Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_34Ek-3729-2021.pdf
PDF · 93.76 KB
Case nature
Subarea
34Ek/3729/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XXX, XXX XX C., o vymoženie 3732,04 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 157EX 1340/2021, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/3729/2021 zo dňa 24.01.2022, takto
rozhodol:
I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/3729/2021 z 24.01.2022 m e n í tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Oprávnená ani povinná n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
odôvodnenie:
1/ Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.11.2021 domáhala od povinnej vymoženia 3732,04 eur s prísl. na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 2109039613 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. zo dňa 16.08.2021 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 25.09.2021. Súd dňa 05.11.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 24.01.2022 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Povinná návrh odôvodňovala tým, že došlo k jej oddlženiu na základe uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 27OdK/456/2020 zo dňa 05.11.2020, v dôsledku ktorého je uplatňovaná pohľadávka v exekučnom konaní nevymáhateľná. Oprávnená uviedla, že uplatňovaná pohľadávka vznikla až dňa 04.05.2021, kedy sa podarilo povinnej doručiť výzvu na oznámenie platiteľa poistného. Doručením uvedenej výzvy bola povinná v zmysle § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) zaevidovaná ako samoplatiteľ podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, a to za obdobie 01/2015 až 12/2019.
3/ V odôvodnení rozhodnutia, za použitia § 61k ods. 1, 2, 5, §61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), vyšší súdny úradník konštatoval, že konkurz na majetok povinnej bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.11.2020 sp. zn. 27OdK/456/2020-12 a v Obchodnom vestníku bolo toto uznesenie zverejnené dňa 20.11.2020. Dňa 15.02.2021 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie správcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Oprávnená súdu predložila exekučný
titul, ktorý bol vydaný dňa 16.08.2021 a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2021. Vyšší súdny úradník sa stotožnil s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/158/2013 zo dňa 28.08.2014, ktorý uviedol, že „pokiaľ výkaz nedoplatkov, ktorý má zákonom stanovené náležitosti a ktorý je zákonom stanoveným spôsobom doručený platiteľovi poistného, nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok v lehote stanovenej v § 19 ods. 15 Zákona o zdravotnom poistení. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že pohľadávka na poistnom na zdravotné poistenie na základe ročného zúčtovania vzniká až na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov“. Za moment vzniku pohľadávky zdravotnej poisťovne na poistnom v zmysle vyššie uvedeného považoval deň, keď výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Pohľadávka z exekučného titulu vznikla dňom nadobudnutia vykonateľnosti, teda dňom 25.09.2021, nakoľko až po tomto dátume vznikla povinnej povinnosť uhradiť oprávnenej nedoplatok na zdravotnom poistení. Vzhľadom na uvedené mal vyšší súdny úradník za to, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla v čase po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Preto do konkurzu nespadá a oprávnená si môže jej uhradenie vymôcť prostredníctvom exekučného konania. Keďže vyšší súdny úradník nezistil dôvod zastavenia exekúcie podľa žiadneho ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
4/ Proti rozhodnutiu povinná podala sťažnosť, ktorou žiadala exekučné konanie zastaviť. Uviedla, že rozhodnutie popiera jej práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu, pretože výklad relevantných zákonných ustanovení nemá podľa nej racionálny rozmer, nedáva odpoveď na všetky nastolené otázky, je nekonzistentná a popiera účel a podstatu týchto ustanovení. Súd sa nezaoberal tým, že pohľadávka vznikla pred rozhodným dňom a považuje sa za nevymožiteľnú. Nevymožiteľnosť neznamená zánik samotnej pohľadávky, preto nerozporuje obsah výkazu nedoplatkov, ktorý je v tomto prípade exekučným titulom. Je si vedomá existencie danej pohľadávky a táto bola aj zahrnutá do zoznamu veriteľov v rámci oddlžovacieho konania. Uvedené pohľadávky vznikli z dôvodu nezaplatenia zdravotných odvodov v dobe od 01/2015 do 12/2019, čo ani sám veriteľ vo svojich podaniach žiadnym spôsobom nepopiera. Vydanie výkazu nedoplatkov nie je konštitutívnym rozhodnutím, ale deklaratórnym, ktorým si veriteľ uplatňuje a vyčísľuje pohľadávky za skoršie obdobie. Veriteľovi nič nebráni uplatňovať si staršie pohľadávky takýmto spôsobom. To však nemení nič na tom, že uvedené pohľadávky sa stali nevymožiteľnými, keďže vydaním výkazu nedoplatkov sa vymožiteľnosť pohľadávok vzniknutých pred rozhodným dňom neobnovuje. Dané pohľadávky by bolo možné od nej vymáhať len v prípade, že by jej oddlženie bolo z nejakého zákonného dôvodu zrušené. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/17/2020, v ktorom sa súd zaoberal obdobnou verejnoprávnou pohľadávkou (úrok z omeškania pri daňovej povinnosti), pričom v ňom okrem iného zdôraznil, že nevymáhateľnosť verejnoprávnych peňažných sankcií (kam patrí aj úrok z omeškania) podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZoKR sa týka všetkých sankcií (teda aj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len to, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti zakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo inú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v širokom zmysle slova došlo pred rozhodujúcim dňom, takáto pokuta alebo sankcia je nevymáhateľná. Tým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené v § 166c (nedotknuté pohľadávky), § 166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a § 166h ZoKR (odporovateľné právne úkony). Keďže úrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa § 166c ZoKR je nutné dospieť k záveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase jej splatnosti pred rozhodujúcom dňom je nevymáhateľný. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia je pre posúdenie, či pohľadávka patrí alebo nepatrí do konkurzu, dôležité ustáliť, kedy pohľadávka vznikla. V zmysle výkazu nedoplatkov je zrejmé, že pohľadávky vznikli v dobe 01/2015 do 12/2019, teda s určitosťou pred rozhodným dňom v zmysle ZoKR. Opačný názor je popretím účelu samotného oddlžovacieho konania.
5/ Oprávnená k sťažnosti uviedla, že považuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Ek/3729/2001 zo dňa 24.01.2022 za správne po vecnej aj formálnej stránke a plne sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení. Na základe uvedeného navrhla, aby Okresný súd Banská Bystrica sťažnosť povinnej zamietol a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/3729/2021 zo dňa 24.01.2022, potvrdil.
6/ Sudca rozhodnutím zo dňa 19.01.2023 sťažnosť povinnej zamietol. V odôvodnení uviedol, že s tvrdeniami povinnej možno súhlasiť len potiaľ, že vydaním rozhodnutia - výkazu nedoplatkov zdravotnou poisťovňou nebola konštituovaná, ale deklarovaná pohľadávka zdravotnej poisťovne (oprávnenej). Pohľadávka je kategóriou hmotného práva a len ustanovenia hmotného práva možno úspešne použiť pri hľadaní odpovede na otázku, kedy vznikla pohľadávka oprávnenej (a následne či si ju mohol uplatniť v konkurze povinnej). Čas vzniku pohľadávky treba vyvodiť v danom prípade z ustanovení zákona o zdravotnom poistení, pričom rozhodujúcim pre posúdenie vzniku pohľadávky boli okolnosti, za ktorých povinnej vznikla povinnosť uhradiť nedoplatok na poistnom. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že pohľadávkou je nedoplatok poistného na verejné zdravotné poistenie za obdobie 01/2015-12/2019 v celkovej výške 3 732,04 eur. Z vyjadrenia oprávnenej vyplýva, že povinnej bola dňa 04.05.2021 doručená výzva na oznámenie platiteľa poistného. Keďže si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnila, doručením uvedenej výzvy bola povinná v zmysle § 23 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení zaevidovaná ako samoplatiteľ podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. V uvedenej veci tak oprávnená nemala až do preverenia skutočností týkajúcich sa poistného vzťahu s povinnou vedomosť, či ju za určité obdobie je možné považovať za platiteľa poistného. Uvedené skutočnosti zistila až uplatnením postupu podľa § 23 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení. Povinná uvedené nepopierala, keď sama v sťažnosti uviedla, že si je vedomá existencie danej pohľadávky. Pohľadávkou sa rozumie právo, ktoré vzniká jednému účastníkovi právneho vzťahu (veriteľovi), požadovať od druhého účastníka (dlžníka) plnenie určitého záväzku alebo povinnosti, a to z