Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/119/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36864455 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava , IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. H. N., advokát, so sídlom F. N., XXX XX A., v konaní o zaplatenie 697,56 €

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 697,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 697,56 EUR od 27.05.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 697,56 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.03.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky M. Y., Z.: A ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená D. H., bytom K. XX, XXX XX K. (ďalej len „poškodená"). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla S.W., Z.: D v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č.W. (XXXXXXXXXX). Poškodená nechala vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX.XX.XXXX, zo dňa 31.03.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo značky M. W. M., Z.: D Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. XXXXXXX zo dňa 19.04.2017, splatnú dňa 27.04.2017 na sumu 1.010,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 31.03.2017 do 19.04.2017, t.j. 20 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 49,- EUR. V sume 1.010,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodená zároveň dňa 19.04.2017 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 28.03.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.010,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 21.04.2017. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.05.2017, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 15.05.2017 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 312,44 EUR. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo dôvodené vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať len 28,- EUR za deň. Zo strany žalovaného bola priznaná doba prenájmu náhradného vozidla v rozsahu len 12 dní, pričom takýto postup nebol nijako odôvodnený. Takto určené poistné plnenie bolo ďalej znížené o svojvoľný odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla. Žalobca má za to, že náklady vo výške 1.010,- EUR boli poškodenou vynaložené nutne a účelne, keďže bola po uvedenú dobu vylúčená z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodenej na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodenú, ak si ich sama nespôsobila. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.05.2017 bolo dňa 11.05.2017 skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 27.05.2017, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Žalobcom uplatnený nárok vo výške 697,56 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.010,- EUR uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 312,44 EUR. 3. Dňa 04.08.2017 bol vo veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/XXXX proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že dňa 24.04.2017 bola do sídla Žalovaného doručená listina označená ako „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky", datovaná dňa 21.04.2017 spolu s prílohami. Žalovaný po prešetrení oprávnenosti nároku plynúceho z Uplatnenia nároku, posúdil uplatnený nárok za oprávnený čo do výšky 312,44 € a v tejto výške poskytol Žalobcovi poistné plnenie pričom Žalobcu informoval, že za primerané náklady na obdobné vozidlo v danom regióne považuje Žalovaný sadzbu 28,00 Eur/deň, čo plynie z listiny označenej ako „Oznámenie o poistnom plnení zo dna 16.05.2017". Na základe uvedeného Žalovaný poskytol Žalobcovi z uplatneného nároku (1.010,00 €) len poistné plnenie znížené o nasledovné položky:

- neprimerané náklady na náhradné vozidlo - 8 dní, čo je vo finančnom vyjadrení 674,00 €

- odpočet za prevádzkové náklady vozidla počas prenájmu náhradného vozidla, čo je vo finančnom vyjadrení 23,56 €. Žalovaný poukazuje na obsah ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov (ďalej len „"), z ktorého vyplýva právo poškodeného, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázaná nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalovaný je názoru, že ide aj o škodu, ktorá vznikne vynaložením nákladov spojených s odstraňovaním, resp. zmiernením škodových dôsledkov poškodených osôb, ako je aj prenájom náhradného vozidla. Preto Žalovaný prenájom náhradného vozidla považuje za skutočnú škodu, t.j. majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku Žalovaný prihliada na

- priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za odplatu,

- primeranosť (časovú, cenovú) vypožičania, s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodeného motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla a

