Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-47-2018.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Csp/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 a žalovaného: B. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. M. XXX, o zaplatenie 792,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 792,82 eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 26,62 eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 76,62 eur od 21.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 76,62 eur od 21.02.2016 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko v splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy do každého 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto výroku rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania sa s riadnym zaplatením čo i len jednej splátky.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.08.2018 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 792,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 21.05.2015 do zaplatenia, ďalej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhrady trov tohto konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2014 uzavrel žalobca, ako stavebná sporiteľňa, so žalovaným, ako finančným agentom, v súlade s § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „zmluva o FS“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti stavebného sporenia v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoFS“) a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanému províziu. V danom právnom vzťahu mal žalovaný postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 5 ZoFS. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.03.2013 osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny
(ďalej len „zmluva o nábehovej odmene“), premetom ktorej bolo v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán. Platnosť zmluvy o nábehovej odmene bola viazaná na existenciu zmluvy o FS (čl. VIII ods. 3 písm. c/ zmluvy o nábehovej odmene). Nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov (§ 659 ods. 1 in fine ObZ), t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu podľa § 662 ObZ. Účelom takto poskytovanej provízie je podporiť novoprijatých finančných agentov pri ich obchodnej činnosti podľa zmluvy o FS a motivovať ich k dosahovaniu stabilnej produkcie v podobe obchodov uzavretých v prospech žalobcu. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (čl. III zmluvy o nábehovej odmene) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600,- eur (čl. IV ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene). Vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku obchodného zástupcu na províziu podľa § 662 ObZ) zo strany finančného agenta je upravený v čl. VII ods. 1 písm. a/ až c/ a ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene. Žalobca si voči žalovanému uplatnil žalovanú istinu 792,82 eur titulom vrátenia nábehových odmien, pričom tento nárok žalobcu vznikol podľa čl. VII ods. 1 písm. a/ bod i. zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu stornovania viac ako 50 % poistných zmlúv v oblasti životného poistenia uzatvorených v sledovanom nábehovom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na vrátenie 100 % z celkovo vyplatených nábehových odmien, čo predstavuje sumu 792,82 eur. Zmluva o FS zanikla odstúpením od zmluvy zo dňa 06.10.2014 zo strany žalobcu. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali okamihom doručenia odstúpenia žalovanému, t.j. ku dňu 10.10.2014 (čl. 8 ods. 4 písm. c/ zmluvy o FS). Dňa 14.02.2015 žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi písomným uznaním záväzku podľa § 323 ObZ, pričom tento dlh bol uznaný čo do výšky 919,52 eur, ako aj čo do dôvodu - dlh vznikol z titulu nároku žalobcu na vrátenie nábehovej odmeny podľa zmluvy o nábehovej odmene zo dňa 14.03.2013. Žalovanému bol v súvislosti s uznaním jeho záväzku zároveň poskytnutý splátkový kalendár na sumu 919,52 eur, v zmysle ktorého mal žalovaný splatiť svoj dlh v 12-tich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach počnúc dňom 20.03.2015 nasledovne: 1. dňa 20.03.2015 sumu 76,70 eur, 2. dňa 20.04.2015 sumu 76,62 eur, 3. dňa 20.05.2015 sumu 76,62 eur, 4. dňa 20.06.2015 sumu 76,62 eur, 5. dňa 20.07.2015 sumu 76,62 eur, 6. dňa 20.08.2015 sumu 76,62 eur, 7. dňa 20.09.2015 sumu 76,62 eur, 8. dňa 20.10.2015 sumu 76,62 eur, 9. dňa 20.11.2015 sumu 76,62 eur, 10. dňa 20.12.2015 sumu 76,62 eur, 11. dňa 20.01.2016 sumu 76,62 eur a 12. dňa 20.02.2016 sumu 76,62 eur. Žalovaný z tohto splátkového kalendára uhradil len 126,70 eur. Pohľadávka žalobcu tak ku dňu 16.08.2018 predstavovala sumu 792,82 eur. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 369 ods. 2 ObZ, a to z celkovej dlžnej sumy 792,82 eur od 21.05.2015 do zaplatenia. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil aj právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 06.09.2018 pod sp.zn. 15Up/420/2018 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Keďže proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, s poukazom na § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) došlo ex lege k zrušeniu uvedeného platobného rozkazu.
