Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: V.. D. D., nar. X.X.XXXX, bytom v Y., U. XX, zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, proti žalovanému: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., Y. XX, zast. JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.5.2018 žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 222 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 123 m2 a rodinného domu so súp. č.. na parc. č. XXXX/XX . zapísaných na LV č.. kat. územia Terasa, obec Košice - Západ, okres Košice II a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.8.2008 uzatvoril ako darca so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu, na základe ktorej daroval do výlučného vlastníctva žalovaného predmetné nehnuteľnosti. Dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol darovať žalovanému - svojmu synovi nehnuteľnosti, boli narušené vzťahy medzi súrodencami, keď žalovaný prejavil záujem o vysporadanie majetkov rodičov za ich života, aby sa tak predišlo sporom v prípadnom dedičskom konaní. Nakoľko bolo v záujme žalobcu zabezpečiť svoje deti a nezvyšovať napätie medzi nimi, v danom čase poskytol dar žalovanému a takisto v rovnakom rozsahu daroval časť svojho majetku aj svojej dcére. Až do roku 2016 bol vzťah medzi žalobcom a žalovaným v podstate harmonický, s príležitostnými zanedbateľnými výmenami názorov. Od roku 2016 došlo k narušeniu vzájomného vzťahu, príčinou ktorého bol predaj ďalšieho majetku žalobcu, ktorý daroval žalovanému. Išlo o rodinný dom, ktorý v celom rozsahu postavil žalobca za svoje finančné prostriedky pre žalovaného, teda žalovanému daroval financie na postavenie domu a žalobca sa osobne postaral o zhotovenie domu a zabezpečil vykonanie všetkých stavebných prác. Po tom, čo sa s odstupom asi polroka náhodou dozvedel o predaji tohto domu žalovaným, je logické, že sa od syna dožadoval vysvetlenia. Žalovaný však nielen, že nevysvetlil svoje konanie, ale voči žalobcovi sa nanajvýš neúctivo a nemorálne ohradil tým, že ide o jeho majetok a odmietal ďalšiu komunikáciu. Od toho času sa správanie žalovaného zásadne zmenilo, pričom v súčasnosti je možné vidieť z jeho strany až nenávisť voči žalobcovi. Je tomu tak napriek tomu, že žalovaný bol dlhoročne absolútne finančne podporovaný žalobcom, dostal od žalobcu niekoľko nehnuteľností, auto, finančné prostriedky v značnej výške a teda celkovo nadštandardné zabezpečenie. Za to sa žalovaný žalobcovi odvďačuje hrubými urážkami, ponižovaním, ignoráciou a zákazom stretávania sa s vnúčatami.

Od júla 2017 sa žalobca a žalovaný ani nestretávajú, akýkoľvek pokus žalobcu o vzájomnú komunikáciu vyústi do urážok zo strany žalovaného. Žalovaný, ktorý v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s matkou, manželkou žalobcu, znemožnil žalobcovi stretávanie sa aj s ňou. Manželka žalobcu trpela a trpí vážnymi psychickými problémami, na ktoré sa liečila v dôsledku čoho sa presťahovala k žalovanému. Žalobca má dôvodné podozrenie, že správanie sa jeho syna je dôsledkom vstúpenia do apoštolskej cirkvi, po ktorom od roku 2017 absolútne zmenil svoje správanie, na žalobcu zanevrel a jeho názory na život sa značne odkláňajú od reality. Na preukázanie spôsobu správania sa žalovaného voči nemu, žalobca predložil výpisy z SMS komunikácie medzi nimi, z ktorých je zrejmé, že žalovaný si svojho otca nielen neváži, ale jeho správanie je ďaleko za hranicami morálnych pravidiel. Svojho otca opakovane nazýva zlodejom, vrahom, imbecilom a hlupákom. Žalobca má za to, že v prípade vzťahu medzi ním a žalovaným boli splnené zákonom dané podmienky pre uplatnenie nároku na vrátenie daru. Žalovaný sa dlhodobo a sústavne správa voči žalovanému maximálne znevažujúco, už takmer rok so žalobcom odmieta