- náhradu skutočnej škody za vypožičanie motorového vozidla, ktorá sa rovná sume, o ktorú náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla prevyšovali prevádzkové náklady vlastného motorového vozidla (poškodeného motorového vozidla), ktoré by boli spojené s jeho užívaním ako aj amortizáciu poškodeného motorového vozidla za dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Žalobca si uplatnil nárok z titulu prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným, ktorý bol jeho právnym predchodcom za obdobie od 31.03.2017 do 19.04.2017, t.j. za 20 dní, ktoré náhradné vozidlo jeho právny predchodca podľa predložených dokladov prevzal a používal. Po preskúmaní doložených dokumentov a preukázaných skutočností Žalovaný zastáva názor, že nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla počas doby nutnej opravy poškodeného vozidla predstavujú len tie náklady, ktoré vznikli počas doby 12 dní. Žalovaný pri posúdení nároku na náhradné vozidlo priznáva dobu prenájmu náhradného vozidla počas doby nevyhnutnej opravy, t.j. skutočný čas opravy vychádzajúc z časových jednotiek doby opravy pre daný typ a značku daný výrobcom. Čas na opravu poškodeného vozidla pri danom poškodení stanovený výrobcom je 5 dní. Žalovaný zároveň zohľadnil koeficientom aj čas kedy sa na vozidle nepracuje, ale vykonávajú sa s ním iné práce ako presun vozidla z jedného pracoviska na druhé, na vozidle sa vypaľuje farba v boxe, čaká sa na objednané náhradné diely atď. Rovnako bol zohľadnený aj čas na obhliadku /1 deň/ resp. doobhliadku /1 deň/ + boli zohľadnené 2 dni /sobota + nedeľa/ a 2 dni štátny sviatok 14.4. a 17.4.2017. Žalovaný tiež pripočítal 1 deň po fakturácii na prevzatie vozidla. V zmysle vyššie uvedeného bol priznaný čas na prenájom náhradného vozidla počas doby nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla, t.j. 12 dní. Ďalej žalovaný uviedol, že dôsledkom poškodenia motorového vozidla, pre ktoré bolo nutné použiť náhradné vozidlo, je vynaloženie určitej finančnej sumy, pričom sa jedná o sumu, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie náhradného vozidla náklady, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného motorového vozidla, keby nebolo poškodené (tzv. prevádzkové náklady). Táto suma predstavuje finančné prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na nápravu stavu spôsobeného škodovou udalosťou, t.j. skutočnú škodu. V súlade s uvedeným Žalovaný odpočítal prevádzkové náklady (náklady, ktoré by boli spojené a vznikli by užívaním vlastného motorového vozidla) z uplatňovaného nároku Žalobcom (predstavujúcich nájomné za 20 dní, vo finančnom vyjadrení 1.010,00 €) a to s prihliadnutím na počet kilometrov najazdených na prenajatom vozidle. Ako je zrejmé z poskytnutého plnenia za užívanie náhradného motorového vozidla bola odpočítaná suma rovnajúca sa prevádzkovým nákladom motorového vozidla právneho predchodcu Žalobcu, ktoré by boli spojené s jeho užívaním a preukázateľne by vznikli, pričom takto stanovené a poskytnuté poistné plnenie považuje za korektné. Poukázal na ust. v zmysle ktorého „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené." Žalovaný ako poisťovateľ bez zbytočného odkladu začal s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a (i) oznámil Žalobcovi výšku priznaného poistného plnenia v akej považoval rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Žalovaný zároveň (ii) poskytol Žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie a poskytol Žalobcovi písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol preukázaný rozsah povinnosti Žalovanej poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Čo vyplýva z listiny onačenej ako „Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.05.2017" /bola pripojená Žalobcom k návrhu na vydanie platobného rozkazu/. Podľa ust. : „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia." Podľa ust. : „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu." Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „") „Plnenieje splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok." Žalovaný má za to, že ako poisťovateľ splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. a poskytol Žalobcovi poistné plnenie z titulu uplatneného a preukázaného nároku v súlade s ust. , preto mu žiadna povinnosť zaplatiť Žalobcovi úroky z omeškania podľa ust. , ktoré si tiež v Žalobe uplatnil nevznikla. Žalovaný je preto názoru, že by sa mohol dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia najskôr až vtedy, keď ho nevyplatí v lehote určenej súdom, potom ako by konajúci súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázanú určitú výšku nároku a priznal by ju Žalobcovi v právoplatnom rozsudku, k čomu doposiaľ ešte nedošlo. Žalovaný poukázal na ustanovenie , podľa ktorého: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)" a zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X M E. XX/XXXX, zo dňa 21. decembra 2009, v ktorom sa konštatuje, že Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať." Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Žalovaný zodpovedá iba za dobu prenájmu ktorá je nutná k oprave vozidla a nezodpovedá za prestoje, ktoré vznikli pri oprave poškodeného motorového vozidla v servise, ktorý vykonáva opravy. Na základe vyššie uvedených okolností Žalovaný nemohol pristúpiť k doplateniu žalobcom požadovaného rozdielu v poistnom plnení za prenájom náhradného motorového vozidla. 4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Za nesporné žalobca považuje, že si uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti v podobe vynaložených nákladov na prenájom porovnateľného náhradného vozidla, čo Žalovaný v podanom odpore nerozporuje. Sporná zostala len výška náhrady škody, ktorú žalovaný vyplatil žalobcovi z titulu postúpenej pohľadávky. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. XCob/XXX/XXXX). Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodenému vznikol nárok iba za nevyhnutné obdobie, teda za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si prenajať náhradné vozidlo, čo bolo preukázané vystavenou faktúrou. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dna 04.04.2013, sp. zn. XXCb/XXX/ XXXX). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako bolo v servise opravené jeho motorové vozidlo. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného ak si ich sám nespôsobil. Žalovaný krátil poistné plnenie aj o tzv. „prevádzkové náklady", avšak nijako neodôvodnil konkrétny výpočet, na základe ktorého došlo ku kráteniu poistného plnenia vo výške 23,56 EUR. Rovnako tvrdenie, že uvedená čiastka prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Z procesnej obrany žalovaného nevyplýva spôsob a výpočet sumy, o ktorú krátil poistné plnenie, a preto takúto procesnú obranu hodnotíme ako tendenčnú a účelovú, v snahe oddialiť splnenie splatného záväzku. V rámci svojej procesnej obrany žalovaný odkazoval aj na neprimeranú výšku denného nájomného za náhradné vozidlo. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovni. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. XXCb/ XX/XXXX, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. XCob/XXX/XXXX). Poškodené vozidlo Škoda Octavia a náhradné vozidlo M. W. M. možno zaradiť do strednej, resp. vyššej strednej kategórie vozidiel. Pre zaraďovanie jednotlivých motorových vozidiel do príslušných kategórií nie je jediným kritériom výrobca, ale i rôzne technické parametre, ako napr. dĺžka vozidla, objem motora, výkon a rázvor kolies. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že sa jedná o porovnateľné vozidlá. Žalovaný spochybňuje primeranosť výšky denného nájomného za náhradné vozidlo, pričom konštatuje, že v danom regióne je primeraným nájomným za obdobné vozidlo suma 28,- EUR za deň. S uvedeným tvrdením v celom rozsahu žalobca nesúhlasí a sadzbu denného nájomného stanovenú žalobcom vo výške 49,- EUR považuje za primeranú. Na podporu tvrdení priložil žalobca orientačný cenník dvoch spoločností pôsobiacich v danom regióne, pričom obe stanovujú vyššiu cenu nájomného za vozidlá danej kategórie. Žalobca poukázal na ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP") v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa prvá veta je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Podľa prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia sa žalovaný dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 11.05.2017, nárok žalobcu bol preto splatný 26.05.2017 a od 27.05.2017 sa žalovaný dostal do omeškania. (K danej problematike sa vyjadril Okresný súd Bratislava I v Rozsudku zo dňa 06.06.2013, sp. zn. XXCb/XX/ XXXX). Tvrdenie žalovaného, že s poskytnutím poistného plnenia by sa mohol dostať do omeškania najskôr až vtedy, keď ho nevyplatí v lehote určenej súdom, potom ako by súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázanú určitú výšku nároku a priznal by ju žalobcovi v právoplatnom rozsudku; je nedôvodné a nemá nijakú oporu v platnom právnom poriadku. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.05.2018 doručeným súdu dňa 15.05.2018, v ktorom uviedol, že Žalovaný je nielen oprávnený, ale aj zároveň povinný vykonávať vlastné šetrenie poistnej udalosti, ktorého závery sú podkladom pre ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia, príp. jeho odmietnutie. Faktúra za prenájom náhradného vozidla aj keď je vystavená riadne a spĺňa náležitosti všeobecne záväzného právneho predpisu, nie je jediným dôkazom, ktorý preukazuje nárok na poistné plnenie v danej výške a žalovaný nie je z tohto dôvodu povinný poskytnúť poistné plnenie v danej výške len za základe faktúry. Ustanovenie priamo ukladá žalovanému ako poisťovateľovi povinnosť bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z tohto zákonného ustanovenia žalovaný vyvodzuje svoje zákonné právo vykonávať šetrenie poistných udalostí vo všetkých prípadoch bez ohľadu na listiny predložené poškodeným. Žalovaný je toho názoru, že s odbornou starostlivosťou vykonal šetrenie predmetnej poistnej udalosti, keď vo veci nároku na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla poskytol náhradu za 12 dní. Tento rozsah považuje žalovaný za primeraný a dôvodný. V priznanej dĺžke prenájmu náhradného motorového vozidla je okrem nevyhnutnej doby opravy 5 dní, zohľadnený koeficientom aj čas, kedy sa na vozidle nepracuje, ale vykonávajú sa s ním iné práce ako presun vozidla jedného pracoviska na druhé, vypaľovanie farby v boxe, čakanie na dodanie objednaných náhradných dielov atď., rovnako bol zohľadnený aj čas na obhliadku (1 deň) resp. doobhliadku (1 deň), bol zohľadnený víkend (sobota + nedeľa - 2 dni) a štátny sviatok dňa 14.04.2017 a 17.04.2017 (2 dni). Žalovaný pripočítal k dĺžke trvania prenájmu náhradného vozidla aj 1 deň po fakturácii na prevzatie opraveného motorového vozidla. V zmysle uvedeného bol žalovaným priznaný čas na prenájom náhradného vozidla počas doby nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla, t.j. 12 dni. Skutočný čas opravy poškodeného vozidla pri danom poškodení bol stanovený výrobcom na 5 dní. Tento čas opravy vychádza z časových jednotiek doby opravy pre daný typ a značku. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s platnou právnou úpravou s poukazom na skutočnosť, že z hľadiska rozsahu náhrady škody je žalovaný povinný posudzovať, či a v akom rozsahu bolo prenajatie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti daného prípadu skutočne nutným dôsledkom poistnej udalosti. Žalovaný preto nárok na náhradu nákladov spočívajúcich v prenájme náhradné vozidla v trvaní následných 8 dní považuje za neoprávnený. Žalovaný tieto vynaložené náklady za prenájom považuje za neúčelné, pretože podľa ustanovenie , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b), a d), a na náhradu ušlého zisku. Náhradu škody uhrádza v zmysle ustanovenia poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa , sa „uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)."S poukazom na judikatúru citovaného zákonného ustanovenia (R 7/1992), že škodu spočívajúcu vtom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na zapožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia, treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať so súvislosťou časovou. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Treba ich zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle od okolnosti súvisiacich s poistnou udalosťou. Prenájom náhradného vozidla je judikatúrou (D.) považované za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný je toho názoru, že pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je nutné prihliadať na:

- priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za úplatu,

- účelnosť vypožičania, s prihliadnutím na možnosti iného riešenia

- primeranosť (časová, cenová) vypožičania, s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenia motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla,

- individuálnosť prípadu s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia alebo plnenia neodkladných, odvrátenie škody, ochranu zdravia,

- pružnosť pri vyšetrovaní zistenia povinnosti plniť. V zmysle judikátu č. 7/92 je z hľadiska rozsahu náhrady škody potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti daného prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byť náklady len vtom rozsahu. a akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla, zodpovedajúceho vozidlu poškodenému. Dôsledkom poškodenia vlastného vozidla, pre ktoré bolo nutné použiť vypožičané vozidlo, je však len vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie vozidla výdaje, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného vozidla. Táto čiastka predstavuje hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na nápravu stavu poškodeného škodovou udalosťou, t.j. skutočnou škodou. Rozsah náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle riešil aj Najvyšší súd. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X V. X/XXXX zo dňa 28.06.2016. Skutočná škoda, spočívajúca v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, sa uhrádza len v rozsahu, vakom náklady na vypožičanie (nájom) náhradnej veci boli vynaložené nutne a účelne. Náhradná vec musí pritom zodpovednosť parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bola oprávnená osoba vylúčená po určitú dobu. Pri určení rozsahu náhrady škody nie je daný žiadny zákonný predpoklad pre zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Rozsah náhrady škody pri prenajatom náhradnom vozidle je obmedzený hľadiskom účelnosti a nutnosti. Skutočnú škodu treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška náhrady škody nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou (dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške. Skutočná škoda je limitovaná účelne vynaloženou čiastkou. Žalovaný je povinný nahradiť skutočnú škodu len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Musí preukázať. prečo a z akého dôvodu bol nútený požičať si náhradné vozidlo. Žalovaný ako poisťovateľ posudzuje vždy nutnosť a účelnosť nákladov za prenájom náhradného vozidla. Pri účelnosti nákladov treba vychádzať z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu. Cenové hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade. Žalovaný zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosť, že poškodená p. D. H. si náhradné vozidlo požičala účelne, t.j. že ho nevyhnutne potrebovala, a nielen preto, aby žalobca „zarobil" na prenájme motorového vozidla. Túto skutočnosť však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca do dnešného dňa tiež žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a najmä nezdôvodnil skutočnosť, prečo oprava poškodeného motorového vozidla trvala až 20 dní. Žalovaný nepovažuje fakturované a následne žalobcom uplatnené náklady za vypožičanie náhradného vozidla za náklady, ktoré by boli okrem iného poškodenou p. D. H. vynaložené správne a účelne a zároveň žalovaný nepovažuje ani dobu nájmu náhradného vozidla od 31.03.2017 - 19.04.2017 a rovnako ani dobu opravy poškodeného motorového vozidla za časovo primeranú dobu a fakturovanú sumu vo výške 1.010,00 € za prenájom náhradného vozidla za cenovo primeranú. Žalovaný odmieta ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, že výšku denného nájomného v sume 28 € za deň stanovil len na základe vlastného uváženia. Primeranosť dennej sadzby za zapožičanie motorového vozidla žalovaný stanovil na základe prieskumu trhu porovnateľných vozidiel v danom regióne. Žalobca si však účtoval denne za prenájom motorového vozidla sumu neprimerane vysokú, a to 49 € za deň oproti priemernej vyššie uvedenej cene. Žalovaný na preukázanie oprávnenosti krátenia poistného plnenia za neprimerane vysokú dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla poukázal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXCb/ XXX/XXXX zo dňa 27.03.2014. Podľa ustanovenia „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí." Ustanovenie je všeobecným vyjadrením prevenčnej povinnosti. Ide o generálnu prevenčnú povinnosť, o právnu normu adresovanú každému, zmyslom ktorej je nielen predchádzať škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí, ale aj v prípade, že už škoda nastane, počínať si natoľko obozretne, aby konaním alebo jeho opomenutím nedochádzalo bezdôvodne k zväčšovaniu rozsahu takto vzniknutej škody na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Žalovaný je toho názoru, že v prípade, ak by si poškodený/ žalobca neuplatňoval nárok na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia, ale by sám uhrádzal vzniknuté náklady, nepochybne by sa zaujímal o nevyhnutnú dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla a snažil by sa všetkými možnými a dostupnými prostriedkami docieliť, aby jeho poškodené motorové vozidlo bolo opravené v čo možnom najkratšom čase, a aby následne aj prenájom náhradného motorového vozidla trval čo najkratší čas. Poškodená p. D. H. svojím konaním porušila ustanovenú zákonnú prevenčnú povinnosť a bezdôvodne svojím konaním navýšila vzniknutú škodu z titulu prenájmu náhradné motorového vozidla, keďže mala nepochybne možnosť si prenajať náhradné motorové vozidlo za nižšiu cenu ako 49 € za deň. Tým, že poškodená p. D. H. nepostupovala v súlade s ustanovením , porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť samotnej poškodenej za vzniknutú škodu. Žalovaný namieta, že výška náhrady škody spočívajúca v nákladoch na prenájom motorového vozidla je v rozpore s platnou judikatúrou o náhrade škody a vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku z dôvodu, že od uplatnenej sumy prenájmu odpočítal prevádzkové náklady vo výške 23,56 €, ktoré by poškodená vynaložila pri užívaní vlastného motorového vozidla.

