Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. G. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom A. práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa matky I. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v G. T. D. na U. ul. č. XXXX/X a otca N. G. nar. X.X.XXXX toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Košice Floriánska 18 C/12 v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 4.12.2018 č.k. -100 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a zvýšil výživné na mal. D. G. zo strany otca z 49,79 € (1.500 Sk) na 100 € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves vo výroku o výživnom na mal. D. z 6.12.2015 č.k. -29.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu, keď sudkyňa ešte pred začatím konania vyslovila svoj názor, že výživné nezníži, naopak zvýši. Súd by nemal dávať stranám stanovisko ako sa rozhodne ešte pred začiatkom pojednávania. Súd poukázal na to, že sa zmenili pomery na strane maloletej, čo je síce pravda, ale výraznou mierou sa pomery zmenili aj na jeho strane. Od 10.3.2016 je vo výkone trestu s ukončením 27.5.2025. Je zamestnaný v rámci výkonu trestu, kde dostáva 6 až 12 € mesačne. Súd zvýšením výživného umelo navýši jeho dlh voči štátu, kde na konci trestu by jeho dlh činil cca 7.000 € + úroky úradu práce z titulu náhradného výživného, čo by bolo deštruktívne voči jeho osobe. Vyjadrenie súdu, že sa sám pripravil dobrovoľne o výhodnejšie zamestnanie, nakoľko spáchal úmyselný trestný čin, mu nepripadá ako svojvoľné sa zrieknutie výhodnejšieho zamestnania, ako to cituje Zákon o rodine. K vzťahu platenia výživného vo výkone trestu je vydaných niekoľko stanovísk Najvyššieho súdu, ako aj nálezov Ústavného súdu. To, že podnikal a svojou neopatrnosťou sa dopustil trestného činu mu nepripadá ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Vyjadrenia súdu, že vychádza z príjmu, ktorý by mal, keby nebol vo výkone trestu, by ponechal radšej inému odboru, napríklad veštici Teodore a podobným, určite argumentmi tohto druhu by sa nemal riadiť súd. Umelo vytvárané náklady matky na maloletú dcéru sú z celkového aspektu smiešne, napríklad liečba akné a drahé procedúry (asi jediné dieťa v okolí, ktoré počas puberty trpí akné), jazdy na koni, ktoré matka ani nevedela zdôvodniť, rám na okuliare za 100 €. Niekoľko rokov on aj jeho rodičia podnikali, ale rám na okuliare za 100 € si kúpiť nedovolili. Je rád, že matka nespomenula, že dcéra chce byť kozmonautkou a musí cestovať do NASA, lebo to by musel predať obličky. Sudkyňa nebola predstaviteľkou nestranného súdu, ale bola skôr stranou konania, ktorá vkladala slová matke do

úst, pretože tá sa svojimi nezmyslami zamotávala. Uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na syna U. vo výške 50 € mesačne. Nepripadá mu ani veľmi profesionálne stanovisko sudkyne, ktorá po vynesení rozsudku uviedla, že by sa nemal odvolávať, aby matka dostala čím skôr peniaze. Takže k profesionalite a nestrannosti sudkyne sa vyjadrovať nemusí. Žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok a rozhodol vo veci, ako to žiadal vo svojej žiadosti.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že mal. D. nemôže za to, ako sa jej otec správa a spáchal rôzne podvody a trestné činy, ako aj to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Dcére za 13 rokov nič nedal a ani si neplnil vyživovaciu povinnosť a keď ona po toľkých rokoch žiada o zvýšenie výživného, je nespokojný. Zmenili sa veľmi pomery a keď ona kúpi dcére napríklad okuliare za 100 €, ešte vykrikuje, aj keď jej nedal ani cent. Nech skúsi ísť do očnej optiky a pozrie sa, aké sú ceny, a to kúpila tie najlacnejšie. Uviedla, že otec aj keď mal peniaze, deti nikdy nepoznal. Súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a nesúhlasí so špekuláciami otca, ktorý si aj tak nebude plniť vyživovaciu povinnosť ako vždy.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy ohľadom oboch rodičov. Navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojom podanom vyjadrení.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že nesúhlasí s tým, aby výživné bolo znížené, nakoľko sa zmenili podmienky za 13 rokov, kedy bola dcéra malá, teraz bude mať 15 rokov. Taktiež od 1.2.2019 nemá prácu a chce, aby súd zvážil jej aj dcérine dôvody a aby bolo zvýšené výživné, tak ako žiadala.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedeného vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce

povolanie, zdravotným stavom a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by vzhľadom na uvedené malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach a možnostiach otca a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec celý svoj aktívny vek nevyvinul žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho a legálneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, na ktoré ani doposiaľ neprispieval určeným výživným, v dôsledku čoho bol i právoplatne dvakrát odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že otec bol niekoľkokrát odsúdený aj za ďalšiu úmyselnú majetkovú trestnú činnosť, preto je jeho argumentácia o dôvodoch odsúdenia a terajšieho výkonu trestu odňatia slobody zjavne bezdôvodná. Judikatúra totiž ustálila, že pokiaľ sa rodič svojím úmyselným konaním, kvôli ktorému bol vzatý do väzby, resp. odsúdený na trest odňatia slobody, zbavil možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Citovaným článkom Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov je zohľadniť i podiel osobnej starostlivosti o dieťa, tým ktorým z rodičov v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, kedy by sa povinný rodič spáchaním úmyselného trestného činu mohol zbaviť vyživovacej povinnosti k svojmu maloletému, resp. nezaopatrenému dieťaťu (porovnaj nález ÚS ČR , rozsudok NS SR ).

13. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v tomto prejdnávanom prípade vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by u otca existovali objektívne dôvody, ktoré by mu bránili plniť si nielen určenú, ale aj zvýšenú vyživovaciu povinnosť s poukazom na to, že posledná úprava výživného pre maloletú bola vykonaná v decembri roku 2005, kedy bola maloletá vo veku 1 rok a 7 mesiacov a bola v celodennej starostlivosti matky. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola maloletá žiačkou už 9. ročníka základnej školy, čím sa podstatne zvýšili jej odôvodnené potreby v dôsledku jej rastu, školskej dochádzky i zdravotného stavu, pričom na úhrade týchto potrieb sa majú podieľať obaja rodičia. Odvolací súd sa stotožnil i s výškou určeného zvýšeného výživného, ktorá predstavuje 3,33 € na deň, čo nepostačuje ani na úhradu stravného pre maloleté dieťa a je evidentné, že matka musí dopĺňať zdroj výživy dieťaťa na úroveň jeho prežitia, preto sú odvolacie argumenty otca týkajúce sa odôvodnených potrieb dieťaťa neopodstatnené.

14. Rovnako neopodstatnená je argumentácia otca týkajúca sa nezákonného postupu súdu, keď podľa názoru otca súd nesprávne vopred uviedol svoj názor, ako vo veci rozhodne. Uvedený postup totiž vyplýva z ust. , podľa ktorého po prednesení návrhu a vyjadrenia druhej strany v konaní súd určí, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Zároveň je potrebné uviesť, že predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne odôvodňovať a v rámci konečného rozhodnutia vo veci nie je ním ani viazaný. Uvedený postup súdu má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vecnej a efektívnej právnej argumentácie účastníkov konania.

15. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom zároveň reagoval na podstatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).