Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-6-2019.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Kráľové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, IČO: 01 435 400, Česká republika konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, T., o zaplatenie 360 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 360,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 360,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaného v rámci upomínacieho konania na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.02.2019 domáhal zaplatenia sumy 360,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 360,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 06.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610094064, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 360,00 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných týždenných splátok po dobu 60 týždňov, posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 23.10.2015 spolu s nákladmi vo výške 113,64 eur. Okrem toho bol uzatvorená Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 185,40 eur to v pravidelných týždenných splátkach spolu so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť predstavovala sumu 659,04 eur, ktorú sa zaviazal uhradiť v 60. mesačných splátkach spolu vo výške 10,99 eur. Žalovaný uhradil sumu 0 eur, teda neuhradil žiadnu splátku. Predmetnú pohľadávku nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Žalobca si v tomto konaní uplatnil iba sumu poskytnutého úveru a to vo výške 360,00 eur. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 02.01.2019 platobný rozkaz pod sp. zn. 6Up/1142/2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 360,00 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 360,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 87,67 eur a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.02.2019 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie v konaní, keďže platobný rozkaz sa nepodaril doručiť žalovanému a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. 4. Postupom podľa § 116 ods. 2 CSP bolo žalovanému oznámené podanie žaloby. 5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.05.2019 za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP. 6. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, zistil tento skutkový a právny stav: 7. Právny predchodca žalobcu Spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 09.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver 360,00 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť z neho úroky 22,00 % ročne a poplatok za garantovanú službu vo výške 63,04 eur a to telefonické upozornenia, telefonickú zákaznícku linku, vyhotovenie duplikátov, poskytnutie karty a akceptácie osobitných splátok v prípade omeškania bližšie opísanú v čl. 4 na druhej strany vyhotovenia zmluvy, v ktorej časti nie je podpis žalovanej v 60-tich týždenných splátkach vo výške prvá až predposledná 7,90 eur a posledná 7,54 eur, a za s tým, že prvá je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a konečným dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Dňa 08.09.2014 uzavreli veriteľ a žalovaný aj zmluvu o zabezpečení splátok tohto úveru, v ktorej sa veriteľ zaviazal žalovanému poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi za túto službu odmenu 185,40 eura v 60-tich týždenných splátkach vo výške prvá až predposledná 3,09 eur a posledná 3,09 eur. V zmluve o úvere nebola uvedená RPMN po zohľadnení uvedenej odmeny a ani celková čiastka, ktorú má žalovaný zaplatiť veriteľovi s uvedenou odmenou. Žalovaný podľa žalobcu nevrátil žiadne splátky. Veriteľ oznámil žalovanému oznámením z 16.12.2016, že pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 659,00 eur postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 16.12.2016 na žalobcu. Uvedené oznámenie odoslal na poštovú prepravu dňa 29.12.2016. Výzvou zo dňa 22.11.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy 694,10 eur najneskôr do 03.12.2018. Uvedenú výzvu odoslal na poštovú prepravu dňa 22.11.2018. 8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9. Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 53 odsek 4 písmeno t) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 09.08.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. 11. Podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 13. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
14. Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 16. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 17. Podľa § 559 ods.1 OZ splnením dlh zanikne. 18. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas. 19. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 20. Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. V konaní nebolo sporu o tom, že medzi predchodcom žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) a žalovaným existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čím sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto neobsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť veriteľovi, ktoré sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami a údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f), j),zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V predloženej zmluve o úvere chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60.týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade 60. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Ďalej súd poukazuje na to, že veriteľ sa so žalovaným dohodol okrem zaplatenia úroku a poplatku za garantovanú službu aj na zaplatení odmeny za služby dohodnuté výlučne v jeho záujme, ktorý poplatok a odmena tak výrazne predražujú poskytnutý úver a preto v nich súd videl skrytú odplatu z tohto úveru, pričom táto odmena nebola ani uvedená v celkovej čiastke, ktorú má žalovaný zaplatiť veriteľovi a ani zohľadnená v RPMN úveru, ktorá je tak v zmluve uvedená v neprospech žalovaného. 23. Súd poukazuje na to, že obe zmluvy boli dojedané ako typové zmluvy, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, mal možnosť zmluvy iba ako celok prijať alebo odmietnuť a žalobca v konaní nepreukázal opak, hoci bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Uvedené zmluvné dojednania, ktoré požadujú od žalovaného, aby plnil veriteľovi za služby, ktorých poskytnutie v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy je okrem tohto aj neprijateľné podľa § 53 odsek 4 písmeno t) Občianskeho zákonníka, pretože je v nerovnováhe medzi právami a povinnosťami strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a aj z uvedeného dôvodu neplatné podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie bolo síce do zákona doplnené až po uzavretí zmluvy, ale podľa § 879p Občianskeho zákonníka sa týmto ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 09.08.2014. 24. Pretože v konaní nebolo sporné, že veriteľ poskytol žalovanému úver 360,00 eur a pretože tento úver je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a pretože žalovaný doposiaľ nevrátil žiadnu splátku, súd rozhodol, že je povinný zaplatiť žalobcovi na ktorého bola pohľadávka postúpená, zostatok nesplatného úveru vo výške 360,00 eur do 3dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 25. V danom prípade sa žalovaný s vrátením peňažného dlhu vo výške 360,00 eur dostal do omeškania, súd rozhodol, že je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. 26. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.