Skutočne účelne náklady sú iba náklady, ktoré predstavujú rozdiel medzi nákladmi, ktoré by mal poškodený na prevádzku svojho motorového vozidla a nákladmi za prenájom motorového vozidla. Ak by poškodená p. D. H. prevádzkovala vlastné motorové vozidlo, aj s jeho prevádzkou by boli spojené náklady. Medzi prevádzkové náklady možno považovať pohonné hmoty, servisné náklady, pneumatiky. Najväčšou časťou prevádzkových nákladov je amortizácia. Amortizácia predstavuje takmer 50 % z celkových prevádzkových nákladov. Od nákladov za náhradné vozidlo je potrebné odpočítať bežné náklady prevádzky motorového vozidla. Náklady prenájmu musia byť vyššie ako bežná prevádzka motorového vozidla.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.09.2018 doručeným súdu dňa 05.09.2018 v ktorom uviedol, že žalovaný v rámci likvidácie priznal náhradu len za 12 dní prenájmu, pričom aj z jeho tvrdení je zrejmé, že tak urobil len na základe svojej kalkulácie. Žalovaný však v tomto smere nepredložil žiaden relevantný dôkaz o ním tvrdenom zdokumentovaní rozsahu poškodenia motorového vozidla a technologických postupov opráv daného typu motorového vozidla, so zohľadnením aj iných objektívnych skutočností (napr. technická vybavenosť a personálne obsadenie servisu), z ktorého by vyplývala ním tvrdená skutočnosť, že nevyhnutnou dobou prenájmu náhradného vozidla bola len doba 12 (nie 20) kalendárnych dní. Žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave v Rozsudku zo dňa 17.01.2018, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, b. 9. Na podporu svojich tvrdení si žalobca predložil Potvrdenie autoservisu, z ktorého vyplýva, že s opravou poškodeného vozidla sa začalo dňa 31.03.2017 s dátumom ukončenia opravy dňa 19.04.2017. Po uvedenú dobu bola teda poškodená preukázateľne, v dôsledku ňou nezavineného konania, vylúčená z možnosti užívania svojho predmetu vlastníctva. Ak teda žalovaný rozporuje dobu prenájmu náhradného vozidla, v zmysle popretie skutkových tvrdení protistrany je účinné ak strana uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, pričom v spojení s je strana povinná podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi. K uvedenému zo strany žalovaného nedošlo, preto považujeme jeho procesnú obranu za absolútne neúčinnú. Naopak žalobca v konaní predložil čestné prehlásenie poškodenej a potvrdenie autoservisu, z ktorých jednoznačne vyplýva doba opravy poškodeného vozidla, a teda i doba opodstatneného prenájmu náhradného vozidla. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla treba považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Žalobca uviedol, že v prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Ak žalovaný uvádza, že výšku denného nájomného v sume 28,- € stanovil na základe prieskumu trhu porovnateľných vozidiel v danom regióne, toto ostalo len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení a uvedené nijakým spôsobom ani nevyplýva z rozhodovacej činnosti Okresného súdu Bratislava I, na ktorú žalovaný poukazuje. V tomto kontexte žalobca poukázal opäť na Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, v ktorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu a síce, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok ktoré ponúkajú. Naviac vzhľadom na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v tejto oblasti služby požičovní sú na porovnateľnej úrovni. K už predloženým cenníkom si žalobca predložil i ďalšie, z ktorých vyplýva, že žalobcom stanovená výška denného nájomného za obdobné motorové vozidlo v danom regióne je porovnateľná, ba dokonca nižšia ako u iných autopožičovní. Žalobca má za to, že poisťovatelia v rámci likvidácie poistnej udalosti postupujú celkom nelogicky, keď určujú výšku nájomného s poukazom na dobu prenájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti

- vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom, resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy

- kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Nejde teda o účelové konanie zo strany žalobcu, ako sa žalovaný snaží navodiť, ale o konanie v záujme poškodeného, a to, aby mu už aj v tak nepriaznivej situácii nevznikalo ďalšie finančné zaťaženie. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla ako aj náklady v súvislosti s pristavením, vyzdvihnutím a čistením motorového vozidla sú časťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady vo výške 1.010,- €. K odpočtu tzv. pevných prevádzkových nákladov má žalobca za to, že poisťovatelia sa za účelom zníženia uplatňovanej výšky nájomného snažia aplikovať viaceré právne predpisy, ktorých subsidiárne použitie však nie je možné, medzi inými sú to napr. o cestovných náhradách a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Za 20 dní prenájmu by takýmito nákladmi mohli byť eventuálne len pohonné hmoty, tie však neboli súčasťou fakturovaného prenájmu a poškodená ich znášala sama. Na podporu svojich tvrdení žalobca odkazuje na bod 4 a bod 14 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, z ktorých výslovne vyplýva, že pohonné hmoty i ďalšie náplne potrebné na prevádzku vozidla hradí nájomca. Navyše už k uvedeným tvrdeniam žalobca poukázal na preukázaný obsah Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, a to v bode 14 Všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov, ktoré boli súčasťou obsahu tejto Nájomnej zmluvy a s ktorými nájomca, ako to z obsahu prvej strany tejto zmluvy vyplýva, bezvýhradne súhlasil. V zmysle označeného bodu Všeobecných obchodných podmienok vzniklo už len v prípade čistenia vozidla žalobcovi právo na uplatňovanie sumy 50,- €, ktorú sumu položka 30,- € v konečnom dôsledku žalobcom uplatnená ani neprevyšuje. Poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak má poškodený záujem prenajať si náhradné vozidlo u žalobcu, bude musieť vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. K odpočtu prevádzkových nákladov a priznaniu položky za pristavenie a prevzatie vozidla sa vo viacerých svojich rozhodnutiach venoval aj Okresný súd Žilina, preto žalobca poukázal napr. na Rozsudok zo dňa 20.03.2018, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, bod 23 odôvodnenia. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal žalobca aj na závery vyplývajúce z Rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. XXCob/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017 a síce, že súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Krajský súd v Košiciach sa vo svojom Rozsudku zo dňa 09.04.2015, sp. zn. XCo/XXX/XXXX vyjadril, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že úroky z omeškania by pripadali do úvahy až potom, ako by sa dostal do omeškania s úhradou priznanej istiny. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 09.08.2012 a do omeškania sa dostal tým, že žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) predmetnú pohľadávku v čase jej splatnosti upravenej v neuhradil, a teda rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj v časti priznaného príslušenstva

