Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/220/2015

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/220/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: H. N., nar. X.X.XXXX, bytom S. V. XXX/XX, XXX XX N. Q. (podnikajúci od 1.4.2003 do 25.7.2017 pod obchodným menom Dušan Laurinec - OPTIMA, s miestom podnikania Komenského 486/3, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 40 452 611), proti žalovanej: Ľubica Oravcová, s miestom podnikania 032 44 Liptovská Kokava 213, IČO: 47 197 218, zastúpenej zástupcom JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, v spore o zaplatenie 3.062,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/220/2015-525 zo dňa 29.5.2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/220/2015-525 zo dňa 29.5.2019 v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšnej časti istiny 2.946,69 Eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III., podľa ktorého žalovaná má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, o výške trov konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením súdneho úradníka, p o t v r d z u j e . Odvolanie žalobcu v podaní zo dňa 14.08.2019 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/220/2015-525 zo dňa 29.5.2019 o d m i e t a . Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: Dušan Laurinec, nar. X. X. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu S. V.E. XXX/XX, N. Q., okres N. Y., podnikajúci od 1. 4. 2003 do 25. 7. 2017 pod obchodným menom Dušan Laurinec - OPTIMA, s miestom podnikania 033 01 Liptovský Hrádok, Komenského 486/3, IČO: 40 452 611 proti žalovanej: Ľubica Oravcová, s miestom podnikania 032 44 Liptovská Kokava 213, IČO: 47 197 218, zastúpená JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 47 258 748, v spore o zaplatenie 3.062,55 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 115,86 EUR z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti istiny 2.946,69 EUR s príslušenstvom súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, o výške trov konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súde 27. 10. 2014 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť 3.062,55 EUR ako rozdiel finančného zápočtu v podiele vzťahujúcemu sa k podnikaniu v rámci združenia, ktorý bol zmluvne stanovený ako rovnaký podiel (článok III. podiely zmluvy o združení) za obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 podľa až , uzatvoreného dodatku č. 1 a , ktorým sa menil a dopĺňal Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 14. 6. 2013 zmluvu o združení podľa - a dodatok č. 1 dňa 1. 1. 2014 na základe , ktorým sa menil a dopĺňal s účinnosťou od 1. 1. 2014. Z hľadiska uplatňovania DPH sa spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení posudzuje rovnako ako individuálne podnikanie jednotlivých osôb. O čom vydalo Finančné riaditeľstvo SR v decembri 2013 oznámenie (o zmenách pri uplatňovaní DPH zdaniteľnými osobami, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu).V súlade s tým uzavreli žalobca a žalovaná dodatok č. 1 k zmluve, lebo ich činnosť sa nedá samostatne fakturovať. Dohodli sa, že uskutočnené zdaniteľné plnenia (vstup) si vzájomne rozúčtujú (, zákona o DPH) v rozsahu a podiele vzťahujúcom sa k ich podnikaniu v rámci združenia a vyhotovia si vzájomné faktúry. Po vzájomnom vystavení faktúr za tovar a služby v rovnakom pomere a následnom zahrnutí vystavených faktúr do daňového priznania (DPH) v príslušnom zdaniteľnom období vykonajú finančné vysporiadanie vzájomným finančným zápočtom v zmysle zákona o DPH. Bol stanovený rovnaký pomer v podiele vzťahujúcom sa k podnikaniu v rámci združenia pri delení nákladov a príjmov. Žalovaná vystavila faktúry: 140005 + 140011 01/2014 4.831,06 EUR 20140001 02/2014 5.514,49 EUR

1400002 + 140004 03/2014 5.119,87 EUR 140006 + 140007 04/2017 7.710,32 EUR 140008 + 140009 05/2014 6.364,58 EUR 140010+140012 06/2014 6.067,54 EUR spolu 35.607,86 EUR Žalobca vystavil faktúry: 0240614 01/2014 6.057,12 EUR 0110314 02/2014 5.985,22 EUR 0150414 03/2014 5.598,80 EUR 0180514 04/2017 8.434,40 EUR 0230614 05/2014 6.945,73 EUR 0270614 06/2014 5.649,14 EUR spolu 38.670,41 EUR Rozdiel medzi vystaveným faktúrami je 3.062,55 EUR. Žalobca a žalovaná faktúry uznali a vykazovali ich vo svojich daňových priznaniach (zákon o DPH) a v kontrolných výkazoch s finančnou správou. Žalobca vyzval žalovanú ústne aj písomne na finančné vysporiadanie faktúr formou zápočtu v zmysle zmluvy o združení.