akúkoľvek komunikáciu a pri každom pokuse žalobcu o urovnanie situácie sa tento skončil slovnými útokmi žalovaného na žalobcu. Žalovaný prejavil zásadný nezáujem o žalobcu ako svojho otca a úmyselne mu bráni aj v styku so zvyšnou časťou rodiny, konkrétne s jeho, so svojou manželkou a vnúčatami. Žalobca sa naproti tomu voči žalovanému nikdy nedopustil akéhokoľvek nemorálneho, či urážlivého správania a napriek konaniu žalovaného sa vždy snažil aj pri vzájomnej komunikácii vystupovať s možnou primeranou slušnosťou. Účinky prejavu vôle smerujúcemu k vráteniu daru nastávajú v tomto prípade doručením rovnopisu žaloby žalovanému. Týmto momentom vlastnícke právo prechádza spätne na žalobcu ako darcu. Z tohto dôvodu je potrebné zosúladiť právny stav so zápisom v katastri nehnuteľností. Zo správania žalovaného je zrejmé, že k uzatvoreniu dohody o vrátenie daru a jej zápisu do katastra nehnuteľností dobrovoľne nedôjde. S poukazom na to je založená naliehavosť právneho záujmu žalobcu na rozhodnutí v tejto veci tým, že bez rozhodnutia súdu právo žalobcu by bolo ohrozené, resp. stalo by sa bez tohto určenia neistým a zároveň bez tohto rozhodnutia nie je možný zápis žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.8.2018 (č.,l. 33) uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neuvádza dôkazy, tvrdenia smerujúce k tomu, aby zákonným spôsobom odôvodňovali opodstatnenosť žaloby a už vôbec nie preukázali. Žaloba je účelová a tendenčná, nakoľko obsahom dôkazu SMS komunikácie sú žalovaného hodnotenia žalobcu ako reakcie na jeho konania a vyjadrenia, teda v žiadnom prípade verbálnymi útokmi na osobu žalobcu a tvoria súkromnú komunikáciu a nemajú potenciál znevažovať žalobcu, teda sú len vyjadrením názoru žalovaného na postoje a konanie žalobcu v rámci ich vzájomnej komunikácie. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania voči SMS správam. V rámci zažitých a zavedených vzťahov v rodinnom kruhu boli podobné vyjadrenia bežné a zavedené aj osobou žalobcu, a teda v tomto prípade dochádza len k aplikácii zásad, vyjadrení a komunikácie zavedenej žalobcom, ktoré výchovou vzal za svoje žalovaný a preto nie je možné konštatovanie, že sa jedná o exces z bežného jazyka medzi stranami. Preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.8.2018 (č.l. 44) uviedol, že vyjadrenie žalovaného je pre vec právne irelevantné, lebo žalovaný v ňom neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili uplatnený nárok. Žalovaný vo svojom vyjadrení svoj negatívny vzťah voči žalobcovi ani nepopiera a z jeho vyjadrenia vyplýva, že žalovaný vlastne potvrdzuje jeho v žalobe opísané správanie a jeho vyjadrovanie na adresu žalobcu, avšak toto považuje za štandardnú komunikáciu zavedenú v ich rodine. Žalobca sa voči žalovanému takto nikdy nesprával, čo vyplýva aj z absencie predloženia akýchkoľvek dôkazov zo strany žalovaného. Za absurdné považuje tvrdenie žalovaného, že jeho osobné útoky nie sú znevažovaním osoby žalobcu, ale iba vyjadrením postoja žalovaného k jeho osobe. Žalobca súhlasí, že ide o vyjadrenie postoja žalovaného k jeho osobe, avšak práve toto je zásadným dôkazom o v žalobe opísanom negatívnom a amorálnom postoji. Základom nároku na vrátenie daru je práve konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, za ktoré vo vzťahu otca a syna možno nepochybne považovať neúctu až pohŕdanie, znemožnenie stretávania sa s vnúčatami a ostatnou rodinou, verbálne osočovanie v spoločnosti, aj keď by to malo byť vyjadrenie tzv. vyjadrenie postoja.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca ako darca a žalovaný ako obdarovaný dňa 20.8.2008 uzatvorili Darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobca daroval do výlučného vlastníctva žalovaného sporné nehnuteľnosti (č.l. 7).

