Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/315/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: H.. Ľ. J., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XX, O., zast. GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Landererova 1, Bratislava, IČO: 36 861 553, proti žalovanému: E. W. Y., Š. X, O., H.R.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 7. decembra 2016 č.k. -362, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1/ Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2007 daná žalobcovi dňa 15.10.2009 je neplatná.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 28.2.2007 na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 1.3.2007. Dňa 1.3.2007 bol žalobca menovaný do funkcie vedúceho oddelenia metodík - koordinačná a metodická činnosť v rámci využívania finančných prostriedkov z predvstupových nástrojov EÚ, z verejných zdrojov a zo štrukturálnych nástrojov EÚ. Dňa 1.4.2008 bola žalobca menovaný do funkcie riaditeľa odboru metodík, analýz a hodnotenia dopadov E. W. Y.. Vnútorným predpisom č. 11/2009 - Príkazom k organizačnej zmene zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ zo dňa 20.10.2009 schváleným generálnou riaditeľkou E. bolo rozhodnuté o znížení počtu zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ z počtu zamestnancov 63 na 54 a to s účinnosťou od 1.11.2009. Podľa tabuľky k tomuto vnútornému predpisu bolo na oddelení analýz a hodnotenia dopadov k 31.10.2009 zrušené miesto vedúceho oddelenia, pričom na uvedenom oddelení zostali k 1.11.2009 zachované 3 pracovné pozície - analytik hodnotenia pomoci. Žalobca bol v zmysle čl. 3 ods. 2 písm. d/ Organizačného poriadku E. dňa 10.9.2009 odvolaný z funkcie riaditeľa odboru s účinnosťou od 1.11.2009 a zároveň mu bolo ponúknuté voľné pracovné miesto projektového manažéra, ktoré odmietol prijať. Dňa 15.10.2009 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zák. práce z dôvodu, že prestal spĺňať požiadavky vykonávania funkcie podľa § 42 ods. 2 Zák. práce a nebol ochotný prejsť na inú prácu. Súčasne bol poučený, že jeho pracovný pomer skončí k 31.12.2009. Žalobca oznámil dňa 5.1.2010 žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu v zmysle pracovnej zmluvy v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy účinnej od 1.4.2008. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že žalovaný mal ku dňu doručenia spornej výpovede viac ako 50 zamestnancov, ale nemal zriadenú zamestnaneckú radu. U žalovaného pôsobil zamestnanecký dôverník Q.. U. Ď. zvolená len ad hoc výlučne pre účely voľby generálneho riaditeľa žalovaného, z ktorého dôvodu nebola sporná výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Žalovaný disponoval (okrem ponúknutého miesta projektového manažéra) ku dňu dania výpovede žalobcovi ešte ďalšími voľnými pracovnými miestami: odborný asistent na odbore rozvoj projektov a sociálnej inklúzie, manažér publicity na oddelení projektov technickej kontroly a odborný asistent na odbore komunitných projektov a sociálnej inklúzie, ktoré však žalobcovi neponúkol.

3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru je neplatná pre nesplnenie zákonnej ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Uviedol, že ponuka len jedného z viacerých voľných pracovných miest žalobcovi nebola postačujúca, pričom splnenie ponukovej povinnosti je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s námietkou žalobcu, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná aj z dôvodu jej neprerokovania so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zák. práce. Dôvodil, že u žalovaného (ktorý v rozhodnom období mal od 50 - 100 zamestnancov) nebola zriadená zamestnanecká rada, s ktorou by bolo možné legitímne výpoveď prerokovať a Q.. U. Ď. bola zvolená za zamestnaneckú dôverníčku len ad hoc na voľbu generálneho riaditeľa. Keďže žalovaný nemal s kým výpoveď prerokovať, nemohol porušiť povinnosť stanovenú § 74 Zák. práce. 4/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Argumentoval tým, že ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zák. práce je povinnosťou urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu, pričom inou vhodnou prácou sa považuje práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Za vhodnú prácu sa považuje aj práca, ktorá platovo, ani pozične nezodpovedá pôvodnej práci zamestnanca. Môže to byť teda akákoľvek práca, ktorú má zamestnávateľ k dispozícií. Pre účely splnenia ponukovej povinnosti postačuje, ak zamestnávateľ ponúkne len jedno pre zamestnanca vhodné pracovné miesto z viacerých voľných pracovných miest. Zo znenia § 63 ods. 2 Zák. práce nemožno vyvodiť, že zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť zamestnancovi všetky pre neho vhodné pracovné miesta. Žalovaný má za to, že ponuková povinnosť na všetky voľné pracovné miesta je v rozpore s normami pracovnoprávnych vzťahov a nad nevyhnutnú mieru zasahuje do práva zamestnávateľa na právo výberu zamestnanca. Zamestnávateľ má právo rozhodovať o možnosti obsadenia voľnej pracovnej pozície rovnako tak ako zamestnanec a nie je možné ho z tohto výberu vylúčiť.