2. Proti platobnému rozkazu zo dňa 23. 6. 2015 podala žalovaná odpor (číslo listu spisu 106). Poukázala na to, že obaja boli členmi združenia a mali rovnaké práva deliť sa na príjmoch a výdavkoch 50:50. Nákupy tovaru a výdavky na réžiu sa uskutočňovali zo spoločne dosiahnutých príjmov. Tržby sa nedelili a používali sa na hradenie faktúr, nájom nebytových priestorov a režijné výdavky. Účet združenia bol zriadený na meno dcéry žalobcu T. N. a žalovaná k nemu nemala prístup. Zmenou zákona o DPH sa len upravili povinnosti členov združenia a žalobca bol osobou poverenou na vedenie účtovníctva. Žalobca podal daňové priznanie za 01/2014 „po starom“ za seba so vzniknutým nadmerným odpočtom DPH a za žalovanú podal nulové daňové priznanie DPH. Potom od nej žiadal čestné prehlásenie, že v januári 2014 nepodnikala, ktorým disponuje žalobca. Žalobca nesplnil svoju povinnosť odovzdať účtovný denník, knihy došlých faktúr, pokladne a pomocnú evidenciu žalovanej. Za rok 2013 a za obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 nemá ani kópie všetkých účtovných dokladov, daňové priznania k DPH a výkazy o príjmoch, výdavkoch, majetku na záväzkoch. Žalobca neuviedol faktúry za spotrebu elektrickej energie, vodného a stočného od 13. 6. 2013 do 30. 6. 2014, ktoré žalovaná uhradila z vlastných zdrojov : VF 140003 spotreba elektrickej energie, vodné a stočné do 31.12. 2013 v celkovej výške 567,80 EUR, VF 140013 refakturácia 50 % spotreba elektrickej energie, vodné a stočné do od 01/2014 do 30. 6. 2014 v celkovej výške 554,93 EUR. Zaplatenie žalovanej sumy je v rozpore s bodom 1. časti IV. zmluvy. Spoločné záväzky a dodávateľské faktúry boli zaplatené zo spoločných príjmov za predaj mäsa a mäsových výrobkov. Dôkazy musí predložiť žalobca, ktorý má celé účtovníctvo. Rekonštrukciu prenajatých priestorv a elektrického mlynca na mäso vynaložila žalovaná a doklady odovzdala do účtovníctva združenia. Na výzvy žalobcu reagovala.

3. Na návrh žalobcu súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní 3. 9. 2018 (rozšírenie o úroky z omeškania) tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.062,55 EUR s úrokom z omeškania 10,15 % ročne od 1. 8. 2014 do 3. 9. 2018.

4. Žalovaná vzniesla prvú kompenzačnú námietku 18. 4. 2018 na sumu 1.599,54 EUR s poukázaním na článok IV. ods. 1 Zmluvy o združení titulom neuhradenia polovice nákladov vyúčtovanými tretími osobami voči žalovanej, ktoré žalovaná refakturovala žalobcovi: č. 140002 vo výške 567,80 EUR (z celkovej sumy 1.135,61 EUR za spotrebu el. energie, vodného a stočného za rok 2013) č. 140009 vo výške 178,60 EUR (z celkovej sumy spoločne dosiahnutých príjmov 357,20 EUR), č. 1400011 vo výške 150,06 EUR (z celkovej sumy spoločne dosiahnutých príjmov 300,12 EUR), č. 140012 vo výške 163,95 EUR (z celkovej sumy spoločne dosiahnutých príjmov 327,90 EUR), č. 140013 vo výške 277,46 EUR (z celkovej sumy 554,93 EUR za spotrebu el. energie, vodného a stočného do 30. 6. 2014). Žalovaná 15. 10. 2018 vzniesla druhú kompenzačnú námietku na sumu 590,24 EUR vo vzťahu: 1./ k vyplateným vratkám DPH na účet dcéry žalobcu T. N. (číslo listu spisu 457-461): za máj 2014 vo výške 241,20 EUR (na žalovanú pripadá 96,83 EUR), za jún 2014 vo výške 128,60 EUR (na žalovanú pripadá 116,77 EUR), za január 2014 vo výške 204,34 EUR (na žalovanú pripadá 204,34 EUR) - (potvrdenia Finančnej správy k daňovým priznaniam žalovanej s daňovými priznaniami žalovanej za máj 2014, za

jún 2014, za január 2014- dodatočné čl. 466-474); 2. k úhrade faktúry č. 0260614 za dodávku mäsa na účet dňa 25. 8. 2014 vo výške 90,46 EUR (na žalovanú pripadá 45,23 EUR); 3. vyplateným tržbám z registračnej pokladne na účet dňa 1. 7. 2014 za 06/2014 vo výške 38 EUR, 77 EUR, 139,14 EUR (na žalovanú pripadá 127,07 EUR) t. j. titulom žalobcom neuhradených nadmerných odpočtov DPH a podielu úhradách faktúr odberateľmi do zániku združenia.