4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť s tým, že z opatrnosti zároveň vznáša voči uplatnenému nároku námietku premlčania. Ďalej uviedol, že so žalobcom uzavretá zmluva bola zmluvou sprostredkovateľskou podľa § 774 Občianskeho zákonníka, keďže v tom čase nemal živnosť a nemal ani zápis v registri sprostredkovateľov. Zo strany žalobcu naviac neobdržal ani žiadne výzvy na úhradu dlhu, pričom žiadny takýto dlh neevidoval ani vo svojom účtovníctve.
5. V písomnom vyjadrení k odporu žalovaného (tzv. replika) žalobca uviedol, že žalovaný mal v danom právnom vzťahu postavenie podnikateľa, čo vyplýva z § 2 ods. 5 ZoFS, podľa ktorého finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. Preto zmluva o FS aj zmluva o nábehovej odmene sú obchodnými záväzkovými vzťahmi, na ktoré sa podľa § 261 ods. 1 ObZ obligatórne uplatní úprava ObZ ako lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Navyše zo samotnej zmluvy o FS vyplýva použitie ustanovení ObZ za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli inak. V danom prípade bola podľa § 397 ObZ premlčacia doba 4 roky. Nárok na vrátenie storna nábehovej odmeny vyplatenej žalovanému sa tak mohol premlčať v lehote 4 rokov odo dňa zániku zmluvy o FS. Zmluva o FS zanikla dňa 10.10.2014, v dôsledku čoho k uplynutiu premlčacej doby by došlo dňa 10.10.2018. Keďže žaloba bola Okresnému
súdu Banská Bystrica odoslaná dňa 11.03.2018, k uplatneniu práva došlo včas, a preto je žalovaným vznesená námietka premlčania neopodstatnená. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto žalobca žiadal podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
6. Medzitým bola vec Okresným súdom Banská Bystrica postúpená tunajšiemu súdu (ktorému spis bol doručený dňa 28.11.2018), keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 14 ods. 3 ZoUK.
7. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu k odporu sa žalovaný napriek výzve súdu nevyjadril (nebola doručená tzv. duplika).
8. Následne bol vo veci stanovený termín pojednávania na deň 29.05.2019 o 12.15 hod.. Na tomto pojednávaní súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý ich neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, pričom nežiadal o odročenie pojednávania.
9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý svojho dlhu voči žalobcovi predstavujúceho žalovanú istinu, ktorú v minulosti uznal a aj teraz ju uznáva. Žalobcovi z celkovej dlžnej sumy, ktorú uznal dňa 14.02.2015, zaplatil len 126,70 eur. Kedy presne to bolo, uviesť nevedel, pretože všetky papiere k tomu nechal doma. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, v tomto smere žalovaný vec ponechal na rozhodnutie súdu. Ďalej uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi by chcel splácať v splátkach po 100,- eur mesačne, pretože jednorazovo to nie je v jeho možnostiach zaplatiť. Je invalidný dôchodca, pričom poberá invalidný dôchodok vo výške 600,- eur mesačne. Zároveň je zamestnaný ako energetik ŽOS, s.r.o., Vrútky, kde jeho čistý mesačný príjem činí do 500,- eur. Je aj osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, o čom predložil preukaz č. 172622.
10. Súd sa vo veci ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými žalobcom k žalobe a s výpisom zo živnostenského registra na žalovaného. Iné návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nemali.
11. V danej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom ako stavebnou sporiteľnou a žalovaným ako finančným agentom boli uzatvorené dňa 07.03.2013 Zmluva o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „zmluva o FS zo dňa 07.03.2013“), dňa 18.02.2014 Zmluva o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „zmluva o FS zo dňa 18.02.2014“) a napokon dňa 14.03.2013 Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny (ďalej len „zmluva o nábehovej odmene zo dňa 14.03.2013“). Pritom dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy o FS zo dňa 18.02.2014 zanikla s poukazom na jej čl. 10 ods. 12 platnosť a účinnosť zmluvy o FS zo dňa 07.03.2013.