- úrokov z omeškania. Ak žalovaný argumentuje tým, že žalobca nepreukázal vykonanie úkonov smerujúcich k uskutočneniu prieskumu prípadných ďalších požičovní, žalobca opätovne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. 7. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti . 8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Zástupcovia účastníkov konania zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných vyjadrení. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že si žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti v podobe vynaložených nákladov na prenájom porovnateľného náhradného vozidla, t.j. neboli sporné ani okolnosti týkajúce sa škodovej udalosti ako takej. Sporným medzi účastníkmi konania bola výška náhrady škody, ktorú žalovaný vyplatil žalobcovi z titulu postúpenej pohľadávky, ako aj dĺžka do prenájmu vozidla. 9. Podľa môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 10. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle ) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 11. Podľa súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie , podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: výpisom z OR žalobcu a žalovaného, Zmluvou o nájme č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2017 vrátane všeobecných obchodných podmienok pre nájom osobných automobilov, Protokolom o prenájme náhradného vozidla číslo: XX/ XXXX, Faktúrou č. XXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.04.2017, Uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 21.4.2017, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.05.2017, H. P., H. B., a.s., Čestným prehlásením zo dňa 21.09.2017, Potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, E. E.V. E., E. S., E. S., Rozsudkom OS BA I zo dňa 27.03.2014 sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, rozsudkom KS BA zo dňa 17.01.2018 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudkom KS BA zo dňa 05.05.2015 sp. zn. XCob/XXX/XXXX, Rozsudkom KS v Žiline zo dňa 22.11.2017 sp. zn. XXCob/XXX/XXXX, rozsudkom OS v Žiline zo dňa 20.03.2018 sp. zn. XXCb/XXX/ XXXX, Rozsudkom KS Košice zo dňa 09.04.2015 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav: 13. Súd zistil z výpisu OR žalobcu, že je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Y. súdu D., ktorej predmetom činnosti okrem iného je prenájom hnuteľných vecí a údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla. 14. Súd zistil z OR žalovaného, že je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Y. súdu A. I, ktorej predmetom činnosti je činnosť v oblasti poistenia. 15. Súd zistil zo Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2017 vrátane všeobecných obchodných podmienok pre nájom osobných automobilov, že predmetnou zmluvou prenajal žalobca poškodenej p. D. H. osobný automobil W. za denné nájomné 49 eur. 16. Súd zistil z Protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo: XX/XXXX, že dňa 31.03.2017 poškodená p. D. H. prevzala od žalobcu osobný automobil W.a že tento dňa 19.04.2017 vrátila žalobcovi. 17. Súd zistil z Faktúry č. XXXXXXX, že ňou žalobca vyúčtoval poškodenej p. D. H. prenájom osobný automobil W. a poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. 18. Súd zistil zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.04.2017, že predmetnou zmluvou postúpila poškodená p. D. H. na žalobcu pohľadávku z titulu nároku voči žalovanému vyplývajúcu z náhrady škody spôsobenej vozidlom S.XX.XX.XXXXXX, Z.: D dňa 13.02.2017 vo výške 1010,- EUR na vozidle poškodenej M. Y., Z.: A titulom účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla. 19. Súd zistil z Uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 21.4.2017, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody z postúpenej pohľadávky. 20. Súd zistil z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.05.2017, že žalovaný oznámil žalobcovi, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 20 dní priznal 12 dní, primerané náklady na obdobné vozidlo v danom regióne stanovil v sadzbe 28,00 Eur/deň a poukázal žalobcovi sumu poistného 312,44 Eur. 21. Súd zistil z E. XX,-P., že priemerná denná sadzba v kategórii vozidiel, ktoré zodpovedajú kategórii zapožičaného náhradného motorového vozidla, bola vo výške 90,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 1-3 dní, 70,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 4-10 dní. 22. Súd zistil z E. XX,-., že priemerná denná sadzba v kategórii vozidiel, ktoré zodpovedajú kategórii zapožičaného náhradného motorového vozidla, bola pre kategóriu vyššie stredné vo výške 53,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 1-10 dní, 44,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 10 a viac dní.

23. Súd zistil z Čestného prehlásenia zo dňa 21.09.2017, že poškodená p. D. H. mala od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo po dobu opravy jej vozidla, nakoľko nedisponovala žiadnym iným dopravným prostriedkom a nájom bol pre ňu nevyhnutný. 24. Súd zistil z Potvrdenia autoservisu C. D. s.r.o. o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, že poškodené vozidlo p. D. H. bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 31.3.2017 a bolo odovzdané bezodkladne po ukončení opravy dňa 19.4.2017. 25. Súd zistil z E. XXX V. E., že priemerná denná sadzba v kategórii vozidiel, ktoré zodpovedajú kategórii zapožičaného náhradného motorového vozidla, bola pre kategóriu ekonomická vo výške v rozmedzí 110