Podľa výpisu z LV č. XXXXX kat. územia Terasa, obec Košice - Západ, okres Košice II žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinného domu so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a pozemkov parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 222 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 123 m2, na základe Darovacej zmluvy č. D. zo 17.10.2008 (č.l. 6).

5. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.1.2019 uviedol, že bolo jeho snahou vyhnúť sa súdnemu konaniu a dohodnúť sa so žalovaným mimosúdne. Dňa 19.4.2018 mu elektronicky zaslal návrh na riešenie aj s prípadným rozdelením nehnuteľností. Žalovaný sa jeho návrhu vysmial a upozornil ho, že už nemá právo disponovať s nehnuteľnosťami. V roku 2006 daroval sporné nehnuteľnosti žalovanému, dôvodom boli narušené súrodenecké vzťahy a žalovaný prejavil záujem o vysporiadanie majetku za života rodičov, aby sa predišlo sporom pri dedičskom konaní. Od žalovaného ako od svojho syna očakával slušné správanie. Vzťahy medzi žalovaným a jeho sestrou boli také zlé, že prepísal dom na Topásovej 40, teda sporný dom na žalovaného a dom na U. XX v Y. na dcéru. Okrem toho žalovanému prispel na výstavbu bytu na Y. sumou 750.000,- Sk v roku 2005. Následne na to sa žalovaný rozhodol pre výstavbu rodinného domu v lokalite Grot, preto žalobca postavil žalovanému rodinný dom v hodnote 4.237.909,- Sk, ktorý ukončil v septembri 2009 a žalovaný sa doňho mal nasťahovať v marci 2010. Dom postavil z najdrahších materiálov, nakoľko bol presvedčený, že syn tam bude trvalo bývať. Žalovaný v ňom býval 4 roky a následne od vnuka sa dozvedel, že žalovaný dom predal. Z počínania žalovaného sa žalobca cítil sklamaný, hlavne preto, že nemal ani toľko odvahy, aby mu to sám povedal, musel sa to dozvedieť od vnuka. V auguste 2015 alebo 2016 presne sa nepamätal, sa žalobca od svojho vnuka dozvedel, že žalovaný chce predať rodinný dom na Grunte, čiže sporný rodinný dom a ešte v tom istom roku cez Vianoce žalovaný navštívil žalobcu a uprosil ho, aby mu pomohol vybaviť nejaký papier súvisiaci s predmetným domom, pretože bez neho nevie dom predať, žalobca ten papier o vybavenie, ktorého ho žalovaný prosil, pomohol žalovanému vybaviť. Čiže ešte predtým ako žalovaný predal sporný rodinný dom, ktorý patril do jeho výlučného vlastníctva, sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný mieni tento rodinný dom predať a následne ho aj predal, ale žalobca už nevie kedy k tomu došlo. Od roku 2015 sa rapídne zhoršili medzi nimi vzťahy, komunikácia prebiehala len cez SMS správy, obsah ktorých predložil súdu do spisu. Žalobca za správanie žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi ďalej považoval to, že žalovaný aj so svojou manželkou zmanipulovali manželku žalobcu, ktorá trpí vážnymi psychickými problémami, v roku 2016 prestala brať lieky a manželka odvtedy so žalobcom ani nekomunikuje, málo sa stretávajú, pretože cez týždeň chodí ku žalovaným starať sa o deti a cez víkend žalobca chodí do Tatier. Vplývajú na ňu s cieľom, aby dosiahli a aj dosiahli, že manželka žalobcu sa správa tak, ako jej určuje žalovaný so svojou manželkou. Žalovaný aj so svojou manželkou sa postarali o to, že