Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-500-2015.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/500/2015
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, pobočka Michalovce, Nám. slobody 17, 071 01 Michalovce, proti povinnému: V., o vymoženie 680,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu pod sp. zn. EX 2198/2015 z a s t a v u j e.
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie v sume 60,43 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 10.06.2015 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1445110113 zo dňa 24.07.2014, č. 1445165713 zo dňa 23.10.2014, č. 1545014513 zo dňa 14.01.2015, č. 1545092913 zo dňa 28.04.2015. Súd následne poverením zo dňa 23.06.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 2. V priebehu konania súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Povinný vlastní motorové vozidlá, ktoré sú nepredajné. Náklady spojené s odobratím a následným predajom by prevýšili samotný výťažok z predaja. Súdny exekútor uviedol, že šetrením dospel k záveru, že ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 119,20 eur. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie podaním zo dňa 28.03.2019. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11 ), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. 8. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. 9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012 , III. ÚS 185/2012 , ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere súd poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 28.03.2019 a obsah predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 2198/2015 z ktorého je zrejmé, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. 11. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 14. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška “), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
16. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 17. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 18. Súdny exekútor si uplatnil trovy v celkovej sume 119,20 eur. Uplatnené trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/ , ods. 3 vyhlášky vo výške 92,96 eur a náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 7,65 eur a 20 % DPH z odmeny. 19. Súd pri rozhodovaní o odmene a náhrade exekútora musí posudzovať, či ide o úkony exekučnej činnosti počas vykonávania exekúcie účelne vykonané. V tomto kontexte sa zaoberal účelnosťou a hospodárnosťou vykonaných úkonov exekučnej činnosti súdnym exekútorom a zo špecifikácie trov exekúcie predložených súdnym exekútorom bolo zistené, že súdny exekútor si uplatnil odmenu za 28 úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 9x, zisťovanie majetku povinného 15x, ktoré boli vykonávané elektronicky, formou lustrácie v súčinnosti s bankami, Sociálnou poisťovňou, Dopravným inšpektorátom PZ SR, prostredníctvom verejného katastrálneho portálu a ZVJS. Súd nepovažuje za účelne a najmä hospodárne vykonané úkony súdny exekútorom a to mnohonásobné zisťovanie účtov v bankách v krátkych časových úsekoch. Zároveň bolo zistené, že viaceré šetrenia majetkových pomerov povinného boli vykonávané z verejne prístupných internetových zdrojov, teda nie sú oficiálnym zisťovaním pomerov, neboli vykonávané osobným zisťovaním a šetrením súdnym exekútorom. Súd, preto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za viacnásobne zisťovanie majetku povinného (kataster, dopravný inšpektorát, ZVJS atď.), ale iba 1 úkon. Z obsahu spisu je zrejmé, že tieto úkony súdny exekútor vykonal iba elektronickým vyhľadávaním na internete. Zo strany exekútora ide o obsahovo zhodné úkony, ktoré sa odlišujú len v osobe adresáta. Mnohonásobné účtovanie za vypracovanie týchto dokumentov je neúčelné a nehospodárne, nakoľko sa jedná o jeden dokument, kde sa mení iba adresát. V zmysle § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré súbežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatný úkon odmeňovaný paušálnou sumou. Navyše súd poukazuje, že takto získané výpisy majú len informatívny charakter a nie sú použiteľné pre právne úkony. Súd má za to, že ide zo strany exekútora o obsahovo zhodné úkony, ktoré sa odlišujú len v osobe adresáta, ktorému sú určené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 14 úkonov exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 9x (Sociálna poisťovňa dňa 03.07.2015, 27.11.2017, 01.02.2018, 09.04.2018, 15.06.2018, 21.08.2018, 26.10.2018, 14.01.2019, 21.03.2019) a zisťovanie majetku povinného 1x. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 46,48 eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. . 20. S poukazom na ust. § 196 druhá veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena podľa § 22 Vyhlášky o 20% DPH. Súd, preto priznal súdnemu exekútorovi aj 20% DPH z priznanej odmeny vo výške 9,30 eur. 21. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 4,65 eur (3x 1,55 €) titulom preukázaných nákladov na poštovné.
22. Súd posudzoval aj nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov - spotrebný materiál vo výške 3,00 Eur. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I.ÚS 157/08 -16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí, preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
23. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti, pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 60,43 eur. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 60,43 eur v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.