- 140,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 1-6 dní, v rozmedzí 100 - 130,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 7-13 dní a v rozmedzí 90 - 120,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 14-28 dní. 26. Súd zistil z E. XX,-., že priemerná denná sadzba v kategórii vozidiel, ktoré zodpovedajú kategórii zapožičaného náhradného motorového vozidla, bola pre kategóriu stredná trieda automobil vo výške cca. 52,- Eur bez DPH v prípade zapožičania na 1 deň, v rozmedzí 40 - 43,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 4-7 dní a v rozmedzí 35 - 40,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 15-20 dní. 27. Súd zistil z E. XX,-, že priemerná denná sadzba v kategórii vozidiel, ktoré zodpovedajú kategórii zapožičaného náhradného motorového vozidla, bola pre kategóriu stredná trieda automobil vo výške 50,- Eur bez DPH v prípade zapožičania na 1-2 dni, 44,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 3-5 dní a 34,- Eur bez DPH v prípade zapožičania 11-20 dní. 28. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. 29. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa ustanovenia „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Podľa ustanovenia „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“ Podľa ustanovenia „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Podľa ustanovenia „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“ Podľa ustanovenia „Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky." Podľa ustanovenia "Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania." Podľa ustanovenia "Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné." Podľa , <XXXX/XXX/>> o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov „poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.“ Podľa ustanovenia pís. b/ PZP „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Podľa ustanovenia / PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“ Podľa ustanovenia , „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.04.2017 uzavretej medzi p. D. H. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola postúpená pohľadávka p. D. H. voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradenom poistnom plnení vo výške 697,56 Eur. Poškodená p. D. H. si v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.03.2017, ktorá jej vznikla na jej osobnom motorovom vozidle M. Y. s Z.: A prenajala Zmluvou o nájme č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2017 náhradné motorové vozidlo W., XXX po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla - od 31.03.2017 do 19.04.2017 t.j. 20 dní za celkovú sumu 1.010- Eur s DPH. Žalovaný v oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a toto vyčíslil na sumu 312,- EUR. Žalovaný neakceptoval dobu prenájmu vozidla v rozsahu 20 dní, ale iba v rozsahu 12 dní, ďalej výšku prenájmu motorového vozidla za jeden deň a položku za pristavenie vozidla. Poškodené motorové vozidlo bolo podľa Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu spoločnosti C. D. XX.XX.XXXX., J.: XX XXX XXX prijaté do opravy dňa 31.03.2017 a odovzdané poškodenej bezodkladne po vykonaní opravy dňa 19.04.2017. Poškodená p. D. H. vrátila žalobcovi vozidlo dňa 19.04.2017, vozidlo bolo v nájme bolo 20 dní a faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 19.04.2017 splatnou dňa 27.04.2017 vyúčtoval žalobca p. D. H. prenájom zapožičaného motorového vozidla za dobu nájmu od 31.03.2017 do 19.04.2017 celkom 20 dní, 49 Eur bez DPH/deň + 30,- Eur bez DPH pristavenie, prevzatie a čistenie spolu 1.010,- Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že autopožičovne v okolí mesta D. poskytujú vozidlá, ktoré zodpovedajú kategórii zapožičaného náhradného motorového vozidla za priemernú cenu za prenájom v rozsahu od 50,- EUR do cca. 130,- EUR. 31. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. T.V. X/XXXX: Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. 32. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide. (T Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodený si uplatnil svojim nárokom cenu za nájomné požičaného vozidla, čo možno považovať za výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Žalobca v konaní preukázal, že ním uplatnená suma za denný nájom zapožičaného vozidla predstavuje obvyklú cenu prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Naopak žalovaný v konaní s výnimkou predloženia Rozsudku OS BA zo dňa 27.03.2014 sp. zn. XXCb/ XXX/XXXX v konaní neprodukoval žiadne dôkazy. V konaní nepreukázal, ako dospel k záveru, že ním stanovená suma 28,- EUR/ deň je obvyklou cenou prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase hoci sa odvoláva na prieskum trhu porovnateľných vozidiel v danom regióne. Obdobne žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nezdokladoval ani nepreukázal, prečo neakceptoval 20 dní prenájmu a len 12 dní. Žalovaný ďalej relevantne nezdôvodnil ani odpočítanie sumy 23,56 EUR predstavujúcej prevádzkové náklady, čo si pod nimi predstavuje apod. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2019 žalovaný namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd nevzhliadol žiaden dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a uvedenú námietku považoval súd za nedôvodnú. Žalovaný konal so žalobcom už minimálne dňa 16.05.2017, keď žalovaný priamo žalobcovi poslal oznámenie o poistnom plnení. Naviac žalobca poukázal na ust. 153 a vyzval súd, aby na uvedenú námietku žalovaného neprihliadal. Podľa ods. 1 predmetného zákonného ustanovenia strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ďalej podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 33. O povinnosti žalovaného zaplatiť okrem istiny aj úrok z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa , . <XXXX/XX/>> Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle <XXXX/XXX/>> o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnú poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 11.05.2017, kedy vydal Oznámenie o výške poistného plnenia k škodovej udalosti č.XXXXXXXXXX; nárok žalobcu bol preto splatný 26.05.2017 a od 27.11.2017 sa žalovaný dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania platná k uvedenému dátumu bola 5 % ročne, pričom výška úroku z omeškania ani deň omeškania neboli medzi účastníkmi konania sporné, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnených úrokov z omeškania tak, ako sú špecifikované vo výroku rozsudku. 34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%. 36. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).