5. Počas konania písomným podaním zo dňa 28. 2. 2019 (číslo listu spisu 509-511) v spojení s vyjadrením žalobcu na pojednávaní 29. 5. 2019 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 115,86 EUR späť (vyčíslil výšku úrokov z omeškania v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby číslo listu spisu 512-513). Späťvzatie odôvodnil spochybnením účtovných položiek žalovanou v peňažnom denníku účtovníctva združenia „ostatné neodpočítateľné položky“ : (135-vpz108-blokové pokuty, 180-vpz152-pokuty, 318-vpz296-stomatológ, 469-vpz393-RTVS poplatok, 72-vpz069-poistka ALLIANZ, 73-vpz070-poistka ALLIANZ, „ostatné odpočítateľné položky“:*214-vpz186-lieky-8,94 EUR, *210- vpz182-Quatro-48,01 EUR, *218-vpz190-Propharmacia-9,72 EUR,*470-vpz-394-Quatro-48,01 EUR, 657-vpz540- SSE kancelária, *689-vpz572- Propharmacia-1,18 EUR, 114-prima 01 daň z motorového vozidla, poistka motorového vozidla. Žalobcom uznané spochybnené náklady vyčíslil na 115,86 EUR. Voči čiastočnému späťvzatiu žalovaná nenamietala a súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I. rozsudku). Po čiastočnom súäťvzatí žaloby zostalo predmetom sporu zaplatenie istiny 2.946,69 EUR s príslušenstvom.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, svedkyne H. R. (ktorá robila účtovníctvo pre žalovanú - konateľka obchodnej spoločnosti SUS, s.r.o.), listinami v spise zmluvou o združení a dodatkom č. 1 číslo listu spisu, ďalej iba čl. 5-11, oznámením Finančného riaditeľstva čl. 12-14, faktúrami vystavenými žalobcom - prijaté zdaniteľné plnenia čl. 16-21, faktúrami vystavenými žalovanou

- refakturácia čl. 22-33, výzvami žalobcu na plnenie čl. 34-41, zmluva o nájme nebytových priestorov čl. 110-112, oznámenie o uzavretí zmluvy o združení čl. 116, poverenie žalobcu žalovanou na vedenie účtovníctva čl. 117, metodický pokyn k uplatňovaniu DPH pre združenia čl. 118-120, oznámenie o zmenách pri uplatňovaní DPH zdaniteľnými osobami podnikajúcimi na základe zmluvy o DPH čl. 121-124, článok o účtovaní združenia v roku 2014 čl. 125-126, článok o podnikaní združenia čl. 127-136, oznámenie žalovanej o vystúpení zo združenia čl. 137-140, výzva na vypratanie nebytových priestorov žalobcom od žalovanej čl. 141, stanovisko žalovanej k výzve žalobcu z 20. 6. 2014 čl. 142-145, list žalovanej žalobcovi z 20. 6. 2014 čl. 146-148, oznámenie žalovanej žalobcovi z 18. 6. 2014, súpis zariadenia čl. 150, list žalovanej žalobcovi z 5. 9. 2014 čl. 151, výtlačok zoznamu vydaných faktúr žalovanou 1. 1. 2014 - 31. 12. 2014 čl. 152-153, faktúry vystavené žalovanou žalobcovi (140001-13) čl. 154-166, zoznam prijatých faktúr s úhradami (uhradené a neuhradené žalovanej žalobcom) čl. 167, faktúry vystavené dodávateľmi žalovanej čl. 168-175, výpisy zo živnostenského registra strán sporu zverejnené na internete čl. 186-187, 321-322, vyjadrenie žalobcu k odporu čl. 190, lustrácia v Obchodnom vestníku čl. 195, 318, 476, 489 obsahom prílohovej obálky spisu čl. 204 (súbor výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalobcom za tovar, ktoré nie sú označené číslom VPD, iba označené adresátom platby „p.W.“, dátumom a výškou vyplatenej sumy za obdobie roku 2014; VPD vystavený žalobcom 30. 6. 2014 o úhrade žalovanej z účtu 320 EUR bez uvedenia čísla VPD), súbor účtovných dokladov predložených žalovanou za rok 2014 čl. 207-239, výtlačok pokladničnej knihy 21. 6. 2014 - 28.6.2014 (s ukončením) čl. 242, súbor účtovných dokladov predložených žalobcom čl. 251-291, výtlačok z detailu účtu o vyplatení 657,29 EUR k 28. 