 32/2017-38 zo dňa 28.02.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur z dôvodu, že sa žalovaný dňa 30.3.2016 na linke MHD č. 5 v Bratislave nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným dokladom na výzvu kontrolného orgánu a náhradu trov konania.
7. Podľa ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
8. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. zákona č. 514/2009 o doprave na dráhach v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania kontroly cestovných lístkov cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
9. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 písm. c), f) zákona č. 514/2009 o doprave na dráhach v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania kontroly cestovných lístkov cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.
10. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nezvládnutia dôkazného bremena žalobcu, nakoľko žalovaný preukázal, že v deň kedy mal byť pristihnutý revízorom mal odcudzený občiansky preukaz, ktorú skutočnosť preukázal potvrdením z OOPZ.
11. Vzhľadom k rozsahu odvolania zo strany žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu zamietol.
12. Žalobca v odvolaní namietal, že z potvrdenia o odcudzení občianskeho preukazu doručeného žalovaným nie je možné určiť, kedy bola strata občianskeho preukazu nahlásená na Obvodnom oddelení PZ z dôvodu, že na predmetnom potvrdení o odcudzení občianskeho preukazu absentuje časový údaj. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok variabilný symbol 1607801 zo dňa 30.3.2016 vyplýva, že dňa 30.3.2016 bola na linke č. 5 v Bratislave, číslo voza 7301, o 15.46 hod., vykonaná revízorom so služobným číslom XXXX kontrola cestovných lístkov, pričom bolo zistené, že osoba, ktorej totožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu žalovaného (č. Z. XXXXXX), cestovala bez platného cestovného lístka. Za nesplnenie povinnosti cestovať s platným cestovným lístkom bol žalovanému uložený postih zaplatiť žalobcovi sumu 70,- eur a cestovné 0,70 eur. Žalovaný požadovanú sumu nezaplatil ani na základe výzvy žalobcu zo dňa 12.5.2016.
13. Podľa potvrdenia o občianskom preukaze č. p.: DÚ: 764/SMV-2016, ktoré vydalo OO PZ SMV Bratislava I dňa 30.03.2016 (a ktoré bolo platné do 30.06.2016) súd zistil, že žalovaný uvedeného dňa nahlásil stratu občianskeho preukazu č. XXXXXXZ..
14. Súd prvej inštancie uviedol, že na vyhovenie žalobe bolo potrebné bez akýchkoľvek pochybností zistiť (ustáliť), že dňa 30.03.2016 o 15:46 hod. v prostriedku MHD žalobcu (električke č. 5) v Bratislave poverený revízor kontroloval skutočne žalovaného a nie inú osobu, teda, že nedošlo k zneužitiu občianskeho preukazu žalovaného (čo v podstate žalovaný nepriamo tvrdí). Tiež uviedol, že ostáva tu istá pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalovaného, že občiansky preukaz stratil pred tým, ako bola vykonaná kontrola cestujúcej osoby (o 15:46 hod, nakoľko na potvrdení o nahlásení straty občianskeho preukazu (ktoré na svoju obranu predložil žalovaný, absentuje údaj o tom, v akom čase bola strata občianskeho preukazu nahlásená); celkom nie je vylúčené ani to, že žalovaný skutočne uvedeného dňa cestoval bez platného cestovného lístka a stratu svojho občianskeho preukazu nahlásil až po revízorom vykonanej kontrole, pri ktorej sa žalovaný nevedel preukázať platným cestovný lístkom.
15. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
16. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
18. Nesporným v danej veci je, že dňa 30.3.2016 na linke MHD č. 5 v čase o 15.46 hod. revízor zistil, že osoba, ktorá predložila občiansky preukaz žalovaného cestovala bez platného cestovného lístka a v ten istý deň, žalovaný nahlásil stratu občianskeho preukazu, ktorým sa osoba cestujúca bez platného cestovného lístka preukázala revízorovi. Zo strany žalobcu boli preukázané všetky predpoklady pre priznanie ním uplatneného nároku. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v čase, keď došlo ku kontrole revízorom na linke č. 5 dňa 30.3.2016 v čase o 15.46 hod. mal odcudzený občiansky preukaz, bolo na ňom uvedené i preukázať. Hoci súdu predložil potvrdenie, ktoré vydalo OO PZ SMV Bratislava I dňa 30.03.2016 o tom, že žalovaný uvedeného dňa nahlásil stratu občianskeho preukazu č. XXXXXXZ., z daného potvrdenia nie je zrejmé, o akom čase k tomu došlo a či tak ako uviedol súd prvej inštancie, nie je vylúčené to, že žalovaný skutočne uvedeného dňa cestoval bez platného cestovného lístka a stratu svojho občianskeho preukazu nahlásil až po revízorom vykonanej kontrole. Odstrániť uvedené pochybnosti mal žalovaný a na ňom stálo dôkazné bremeno. V danom prípade sa preto odvolací súd nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že bolo na žalobcovi preukázať jeho tvrdenie o tom, že žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, žalovaný nepreukázal, že dňa 30.3.2016 na linke MHD č. 5 v čase o 15.46 hod. teda v čase, keď revízor zistil, že osoba, ktorá predložila občiansky preukaz žalovaného, nebol samotný žalovaný, resp. že v danom čase mal odcudzený občiansky preukaz. Ku dňu 30.3.2016 podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bola cena cestovného lístka 0,70 eura a podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bola úhrada za cestovanie bez platného lístka 70 eur, čo spolu predstavuje sumu 70,70 eura. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh za opodstatnený, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil, vrátane trov prvoinštančného konania a v celom rozsahu žalobnému návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur a zároveň mu priznal i nárok na náhradu trov konania.
20. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní vo veci samej v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov konania (aj odvolacieho) rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).