Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10P-82-2019.pdf
PDF · 71.56 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/82/2019
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v právnej veci schválenia právneho úkonu za maloletých dedičov: R. N., nar. XX.XX.XXXX, E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXX F., Z. XX, W. republika, v dedičskom konaní zastúpené zákonným zástupcom: K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXX F., Z. XX, W. republika, o návrhu na schválenie právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c k o n a ť v o v e c i.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 30.04.2019, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 15.05.2019, notárka ako súdna komisárka požiadala súd, aby schválil právny úkon urobený v mene maloletých dedičov, ktorý v ich mene urobil zákonný zástupca pred notárom S.. K. C. ako súdnym komisárom v dedičskej veci, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod spis. zn. 3D/287/2018, D not 210/2018. Zákonný zástupca maloletých dedičov odmietol dedičstvo z dôvodu, že je zaťažené dlhmi, ktoré spôsobili, že dedičstvo môže byť predĺžené, pretože hodnota majetku patriaceho do dedičstva je takmer nepatrná. Preto nie je na prospech maloletých dedičov takéto dedičstvo prijať.
2. Z obsahu návrhu a pripojeného spisu 3D/287/2018, D not 210/2018 súd zistil, že miestom terajšieho bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletých dedičov je XXXX F., Z. XX, W. republika, nakoľko maloletí dedičia tu dlhodobo žijú so svojim otcom, preto sa súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci súdu vo veci konať.
3. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem "obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe "najbližší". To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť. V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec spor pod svojou jurisdikciou.
4. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
5. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-404/14 (vo veci „Matoušková“) sa Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (nariadenie Brusel IIa) má vykladať tak, že schválenie dohody o vyporiadaní dedičstva uzavretej opatrovníkom maloletých detí predstavuje opatrenie týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b/ tohto nariadenia patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
6. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
7. Podľa č. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Predmetom tohto konania je návrh na schválenie právneho úkonu v mene maloletých dedičov, ktorý v ich mene urobil zákonný zástupca pred notárom S.. K. C. ako súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľovi D. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., N. XXXX/XXX, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod spis. zn. 3D/287/2018, D not 210/2018, odmietol dedičstvo z dôvodu, že je zaťažené dlhmi.
12. Nakoľko zastupovanie maloletého dieťaťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, je v zmysle rozhodnutia C-404/14 „Matoušková“ súčasťou rodičovských práv a povinností, predmetná vec patrí v zmysle citovaného ustanovenia čl. 1 ods. 1 písm. b) do pôsobnosti nariadenia, a teda vychádzajúc z citovaného ustanovenia čl. 8 ods. 1 nariadenia, má súd za to, že právomoc prejednať predmetný návrh ako návrh vo veci rodičovských práv a povinností majú súdy toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania.
13. Aby súd mohol konať, musia byť splnené všetky podmienky konania, pričom existencia súdnej právomoci je jednou z procesných podmienok, ktorej splnenie skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Skutočnosť, že v danom prípade maloleté deti v čase začatia konania nemajú svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát.
14. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa citovaného ustanovenia čl. 17 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, a konanie podľa § 161 ods. 2 CSP a § 9 ods. 2 CSP zastavil.
15. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.