Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-160-2017.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/160/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX Z. P., o zaplatenie 7.731,04 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.991,71 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.08.2017 do zaplatenia a úrok vo výške 269,33 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.08.2017 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti o zaplatenie úrokov vo výške 9,90% ročne zo sumy 7.731,04 eura od 15.08.2017 do zaplatenia súd žalobu zamieta.
Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90%, o výške ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.731,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.08.2017 do zaplatenia, zaplatenia úroku v sume 269,33 eura, úroku z omeškania v sume 4,49 eura, úroku vo výške 9,90 % ročne zo sumy 7.731,04 eura od 15.08.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 269,33 eura od 15.08.2017 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 06.03.2015 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 193489, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000 eur, pričom žalovaný zmluvné podmienky neplnil a úver riadne nesplácal a preto došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňom 14.08.2017.
2./ Súd rozsudkom sp.zn. 4Csp/160/2017 - 61 zo dňa 12.01.2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.739,33 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.08.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 4,49 eura všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 48%. Prevedeným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa 06.03.2015 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. 0000000000193489, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 10.000 eur a žalovaný mal úver vrátiť v 84 mesačných splátkach po 166,51 eura a termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený dňom 10.03.2022. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 9,9 % a RPMN vo výške 12,35 %. Okrem toho mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500 eur a taktiež platiť poistenie - Súbor A a to v 84 splátkach po 4,08 eura mesačne, pričom celková čiastka, ktorú mal zaplatiť bola vyčíslená na 14.486,84 eura. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, tak žalobca ho vyzval na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 14.08.2017 a žiadal uhradiť dlh vo výške 8.107,52 eura s príslušenstvom najneskôr do 24.08.2017. Podľa prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia úveru t.j. do dňa 14.08.2017 žalovaný na úvere splátkami zaplatil spolu sumu 4.260,67 eura a z tohto prehľadu vyplýva, že splátky uhrádzal vo výške 170,59 eura, z čoho bola započítaná suma 4,08 eura na poistné.
3./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 7.731,04 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 06.03.2015, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000 eur za dohodnutých podmienok, pričom zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zákonníka je potrebné tento právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ prednostne posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň pri posudzovaní zmluvného vzťahu musel súd vychádzať z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu, avšak neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v tom čase, nakoľko v zmluve absentuje vyčíslenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže zmluva obsahuje iba celkovú výšku mesačnej splátky, ale žiadnym spôsobom nie je v nej uvedené, v akom poradí sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom resp. koľko z každej splátky sa bude priraďovať k istine a koľko k úroku. Okrem toho je v zmluve nesprávne vyčíslená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorou v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a v tomto prípade celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri výške anuitnej splátky 166,51 eura mesačne a poplatku za poistenie v sume 4,08 eura mesačne predstavuje celkovo sumu 14.829,56 eura, keďže žalovaný mal zaplatiť 84 mesačných splátok po 166,51 eura t.j. 13.986,84 eura, 84 mesačných splátok na poistenie po 4,08 eura t.j. 342,72 eura a navyše poplatok za poskytnutie úveru v sume 500 eur. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je však celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vyčíslená na sumu 14.486,84 eura, čo je odlišná (nižšia) suma od tej, ktorú podľa zmluvy mal splátkami v skutočnosti zaplatiť. Tento údaj potom má vplyv aj na výšku celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a následne aj na výpočet RPMN a z toho dôvodu je v zmluve RPMN nesprávne uvedená a to v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobca vychádzal z inej výšky celkových nákladov spotrebiteľa, čo vyplýva z nesprávne vyčíslenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v skutočnosti výška RPMN činí 13,79% a nie 12,35 % ako je uvedené v zmluve. Uvedené nedostatky v spotrebiteľskej zmluve spôsobujú, že s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a v tom prípade pokiaľ bol úver poskytnutý vo výške 10.000 eur, tak bolo povinnosťou žalovaného vrátiť uvedenú sumu, pričom žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru t.j. do 14.08.2017 splátkami spolu zaplatil sumu 4.260,67 eura. Rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 10.000 eur a zaplatenými splátkami spolu v sume 4,260,67 eura, teda predstavuje sumu 5.739,33 eura a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.08.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1985 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v sume 4,49 eura.
4./ Keďže súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a na základe toho priznal žalobcovi iba sumu 5.739,33 eura spolu s úrokmi z omeškania a s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 4,49 eura, tak vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na úroky ani iné platby, ktoré si vyčíslil, ale iba nárok na vrátenie zvyšku istiny spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania.
