Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/15/2018

Potvrdené rozhodnutím 23Co/89/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., Krivá ul. č. 23, 040 01 Košice, IČO: 51 034 336, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 15.247,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/15/2018-78 zo dňa 29.05.2019 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P. B., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., Krivá ul. č. 23, 040 01 Košice, IČO: 51 034 336, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, v konaní o zaplatenie 15.247,44 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu elektronicky doručenou dňa 08.04.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 15.247,44 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 06.07.2016 do zaplatenia z titulu ušlého zisku. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 27.08.2014 bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil P. U. tým, že žalobcovi, ktorý jazdil na motocykli, nedal prednosť v jazde. Žalobca v rámci žaloby citoval ustanovenie , z ktorého vyplýva, že žalobca, ako poškodený má nárok na náhradu ušlého zisku. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobca výzvou zo dňa 19.04.2016, ktorá bola doručená žalovanému dňa 21.04.2016, si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ušlého zisku a nákladov spojených s liečením, celkovo vo výške 16.656,77 EUR, a to podľa ust. a ust. , keďže aj podľa ust. a nasl. v znení neskorších právnych predpisov, prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. V rámci šetrenia poistnej udalosti a jej likvidácie žalovaná vyzvala žalobcu listom zo dňa 23.05.2016 na doloženie dokladov potrebných k likvidácii poistnej udalosti. Listom „Vyjadrenie“ zo dňa 18.01.2017, ktorý bol prevzatý dňa 23.01.2017, právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej požadované doklady. Oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 05.10.2017 žalovaný uviedol, že skončil poistné šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť ďalšie poistné plnenie. Náklady spojené s kúpeľnou liečbou a cestovné náklady uhradil a k výplate ušlého zisku sa vyjadril tak, že túto odkladá bez poistného plnenia z dôvodu údajného premlčania. Žalobca taktiež citoval ustanovenie a uviedol, že žalovaná nesplnila túto zákonnú požiadavku, čím z jej strany došlo k porušeniu zákona. Protiprávnym konaním, kedy žalovaná neplnila v zákonom stanovenej lehote, bol žalobcovi upretý zákonný nárok na likvidáciu poistnej udalosti, a to aj napriek tomu, že žalovaná mala k dispozícii všetky doklady potrebné na likvidáciu najneskôr dňa 23.01.2017, kedy jej boli doručené. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že by uvedený nárok na náhradu ušlého zisku bol premlčaný, keďže podľa ust. , „pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo

právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.“ Právo bolo uplatnené výzvou zo dňa 19.04.2016, doručenou dňa 21.04.2016, a teda premlčacia lehota začala plynúť až nasledujúcim dňom. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaná si nesplnila svoje zákonné povinnosti, ktoré jej ukladá priamo vo svojom ustanovení a poistné plnenie odložila v rozopre so zákonom. Vzhľadom na to, že premlčacia doba ešte neuplynula, rozhodol sa žalobca vec riešiť súdnou cestou. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobca bol zamestnaný v spoločnosti Hansen Bau - logistik GmbH, so sídlom Röntgenstr. 22b, 21493 Schwarzenbek, Nemecko, pričom od mája 2014 do októbra 2014, kedy dostal poslednú výplatnú pásku zarobil spolu 7.623,72 EUR, teda priemerne 1.270,62 EUR. Odo dňa dopravnej nehody bol žalobca práceneschopný, pričom až v septembri 2015 bol žalobca uznaným za čiastočne invalidného a bol mu priznaný invalidný dôchodok. Ak by nebol účastníkom škodovej udalosti, mohol pracovať naďalej a priemerne zarábať 1.270,62 EUR mesačne. Týmto preto v zmysle vyššie uvedeného žiadal od žalovanej, aby v rámci krytia povinného zmluvného poistenia, nahradila žalobcovi ušlý zisk aspoň vo výške 15.247,44 EUR, teda sumu dvanástich mesiacov.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 13.06.2018 k žalobe, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Vyjadril nesúhlas s tým, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie , nakoľko toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na premlčanie práv, ktoré je najprv potrebné uplatniť v určitej prekluzívnej lehoty u subjektu, ktorý je v záväzkovom vzťahu zaviazanou stranou, napr. právo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, právo na náhradu škody na vnesených alebo odložených veciach, právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, právo na poskytnutie zľavy z nájomného, právo cestujúceho pri nevykonaní prepravy včas, právo na náhradu škody na prepravovanej zásielke, pričom vo všetkých prípadoch, kde je potrebné najprv uplatniť právo v prekluzívnej lehote, sú tieto prípady presne stanovené zákonom a v takomto prípade na uplatnenie práva u povinného subjektu nadväzuje začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Ustanovenie sa teda rozhodne nevzťahuje na uplatnenie práva na náhradu škody, resp. ušlého zisku voči poisťovateľovi z titulu povinného zmluvného poistenia. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že podľa judikatúry sa poškodený v zmysle dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozhodnutie NS ČR z 29.11.2006, sp. zn. ). Poškodený žalobca už od uvedenej dopravnej nehody a následnej hospitalizácie vedel o tom, že utrpel ťažké zranenia, v dôsledku ktorých bude dlhodobo práceneschopný a nebude môcť vykonávať doterajšiu prácu. Dňa 20.11.2014 si žalobca uplatnil nárok na náhradu za bolesť na základe lekárskeho posudku U.. P. U. zo dňa 10.11.2014. Najneskôr v čase podania uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 10.11.2014, teda už poškodený mal vedomosť o škode aj o tom, kto za ňu zodpovedá, teda aj premlčacia doba ohľadom práva na náhradu ušlého zisku mu začala plynúť najneskôr tohto dňa. Žalobca v tomto čase už mohol vyčísliť ušlý zisk, keďže poznal výšku svojej mesačnej mzdy a mohol sa tohto svojho nároku domáhať. Subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa ust. teda žalobcovi v tomto prípade uplynula 10.11.2016. Je teda nepochybné, že už v čase predloženia dokladov potrebných k likvidácii uvedenej poistnej udalosti, t.j. 23.1.2017, ako aj v čase podania žaloby, bol uvedený nárok žalobcu premlčaný. Z uvedených dôvodov preto žalovaný vzniesol námietku premlčania voči celému nároku, uplatnenému uvedenou žalobou.

3. Z prednesu žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu v rámci pojednávania konaného dňa 29.05.2019 vyplynulo, že žalobcovi bola vyplácaná v Nemecku dávka za práceneschopnosť za obdobie od nehody do konca roku 2014 mesačne vo výške cca 1.300 - 1.500 EUR. Invalidný dôchodok mu bol priznaný v septembri roku 2015 spätne od 25.03.2015, pričom v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 196,40 EUR. Právny zástupca taktiež poukázal na to, že pokiaľ žalovaný plnil určité nároky na základe oznámenia zo dňa 05.10.2017, takéto konanie je potrebné považovať za uznanie dlhu a zároveň uviedol, že žalobca predložil všetky doklady potrebné k likvidácii už v januári roku 2017, avšak žalovaný rozhodol o poistnej udalosti až na základe listu zo dňa 05.10.2017.

4. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa , pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

5. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20131001.html> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

