Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_9C-14-2018.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: P. P., K.. XX.XX.XXXX, O. Ž., J. XX, proti žalovaným v rade 1) X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Ž., J. X, v rade 2) Q.. P. Q., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. O., W. XXXXX/XX, zastúpená v konaní ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel, spol. s r. o., Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498, o žalobe na určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovaným v rade 1) a v rade 2) p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1/. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd zo dňa 15.10.2018 sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej ako EKN parc. č. XXXX B. U. R. V. B. B.Q. XXXX Q., G. K. J. Č.. XXXX V. S.. Ú.. Ž. a to tak, že táto patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1 a do podielového vlastníctva tretej osoby (X. P., K.. XX.X.XXXX, O. Ž.) v podiele 1. Žalobu žalobca dôvodil tým, že žalovaní nehnuteľnosť ku ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva nadobudli darovacou zmluvou zo dňa 12.10.2005 (vklad vlastníckeho práva povolený B. XXX/ XXXX) ako obdarovaní od darcu X. P. K.. XX.XX.XXXX. Tento darca podľa žalobcu predmetnú nehnuteľnosť nadobudol síce titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi v dobrej viere v rámci dedičského konania vedeného pred OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. P. XXXX/XX a to po svojom otcovi X. P. (K.. XX.X.XXXX, G.. XX.XX.XXXX), ale táto nemala byť predmetom dedenia po poručiteľovi, lebo vlastnícky patril právnemu predchodcovi žalobcu (otcovi žalobcu), tiež menom X. P., U. K.. XX.X.XXXX U. G.. XX.XX.XXXX. Žalobca tiež poukazoval na skutočnosť, že nehnuteľnosť o ktorú v konaní ide i sám užíva. Ďalej žalobca odkázal i na tú skutočnosť, že v minulosti už v inom konaní vedenom pred OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. 20C 173/2016 podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, ktorú žalobu však neskôr vzal späť a súd konanie zastavil a to z dôvodu, že vyšlo najavo, že už v minulosti OS Žiar nad Hronom rozsudkom 6C 955/1993 zo dňa 11.11.1993 právoplatne rozhodoval o určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Žalobca dôvodil podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva ďalej tiež tým, že požiadal príslušný Okresný úrad Žarnovica, katastrálny odbor o vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu (Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom 6C 955/93), čo správny orgán odmietol s tým, že je nutné prihliadať na ďalšie právne úkony, ktoré boli vykonané následne k predmetnej nehnuteľnosti. Ani na podnet adresovaný Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom náprava zjednaná nebola, a to je ďalší dôvod, pre ktorý žalobca predmetnú žalobu na súd podal.
2/. Po doručení žaloby na súd ,postupom v zmysle § 138 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu a po predbežnom právnom posúdení dospel k záver, že žaloba je zjavne nedôvodná a vyzval žalobcu na jej späťvzatie. Za týmto účelom súd uskutočnil výsluch žalobcu dňa 27.11.2018 a vysvetlil žalobcovi takéto dôvody a poskytol tiež náležité poučenie a čas na doplnenie žaloby. Žalobca však bez akéhokoľvek procesného úkonu súdu len oznámil podaním zo dňa 15.01.2019, že na žalobe trvá v pôvodnom rozsahu.
3/. Následne postupom v zmysle § 167 ods. 2 CSP súd žalobu riadne doručil pre žalovaných v rade 1) a v rade 2). Žalovaný v rade 1) sa k žalobe, ako mu bola doručená, nevyjadril. Žalovaný v rade 2) prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 21.2.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s tým, že žalovaní v rade 1) a v rade 2) legitímnym spôsobom a v dobrej viere nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od právneho predchodcu X. P. titulom darovacej zmluvy zo dňa 12.10.2005. Pri uzatváraní tejto zmluvy žalovaní vychádzali z údajov o vlastníkovi nehnuteľnosti (darcu) uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré údaje sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Právny zástupca žalovaného v rade 2) odkázal teda na dobromyseľnosť žalovaných pri nadobúdaní vlastníckeho práva od darcu a tiež prelomenie zásady “Nemo plus juris“ v prípade dobromyseľných nadobúdateľov, čo sú i žalovaní. Žalobca v rámci dupliky sa nevyjadril k písomnému podaniu žalovaného v rade 2), ktoré mu súd riadnym spôsobom doručil.
4/. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.04.2019, ktorého sa žalobca nezúčastnil z dôvodu ochorenia, pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný v rade 1) a súd preto pojednávanie odročil na deň 28.05.2019. Určeného pojednávania sa zúčastnil ako žalobca, tak žalovaný v rade 1) a i právny zástupca žalovaného v rade 2).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v rade 1) a vypočul právneho zástupcu žalovaného v rade 2).