6. 2014, vyjadrenie žalobcu čl. 323-325 s prílohami čl. 326-397 (mesačné výpočty DPH žalobcu z peňažného denníka, faktúr od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014, mesačné výpočty DPH žalovanej z faktúr, faktúry vystavené žalovanou), kompenzačná námietka žalovanej z 18. 4. 2018 čl. 418 s prílohami účtovnými dokladmi (faktúrami) čl. 419-425), vyjadrenie obchodnej spoločnosti SUS, s.r.o. (s predmetom podnikania: vedenie účtovníctva) k spracovaniu daňových dokladov „združenia fyzických osôb za obdobie od 01-06/2014 čl. čl. 442-445), inventúra hotovosti po zániku združenia“ čl. 447-448, potvrdenie stavu na meračoch el. energie, vodného a stočného čl. 449, súhrn výdavkových pokladničných dokladov - úhrada nájomného 7. 3. 2014 -100 EUR, 15. 2. 2014 - 100 EUR, 15. 2. 2014 - 200 EUR bez uvedenia čísla VPD čl. 450, výpisy z účtu na ktorý boli žalobcovi vyplácané vratky DPH (nadmerný odpočet DPH) od 4. 4. 2014 do 17. 9. 2014 (16. 4. - 395,70 EUR, 20. 5. - 188,20 EUR, 23. 6. 2014 - 187,20 EUR, 22. 7. - 241,20 EUR, 14. 8. - 128,60 EUR), vyjadrenie žalovanej z 15. 10. 2018 čl. 464, potvrdenie spoločnosti PEMA plus spol. s r. o. o spôsobe účtovania el. energie, vodného a stočného žalovanej čl. 465, potvrdenia Finančnej správy k daňovým priznaniam žalovanej s daňovými priznaniami žalovanej za máj 2014, za jún 2014, za január 2014 - dodatočné čl. 466-474, vyjadrenie žalovaného z 28. 2. 2019 čl. 491- 503, tlačová správa

Finančného riaditeľstva čl. 504, list žalovanej žalobcovi z 22. 6. 2014 čl. 507, potvrdenie spoločnosti PEMA plus spol. s r. o. čl. 50; účtovnými dokladmi združenia predloženým žalobcom za roky 2013 a 2014, ktoré sú prílohou spisu.

7. Žalobca vypovedal najmä, že zmluva o združení zanikla jednostranným vypovedaním zmluvy žalovanou. Účelom zmluvy bolo spoločné podnikanie, sčasti maloobchod a sčasti veľkoobchod. Miestom výkonu činnosti združenia bola predajňa. On poskytol nepeňažný vklad (zariadenie prevádzky) a žalovaná priestory prevádzky (uzatvárala vo svojom mene nájomnú zmluvu). On bol poverený vedením záznamov pre daňové účely. Žalovaná sa starala o príjem a on o výdaje. Príjmy pre združenie predstavoval predaj tovaru cez pokladňu alebo na faktúry. Výdaje predstavovali nákup tovaru, nákup rôzneho materiálu, náklady na réžiu a na osobné odmeny. Tovar objednávali obidvaja podľa potreby na jeho meno. Faktúry za nájom neboli vystavované. Niekedy zaplatil nájomné on (v hotovosti alebo priamo prenajímateľke). Platil v hotovosti bez dokladov. Pri platbe v hotovosti bol vystavovaný príjmový a výdavkový pokladničný doklad. Zaúčtoval to ako zálohovú platbu do účtovníctva s tým, že po vystavení faktúry sa to zúčtuje. Toto bolo zahrnuté do účtovníctva ako výdavok. Do legislatívnej zmeny 1. 1. 2014 sa o účtovníctvo staral on ako poverená osoba a bol vedený ako platca DPH vo svojom mene a v mene združenia. DPH priznával iba on, čo bolo legislatívne možné do 1. 1. 2014. Žalovaná podávala tzv. nulové daňové priznanie k DPH. On bol mesačný platca DPH a mesačne priznával DPH. Daňový úrad mal vedomosť, lebo bol povinný ohlásiť vytvorené združenie a nahlásiť počet osôb, ktoré sú členmi združenia. Daňové priznanie k DPH priznával vo svojom mene ako živnostník do 1. 1. 2014. Delenie nákladov a príjmov prebiehalo podľa zmluvy v pomere 1 : 1. Boli v strate. Zisk nebol žiadny a nemali z čoho deliť. Strata sa prisudzovala v účtovníctve na neho ako živnostníka, lebo on podával daňové priznanie k DPH a k dani z príjmov fyzických osôb. Žalovaná podávala daň z príjmov fyzických osôb na konci roka. Za obdobie do 1. 