určitého právneho dôvodu, preto až stanovením subjektu, ktorý je povinný platiť poistné (za určité obdobie) došlo k vzniku povinnosti (zaplatiť dlžné poistné) zo strany povinného. Možno potom uzavrieť, že pohľadávka oprávnenej vznikla (a stala sa splatnou) voči konkrétnej osobe (povinnej) dňa 13.05.2021 (uplynutím 8 dní od doručenia výzvy na oznámenie platiteľa poistného, k doručeniu ktorej došlo dňa 04.05.2021, sa povinná považovala za samoplatiteľa podľa § 11ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, ktorý mal povinnosť platiť poistné), ktorú si následne uplatnila výkazom nedoplatkov č. 2109039613 vydaným dňa 16.08.2021 a voči ktorému mohla povinná ako platiteľ poistného vzniesť námietky (vrátane tvrdení o svojom oddlžení alebo tvrdení vylučujúcich jej postavenie samoplatiteľa). Keďže tak neurobila, výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2021. Aj napriek tomu, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení viazal moment vzniku pohľadávky oprávnenej na právoplatnosť výkazu nedoplatkov (25.09.2021) a sudca na deň prezumpcie povinnej ako samoplatiteľa poistného (13.05.2021), nemení to nič na závere, že pohľadávka oprávnenej vznikla až po rozhodujúcom dni podľa § 166a písm. a/ ZoKR, keďže právne účinky vyhláseného konkurzu na majetok povinnej nastali dňa 21.11.2020 a táto pohľadávka nemohla byť do konkurzu ani prihlásená. V dôsledku uvedeného nespadá pod oddlženie povinnej (nie je oddlžením povinnej dotknutá) a možno ju (exekučne) vymáhať.
7/ Ústavný súd SR nálezom, č.k. I. ÚS 229/2023-27 zo dňa 23.11.2023 vyslovil, že základné právo povinnej na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34 Ek 3729/2021 z 24. januára 2023. Druhým výrokom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34 Ek 3729/2021 z 19. januára 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že „...výkaz nedoplatkov sa vzťahuje na povinnosť platiť poistné, ktorá vznikla pred jeho zostavením a zároveň sa pred jeho zostavením stala splatnou. Výkaz nedoplatkov teda nemá konštitutívny charakter, nespôsobuje vznik novej povinnosti platiť poistné a nemá ani vplyv na splatnosť poistného. Výkaz nedoplatkov je len administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje poisťovňa z údajov evidencie poistného a ktorý sa v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. stáva exekučným titulom, nezakladá žiadne nové práva alebo povinnosti platiteľa poistného. Ústavný súd uznáva, že existencia subjektu právnej povinnosti je esenciálna z hľadiska možnosti núteného výkonu v exekučnom konaní, kde výkaz nedoplatkov smerujúci voči nej slúži ako exekučný titul. Avšak na tento aspekt nemožno nahliadať izolovane, ak do hry vstupuje konkurzné konanie, resp. oddlženie. Z dosiaľ citovaných ustanovení je zrejmé, že pohľadávka, a to aj sporná, čo sa týka subjektu dlžníka, vzniká nezaplatením poistného riadne a včas, a na jej vznik nie je potrebná žiadna ďalšia osobitná okolnosť, osobitne taká, ktorá má svoj základ v autoritatívnej deklarácii, nie konštitúcii. Rovnako to platí, aj pokiaľ ide o výzvu na oznámenie platiteľa poistného, od ktorej oprávnená a aj okresný súd odvodili vznik pohľadávky. Tu je potrebné uviesť, že zákon stanovuje poistencovi určité oznamovacie povinnosti spolu s lehotou na ich splnenie, a to do 8 dní od ich vzniku (§ 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.). Prakticky od tohto momentu zdravotná poisťovňa eviduje omeškanie platiteľa s úhradou poistného a od tohto momentu má príležitosť na to, aby poistencovi zaslala výzvu, pokiaľ má o platiteľovi poistného pochybnosti. Nie je totiž vylúčené, že nedošlo k zmene alebo vzniku platiteľa poistného, ale iba k omeškaniu s platením poistného. Zákon o zdravotnom poistení nestanovuje
zdravotnej poisťovni žiadnu lehotu na zaslanie takejto výzvy, avšak pokiaľ by sa prisvedčilo názoru okresného súdu o momente vzniku pohľadávky odvodenej od uplynutia príslušnej lehoty od doručenia výzvy, bolo by plne na vôli zdravotnej poisťovne, kedy a či by pohľadávka vznikla. (body 27 a 28 odôvodenia nálezu). Sumarizujúc uvedené, ústavný súd prisvedčil názoru povinnej o tom, že pohľadávka oprávnenej vznikla okamihom márneho uplynutia lehoty na zaplatenie poistného za to-ktoré obdobie, teda pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo spôsobilo, že rozhodnutím o oddlžení sa táto pohľadávka stala nevymáhateľnou v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR.