6. Zo žaloby, resp. z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že nárok z titulu ušlého zisku si uplatňuje za 12 mesiacov od dopravnej nehody, teda za obdobie od septembra roku 2014 do augusta roku 2015. Zo žaloby, ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že tomuto bol priznaný invalidný dôchodok v septembri roku 2015. Súd má za to, že minimálne od priznania invalidného dôchodku mal žalobca vedomosť o tom, aká škoda mu vznikla, teda minimálne v septembri roku 2015 sa dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel už v čase vzniku samotnej nehody, teda v auguste roku 2014. Žaloba v tejto veci bola súdu doručená dňa 08.04.2018, a teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr v mesiaci september roku 2017. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že v danom prípade vznikal žalobcovi ušlý zisk (resp. podľa obsahu sa má jednať skôr o stratu na zárobku, čo ale nemení nič na aplikácii ), už každým mesiacom, kedy žalobcovi nebola vyplatená mzda, aj keď ako sám uviedol, do konca roku 2014 mu bola vyplácaná suma cca 1.300 - 1.500 EUR a ušlý zisk mal predstavovať mesačne sumu 1.270,62 EUR, preto mu, podľa názoru súdu, uchádzal príjem, teda vznikal ušlý zisk až od januára roku 2015, ale aj v tomto prípade, pokiaľ by súd bral do úvahy, že žalobca si uplatňuje nárok za 12 mesiacov od januára r. 2015, tak potencionálna výplata za posledný mesiac tohto obdobia, teda za december roku 2015 bola splatná v januári roku 2016 a žaloba bola súdu doručená až 08.04.2018, teda taktiež po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Súd má teda jednoznačne za to, že nárok žalobcu je premlčaný, a preto žalobu zamietol.

7. Pokiaľ žalobca argumentoval aplikáciu ustanovenia , tak v tomto ohľade sa súd v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného, teda že na daný prípad, na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody, sa nevzťahuje citované zákonné ustanovenie, keďže sa nejedná o nárok, ktorý musel žalobca uplatniť najprv u fyzickej alebo právnickej osoby, pričom toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje práve na prípady, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení žalovaný. Súd zároveň poukazuje na to, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.10.2017, ktorým čiastočne likvidoval nároky žalobcu a uviedol, že ostatné nároky považuje za premlčané, nemožno považovať za uznanie dlhu, ako to uviedol právny zástupca žalobcu, keďže nespĺňa zákonné náležitosti pre takýto právny úkon. V súvislosti s uplatnením nákladov spojených s kúpeľnou liečbou súd poukazuje na to, že samotný žalobca sa vyjadril, že túto absolvoval v januári roku 2016, a preto k premlčaniu ohľadom týchto nákladov mohlo dôjsť až po januári roku 2018, pričom boli plnené v októbri r. 2017.

8. V súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu týkajúcou sa skutočnosti, že žalobca vyzval listom zo dňa 19.04.2016 žalovaného na plnenie uplatnených nárokov, pričom žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 23.05.2017 na predloženie dokladov, ktoré boli predložené listom zo dňa 18.01.2017 a následne žalovaný listom zo dňa 05.10.2017 oznámil, že likviduje čiastočné nároky vo výške 74,25 EUR a ostatné nároky považuje za premlčané, súd poukazuje na to, že výzvy adresované žalovanému už zasielal právny zástupca žalobcu, ktorý sám v rámci žaloby poukazoval napr. na ustanovenie o lehotách na plnenie povinnosti poisťovne, pričom súd má za to, že pokiaľ žalovaný v uvedených lehotách neplnil, resp. mu neoznámil dôvody, pre ktoré doposiaľ neplnil, mal žalobca, resp. jeho právny zástupca reagovať na vzniknutú situáciu a podať žalobu tak, aby neuplynula premlčacia doba, nakoľko zdĺhavé šetrenie, resp. likvidácia poistnej udalosti nemôže automaticky zakladať uznanie dlhu, resp. prerušenie plynutia premlčacej lehoty a v tomto ohľade mal byť žalobca časovo aktívny tak, že mal podať žalobu, pričom prípadne absentujúce doklady by mohol doložiť aj po jej podaní, pokiaľ by súdu ozrejmil, že s ich predložením sú spojené určité ťažkosti.

9. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, keďže sociálnu situáciu žalobcu, ktorému bolo priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov a ktorého jediným príjmom je invalidný dôchodok vyhodnotil ako hodnú osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).