1. 2014 neboli v zisku. Na účet združenia XXXXXXXXXX/XXXX išli príjmy z faktúr a za platby bezhotovostnou formou cez platobné karty. Dispozičné právo mal len on a jeho dcéra, nebola členom združenia, ani zamestnancom. Predmetom konania sú iba pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli po 1. 1. 2014. Od 1. 1. 2014 on ako poverená osoba viesť účtovníctvo za členov združenia bol povinný viesť účtovníctvo iba za seba. Daňové priznanie a vedenie účtovníctva si od 1. 1. 2014 robila žalovaná sama. Po 1. 1. 2014 on alebo žalovaná objednávala tovar na jeho meno - fyzickú osobu živnostníka. Všetky faktúry chodili na neho. Po 1. 1. 2014 nájom platila žalovaná. Ona mu mala vystavovať faktúry, ale nevystavovala. On platil polovicu nájmu prenajímateľke. Príjmový pokladničný doklad bol prenajímateľkou vystavený na neho ako fyzickú osobu. On túto čiastku viedol vo svojom účtovníctve. Od 1. 1. 2014 mu žalovaná vystavovala faktúry za tržby v pomere 50 %. Všetky doklady boli u neho. Faktúry boli vystavované tak, že žalovaná bola uvedená na strane dodávateľa. On bol v postavení platiteľa. Dohodli sa na časovom období odovzdávania peňazí zápočtami, ktoré uviesť nevedel. Počas trvania združenia nikdy nedošlo k fyzickému vyrovnaniu. Aj výdavky sa podľa zmluvy mali deliť vždy v jednej polovicu. On bol povinný vystaviť pre žalovanú faktúru, kde bol on uvedený ako príjemca a robil tak. Dohodli sa na vzájomných zápočtoch na základe vystavených faktúr. Žalovaná suma 3.062,55 EUR je rozdiel medzi vystavenými faktúrami žalovanej a ním. On každý mesiac dával k dispozícii žalovanej všetky doklady, aby ich mohla skontrolovať. Väčšinou všetko podpísala. Reálne neprebehla žiadna fyzická úhrada a išlo iba o zápočty faktúr. Keď potrebovali peniaze na nákup a objednali viac ako predali bolo potrebné požičať si na nákup. V období, ktoré sa týka predmetu sporu, on požičiaval peniaze na nákup, keďže všetky doklady boli na neho a mal povinnosť zabezpečiť financie. Je možné zistiť z účtovníctva za koľko bol robený nákup a za koľko v danom období predali tovar. Z požičaných prostriedkov zaplatil a musel odviesť DPH z vystavených faktúr a daň z príjmu. To sa týka aj neuhradených faktúr, ktoré vystavoval žalovanej. Nadmerné odpočty DPH z faktúr vystavených žalobcom voči žalovanej boli a aj v rámci ostatného obchodného styku. V prípade ak bola účtovne zdokladovaná strata, tak nadmerný odpočet DPH mal po 1. 1. 2014 on aj žalovaná. Nebola spochybnená výška ním vystavených faktúr. Sporným je vyrovnanie hospodárskeho výsledku združenia po jeho zániku. Hospodárskym výsledkom združenia bola strata. Všetky faktúry vystavené dodávateľmi za dobu činnosti združenia boli dodávateľom uhradené. Na neho boli vystavované všetky došlé faktúry od dodávateľov. On bol zaťažený rozdielom medzi nákupom a predajom. Podľa ich dohody z došlých faktúr mohli uplatniť nadmerný odpočet DPH voči štátu každý vo výške 50 % DPH. V zmysle zákona a zmluvy sa mali účtovne vyrovnať ako bývalí členovia združenia. Od žalovanej požaduje rozdiel medzi vydanými (fakturované odberateľom) a prijatými faktúrami (fakturované dodávateľmi). Strata je rozdiel medzi vydanými a prijatými faktúrami 50 na 50 obidvoch členov združenia. Strata vznikla tak, že sa nakúpilo viac ako sa predalo aj s režijnými nákladmi (nástroje, pracovné pomôcky, odevy, lieky, nájom, elektrická energia, voda a pod.). Všetky doklady spolu prechádzali a kontrolovali a dôkazom.