manželka žalobcu je od februára 2018 konštatovaná lekárom ako zdravá, pričom trpí bludmi o milenkách, deťoch, vnukoch žalobcu, postavenom rodinnom dome v Myslave a iné. V roku 2016 žalovaný aj s manželkou žalobcu vymysleli, že žalobca má milenku, ktorá býva v Myslave v dome aj s jeho synom a vnukom, dokonca vedeli jej meno ako aj meno jej syna a vnuka a tvrdili, že našli v Myslave aj dom v ktorom má jeho milenka bývať, zatiaľ čo žalobca nikdy žiadnu milenku nemal ani syna s ňou, ani vnuka. Vzťah žalobcu s jeho manželkou sa im úplne rozpadol, manželka sa venuje už len vnúčatám, zatiaľ, čo v čase, keď užívala lieky, bol s ňou fantastický život. Za ďalšie takéto správanie označil to, keď v apríli 2018 sa vrátil z výletu domov, prišiel za ním sused, či môže ísť na ohliadku domu a takýmto spôsobom sa dozvedel, že jeho manželka, ktorá je vlastníkom tohto domu a žalovaný dali dom, v ktorom žalobca býva, do ponuky realitnej kancelárie na predaj. Za správanie žalovaného, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi považuje aj to, že s vnúčatami bol naposledy v auguste 2017. Na Vianoce 2017 im zaniesol darčeky, avšak vnúčatá ho ani nevnímali. Následne v máji 2018 im zaniesol darčeky do materskej školy, tieto neprijali a vnuk Jakub mu povedal, že ocko im zakázal komunikovať so mnou. V auguste 2018 sa im pokúsil odovzdať ďalšie darčeky, avšak tieto darčeky mu vrátili, doniesla ich manželka žalobcu s tým, že žalovaný a jeho manželka si neprajú, aby dával deťom darčeky. Žalovaný zakázal svojim deťom a trom vnukom žalobcu komunikáciu so žalobcom a stretávanie sa s ním. Žalobca vnukov videl naposledy na Vianoce 2017. Žalovaný s manželkou sú členovia apoštolskej cirkvi a žalobca sa obáva, že ich fanatizmus nadobudne také rozmery, že sa odhodlajú previesť nejaké nehnuteľnosti aj na apoštolskú cirkev. Od roku 2015 sa rapídne zhoršili medzi nimi vzťahy, ale aj do toho času bola komunikácia medzi nimi problematická, pretože žalobca nedokázal tolerovať lenivosť svojho syna a jeho správanie. V roku 2004, keď oslavoval 50-tku mu žalovaný po výmene názorov vylepil facku a následne už na oslavu jeho narodením neprišiel. Komunikácia po auguste 2015 už medzi žalobcom a žalovaným prebiehala v zásade len prostredníctvom SMS správ. V roku 2017 žalobca navštívil žalovaného, keď mal zlomenú

kľúčnu kosť a v rámci rozhovoru mu žalovaný oznámil, že žalobca nevie, čo je to milovať ženu a rodinu, čo bol podľa žalobcu taký prejav, ktorý je znakom jeho náboženského fanatizmu. Od júla 2017 sa žalovaný nezaujíma žiadnym spôsobom o žalobcu, nezaujíma sa o to ako žije, prípadne o jeho zdravie. Ani do roku 2015 nebol medzi ním a žalovaným harmonický vzťah, aj keď sa o to snažil, ale ako uviedol „ťažko mať harmonický vzťah so synom, ktorý vám vylepí“.