Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cbi-17-2014.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Prvý správcovský dom k.s. so sídlom: Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 665 správca konkurznej podstaty úpadcu: ARDOS AZ a.s., so sídlom: Popradská 80, 821 06 Bratislava, právne zast.: Róbert Havlát, s.r.o., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 976 454 proti žalovanému: MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok právne zast.: JUDr. Vojtech Horváth, so sídlom: Moyzesova 22, 902 01 Pezinok, IČO: 31 864 058 v konaní o neúčinnosť právneho úkonu
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenie bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.06.2014 doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 13.06.2014 domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom v zmysle ustanovenia § 58 a ustanovenia § 60 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa Schrack Technik s.r.o., so sídlom: Ivánska cesta 10/C, 821 04 Bratislava, IČO: 31 610 919 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodol o vyhlásení konkurzu uznesením sp.zn.: 6K/16/2013 publikovaným v OV č. 163 zo dňa 23.08. 2013. V predmetnom konaní súd do funkcie správcu ustanovil žalobcu Prvý správcovský dom k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 902, zn. správcu: S 1131.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:
3. Dňa 03.03. 2014 bol konkurznému správcovi doručený návrh (podnet) na odporovanie právnych úkonov úpadcu od obchodnej spoločnosti ELEX, s.r.o., so sídlom Popradská 80, Bratislava, IČO: 17 337 232.
4. Podľa výpisu z bežného účtu spoločnosti ARDOS AZ, a.s. za obdobie február 2012 konkurzný správca zistil, že obchodná spoločnosť MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO: 31 431 852 uhradil spoločnosti ARDOS AZ, a.s. dňa 21.02. 2012 platbu vo výške 70.000,- EUR, čím sa stala jej veriteľom, nakoľko jej vznikla pohľadávka z bezdôvodného obohatenia.
5. Konkurzný správca na základe poskytnutia súčinnosti formou výpisu z evidencie motorových vozidiel Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 24.06. 2013 zistil, že bližšie špecifikované motorové vozidlá v žalobnom návrhu boli spoločnosťou ARDOS AZ, a.s. dňa 03.12. 2012 prevedené prostredníctvom kúpnych zmlúv na žalovaného.
6. Ďalej konkurzný správca na základe poskytnutej súčinnosti od žalovaného zo dňa 17.04. 2014 zistil, že hnuteľný majetok označený ako ,, hmotný investičný majetok - univerzálne samohybné zariadenie pre frézovanie, rezanie, vŕtanie do telesa komunikácie FS31FB - rezačka špár značky LISSMAC“ bol taktiež spoločnosťou ARDOS AZ, a.s. dňa 03.12. 2012 prevedený prostredníctvom kúpnej zmluvy na žalovaného za kúpnu cenu 42.000,- EUR.
7. Následne spoločnosť ARDOS AZ, a.s. vystavila bližšie špecifikované faktúry v žalobnom návrhu.
8. Žalovaný dňa 28.12. 2012 zaslal spoločnosti ARDOS AZ, a.s. jednostrannú kompenzáciu vzájomných pohľadávok a započítal vyššie uvedené faktúry vo výške 53.639,83 EUR voči úhrade žalovaného spoločnosti ARDOS AZ, a.s. zo dňa 21.02. 2012 vo výške 70.000,- EUR.
9. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že uzatvorením kúpnych zmlúv bol Žalovaný ako veriteľ Úpadcu zvýhodnený na úkor ostatných veriteľov Úpadcu, nakoľko ak by k uzatvoreniu vyššie uvedených kúpnych zmlúv a prevodov vyššie uvedeného hnuteľného majetku nedošlo, tak by si žalovaný svoju pohľadávku vo výške 70.000.- EUR musel prihlásiť v konkurznom konaní a následne by bol v konkurznom konaní uspokojený iba pomerne spolu s ostatnými veriteľmi a to aj z výťažku z predaja predmetného hnuteľného majetku. Pri uzatvorení kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalovaný nadobudol hnuteľný majetok, bol však celý výťažok z predaja použitý výlučne na uspokojenie jediného veriteľa, a to žalovaného, nakoľko tento si svoju pohľadávku ponížil o výšku dohodnutej kúpnej ceny hnuteľného majetku.