Dohodli sa, že nebude ku jednotlivým faktúram vystavovať duplicitne doklady, lebo bol nepomer toho čo by som vystavoval on a žalovaná. Žalovaná napadla účtovníctvo. Nákup pohonných hmôt - PHM ju žiadnym spôsobom nezaťažoval, lebo na každej faktúre je odpočet PHM. Výška nákladov na lieky je vecou osobného názoru, bolo ich povinnosťou mať lekárničku. Motorové vozidlo v zmysle dohody využíval on. Vypracoval internú smernicu a auto som vložil do združenia ako majetok. V písomnej zmluve o združení to nemajú. Žalovaná internú smernicu odmietla. Čo sa týkalo pána W., pohonných hmôt a iné veci, neboli predmetom jeho účtovania voči žalovanej. O strate žalovaná vedela, lebo si uplatňovala nadmerný odpočet DPH (pri nadmernom nákupe alebo strate). Predmetom konania je vyrovnanie straty. Výška ním vystavených faktúr nebola sporná. On v žalobe neuvádzal, že ide iba o vyrovnanie DPH, ale ide o vyrovnanie hospodárskeho výsledku 50 na 50. Za každou faktúrou je výtlačok z účtovníctva - prijatie plnenia z tuzemska, čo sú nákladové položky za príslušný mesiac a to za tovar, režijné náklady a ďalšie nevyhnutné náklady. Ich suma, okrem tých položiek, ktoré sú vyškrtnuté, sú potom uvedené na každej faktúre vo výške 50 %. Takto postupoval pri všetkých faktúrach. Vo výtlačku prijatých plnení z tuzemska je vždy uvedená aj položka faktúry došlé a na konci príloh ku každej faktúre je zoznam týchto faktúr a konkrétna suma za daný mesiac. Odpočet DPH musel byť za piaty mesiac 2014 a aj za prvý až piaty mesiac 2014, lebo výsledkom hospodárenia združenia bola strata. Preto bol uplatnený nadmerný odpočet DPH. V šiestom mesiaci 2014 už nebola daňová strata, preto sa neuplatňoval nadmerný odpočet DPH, ale sa odviedla daňová povinnosť. Toto platí len v prípade, keď daňový subjekt podnikal v rámci združenia. Neplatí to v prípade, ak podnikal okrem združenia aj samostatne. V zmluve o združení si nezakázali podnikať mimo združenia. Faktúry za vodné, stočné a elektrickú energiu v účtovníctve nie sú. Prvýkrát ich videl po podaní odporu. Tieto faktúry a ich úhrady nie sú zahrnuté v predmete tohto súdneho sporu. Kompletné vyrovnanie zo združenia ešte nenastalo. To bude predmetom iného jednania. On žaluje zaplatenie ním vystavených faktúr ako samostatného podnikateľského subjektu voči druhému samostatnému podnikateľskému subjektu. Do združenia vstúpili dva samostatné subjekty a každý z týchto subjektov zodpovedá za činnosť združenia samostatne. Faktúry voči žalovanej vystavil ako samostatný živnostník druhému živnostníkovi, ktorému vzniká povinnosť ich zaplatiť. V opačnom prípade by išlo o fiktívne faktúry, čo je nezákonné. Išlo o priebežné faktúry z hospodárenia v každom mesiaci. V článku III. zmluvy o združení „podiely“ sa dohodlo, že majetok, ktorý bude výsledkom spoločnej činnosti, t. j. súhrn aktív oboch strán v prospech združenia ako aj spoločne vykonávanej činnosti prechádza do spoluvlastníctva oboch zmluvných strán v rovnakom podiele vrátane základného peňažného vkladu (okrem základného vkladu nepeňažného) vloženého na začiatku združenia do združenia. To isté platí pre podiel na zisku alebo strate. Každý z účastníkov si hradí sám daň z príjmu, pri delení nákladov sa uplatní rovnaké kritérium ako pri delení príjmov. Kompenzačnú námietku č. 2 nie je možné akceptovať, lebo stav bankového účtu bol k 30. 6. 2014 vzájomne vysporiadaný. Chýbajú vzájomné kompenzácie a vzájomné vysporiadanie za príslušné obdobie, ako aj záverečné vysporiadanie z bankového účtu pre pani Oravcovú vo výške 320 eur z 30. 