Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-33-2019.pdf
PDF · 75.78 KB
Case nature
Subarea
13CoE/33/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnej: F. B., O.. XX.X.XXXX, V. M., o vymoženie 66,39 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., ul. Hronského 1811, 09345 Vranov nad Topľou, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.8.2018, č.k. 6Er/235/2008-15 v spojení s uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.12.2018, č.k. 6Er/235/2008-33, takto
rozhodol:
Odvolanie o d m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 27.8.2018, č.k. 6Er/235/2008-15 (ďalej len „uznesenie“) v spojení s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2018, č.k. 6Er/235/2008-33 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 3.6.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor poslal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a keďže nemajetnosť povinného mal za nesporne preukázanú, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní považoval za v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 a nasl. exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27.8.2018, č.k. 6Er/235/2008-15 tak, že zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a k náhrade trov exekúcie zaviaže povinného.
4. Oprávnený podal odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a uviedol, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1513709 zo dňa 8.3.2006 vydaný Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ v Spišskej Novej Vsi, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2006 a vykonateľnosť dňa 23.3.2006. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 23.3.2009. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z.z. k zmene právnej úpravy § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Bol názoru, že právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 1.9.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.9.2008. Z obsahu dôvodovej správy k novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Oprávnený ďalej uviedol, že zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna úprava, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008. V danej veci začala lehota na vykonanie exekučného titulu podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 plynúť od vykonateľnosti exekučného titulu,t.j. od 23.3.2006 a trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, uplynula dňa 23.3.2009. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že ak má byť predmetná exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nemôže byť na trovy súdneho exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný. Preto navrhol, aby odvolací súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p..
8. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.
9. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.
10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
12. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Civilný sporový poriadok v citovanom § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citovaný § 357 C.s.p., taxatívne vymedzujúci voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. odvolanie).
15. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).