10. A takto potom podľa názoru žalobcu vyplýva, že uzatvorením predmetných kúpnych zmlúv na hnuteľný majetok došlo k zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa úpadcu, a to na úkor všetkých ostatných (nezabezpečených) veriteľov.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné konanie bolo začaté dňom 12.04. 2013 a kúpne zmluvy boli uzatvorené dňa 03.12. 2012, je konkurzný správca toho názoru, že právny úkon uzatvorenia kúpnych zmlúv na hnuteľný majetok bol urobený počas úpadku. Uvedené tvrdenia preukazuje žalobca účtovnými úpadcu počas uvedeného obdobia, na základe ktorých tvorili Záväzky ku dňu 23.05. 2013 do lehoty splatnosti sumu 5 708,25 EUR, po lehote do 60 dní sumu 180,- EUR, po lehote do 120 dní 12 972,38 EUR, po lehote do 180 dní sumu 169 811,72 EUR, po lehote nad 180 dní sumu 347 695,87 EUR, ako aj zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ktorých vznik a splatnosť je okrem iného aj z roka 2012.
12. Z dátumu uzatvorenia kúpnych zmlúv a z dátumu začatia konkurzného konania vyplýva, že právny úkon uzatvorenia kúpnych zmlúv a následného započítania pohľadávok medzi úpadcom a Žalovaným bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.
13. S poukazom na vyššie uvedené v súlade s prísluš. ust. ZoKR, konkurzný správca výzvou zo dňa 28.04. 2014 vyzval žalovaného na vrátenie plnenia spoločnosti ARDOS AZ, a.s., ktorým spoločnosť ARDOS AZ, a.s. splnila svoj záväzok voči žalovanému ako veriteľovi dňa 28.12. 2012 vo výške 53 639,83 EUR, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
14. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 06.05. 2014, v zmysle ktorého peňažnú náhradu do dotknutej podstaty nevrátil a ani vrátiť nehodlá.
15. Na základe vyššie uvedeného s tým, že sú splnené predpoklady na vydanie predbežného opatrenia, navrhuje jeho vydanie, tak ako je podrobne a bližšie špecifikované v podanom žalobnom návrhu. Taktiež z vyššia uvedeného navrhuje, aby súd vydal rozsudok, tak ako je podrobne a bližšie špecifikovaný petit v podanom žalobnom návrhu.
16. Dňa 24.06. 2014 vydal súd uznesenie č.k.: 4Cbi/17/2014-59 v ktorom rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 12.06. 2014 doručený súdu dňa 13.06. 2014 v celom rozsahu zamietol.
17. Dňa 30.09. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanému žalobnému návrhu. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že je toho názoru, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená, keďže v danom prípade nie sú splnené základné podmienky pre uplatnenie práva odporovateľnosti právnych úkonov podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZoKR. Preto žalovaný žiada, aby konajúci súd žalobný návrh žalobcu zo dňa 12.06. 2014 zamietol, keďže tento návrh nemá právnu oporu, zároveň si uplatnil trovy konania a to z dôvodu, že žalobca pri uplatnení práva na určenie neúčinnosti právnych úkonov nevzal do úvahy celkový rozsah právnej úpravy odporovateľnosti v ZoKR a nesprávne predmetnú právnu úpravu aplikoval na ním popísaný skutkový stav. K popísanému skutkovému stavu, žalovaný nemá výhrady a konštatuje, že skutkový stav nie je medzi stranami sporný. Sporným medzi stranami sporu zostáva posúdenie právnej opodstatnenosti uplatnenia práva žalobcu odporovateľnosti právnych úkonov a naplnenie zákonných podmienok pre odporovanie podľa § 59 ZoKR, pretože žalovaný na rozdiel od žalobcu zastáva názor, že zákonné podmienky pre odporovanie podľa § 59 ZoKR v danom prípade nie sú naplnené.
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca doručeným súdu dňa 09.12. 2014, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu trvá na jeho žalobnom návrhu na neúčinnosť právnych úkonov právnej argumentácie týkajúcej sa tejto neúčinnosti a vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného uvádza nasledovné:
- žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na ust. § 59 ods. 1 ZoKR, pričom tvrdí, že nie každý právny úkon, ktorým dlžník inak zvýhodnil jedného zo svojich veriteľov je odporovateľným právnym úkonom podľa vyššie uvedeného ustanovenia ZoKR. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že veriteľ evidoval pohľadávku voči úpadcovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na základe mylnej platby v prospech úpadcu a že právne úkony bližšie špecifikované v žalobnom návrhu ako aj uvedeného vyjadrenia boli vykonané odôvodnene.
- tu si žalobca opätovne dovolí zopakovať, že pri predkonkurzných pohľadávkach, ZoKR nerozlišuje právny dôvod ich vzniku či sa jedná o bezdôvodné obohatenie, poskytnutie služby alebo dodanie tovaru. Z toho dôvodu nie je možné vykonať odôvodnene zvýhodnenie jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov. Uvedené zvýhodnenie nie je v súlade zo základnou zásadou konkurzného konania a to pomerného uspokojenia veriteľov.
- ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že intenzita zvýhodnenia musí byť porovnateľná so zvýhodnením poskytnutými právnymi úkonmi, ktoré sú určené v uvedenom ustanovení. K uvedenému žalobca uvádza, že keby nedošlo k predaju vyššie uvedeného majetku úpadcu a následnému započítaniu kúpnych cien na predkonkurznú pohľadávku jedného veriteľa, všeobecná konkurzná podstata by dneska zahrňovala hnuteľný majetok ocenený správcom v trhovej hodnote blížiacej sa k hodnote 50.000,- EUR s ktorej predaja by boli uspokojení zistení veritelia vrátane žalovaného.
19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný doručeným súdu dňa 27.11. 2018, v ktorom uviedol, že naďalej žalobu žalobcu neuznáva a v celom rozsahu zotrváva na obsahu svojho vyjadrenia doručenom súdu dňa 30.09. 2014. Nad rámec uvedeného vyjadrenia, žalovaný uvádza, že odhad údajnej trhovej hodnoty hnuteľného majetku vyčíslený žalobcom vo výške 50.000,- EUR nemá žiadne relevantné opodstatnenie a zdôvodnenie, resp. je v rozpore so zostatkovou hodnotou tohto hnuteľného majetku vedenou v účtovníctve úpadcu, a je len v rovine teoretickej úvahy žalobcu bez zohľadnenia obvyklej ceny opotrebovaných vecí, a navyše ku dňu vyhlásenia konkurzu tento hnuteľný majetok nemusel vôbec patriť do konkurznej podstaty.
20. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu a vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
21. Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa Schrack Technik s.r.o., so sídlom: Ivánska cesta 10/C, 821 04 Bratislava, IČO: 31 610 919 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodol o vyhlásení konkurzu uznesením sp.zn.: 6K/16/2013 publikovaným v OV č. 163 zo dňa 23.08.
2013. V predmetnom konaní súd do funkcie správcu ustanovil žalobcu Prvý správcovský dom k.s., so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 902, zn. správcu: S 1131.
22. Správca postupom prísl. ust ZoKR, ktorými je ako správca pri svojej činnosti viazaný, podal uvedenú žalobu. 23. Podľa ust. § 57 ods. 1 ZoKR: „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.“
Podľa ust. 57 ods. 2 ZoKR: „Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.“
Podľa ust. § 59 ZoKR ods.: (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo mak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúci právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol Úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo mak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR ak: ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty precedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Podľa § 3 ods. 1 ZoKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
24. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného a konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ukracujúci charakter napadnutého úkonu. Taktiež má súd za preukázané, že žalovaný nerozporoval opísaný skutkový stav a plne sa stotožnil sním a uviedol, že ten medzi stranami sporu nie je sporný.
25. Súd má za preukázané, že spoločnosť ARDOS AZ, a.s., nikdy nevrátila žalovanému finančné prostriedky ktoré mu nepatrili a boli mu odoslané omylom. Žalovaný pristúpil na dohodu od spoločnosti ARDOS AZ, a.s., na kompenzáciu jeho pohľadávky a to tak, že spoločnosť ARDOS AZ, a.s., poskytne žalovanému časť jeho hnuteľného majetku. Vzhľadom na ubezpečenie, že uvedenému nebránia žiadne zákonné prekážky žalovaný nemal s uvedeným návrhom žiadny problém a uvedené riešenie prijal v dobrej viere - dobromyseľne. Následne žalovaný, resp. jeho zástupca vykonal obhliadku predmetných hnuteľných vecí, pričom ich kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá s poukazom na reálny technický stav predmetu prevodu v sume 53.639,83 EUR. Podľa účtovnej evidencie predávajúcej spoločnosti ARDOS AZ, a.s., bola zostatková cena predaného hnuteľného majetku spolu 21.268,- EUR vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu to znamená, že spoločnosť ARDOS AZ, a.s., predala dotknutý majetok so ziskom 31.371 EUR o ktorý sa zvýšila účtovná hodnota majetku predávajúceho. Takto potom súd v zhode s tvrdením žalovaného má za to, že pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv 3.12. 2012 a následnom jednostrannom zápočte časti svojej pohľadávky 28.12.2012 voči kúpnej cene neporušil žiaden právny predpis. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že v uvedenom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZoKR.
26. Súd záverom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v rámci písomného vyhotovenia rozsudku sa zaoberal podstatnými časťami argumentácie oboch sporových strán ako bola z ich strany prezentovaná v konaní. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v spore. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené v treťom odseku výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).