6. 2014. Napríklad bloková pokuta je pod položkou 135 v peňažnom denníku, ale v neoddeliteľnej prílohe v príslušnej faktúre (vystavenej žalovanej) sa nenachádza. Toto isté sa týka aj poplatku za stomatológa a ďalšie doklady, ktoré nemajú daňový charakter, teda neovplyvňujú základ dane. Ako daňovník - podnikateľ môže uplatniť výdavky na spotrebu elektriny, vody, kúrenie, poplatky za odvoz odpadu a iné, ak ide o nehnuteľnosť s trvalým pobytom živnostníka (doklady na výdavky na nehnuteľnosť byt č. 488/13 jeho mamy). Zdokladoval neoprávnenosť fakturácie za služby spojené s nájmom. Takéto zaúčtovanie by bolo protiprávne. Žalovaná neuviedla zálohy, ktoré on zaplatil za tieto služby a neoprávnene uplatnila tieto zálohy aj pre rok 2013, kedy na to ešte nemala nárok. Nezohľadnila spotrebované zálohy za vyššie uvedené služby. Za rok 2013 sa vysporiadali a spor sa týka iba roku 2014. Keďže v kompenzačnej námietke bola uvedená úhrada za faktúru za rok 2013, nie je možné v kompenzačnej námietke ju započítať za obdobie roku 2014. Žalovaná nenapadla výšku faktúr pri ich vystavovaní, pri ich preberaní, pri uplatňovaní nadmerného odpočtu DPH. Predmetom týchto faktúr nie je úhrada elektrickej energie. On uplatňoval nadmerný odpočet DPH ako samostatný podnikateľ a mal aj iné činnosti ako tie, ktoré súvisia s predmetom podnikania združenia (napríklad poradenstvo), čo je možné oddeliť od odpočtu DPH vzniknutého činnosťou združenia. Žalovanou spochybnené pohonné hmoty, poistky za auto, zákonné poistenie auta a platby za lieky, okrem liekov predmetom fakturácie nie sú. Doklady od pána W. boli podpisované žalovanou a neboli ani predmetom fakturácie medzi ním a žalovanou. Žalovaná mu na konci mesiaca alebo na začiatku mesiaca predložila doklady, ktoré on posudzoval podľa svojho odborného posúdenia, či do účtovníctva patria alebo nie, podľa toho ich zaúčtoval alebo nezaúčtoval, lebo nie každý doklad sa dá zaúčtovať. Neboli uhradené z prostriedkov vložených do združenia. Nesúviseli s činnosťou združenia. Neboli zaevidované v pokladničnej knihe, preto nemohli byť zaevidované do účtovníctva združenia. On mal daňovú kontrolu 21. 5. 2013 a daňovou kontrolou

prešiel. Neboli spochybnené žiadne doklady v účtovníctve pre daňové účely. Žalovanej bolo predkladané účtovníctvo na kontrolu, schválenie a bolo ňou odkontrolované a schválené pre účely priznania daní. V účtovníctve sú všetky doklady, ale nie všetky doklady ovplyvňujú základ dane. Teda sú tam aj doklady, ktoré ovplyvňujú a ktoré neovplyvňujú základ dane (výdavky vynaložené na niekoho z členov združenia). V kompenzačnej námietky je uvádzaných päť faktúr napríklad č. č. 14009, 140011, 140012, ktorými chcú znížiť zápočtový rozdiel, ale tieto faktúry už boli zahrnuté vo vzájomnom započítaní, došlo by k duplicitnému započítaniu. Vo faktúrach č. 14002, 140013 sú vymyslené sumy za elektrickú energiu, ktoré súvisia s nájmom a zo zmluvy o nájme nie je jasné, či tieto náklady žalovaná hradila a uhradila. Náklady na elektrickú energiu boli hradené a uhradené spoločným vytvorením zálohy na úhradu elektrickej energie vo výške 637,50 EUR. On platil majiteľke nájomné. Údaje uvedené žalovanou sú vymyslené a môže to preukázať predložením preberacieho protokolu (spoločnosti PEMAS PLUS s. r. o) stavom na vodomere a elektromere. Faktúru č. 14002 žalovaná duplicitne vypočítala a je súčasťou vzájomného zápočtu. Vo faktúre č. 140013 spochybnil sumy 277,46 EUR a 554,93 EUR ku ktorej bola pripojená faktúra od firmy PEMAS PLUS s.r.o. s uvedením elektrickej energie za obdobie od 1. 