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.3.2019 uviedol, že žalobca mu poskytol časť kúpnej ceny na byt, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou, okrem toho ho žalobca finančne podporoval v roku 2011, keď nebol zamestnaný hotovosťou okolo 400,- až 500,- eur mesačne. Finančné dary od žalobcu nedostal. Dostal do daru sporný rodinný dom. Výstavba rodinného domu na Grote bola financovaná z kombinovaných zdrojov, menšiu časť na to dával on so svojou manželkou a väčšiu časť žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa nestretáva s jeho deťmi preto, lebo nie je vhodným výchovným prostredím pre jeho deti. Je to z toho dôvodu, že komunikácia žalobcu s jeho okolím je nevhodná. Okrem toho žalobca pije, konkrétne v lete 2016 dieťa žalovaného bolo v Tatrách so žalobcom a s jeho manželkou, teda s matkou žalovaného, pričom obaja oslavovali a deti nechali osamote, resp. v prítomnosti iného o niečo staršieho dieťaťa. Po tomto malo dieťa žalovaného psychické problémy, pretože vtedy mal 5 rokov a nepretržite dlhší čas pozeral porno na internete. Okrem toho je žalobca agresívny voči svojej manželke a to aj v prítomnosti detí, preto nechce, aby sa žalobca stretával s jeho deťmi. Žalobca a žalovaný sa naposledy stretli v lete 2017. Nikdy si nič so žalobcom nevysvetľovali ohľadom toho, prečo je ich vzťah taký aký je, pretože žalovaný o to nemá záujem, lebo podľa jeho názoru to nemá význam. Rozhodol sa zamedziť styku svojich detí so žalobcom bez toho, aby sa predtým pokúsili vyjasniť ich vzájomné problémy so žalobcom. O naprávanie vzťahu sa pokúšali viackrát, avšak žalobca na to vôbec nereaguje. Dôvodom darovania predmetných nehnuteľností nebolo to, aby sa predišlo sporom v dedičskom konaní a aby žalobca zabezpečil svoje deti a nezvyšoval napätie medzi nimi, ale skutočným dôvodom bolo to, že oba rodinné domy boli prenajaté spoločnosti U. S. Steel za cca 2000,- eur mesačne a žalobcovi hrozilo, že by sa musel stať platcom DPH, čo nechcel a tak nehnuteľnosti previedol na žalovaného a na jeho sestru. Samotný výnos z tohto nájmu plynie na účet žalobcu viac ako 10 rokov. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, že ich vzťah bol harmonický až do roku 2016, pretože problémy zažívajú od útleho veku vo forme agresívnych a vulgárnych prejavov. Takáto komunikácia bola medzi nimi bežná, žalobca sa väčšinu svojho manželstva so svojou manželkou ani nerozprávali a rovnako medzi ním alebo jeho sestrou boli dlhodobé aj polroka trvajúce stavy, keď nebola žiadna komunikácia so žalobcom. Žalobca bežne používa vulgarizmy aj pred malými deťmi, k čomu určite prispieva aj to, že je často pod vplyvom alkoholu. S takýmto správaním sa žalobcu v prítomnosti svojich detí má žalovaný problém a takisto aj jeho manželka. Ich vzťah so žalobcom nikdy nebol harmonický, naopak od roku 2016 odkedy spolu menej komunikujú, dochádza k menšiemu množstvu stretov. Dom na Grote predal z dôvodu, že bol umiestnený v lokalite, kde neboli cesty, nebola občianska vybavenosť, žiadna zeleň, čiže bolo to nevhodné prostredie pre výchovu detí a preto sa v roku 2017 rozhodli kúpiť inú nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, blízko k škôlke, škole, k zamestnaniu jeho manželky. O svojom zámere predať dom na Grote sa snažil žalobcu viackrát informovať, ale nedostal sa ďaleko, avšak to je bežné v ich komunikácii. Žalovaný uviedol, že nie je a nikdy ani nebol členom apoštolskej cirkvi, nie je pravdou, že sa on so žalobcom odmieta stretávať, ale práve žalobca úplne upustil od stretávania sa. V roku 2016 opakovane bol za žalobcom s cieľom urovnať si vzťahy, pričom žalobca tieto jeho pokusy neprijal.

