Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-91-2019.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Subarea
14Co/91/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: E. U., nar. XX. XX. XXXX, M. XX, XXX XX Y. Y., o zaplatenie 4.343,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/160/2017 - 91 zo dňa 27. 02. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/160/2017 - 91 zo dňa 27. 02. 2019 v napadnutom treťom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 22,7 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) prvým výrokom konanie ohľadom sumy 1.678,94 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 30. 10. 2014 až do zaplatenia zastavil. Druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.664,82 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 30. 10. 2014 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, nakoľko procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu cca 50 % (§ 256 CSP).
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Spresnil, že odvolanie smeruje proti výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania ani jednej zo sporových strán. Súd prvej inštancie konštatoval, že procesný úspech v spore každej zo sporových strán je takmer rovnaký. Žalobca takéto posúdenie miery úspechu považuje za rozporné s meritórnym rozhodnutím, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel čo do zaplatenia istiny 2.664,80 Eur, čo predstavuje úspech 61,35 % z pôvodného predmetu sporu 4.343,76 Eur a v zostávajúcej časti 1.678,94 Eur (38,65 % z pôvodného predmetu sporu) konanie zastavil. Žalovaná bola v spore úspešná v tejto zastavenej časti. Čistý úspech v spore žalobcu tak predstavuje 22,70 % a v súlade s § 255 ods. 2 CSP mal súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že mal voči žalovanej priznať žalobcovi právo na ich náhradu vo výške 22,7 %.
3. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej doručené na vyjadrenie, žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, v treťom výroku o trovách konania, postupom podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie len vo výroku III. (resp. v treťom výroku), ktoré rozhodnutie má charakter uznesenia (rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania). Odvolací súd preto s poukazom na uvedené, hoc rozhodujúc o rozsudku, avšak v časti, ktorého rozhodnutie má povahu uznesenia, rozhodoval rovnako uznesením.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj samotným odvolaním napadnutým rozsudkom, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa žalobou vo veci samej pôvodne domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatenia sumy 4.343,76 Eur, a to titulom plnenia zo Zmluvy o pôžičke evidenčné č. XXXXXX zo dňa 15. 03. 2013. Pred pojednávaním vo veci, a to podaním zo dňa 22. 02. 2019 žalobca vzal čiastočne žalobu späť čo do sumy 1.678,96 Eur s úrokom z omeškania, pričom súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil (prvý výrok odvolaním napadnutého rozsudku). Späťvzatie žaloby žalobcom z procesného hľadiska je nutné hodnotiť ako jeho procesný neúspech a zároveň procesný úspech protistrany v tej časti, v ktorej bolo konanie z dôvodu späťvzatia zastavené. Žalovanej bola meritórnym rozhodnutím uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.664,82 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 30. 10. 2014 až do zaplatenia. Žaloba žalobcu nebola v žiadnej časti zamietnutá, žalobcovi bolo rozsudkom vo veci samej vyhovené v celom rozsahu nároku uplatňovaného žalobou po jej čiastočnom späťvzatí. Možno tak konštatovať, že priznaných 2.664,82 Eur žalobcovi predstavuje procesný úspech žalobcu 61,35 % a zároveň vo zvyšnej časti, t. j. 38,65 % treba procesný úspech priznať žalovanej. Čistý úspech vo veci predstavuje potom rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej. V danej veci je rozdiel medzi procesne úspešným žalobcom vo výške 61,35 % mínus 38,65 % (procesný úspech žalovanej), čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 22,70 %.
9. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa priznáva nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu, avšak výsledný úspech v konaní nesprávne matematicky vyhodnotil. Preto odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v napadnutom treťom výroku o trovách konania tak, že žalovanej uložil povinnosť náhrady trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 22,7 %.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).