Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému npráp. Bc. S. U., nar. X.X.XXXX v Y., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. mája 2019 odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. novembra 2018, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného npráp. Bc. S. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. novembra 2018, sp. zn. bol obžalovaný npráp. Bc. S. U. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že dňa 15.12.2016 v čase o 21.32 hodine počas služby v Trenčíne na ulici H. číslo X v objekte Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín pred miestnosťou číslo 137 (miestnosti pre zadržané osoby), po tom čo poškodený S. K. nereagoval na jeho opakované výzvy, aby vstúpil do miestnosti pre zadržané osoby, tohto slabým úderom pravej ruky otvorenou dlaňou do oblasti hrudníka udrel, chcel prinútiť, aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby, na čo poškodený padol do tejto miestnosti, na ktorej boli otvorené dvere na chrbát a temeno hlavy v dôsledku narušenia stability zapríčinenej prítomnosťou známok opitosti, čím poškodenému spôsobil zranenia, a to zlomeninu spodiny lebečnej, zlomeninu výbežku záhlavovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, krvácanie pod pavúčnicu v oblasti čelových lalokov mozgu a spánkového laloka vľavo, krvácanie pod mozgové obaly v oblasti ľavého spánkového laloku vľavo plášťového charakteru a pomliaždenie v ľavom čelovom laloku mozgu vľavo, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, pričom došlo k poškodeniu pre život dôležitého orgánu (mozgu) a v dôsledku poranení bol poškodený S. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Y., prechodne W. O., Y., L. XX závažným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 42 dní a viac.

Za to bol odsúdený podľa s prihliadnutím na písmeno j) , , , za použitia na peňažný trest vo výmere 600 (šesťsto) Eur. Podľa okresný súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podaným odvolaním napadol obžalovaný npráp. Bc. S. U., ktorý v rozsiahlom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že považuje napadnutý rozsudok súdu I. st. za nesprávny, založený na nesprávnom vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to aj na nesprávnom posúdení splnenia zákonných podmienok na uznanie viny obžalovaného z konania ustáleného vo výroku o vine tohto rozsudku. Zároveň obžalovaný poukazuje na to, že súd I. st. upravil popis skutku oproti jeho popisu v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 25.1.2017 ako aj v obžalobe zo dňa 22.5.2017, hoci podľa obžalovaného po podaní obžaloby na hlavnom pojednávaní nevyplynuli z vykonaného dokazovania žiadne také nové skutočnosti, ktoré by takúto úpravu popisu skutku opodstatňovali. Z popisu skutku v uznesení o vznesení obvinenia vyplýva, že obžalovanému bolo kladené za vinu, že po tom, čo poškodený nereagoval na opakované výzvy, aby vstúpil do miestnosti pre zadržané osoby, tomuto obžalovaný narazil rukou do hrudníka, na čo poškodený padol do miestnosti č. 137 na chrbát a temeno hlavy, v dôsledku narušenia stability zapríčinenej prítomnosťou známok opitosti, čím mu spôsobil zranenia podľa znaleckého posudku č. 4/2017. Popis skutku v obžalobe je totožný s jeho popisom v uznesení o vznesení obvinenia. Naproti tomu z popisu skutku vo výroku o vine napadnutého rozsudku súdu I. st. vyplýva, že obžalovaný po tom, čo poškodený nereagoval na jeho opakované výzvy, aby vstúpil do miestnosti pre zadržané osoby, tohto slabým úderom pravej ruky otvorenou dlaňou do oblasti hrudníka udrel, chcel prinútiť, aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby, na čo poškodený padol do tejto miestnosti, na ktorej boli otvorené dvere na chrbát a temeno hlavy v dôsledku narušenia stability zapríčinenej prítomnosťou známok opitosti, čím mu obžalovaný spôsobil ďalej popísané zranenia. Teda súd I. st. z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyvodil skutkový záver o tom, že obžalovaný mal udrieť poškodeného do oblasti hrudníka (a teda nielen naraziť rukou do hrudníka) slabým úderom pravej ruky otvorenou dlaňou v snahe prinútiť poškodeného, aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby. Podľa obžalovaného však na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiaden taký dôkaz, ktorý by takúto zmenu v popise konania obžalovaného opodstatňoval a umožňoval. Obžalovaný sa od počiatku trestného konania v tejto veci bráni tým, že on poškodeného žiadnym spôsobom neudrel ani nesotil v snahe prinútiť poškodeného, aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby, ale poškodeného len doprevádzal z WC cez chodbu do miestnosti pre zadržané osoby, na ktorej boli otvorené dvere a keď sa poškodený postavil pred takto otvorené dvere do tejto miestnosti chrbtom otočený do tejto miestnosti a z takejto polohy sa v rámci jeho nerovnováhy zapríčinenej vysokým stupňom opitosti začal pohybovať svojim telom dopredu smerom na obžalovaného, tak tento v snahe zabrániť pádu poškodeného dopredu predostrel pred seba svoju pravú ruku s otvorenou dlaňou, ktorou len vytvoril prekážku na zamedzenie takémuto očakávanému ďalšiemu pohybu tela poškodeného, od ktorej sa potom poškodený v dôsledku jeho celkovej nestability zapríčinenej vysokým stupňom opitosti odrazil do protipohybu smerom dozadu a len v dôsledku toho spadol do miestnosti pre zadržané osoby takým spôsobom, ako to vyplynulo aj z prehratého DVD záznamu zachytávajúceho pohyb tela poškodeného až do jeho konečnej polohy po páde. Podľa obžalovaného takáto jeho obrana nebola žiadnym dôkazom vyvrátená a naopak viacerými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania pri ich správnom a komplexnom vyhodnotení bola preukázaná. Predovšetkým je nesporné, že poškodený S. K. bol v čase posudzovaného skutku v silnom stupni opitosti a nejavil len známky opitosti ako to ustálil nedôvodne súd I. st. Táto jednoznačná skutočnosť vyplýva jednak zo záznamov o dychových skúškach, ktoré boli u tohto poškodeného vykonané dňa 15.12.2016 a jednak z prepúšťacej správy FN Trenčín, klinika úrazovej chirurgie zo dňa 20.12.2016, podľa ktorej bola hladina alkoholu v krvi poškodeného až 3,49 promile. Súd I. st. sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou vierohodnosti výpovede poškodeného ako svedka na hlavnom pojednávaní, kde tento uviedol, že si pamätá ako sa nachádzal na OO PZ, pýtal sa na toaletu a následne bol napadnutý zo strany obžalovaného, ktorý do neho strčil do hrudníka bez príčiny a že vypil asi dve deci repáku, pričom bol schopný auto riadiť sám a sám sa aj pohyboval a určite sa nemohol potknúť o prah dverí a obžalovaný ho sotil a on padol do miestnosti. Ten istý poškodený ako svedok totiž v prípravnom konaní pri jeho výsluchu po vznesení obvinenia najskôr uviedol, že si pamätá, že dňa 15.12.2016 bol v cele policajného zaistenia, pýtal sa na záchod a vrátil sa zo záchoda a pamätá si to, že obžalovaný ho udrel a on spadol na zem a ďalej si nepamätá a po upozornení, že v jeho predošlej výpovedi po začatí trestného stíhania vo veci dňa 19.12.2016 uviedol, že si pamätá iba to, že dňa 15.12.2016 vo večerných hodinách ho zastavili nejaké civilné osoby, ale nepamätá si ako, nakoľko bol opitý a že to boli asi stopári, ktorí privolali hliadku polície a tá ho niekde zobrala a odvtedy si nepamätá kde ho odviezli, kde bol, čo tam robil a že na otázku, kto mu spôsobil zranenie uviedol, že to nevie, tento svedok uviedol, že v polovičke januára 2017 bol za ním nejaký policajt z kriminálky z Dubnice nad Váhom a povedal mu, že je to na kazete nahraté a že majú kazetu a všetko. Zároveň poškodený ako svedok pri jeho výpovedi po vznesení obvinenia dňa 15.3.2017 výslovne uviedol na otázku, či si pamätá ako došlo k jeho zraneniu, že toto si nepamätá a na ďalšiu otázku, či si pamätá na okolnosti od jeho zadržania hliadkou polície na