5/. Žalobca zotrvával na podanej žalobe a tiež na skutkových tvrdeniach v nej uvedených. Tiež na tvrdeniach o tom, že právny predchodca žalovaných X. P. nemohol nehnuteľnosť o ktorú v konaní ide nadobudnúť do svojho vlastníctva dedením v roku 1987 po svojom právnom predchodcovi X. P., pretože táto nehnuteľnosť patrila vlastnícky právnemu predchodcovi žalobcu tiež Jozefovi P. (K.. XX.XX.XXXX G.. XX.XX.XXXX) otcovi žalobcu, o čom svedčí i rozsudok OS Žiar nad Hronom 6C 955/93.
Žalovaný v rade 1) na pojednávaní vypovedal, že nemá vedomosť ani len o tom, čo je predmetom konania a nepozná dôvod prečo konanie žalobca vyvolal. Poukázal na to, že žalovaná v rade 2) je jeho sestrou, a táto poskytla kvalifikované vyjadrenie a on sa k nemu pripája. Právny zástupca žalovaného v rade 2) na pojednávaní len zopakoval dôvody, pre ktoré považuje žalovaný v rade 2) žalobu za nedôvodnú v rozsahu, ako tieto označil v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.02.2019, t. j., že žalovaní legitímnym spôsobom, a to darovacou zmluvou, nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva od právneho predchodcu X. P. (K.. XX.XX.XXXX), ktorý v čase uzatvorenia zmluvy bol jej výlučným vlastníkom.
6/. Súd uvádza, že je viazaný petitom žaloby, a tiež skutkovým vymedzením uplatňovaného nároku. Žalobca sa domáhal v konaní určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti označenej ako EKN parc. č. XXXX vyznačenej ako druh pozemku R. V.P. B. B. XXXX m2, zapísanej na LV Č.. XXXX V. S.. Ú.. Ž. a to tak, že táto patrí do podielového spoluvlastníctva jednak žalobcu v podiele 1 a tiež do podielového vlastníctva tretej osoby (X. P., K.. XX.X.XXXX, O. Ž.) v podiele 1, ktorá nie je stranou v spore a nevystupuje na strane žalobcu v konaní.
7/. Súd vec právne posúdil :
Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba.
Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo v ktorom ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný.
Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
Podľa § 137 písm c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je lebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8/. Súd je viazaný petitom žaloby a žalobca sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú označil ako EKN parc. č. XXXX, R. V. B. B.Q. XXXX Q. G. K. J. Č.. XXXX V. S.. Ú.. Ž. a to tak, že táto patrí do podielového spoluvlastníctva jednak žalobcu v podiele 1 a tiež do podielového vlastníctva tretej osoby, ktorú žalobca v petite žaloby označuje ako svojho brata X. P., K.. XX.X.XXXX, O. W., E.I. K. Q., J.. X v podiele 1. Táto osoba však nie je stranou v spore a nevystupuje na strane žalobcu a ani žalovaného a to i napriek tomu, že osobitný predpis (Zák. č. 162/1995 Z. z. - Katastrálny zákon) zakotvuje nútené spoločenstvo pre všetkých účastníkov, na ktorých sa rozhodnutie vzťahuje. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva nie len pre seba, ale i pre tretiu osobu, ktorá nie je stranou v spore na strane žalobcov. Pokiaľ by súd žalobe mal vyhovel, tento rozsudok je záväzným i pre túto osobu, ktorá v spore absentuje a nie je žalobcom. Hmotnoprávna vecná legitimácia teda svedčí nie len žalobcovi, ale i osobe, pre ktorú sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s tým, že sa jedná o nútené spoločenstvo. Pre súd je zrejmé, že v prejednávanej veci nie je splnená zákonná podmienka o nútenom spoločenstve na strane žalobcov, a preto s odkazom na § 78 ods. 2 CSP súd bez ďalšieho žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie.
9/. Súd je tiež názoru, že na strane žalobcu absentuje aj naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je nutné posúdiť i to, či podaná žaloba je vhodný, účinný a tiež správne zvolený nástroj ochrany práva žalobcu. Je nutné prihliadať na to, či podanou žalobou môže dôjsť k odstráneniu spornosti práva. Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí preukázať určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a tiež musí vysvetliť, že podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom, ktorý spor vyrieši alebo dá pevný základ pre jeho usporiadanie. Žalobca svoje skutkové tvrdenia opiera o to, že jeho právny predchodca, (zomrelý otec X. P.) bol v minulosti vlastníkom spornej nehnuteľnosti a len nesprávne prejednané dedičstvo po inom menovcovi zomrelom X. P. (právny predchodca žalovaných) je dôvodom, prečo sa domáha určenia vlastníckeho práva pre seba a svojho brata. Správne však žalobca mal podať určovaciu žalobu s tým, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po X. P. K.. XX.XX.XXXX, G. XX.XX.XXXX naposledy bytom Žarnovica, ak odkazuje na skutkové tvrdenia o tom, že vlastníkom spornej pozemkovej nehnuteľnosti bol v čase svojho života, otec žalobcu.
10/. O náhrade trov konania, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1. CSP a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol v rozsahu 100 % trov konania. O nároku na náhradu trov konania, súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP. a o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník § 262 ods. 2. CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).