12. Nesporným tiež bolo, že daný zmluvný vzťah zanikol na základe odstúpenia žalobcu listom zo dňa 06.10.2014 z dôvodu nedostatočného výkonu (čl. 8 ods. 1 písm. c/ zmluvy o FS zo dňa 18.02.2014), ktoré bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2014.
13. Sporným bol charakter vzťahu založeného týmito zmluvami, teda či tento vzťah má charakter obchodnoprávny (tvrdené žalobcom) alebo občianskoprávny - sprostredkovateľská zmluva podľa § 774 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov - ďalej len „OZ“ (tvrdené žalovaným).
14. Bolo zistené, že tieto zmluvy žalovaný uzatváral ako fyzická osoba (identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu), pričom v zmluvách je zároveň uvedené, že žalovaný tieto zmluvy uzatvára ako finančný agent. V zmluve o FS zo dňa 18.02.2014 je uvedené, že táto zmluva bola uzavretá podľa príslušných ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o FS“) a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). V zmluve o nábehovej odmene zo dňa 14.03.2013 je ďalej uvedené uzatvorenie tejto zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObZ, teda ako inominátnej zmluvy. Ďalej bolo zistené, že žalovaný v čase uzatvorenia uvedených zmlúv už vlastnil oprávnenie na podnikateľskú činnosť vo forme živnostenského oprávnenia o.i. aj v predmete podnikania sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, a to pod obchodným menom B. N. a prideleným IČO-m: XXXXXXXX. Naviac zákon o FS v § 2 ods. 5 definuje, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
15. S ohľadom na skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom bode je preto tvrdenie žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, že zmluva uzatvorená so žalobcom je zmluvou sprostredkovateľkou podľa § 774 OZ, čisto účelové, keď tento už v čase uzatvárania predmetných zmlúv bol podnikateľom - živnostníkom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia už od 01.04.2004.
16. Ďalej bolo zistené, že zmluvou o FS zo dňa 07.03.2013 (neskôr zmluva o FS zo dňa 18.02.2014) sa žalovaný zaviazal pre žalobcu realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti stavebného sporenia a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanému províziu. Podmienky vzniku nároku na výplatu mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky a podmienky na jej vrátenie boli medzi zmluvnými stranami riešené zmluvou o nábehovej odmene zo dňa 14.03.2013. Vrátenie nábehovej odmeny bolo konkrétne riešené v čl. VII ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene zo dňa 14.03.2013, kde je pod písm. a/ bod i. uvedené, že finančný agent je povinný vrátiť nábehovú odmenu vyplatenú podľa tejto zmluvy vo výške 100 % z celkovo vyplatených nábehových odmien v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 50 % zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve, stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. V čl. VII ods. 3 zmluvy o nábehovej odmene zo dňa 14.03.2013 je ďalej uvedená povinnosť finančného agenta vrátiť vyplatené odmeny v lehote 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy stavebnej sporiteľne.
17. V danom prípade bolo ďalej zistené, že žalovaný nárok žalobcu na vrátenie nábehovej odmeny vo výške 919,52 eur písomne uznal dňa 14.02.2015 podľa § 323 ods. 1 ObZ (uznanie záväzku zo dňa 14.02.2015), čím sa predpokladá, že tento záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Zároveň sa uvedený dlh 919,52 eur žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť v 12-tich po sebe nasledujúcich mesačných splátkach nasledovne: 1. dňa 20.03.2015 sumu 76,70 eur, 2. dňa 20.04.2015 sumu 76,62 eur, 3. dňa 20.05.2015 sumu 76,62 eur, 4. dňa 20.06.2015 sumu 76,62 eur, 5. dňa 20.07.2015 sumu 76,62 eur, 6. dňa 20.08.2015 sumu 76,62 eur, 7. dňa 20.09.2015 sumu 76,62 eur, 8. dňa 20.10.2015 sumu 76,62 eur, 9. dňa 20.11.2015 sumu 76,62 eur, 10. dňa 20.12.2015 sumu 76,62 eur, 11. dňa 20.01.2016 sumu 76,62 eur a 12. dňa 20.02.2016 sumu 76,62 eur. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné to, že z takto dohodnutého splátkového kalendára žalovaný uhradil len sumu 126,70 eur (nebolo preukázané kedy presne), pričom zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 792,82 eur (žalovaná istina) žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil.