7. Svedkyňa I. manželka žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.3.2019 uviedla, že so žalobcom - svojim svokrom vychádzala dobre, ale momentálne nekomunikujú. So žalovaným, svojim manželom vychádza dobre. K veci samej uviedla, že túto rodinu pozná 20 rokov spätne, vzťahy v rodine charakterizovala tak, že „raz boli hore, raz dolu, veľakrát nekomunikovali“. Momentálne medzi žalobcom a žalovaným nie je žiadna komunikácia. Odkedy ich pozná, nikdy medzi nimi neexistovala riadna komunikácia ako medzi otcom a synom. Predtým komunikovali len vtedy, keď to bolo veľmi nutné. Žalobca a žalovaný sa počas celých 20 rokov, odkedy ich pozná, stretávali len keď to bolo nevyhnutne potrebné. Žalobca finančne ich rodine pomáhal. Žalovaný žalobcovi pomáhal v oblasti daňového poradenstva prípadne iného poradenstva, avšak peniaze mu nedával. Svedkyňa nevidela, že by medzi nimi došlo k fyzickým útokom. Vzťahy medzi stranami sporu, odkedy ich pozná, sa v zásade nezmenili, komunikácia medzi nimi bola z jej pohľadu neštandardná, invektívna. Aj žalobca sa vyjadril, že so synom si nerozumejú a nevedia spolu komunikovať. Vzťah medzi ich deťmi a žalobcom je dobrý.

Od roku 2017 sa snažila o rodinné stretnutia, ale vzhľadom na to, že majú tri deti a nepáčila sa jej komunikácia žalobcu s ich deťmi, keďže rodinné problémy sa riešili pred deťmi, ukončila stretávanie sa svojich detí so žalobcom. Svedkyňa nikdy žalobcovi nezakazovala stretávať sa s ich deťmi, práve naopak aj naposledy keď doniesol darčeky deťom, pozývala ho, aby darčeky osobne odovzdal deťom. Pokiaľ by mal žalobca záujem stretnúť sa s deťmi, svedkyňa má podmienku, že len v prítomnosti jej a žalovaného ako rodičov.

8. Svedkyňa N. manželka žalobcu a matka žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.3.2019 uviedla, že so žalobcom majú nefunkčné manželstvo, nežijú spolu, je medzi nimi zlý vzťah, ale bývajú pod jednou strechou. So žalovaným - svojim synom vychádza dobre. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným charakterizovala ako „nijaký, pretože v ich rodine zažili veľa agresivity, manipulácie a týrania“. Keď boli jej deti väčšie, obraňovali ju pred žalobcom a keď zároveň vyjadrili vo vzťahu k žalobcovi svoj názor, tak sa to žalobcovi nepáčilo a preto potom vzťahy boli zlé. Viacmenej prestali komunikovať úplne, žalobca v rámci rodiny málo komunikuje, radšej komunikuje s cudzími. Zlý vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol odjakživa, ale uviedla, že vymedziť by to najskôr mohla tak, že keď mal žalovaný 16 rokov, žalobca išiel svedkyňu biť a vtedy sa žalovaný prvýkrát postavil proti žalobcovi a odvtedy bol medzi nimi zlý vzťah aj keď pripustila, že boli obdobia, kedy si aj viac rozumeli. Bolo to vtedy, keď riešili napr. nejaké prevody nehnuteľností alebo ďalšie podobné záležitosti. Tieto obdobia trvali len krátko, pretože žalobca žalovanému stále niečo vyčítal, stále mu na žalovanom niečo vadilo a preto vyvolával rôzne konflikty. Momentálne medzi sebou vôbec nekomunikujú a momentálne je u nich taká situácia, že ani žalovaný ako ich syn, ani ich dcéra k ním domov nechodievajú. Žalobca a žalovaný úplne prestali medzi sebou komunikovať asi niekedy v roku 2015, pri tej príležitosti, keď žalovaný sa žalobcovi ponúkol, že mu pomôže so splácaním hypoték, avšak žiadal, aby na zabezpečenie toho všetkého bol naňho prevedený dom, na čo sa žalobca rozčúlil a vyčítal mu, že je nenásytný. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobcovi nikto nebráni, aby sa stretával so svojimi vnukmi, avšak on sám od seba za vnukmi nezájde.

