Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/113/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX.X.XXXX, adresa C., U. N. W. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Szabo, so sídlom Bratislava, Jókaiho 21, proti žalovanému: F. H., nar. XX.X.XXXX, adresa M. K., F. XX/X, o zaplatenie 2.655,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -195 zo dňa 27.11.2017

- v časti výroku IV. o náhrade trov konania, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 338,91 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 338,91 Eur od 6.9.2008 do zaplatenia zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.659,70 Eur od 7.8.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. vo zvyšku, a to uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.659,70 Eur od 6.9.2008 do 6.8.2010, žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 25%.

2. Rozhodnutie súd v napadnutej časti o náhrade trov konania odôvodnil právne aplikáciou v spojení s a a vecne tým, že: „...prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.655,51 eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 656,90 eur s príslušenstvom späť (podaním doručeným súdu dňa 13.12.2013) a v časti o zaplatenie istiny vo výške 338,91 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 338,91 eur od 06.09.2008 do zaplatenia späť podaním doručeným súdu dňa 11.10.2017. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby (uznesením zo dňa 11.02.2014 a výrokom I. tohto rozsudku), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom nato, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, keby by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 62,50 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 37,50 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.655,51 eur a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.659,70 eur, pričom žalovanému možno priznať úspech v zastavenej časti konania vo výške 995,81 eur. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 25 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.“.

3. Proti tomuto rozsudku výlučne v rozsahu výroku IV., ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku IV. zrušil, lebo súd prvej inštancie pochybil, keď mu nepriznal náhradu trov konania, hoci mu náhrada prináleží. Dôvodil len tým, že vzhľadom na to, že jeho žaloba bola podaná v celom rozsahu oprávnene a dôvod, prečo ju sčasti zobral späť spočíval len v tom, že dokazovanie jeho nároku by bolo časovo a finančne veľmi náročné a nechcel tým zaťažovať súd a ani seba, teda čiastočné späťvzatie žaloby nebolo z dôvodu, že by žaloba nebola v celom rozsahu podaná oprávnene, ale čisto z ekonomických a logických dôvodov, pričom v časti 1.659,70 Eur mal plný úspech a ako sa vyslovil Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím č. k. zo dňa 9.6.2015, v tejto časti mu aj patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu, napadnuté rozhodnutie je najviac vo výroku o náhrade trov konania zmätočné, lebo ani z odôvodnenia rozsudku v bode 31 na str. 8 nie je zrejmé, ako došiel k rozsahu náhrady trov konania vo výške 25%, žiada odvolací súd priznať mu právo na náhradu trov konania minimálne vo výške 62,5% zo sumy 2.655,31 Eur, resp. vo výške 100% zo sumy 1.659,70 Eur. Zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania na účet právneho zástupcu.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

5. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepodali.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, nakoľko rozsudok je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho je ho potrebné v tejto časti podľa potvrdiť.

7. Odvolaciemu súdu je známe, že na majetok dlžníka - žalobcu bol vyhlásený konkurz a bol oddlžený na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 11.9.2018, zverejnený v Obchodnom vestníku 179/2018. Pohľadávka, ktorá zostala predmetom odvolacieho konania ako nárok na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému vznikla na základe predmetného rozhodnutia až po oddlžení, čím potom nepodliehala konkurzu a správca ňou ani nedisponoval, čím nebol dôvod pokračovať v konaní so správcom konkurznej podstaty. Napokon dňa 29.3.2019 bol v Obchodnom vestníku 63/2019 zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, ktorým zverejnením tohto oznámenia v Obchodnom vestníku sa konkurz vyhlásený na majetok dlžníka v súlade s zrušil.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim priznanie mu nároku na náhradu trov konania len v rozsahu 25%.

9. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania v sporovom konaní ovláda zásada úspechu vo veci ( a ), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ods.

1 ). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Citované ustanovenie vyžaduje rovnako zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania.

14. Procesný úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v (pomer úspechu), to znamená, že náhrada trov musí byť pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Zohľadňuje sa pritom každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Vo výške rozdielu má potom strana právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu potom nerozhodná.

15. Z obsahu spisu ako i z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 30) vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.655,51 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 1.659,70 Eur (rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -54 zo dňa 24.4.2014 v spojení s uznesením tunajšieho súdu č. k. -89 zo dňa 9.6.2015), v časti priznaného úroku z omeškania napadnutým rozsudkom, žalobu o zaplatenie istiny vo výške 656,90 Eur s príslušenstvom zobral späť ako i neskôr o zaplatenie istiny vo výške 338,91 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 338,91 Eur od 6.9.2008 do zaplatenia, v ktorom rozsahu bolo konanie zastavené a v ostatnej časti bola jeho žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

16. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenia sporového konania pre čiastočné späťvzatia žaloby žalobcom, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť za tieto zastavenia, t. j. skúmal, ktorá z procesných strán tieto zastavenia zavinila. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že k zavineniu došlo na strane žalobcu, ktorý dôvod oboch späťvzatí dôvodil len obtiažnosťou vyčíslenia škody a dokazovania nároku z hľadiska časového a finančného, i keď nárok považuje naďalej za dôvodný, čím dôvodil i v podanom odvolaní. Ak ale žalobca zobral žalobu čiastočne späť bez uvedenia iného dôvodu, keď súd po späťvzatí nie je oprávnený riešiť či by bol žalobca aj v tejto časti úspešný alebo nie, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil čiastočné zastavenia konania (v súvislosti s týmto posúdením pozri tiež odôvodnenie v ods. 12). Vzhľadom na uvedené potom platí uvedené súdom prvej inštancie, žalobcom napokon nesporované, že úspech žalobcu bol v rozsahu 62,50% a úspech žalovaného v rozsahu 37,50%. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.655,51 Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.659,70 Eur s príslušenstvom, čo je 62,50% zo sumy žiadanej (2.655,51 Eur). Žalovanému zase možno priznať úspech v zastavenej časti konania vo výške 995,81 Eur s príslušenstvom, čo zo žalobcom žiadanej sumy (2.655,51 Eur) je 37,50%, ktorý percentuálny úspech žalovaného predstavuje neúspech žalobcu. Pomer úspechu žalobcu (úspešnejšieho v spore) pre účely priznania mu náhrady trov konania je potom rozdiel medzi jeho úspechom a neúspechom, t.j. od jeho úspechu v rozsahu 62,50% je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 37,50%, ktorý je jeho celkový pomer úspechu, konkrétne 25% (62,50% mínus 37,50%), ako to správne uzavrel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalobcovi teda vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania práve takýmto percentom (v zmysle v spojení s ).

17. S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd v súlade s ustanovením napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

21. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).