5/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Dodal, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná aj pre jej neprerokovanie so zamestnaneckým dôverníkom E. Q.. U. Ď.. Išlo totiž o zástupcu zamestnancov zvoleného v súlade s § 234 Zák. práce dňa 17.8.2009.

6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( ).

7/ K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd dodáva, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. zdôraznil, že „nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii“. Na inom mieste tohto rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že účinky výpovede nastávajú až jej účinným doručením zamestnancovi, preto k tomuto momentu treba posudzovať aj splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa. V rozhodnutí sp. zn. najvyšší súd uviedol, že ak zamestnávateľ mal k dispozícii voľné pracovné miesta v čase dania výpovede zamestnancovi (ako aj počas plynutia výpovednej doby až do skončenia pracovného pomeru), bez ohľadu na to, že pre tieto pracovné miesta bola určená iná kvalifikačná požiadavka, bolo povinnosťou zamestnávateľa takúto prácu zamestnancovi ponúknuť. Až v prípade, že by zamestnanec nebol ochotný prejsť na takúto inú, pre neho vhodnú prácu, mohol by mu zamestnávateľ dať výpoveď. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa pri výpovedi pre nadbytočnosť je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Pokiaľ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, t.j. nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca naďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. V takom prípade sa pre platnosť výpovede splnenie ponukovej povinnosti nevyžaduje. Ak však zamestnávateľ má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť; inak nie je splnená podmienka nadbytočnosti uvedená v § 63 ods. 2 písm. a/ Zák. práce a výpoveď je neplatná.

8/ V posudzovanej veci teda dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaný tým, že opomenul žalobcovi ponúknuť tri ďalšie v čase dania výpovede vhodné voľné pracovné miesta, porušil svoju zákonnú ponukovú povinnosť, čo je sankcionované neplatnosťou výpovede. Ust. § 63 ods. 2 písm. a/ Zák. práce totiž vyžaduje od zamestnávateľa, aby zamestnancovi ponúkol všetky voľné pracovné miesta v mieste, ktoré boli v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce (Bratislava). Odvolací súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 2/2018.

9/ Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná aj z dôvodu, že nebola vopred prerokovaná so zástupcom zamestnancov podľa § 74 Zák. práce. Zák. práce neumožňuje zvolenie zamestnaneckého dôverníka iba na jeden konkrétny úkon, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že Q.. U. Ď. bola riadne zvolená do funkcie zástupcu zamestnancov dňa 17.8.2009 (viď Zápisnica z hlasovania voľby zamestnaneckého dôverníka na č.l. 288 a nasl.). Keďže ku dňu spornej výpovede z pracovného pomeru funkcia zamestnaneckého dôverníka bola u žalovaného platne zriadená (§ 234 ods. 6 Zák. práce), bolo zákonnou povinnosťou žalovaného výpoveď z pracovného pomeru s dôverníkom vopred prerokovať. Skutočnosť, že samotný žalovaný o funkcii dôverníka mal vedomosť je zrejmá aj z výsluchu Q.. Ď. dňa 19.1.2011 pre súdom prvej inštancie, kde svedkyňa potvrdila, že s ňou riaditeľka FSR dodatočne v decembri 2009 „z opatrnosti“ výpovede titulom organizačnej zmeny prejednala (viď zápisnica z výsluchu Q.. Ď. na čl. 227 ).

10/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho podľa potvrdil.

11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude rozhodnuté o celom uplatnenom nároku ( ).

12/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).