mieste, kde bolo odstavené jeho vozidlo do okamihu, kedy sa prebral v nemocnici uviedol, že toto si nepamätá. Ak potom tento poškodený ako svedok na hlavnom pojednávaní uvádzal konkrétne skutočnosti o tom, ako malo dôjsť k jeho pádu do miestnosti pre zadržané osoby a čo tomuto predchádzalo, tak takáto jeho výpoveď sa javí ako celkom nehodnoverná a rovnako tak sa javí jeho vysvetlenie v rámci odstránenia rozporov medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, v rámci ktorého uviedol, že sa mu časom vrátila pamäť, pričom v čase výsluchu v prípravnom konaní po dvoch troch dňoch si ešte nič nepamätal. Súd I. st. sa napriek týmto skutočnostiam zjavnou nehodnovernosťou takejto svedeckej výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní nezaoberal. K svedeckej výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní nie je však možné z týchto dôvodov podľa obžalovaného vôbec prihliadať pre jej úplnú nehodnovernosť. Pokiaľ ide o dôkazy, na ktorých súd I. st. v rozhodujúcej miere založil svoj záver o vine obžalovaného, a to svedeckú výpoveď npráp. V. E., DVD záznam z miestnosti pre zadržané osoby a znalecký posudok č. 4/2017 znalca MUDr. Z. Y., tak ani z týchto podľa obžalovaného nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by pri komplexnom hodnotení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, umožňovali urobiť nepochybný a jednoznačný záver o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď V. E., súd I. st. poukázal na to, že túto vyhodnotil v celom rozsahu za vierohodnú a objektívnu, pričom tento svedok videl ako obžalovaný bez použitia akéhokoľvek náprahu udrel malou intenzitou, a to niečo medzi sotením a úderom, poškodeného do oblasti hrudníka otvorenou dlaňou z dôvodu, aby tento uposlúchol jeho výzvu a že podľa názoru svedka mohlo byť dôvodom konania obžalovaného aj to, že si myslel, že ho ide poškodený napadnúť, kde súd I. st. zároveň poukázal na to, že takýto možný motív konania obžalovaného bol vylúčený samotným obžalovaným. K tejto svedeckej výpovedi obžalovaný uvádza, že súd I. st. hodnotil výpoveď tohto svedka izolovane od ostatných dôkazov a teda neobjektívne a že záver o vierohodnosti a objektívnosti tejto výpovede v celom rozsahu nie je správny. Súd I. st. vôbec neprihliadol k listinnému dôkazu, ktorým je úradný záznam vyhotovený dňa 15.12.2016 o 21.32 hod. a podpísaný aj npráp. V. E., ako aj obžalovaným a npráp. Bc. Y. I.. Podľa tohto úradného záznamu malo byť obžalovaným a npráp. V. E. vysvetlené poškodenému, že o tom, či pôjde domov rozhodne poverený policajt alebo prokurátor a že následne mu bolo oznámené, že do tej doby musí počkať v miestnosti pre zadržané osoby, čo poškodený pochopil s nadávaním a namiesto toho, aby sa otočil a vstúpil do miestnosti čelom, tak začal do predvádzacej miestnosti cúvať na čo sa potkol o prah dverí alebo o vlastnú nohu, čo spôsobilo jeho nekontrolovateľný pád vzad horeznak a že tomuto jeho pádu sa obžalovaný ešte snažil zabrániť a zachytiť ho pravou rukou, čo už nestihol a poškodený spadol chrbtom k zadnej stene predvádzanej miestnosti. Súd I. st. sa pri hodnotení vierohodnosti svedeckej výpovede V. E. na hlavnom pojednávaní nezaoberal vôbec tým, prečo tento svedok neskôr vo svojej výpovedi uvádzal iné skutočnosti ako vyplývajú z tohto úradného záznamu, ktorý svedok bezprostredne po posudzovanom incidente podpísal v rámci plnenia svojich služobných povinností, pričom táto skutočnosť výrazne záver o vierohodnosti tohto svedka narúša. Bez ohľadu na to aj tento svedok výslovne potvrdil, že poškodený bezprostredne pred jeho pádom do miestnosti pre zadržané osoby balancoval, teda svojim telom sa pohyboval opakovane dopredu a dozadu a že teda sa nakláňal aj ku obžalovanému aj od neho. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa 15.3.2017 tento svedok na výslovnú otázku obhajcu obžalovaného, či môže jednoznačne uviesť, či videl pohyb ruky obžalovaného len smerom pred telo poškodeného, alebo aj smerom proti jeho telu, odpovedal, že nevie to presne uviesť. Teda podľa názoru obžalovaného z výpovede tohto svedka nevyplynuli presvedčivo také skutočnosti, ktoré by jednoznačne preukazovali konanie obžalovaného, z ktorého bol tento napadnutým rozsudkom súdu I. st. uznaný vinným. Pokiaľ ide o DVD záznam z miestnosti pre zadržané osoby, ktorý bol jeho prehratím na hlavnom pojednávaní oboznámený, obžalovaný sa vôbec nestotožňuje so záverom súdu I. st., že z rýchlosti pohybu tela poškodeného pri jeho páde do tejto miestnosti by bolo možné usúdiť na to, že tento musel byť do tejto miestnosti sotený či iným spôsobom vtlačený. K tomuto dôkazu obžalovaný uvádza, že kamera, ktorá pohyb tela poškodeného pri páde zachytila, sa zapína automaticky po zaznamenaní pohybu v miestnosti pre zadržané osoby, pričom ide o technický záznam, z ktorého bez vykonania prípadnej znaleckej analýzy nemožno vôbec len jeho prehratím objektívne usudzovať na rýchlosť pádu poškodeného a už tobôž nie na príčinu jeho pádu a preto takýto záver súdu I. st. bez znaleckej analýzy tohto záznamu je len celkom subjektívny a nemožno na ňom preukázanie akéhokoľvek konania zo strany obžalovaného voči telu poškodeného zakladať. Tento záznam vôbec nevylučuje možnú príčinu pádu poškodeného v dôsledku jeho prepadnutia cez prah dverí, či zakopnutia o vlastnú nohu tak, ako to vyplýva z už uvádzaného úradného záznamu zo dňa 15.12.2016. Napokon pokiaľ ide o znalecký posudok č. 4/2017 znalca MUDr. Z. Y., tak tento tak isto vôbec nevylučuje priebeh skutkového deja tak, ako ho popisuje obžalovaný, pričom vyjadrenie znalca v znaleckom posudku o tom, že je toho názoru, že pád poškodeného nebol spôsobený zakopnutím o prah vo dverách miestnosti, treba hodnotiť v kontexte s výpoveďou tohto znalca zo dňa 23.3.2017, z ktorej vyplynulo, že k takémuto záveru znalec dospel len na základe toho, že ani v jednej z výpovedí, ktoré mal znalec k dispozícii nevyplývalo, že poškodený mal cúvať smerom dozadu a zakopnúť o prah dverí a po tomto spadnúť. Obžalovaný totiž tvrdí, že svoju pravú ruku s otvorenou dlaňou predostrel pred telo poškodeného práve v okamihu, kedy sa poškodený v rámci jeho balansovania dopredu a dozadu v dôsledku vysokého stupňa opitosti začal nakláňať smerom na telo obžalovaného a že tak urobil len v snahe zabrániť pádu poškodeného smerom na obžalovaného a bez akéhokoľvek zámeru prinútiť takýmto spôsobom obžalovaného, aby vošiel do miestnosti pre zadržané osoby a teda ho tam takýmto spôsobom fakticky sotiť. Práve takéto konanie znalec MUDr. Z. Y. pripustil a popísal ako možnú reakciu obžalovaného na obavu z toho, že dôjde k napadnutiu či pádu inej osoby (poškodeného) na jeho telo. To, či už to obžalovaný vnímal ako hrozbu pádu poškodeného na jeho telo alebo ako hrozbu jeho napadnutia zo strany poškodeného, je už len subjektívnym hodnotením veci, kde znalec MUDr. Z. Y. pripustil obe tieto alternatívy a kde svedok V. E. uvažoval o možnom vnímaní takéhoto stavu obžalovaným ako jeho napadnutie zo strany poškodeného. Súd I. st. pri hodnotení možného motívu konania obžalovaného vôbec neprihliadol ani na skutočnosti, ktoré vyplynuli z listinných dôkazov a ktoré sa týkajú hodnotenia obžalovaného ako príslušníka polície, kde z týchto nevyplynul jediný poznatok o tom, že by obžalovaný kedykoľvek počas plnenia služobných povinností použil násilie či akýkoľvek iný nezákonný postup voči osobám, proti ktorým vykonával služobné zákroky a naopak kde z týchto vyplynulo, že obžalovaný je nekonfliktný a pri služobných zákrokoch postupuje uvážlivo a racionálne a v medziach zákona a nevyvoláva konfliktné situácie. Z týchto dôvodov podľa obžalovaného nedošlo jeho konaním k naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom súdu I. st. uznaný vinným a odsúdený a preto obžalovaný považuje takýto rozsudok súdu I. st. za nesprávny a podľa obžalovaného za daného dôkazného stavu a pri dôslednom rešpektovaní trestnoprávnej zásady vyplývajúcej z ustanovenia , podľa ktorej je pochybnosti ohľadom viny potrebné hodnotiť v prospech obžalovaného, bolo potrebné, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený v zmysle , pretože nebolo dokázané že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. st. v celom rozsahu podľa a zrušil a aby podľa sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. -20 zo dňa 22.5.2017 na základe oslobodí.