9. Podľa ust. , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

10. Ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Právny vzťah z darovania zaniká na základe kvalifikovaného porušenia dobrých mravov chovaním obdarovaného voči darcovi príp. k členom jeho rodiny a na základe jednostranného prejavu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Právo na vrátenie daru vzniká darcovi okamihom konania obdarovaného, ktorý svojim správaním hrubo porušil dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek správanie obdarovaného alebo nevďak, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. ide o porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky ust. , ale predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním sa obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti sa hodnotí podľa objektívnych kritérií, nie podľa subjektívneho názoru darcu. Darca sa nemôže dovolávať vrátenia daru pre také skutkové okolnosti, ktoré nastali alebo existovali aj v čase pred darovaním a za ktorých bola uzavretá darovacia zmluva a obaja účastníci zmluvy o nich vedeli. Je pritom potrebné posudzovať aj správanie darcu, či práve nevhodné správanie darcu nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného z hľadiska princípu vzájomnosti. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, aj keby bola taktiež nevhodná, by nebolo mi možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Otázka, či boli správaním obdarovaného hrubo porušené dobré mravy, je otázkou skutkovou. Pre správne zodpovedanie predmetnej otázky je preto nevyhnutné, aby v každom jednotlivom prípade bolo hrubé správanie obdarovaného nielen darcom tvrdené, ale tiež preukázané.

Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom kedy bola žaloba doručená obdarovanému.

11. Žalobca touto žalobou žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom rodinného domu a pozemku, ktoré sú zapísané na LV č.. kat. úz. Terasa. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že žalobca predmetné nehnuteľnosti mal vo svojom výlučnom vlastníctve a tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou uzavretou dňa 20.8.2008 daroval do výlučného vlastníctva žalovaného. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 17.9.2008 pod č. D. Žalobca za výzvu na vrátenie daru považoval túto žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 22.5.2018 a žalovanému bola doručená dňa 11.6.2018 to znamená, že uvedeným dňom treba považovať výzvu darcu na vrátenie daru za splnenú. Žalobca žiadal dar vrátiť z dôvodu, že sa žalovaný mal voči nemu správať v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Správanie sa žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi malo podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný predal rodinný dom, ktorý mu postavil z vlastných finančných prostriedkov žalobca a odmietol to žalobcovi vysvetliť. Ďalej v tom, že od júla 2017 sa vôbec nestretávajú, žalovaný sa o žalobcu nijakým spôsobom nezaujíma, žalovaný zakázal svojim deťom stretávať so žalobcom a svojej matke stretávať sa so žalobcom ako svojim manželom, žalovaný nadáva, osočuje žalobcu, o čom svedčí SMS komunikácia medzi stranami sporu. Žalovaný naopak tvrdil, že o predaji domu na Grote sa snažil vopred žalobcu informovať, avšak neúspešne, z dôvodu na strane žalobcu. Je pravdou, že od júla 2017 sa nestretávajú a ani nekomunikujú, ale rovnako je to z dôvodov na strane žalobcu. K spôsobu komunikácie medzi stranami sporu uviedol, že ide medzi nimi o bežnú komunikáciu. Stretávanie sa svojich detí so žalobcom nepovažuje za vhodné, pretože žalobca nevytvára vhodné výchovné prostredie pre jeho deti. Na základe uvedených skutočností mal za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby a aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, žiadal žalobu zamietnuť. Obe strany sporu, ako aj svedkovia, zhodne potvrdili, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, napriek tomu, že ide o otca a syna, bol vždy konfliktný, problematický. Tento negatívny vzťah medzi nimi, ale bol vzájomný. Podľa zhodných tvrdení strán aj svedkov vzťahy boli narušené aj pred uzavretím spornej darovacej zmluvy a aj v čase jej uzavretia a išlo o vzájomne narušené vzťahy. Súd pri hodnotení správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi ohľadom predaja rodinného domu na