18. Pokiaľ ešte žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania, s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, že žalovaný nárok žalobcu na vrátenie nábehovej odmeny vo výške 919,52 eur písomne uznal dňa 14.02.2015 a žaloba bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.08.2018, je táto jeho námietka s ohľadom na štvorročnú premlčaciu dobu (§ 397 ObZ) nedôvodná.
19. Keďže teda zo zhodných vyjadrení strán sporu (vyjadrenie žalovaného na pojednávaní) vyplynulo, že žalovaný žalobcovi doposiaľ dlhuje titulom vrátenia nábehovej odmeny sumu 792,82 eur, súd žalobe ohľadne zaplatenia tejto žalovanej istiny vyhovel. Hoci žalovaný na pojednávaní nárok žalobcu predstavujúci túto žalovanú istinu aj uznal, súd o tomto nároku nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, keďže zo strany žalobcu nebol učinený procesný návrh na rozhodnutie takýmto typom rozsudku.
20. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania, tento mu bol priznaný podľa § 369 ods. 2 ObZ tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a to zohľadňujúc skutočnosť, že na základe uznania záväzku zo dňa 14.02.2015 sa žalovaný zaviazal zaplatiť dlh 919,52 eur, predstavujúci celkový nárok žalobcu na vrátenie nábehovej odmeny, v 12-tich mesačných splátkach, ktorých splatnosť bola pri každej splátke dohodnutá samostatne, pričom v tomto smere bola zároveň zohľadnená čiastočná úhrada zo strany žalovaného vo výške 126,70 eur. Pokiaľ ide o výšku tohto úroku z omeškania, táto je v súlade s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. v znení nariadenia vlády SR č. 303/2014 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády“).
21. Vo zvyšnej časti, pokiaľ teda žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z celej sumy 792,82 eur od 21.05.2015 do zaplatenia, súd žalobu s poukazom na vyššie rozoberané dôvody ako nedôvodnú
zamietol, keďže bolo preukázané, že bola dohodnutá osobitná splatnosť každej splátky žalovaným uznaného dlhu.
22. Súd napokon s poukazom na § 369c ods. 1 ObZ a § 2 nariadenia vlády priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
23. Zároveň súd aplikujúc ustanovenie § 232 ods. 3 druhá veta CSP (ktoré umožňuje súdu stanoviť dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, než je obvyklá trojdňová lehota plynúca od právoplatnosti rozsudku) umožnil žalovanému splácať priznanú istinu vrátane úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v splátkach po 100,- eur mesačne, ktorých splatnosť zároveň určil s tým, že taktiež rozhodol o následku straty výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s riadnym zaplatením čo i len jednej splátky. V tomto smere súd prihliadol na postoj žalovaného k sporu, ktorý uznal žalovanú istinu, pričom zároveň zohľadnil výšku priznanej pohľadávky a tiež to, že žalovaný je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keďže jeho žalobe ohľadne zaplatenia žalovanej istiny bolo v celom rozsahu vyhovené), proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. V danom prípade súd nevzhliadol dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, z dôvodov hodných osobitného zreteľa), keďže súd nemal preukázané, že by napr. súčasná sociálna alebo majetková situácia žalovaného bola tak závažná, že by žalovanému neumožňovala nahradiť trovy konania žalobcovi. Hoci žalovaný súdu dokladoval, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (preukaz č. 172622), takáto skutočnosť ešte sama o sebe podľa názoru súdu neodôvodňuje záver o výnimočných dôvodoch podľa § 257 CSP, keď naviac z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že okrem invalidného dôchodku má ešte príjem zo zamestnania (celková výška čistého mesačného príjmu žalovaného je tak 1.100,- eur). Žiadne ďalšie dôkazy v tomto smere pritom zo strany žalovaného navrhnuté neboli a s ohľadom na to, že sa v danom prípade jedná o obchodnoprávny spor (napriek nesprávnemu zápisu tejto veci do súdneho registra „Csp“), aplikácia ustanovenia § 295 CSP neprichádzala do úvahy. Preto súd nevybočil zo základnej zásady zodpovednosti strany sporu za výsledok konania a o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.