Poškodený S. K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného prostredníctvom svojej splnomocnenkyne poukázal na to, že rozsudok okresného súdu považuje za správny, zákonný, dostatočne odôvodnený, presvedčivý a zodpovedajúci dôkazom vykonaným v prejednávanej trestnej veci a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, vyjadreným v napadnutom rozsudku, navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného Bc. S. U. podľa zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 30. januára 2019, vykonal dňa 28. mája 2019 verejné zasadnutie a postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného npráp. Bc. S. U. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní 27. novembra 2018 všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného npráp. Bc. S. U., ale predovšetkým o usvedčujúce svedecké výpovede predovšetkým samotného poškodeného S. K., npráp. V. E., ale čiastočne tiež i Bc. Y. I., pretože s týmito usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy a to konkrétne predovšetkým závery znaleckých posudkov znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, chirurgie - traumatológie MUDr. Z. Y., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, súdneho lekárstva S.. Z. H. a záznam DVD nosiča s obrazovým záznamom z OO PZ Trenčín zo dňa 15.12.2016, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Tieto dôkazy jednoznačne vyvrátili ťažisko obrany obžalovaného, ktorá spočívala v tom, že po tom, ako sa poškodený S. K. zapotácal smerom na jeho osobu, obžalovaný si myslel, že na neho padne a inštinktívne vystrúc pred seba pravú ruku dlaňou k poškodenému, pritom bez vyvinutia akejkoľvek sily, poškodený sa odrazil od jeho ruky a spadol. Svoje skutkové zistenia tiež podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného prednesené na hlavnom pojednávaní, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, s ktorými však naopak v celom rozsahu korešpondovali usvedčujúce už spomenuté svedecké výpovede predovšetkým svedka npráp. V. E., spomenutý DVD nosič s obrazovým záznamom z 15.12.2016 a závery obidvoch znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctva a farmácia.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný npráp. Bc. S. U.. Odvolacie námietky obžalovaného (pritom veľmi podrobné a rozsiahle) vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného npráp. Bc. S. U. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Krajský súd pritom taktiež zistil, že obžalovaný porušil predovšetkým aj ustanovenie o policajnom zbore, ktoré ukladá policajtovi pri vykonávaní služobnej činnosti povinnosť dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už v konaní pred okresným súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o peňažnom treste a eventuálnom náhradnom treste odňatia slobody. Peňažný trest uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v s prihliadnutím na s poukazom na , a a za použitia vo výške 600 (šesťsto) eur s ustanoveným eventuálnym náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov v zmysle pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený peňažný trest v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o vine a peňažnom treste a eventuálnom náhradnom treste odňatia slobody, preto odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obžalovaného sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného npráp. Bc. S. U. ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.