5./ Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 25Co/78/2018 - 115 zo dňa 27.02.2019 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6./ Odvolací súd sa nestotožnil s názorom tunajšieho súdu, ktorý zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že rozhodnutie súdu bolo založené na nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Stotožnil sa so žalobcom, že o nesprávne vyčíslenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a z tohto dôvodu aj o nesprávne uvedenú RPMN v zmluve by šlo len v prípade, ak spotrebiteľ bol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu. Za procesnej situácie, podľa ktorej sa žalovaný k žalobe nevyjadril, preto ani neuplatnil voči nej žiadne námietky, a súd prvej inštancie napriek tomu mal pochybnosti o dôvodnosti uplatneného nároku, bolo potrebné, aby žalobcu vyzval a vo výzve uviedol, ktoré skutočnosti v žalobe a jej prílohách považoval nepreukázané či sporné a týmto procesným postupom umožnil žalobcovi preukázať dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu. Odvolací súd poukázal na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že poistenie sa dojednáva pristúpením klienta k Rámcovej poistnej zmluve pre poistenie schopnosti splácať úver č. PBS2012 (Obchodných podmienky pre úvery bod 8). Preto pokiaľ žalobca tvrdil, že poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, bolo potrebné aby súdu preukázal, akým spôsobom došlo k uzavretiu poistnej zmluvy a predložil listinu, ktorou žalobca prejavil vôľu dobrovoľne uzatvoriť poistenie úveru. Až na základe preskúmania právneho úkonu žalovaného, ktorým uzatvoril poistenie úveru, bolo možné prijať záver o tom, či je úver bezúročný a bez poplatkov. Navyše, keďže súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, následne už nevykonal náležité dokazovanie k jednotlivým zložkám uplatneného nároku, aby zistil, či sú opodstatnené v celom rozsahu z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti a zákonnosti. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP). 7./ Nakoľko predmetom konania zostal aj úrok z úveru po zosplatnení odvolací súd navyše dodal, že predčasnosť zoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm. j/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, podľa písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písm. d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
8./ Po vrátení veci súd vyzval žalobcu na predloženie listiny, na základe ktorej žalovaný prejavil vôľu dobrovoľne uzatvoriť poistenie úveru, pričom žalobca v podaní zo dňa 09.05.2019 (č.l. 136) uviedol, že sprostredkúva poistenie schopnosti splácať úver v dvoch alternatívnych poistných produktoch a žalovaný si zvolil súbor poistenia A. Podmienka úhrady poplatku za poistenie bola v zmluve ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, keďže poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol v čase uzatvorenia zmluvy riadne vymedzený v úverovej zmluve v čl. 1 ods. 1.2., ako aj v sadzobníku poplatkov a žalovaný s ním bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy súhlas. Výška mesačného poistného v zmysle úverovej zmluvy bola vypočítaná ako 2,45% zo sumy pozostávajúcej mesačnej splátky úveru, t.j. 4,08 eura mesačne. Poistenie schopnosti splácať úver nie je podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy a žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia a to za rovnakých podmienok ako aj s poistením a teda poistné nebolo povinné. Ako dôkaz žalobca predložil úverovú zmluvu iného klienta z roku 2015, ktorá bola uzatvorená bez poistenia.
9./ Na základe prechádzajúceho ako aj doplneného dokazovania a rešpektujúc názor odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že žaloba v časti zaplatenia sumy 1.991,71 eura s úrokom z omeškania ako aj v časti zaplatenia úroku v sume 269,33 eura a v časti zaplatenia úroku z omeškania z tejto sumy je dôvodná a preto jej v tejto časti vyhovel. Keďže predchádzajúcim rozhodnutím tunajšieho súdu bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 5.739,33 eura s úrokom z omeškania ako aj úroky z omeškania vo výške 4,49 eura a proti tejto časti rozsudku odvolanie nebolo podané, tak v tejto časti sa rozsudok stal právoplatným a na základe zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu predmetom ďalšieho konania bolo zaplatenie sumy 1.991,71 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.08.2017 do zaplatenia, zaplatenia úroku v sume 269,33 eura, úroku vo výške 9,90% ročne zo sumy 7.731,04 eura od 15.08.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z úrokov v sume 269,33 eura od 15.08.2017 do zaplatenia. Žalobca preukázal, že žalovaný nebol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu, nakoľko v tom čase uzatváral žalobca úverové zmluvy so spotrebiteľmi aj bez toho, aby bola uzatvorená poistná zmluva a preto náklady na poistenie nebolo možné zahrnúť do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a v dôsledku toho, zo strany žalobcu v úverovej zmluve ani nebola nesprávne uvedená RPMN. Žalovaný v priebehu celého konania bol pasívny a tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval (§ 151 CSP), pričom žalobca v rámci doplnenia dokazovania preukázal dôvodnosť uplatneného nároku v časti zvyšku istiny s príslušenstvom. Aj s poukazom na stanovisko odvolacieho súdu preto poskytnutý spotrebiteľský úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola v úverovej zmluve správne vyčíslená a pokiaľ ide o splátky, tak ich výška bola v zmluve taktiež riadne stanovená určitým a zrozumiteľným spôsobom. V dôsledku toho bolo povinnosťou žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zaplatiť žalobcovi nedoplatok na istine v sume 7.731,04 eura a keďže doposiaľ už bolo právoplatne rozhodnuté o časti nároku do výšky 5.739,33 eura s úrokmi z omeškania, tak súd rozhodol o zvyšnej časti nároku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.991,71 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 15.08.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1985 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Výška nároku žalobcu pokiaľ ide o istinu bola riadne špecifikovaná a z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný doposiaľ na istine zaplatil sumu 2.268,96 eura, pričom úver mu bol poskytnutý vo výške 10.000 eur a teda rozdiel predstavuje vymáhanú sumu 7.731,04 eura.
10./ Zároveň bol žalobcovi priznaný aj úrok vo výške 269,33 eura, ktorý bol vyčíslený do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom povinnosťou žalovaného bolo okrem istiny platiť aj dohodnutý úrok a tento bol žalobcom riadne vyčíslený a zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z nezaplateného úroku vo výške 5% ročne od 15.08.2017 do zaplatenia, keďže po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa žalovaný dostal do omeškania s uhradením vypočítaných úrokov a je povinný zaplatiť z tejto sumy aj úroky z omeškania.
11./ V časti o zaplatenie úrokov vo výške 9,90% ročne zo sumy 7.731,04 eura od 15.08.2017 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení v bode 10 odôvodnenia, keď odvolací súd jednoznačne konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a prihliadal na potrebu poskytnutia náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi s tým, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.
12./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal podstatne väčší úspech v konaní ako žalovaný a to približne v rozsahu 90%, keďže jeho žaloba bola zamietnutá iba v časti zaplatenia úrokov vo výške 9,90% ročne zo sumy 7.731,04 eura od 15.08.2017 do zaplatenia a preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 90% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).