Grote zistil z výpovede samotného žalobcu, že žalovaný ho informoval o svojom zámere rodinný dom predať ešte pred samotným predajom, keďže osobne ho navštívil a požiadal ho o pomoc pri vybavovaní listiny, ktorá mu umožní dom predať. Až o predaji domu žalovaný žalobcu neinformoval. Pre úplnosť treba dodať, že tento rodinný dom bol výlučným vlastníctvom žalovaného bez akéhokoľvek obmedzenia nakladať s ním a nebolo medzi stranami sporné, že finančné prostriedky na výstavbu tohto rodinného domu poskytol žalovanému žalobca. Podľa názoru súdu to, že žalovaný neinformoval žalobcu o predaji domu, za situácie, keď pred samotným predajom ho oboznámil so svojim zámerom predať rodinný dom, nemožno hodnotiť ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi. K správaniu sa žalovaného spočívajúcemu v zákaze stretávania sa jeho maloletým detí so žalobcom a zákaze stretávania sa jeho matky so žalobcom súd udáva, že žalovaný síce potvrdil, že styk jeho detí so žalobcom nepovažuje za vhodné výchovné prostredie pre svoje deti, ale z dokazovania vyplynulo, že výslovne nezakázal stretávať sa žalobcovi s vnúčatami a svedkyňa - manželka žalovaného uviedla, že rovnako nemá výhrady, aby sa žalobca stretával s ich deťmi, má len podmienku, aby to bolo za prítomnosti rodičov maloletých detí a svedkyňa - manželka žalobcu navyše tvrdila, že ani samotný žalobca nemá záujem stretávať sa so svojimi vnukmi. Preto v tomto smere súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení. K zákazu stretávania sa žalobcu so svojou manželkou súd uvádza, že žalobca a jeho manželka sú dospelé osoby, plne spôsobilé na právne úkony, navyše žalobca býva v jednom dome so svojou manželkou, a teda podľa názoru súdu nemožno rozumne predpokladať, že pokiaľ sa žalobca so svojou manželkou nestretáva, je to z dôvodu uvedeného zákazu. To, že by mal žalovaný svoju matku v tomto smere natoľko ovplyvňovať, nebolo vykonaným dokazovaním, ani výsluchom manželky žalobcu, preukázané, teda žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Skutočnosť, že sa žalovaný a žalobca od júla 2017 nestretávajú a nekomunikujú, bolo medzi stranami nesporné, avšak vzhľadom na to, že podľa ich zhodných tvrdení aj podľa tvrdení svedkov, vzťahy sú medzi nimi vzájomne vážne narušené, súd nemohol, aj s prihliadnutím na princíp vzájomnosti, považovať toto správanie sa žalovaného za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Na preukázanie spôsobu komunikácie (nadávanie a osočovanie) žalovaného so žalobcom, žalobca súdu predložil fotokópie SMS správ, ktoré žalovaný posielal žalobcovi, čo nebolo medzi stranami sporné. SMS správy sú z 25.3.2015, 22.12.2015, 28.3.2018 a na zvyšných SMS správach nie sú uvedené dátumy. Žalobca súdu navyše nepredložil celú SMS komunikáciu medzi stranami, teda predložil len správy, ktoré mu zasielal žalovaný, ale nepredložil tie správy, ktoré predchádzali týmto správam alebo ktorými žalobca odpovedal na správy žalovaného. Na SMS správy bez uvedenia dátumu, resp. staršie ako tri roky, pred prejavom darcu, ktorým sa domáhal vrátenia daru, súd neprihliadol pre námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vrátenie daru začína plynúť od okamihu, keď správanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v . Podľa ust. je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa kedy sa právo mohlo prvýkrát vykonať. Súd preto nemohol prihliadať na správanie sa žalovaného, ktorého prejavom bola SMS správa z 25.3.2015, pretože právo zo strany žalobcu bolo uplatnené touto žalobou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.6.2018, teda po uplynutí troch rokov. Pri ostatných správach bez uvedenia dátumu, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nebolo možné vyhodnotiť, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu tohto nároku žalobcu. Súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o takom správaní žalovaného, ktoré by bolo hrubým porušením dobrých mravov v zmysle ust. , pričom zohľadnil aj princíp vzájomnosti, keďže z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané a napokon to medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že vzťah medzi nimi bol dlhodobo (aj pred uzavretím darovacej zmluvy) a vzájomne narušený.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a vzhľadom na to, že žalovaný bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.