8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12/ Podľa § 166a ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
13/ Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
14/ Podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je a) zamestnancom, b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo c) osobou podľa odseku 7.
15/ Podľa § 17 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení preddavok na poistné platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca opätovne preskúmal napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a vzhľadom na právne závery ústavného súdu v náleze, sp. zn. I. ÚS 229/2023-27 z 23.11.2023, ktorými je exekučný súd viazaný, konštatoval, že sťažnosť povinnej je dôvodná. Nosným dôvodom, pre ktorý navrhovala exekúciu zastaviť, bolo tvrdenie, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní sa oddlžením povinnej stala nevymáhateľnou.
17/ Exekučným titulom v posudzovanej veci je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. 2109039613 zo dňa 16.08.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.09.2021. V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava I na majetok povinnej uznesením, sp. zn. 27OdK/456/2020 zo dňa 05.11.2020 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 224/2020 dňa 20.11.2020, vyhlásil konkurz a zároveň rozhodol o oddlžení povinnej tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZoKR), a to v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze. Oznámením správcu v Obchodnom vestníku č. 30/2021 dňa 15.02.2021 bol konkurz zrušený, nakoľko konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu.
18/ Ako už sudca vo svojom skoršom rozhodnutí o sťažnosti uviedol, vyšší súdny úradník nesprávne posúdil, že pohľadávka oprávnenej vznikla dňom nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov (exekučného titulu). Výkaz nedoplatkov nemá konštitutívny charakter, ale len autoritatívne deklaruje existenciu pohľadávky. V zmysle nálezu ústavného súdu pohľadávka oprávnenej, hoci aj sporná, čo sa týka subjektu dlžníka, vznikla nezaplatením poistného riadne a včas, pričom na jej vznik nebola potrebná žiadna ďalšia osobitná okolnosť, teda ani výzva na oznámenie platiteľa poistného (podľa § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení). Keďže výzvy oprávnenej na oznámenie platiteľa poistného nemohli mať v zmysle nálezu vplyv na vznik pohľadávky, pretože pri zohľadnení vzájomných vzťahov veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu, by nebolo udržateľné, ak by pohľadávka na poistnom mala výhodnejšie postavenie ako iné pohľadávky majúce základ v hmotnom práve, a to len z dôvodu, že ide o pohľadávku z práva verejného a že je prakticky ponechané na vôli zdravotnej poisťovne, kedy vyzve platiteľa poistného na splnenie oznamovacej povinnosti, sudca sa nimi pri opätovnom rozhodovaní o sťažnosti nezaoberal.
19/ Vychádzajúc z predloženého exekučného titulu, keď nedoplatok poistného na verejné zdravotné poistenie sa týka obdobia 01/2015-12/2019 (pričom splatnosť preddavkov na zdravotné poistenie v zmysle § 17 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení nastáva pri platiteľovi podľa § 11 ods. 2 do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca), pohľadávka oprávnenej vznikla okamihom márneho uplynutia lehoty na zaplatenie poistného za to-ktoré obdobie (podrobne uvedené i v samotnom výkaze nedoplatkov, pričom splatnosť najneskoršieho preddavku na poistné nastala dňa 08.01.2020), teda pred vyhlásením oddlžovacieho konkurzu, resp. pred rozhodujúcim dňom, čím sa po oddlžení povinnej stala nevymáhateľnou. Oddlženie povinnej majúce za následok nevymáhateľnosť pohľadávky oprávnenej, je tak skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 psím. d/ Exekučného poriadku.
20/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinná súdu preukázala, že vymáhaný nárok sa v dôsledku jej oddlženia stal nevymáhateľným, sudca postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak, že exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil.
21/ Podľa § 199a ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22/ O trovách sťažnostného konania sudca rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia (že oprávnená ani povinná nemá nárok na trovy konania), nakoľko im podľa § 199a Exekučného poriadku nevznikli. Po právoplatnosti rozhodnutia bude vyšší súdny úradník rozhodovať o trovách súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).