7. 2014 do 30. 9. 2014 po zániku združenia. Vo faktúre 14002 je vodné, stočné a elektrická energia za obdobie od 1. 1. 2013, kedy združenie neexistovalo. Žalovaná nepreukázala, že tieto platby uhradila. Bolo spochybnené jeho vedenie účtovníctva. Položka pre zaúčtovanie blokových pokút. Bolo mu vytýkané, že ju zahrnul do vystavených faktúr, ale tak to nebolo. Je síce uvedená pod položkou 135 v peňažnom denníku (kde je zaevidovaná), ale v neoddeliteľnej prílohe príslušnej faktúry sa nenachádza. Toto isté sa týka aj poplatku za stomatológa a ďalšie doklady, ktoré nemajú daňový charakter a neovplyvňujú základ dane. Bolo mu vytýkané, že som použil doklady na výdavky na nehnuteľnosť byt č. 488/13 jeho mamy. Daňovník môže ako podnikateľ uplatniť výdavky na spotrebu elektriny, vody, kúrenie, poplatky za odvoz odpadu a iné ak ide o nehnuteľnosť s jeho trvalým pobytom. Čo sa týka kompenzačnej námietky č. 1 z 18. 4. zdokladoval neoprávnenosť fakturácie za služby spojené s nájmom. Takéto zaúčtovanie by bolo protiprávne. Žalovaná neuviedla zálohy, ktoré zaplatil za tieto služby a neoprávnene uplatnila tieto zálohy aj pre rok 2013, kedy na to ešte nemala nárok. Nezohľadnila spotrebované zálohy za vyššie uvedené služby. Za rok 2013 sa vysporiadali a spor sa týka iba roku 2014. Keďže v kompenzačnej námietke bola uvedená úhrada za faktúru za rok 2013, nie je možné v kompenzačnej námietke započítať na obdobie roku 2014. Zákony o dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty a o účtovníctve presne nestanovujú, ktoré položky si môže podnikateľ zaúčtovať do svojich nákladov. Je to ponechané na vôli živnostníka. Vo faktúrach na služby spojené s nájmom nie sú uvedené čísla vodomeru a elektromeru, ktorý bol pridelený predajni a tiež číslo. Nie je tam uvedený počiatočný stav ani konečný stav, nie sú tam údaje o skutočnej spotrebe energií podľa meračov. Trval na úhrade žalovaného rozdielu. Nesúhlasil s kompenzačnými námietkami, ako nesúvisiacimi s predmetom sporu. 8. Žalovaná vypovedala najmä, že ona vo svojom mene uzatvárala nájomnú zmluvu s vlastníčkou budovy pani T.. Mesiac po uzavretí zmluvy o združení som zistila, že účet pre združenie je účtom dcéry žalobcu. Ona od žalobcu žiadala dispozičné právo k účtu. Tovar objednávali spoločne na žalobcu ako objednávateľa. Faktúry a dodacie listy boli vystavované na žalobcu a hradili ich v hotovosti. Pokladničné doklady boli vystavované k úhradám faktúr vystavených dodávateľmi na žalobcu. Tovar sa predával v predajni cez pokladňu v hotovosti a na faktúry, ktoré vystavovali ich odberateľom na meno žalobcu. Nájomnú zmluvu uzavrela ona, ale úhrada nájomného šla cez príjmový pokladničný doklad prenajímateľky a výdavkový pokladničný doklad žalobcu. Nájomné 200 EUR mesačne do 1. 1. 2014 platili každý v jednej polovici. Po 1. 1. 2014 šlo nájomné zo spoločných peňazí združenia. Ona posielala svoju polovicu a žalobca svoju polovicu za nájomné priamo na účet prenajímateľky pani T.. Fakticky sa nedelili, lebo za celé obdobie spoločného podnikania nebol žiadny zisk. Po 1. 1. 2014 sa situácia zmenila a ona musela viesť svoju agendu. Nerozumela tomu, tak si na to najala ekonómku H. R., ktorá komunikovala so žalobcom. Faktúry, ktoré sú vystavené v jej mene, vystavovala jej účtovníčka. Nerozumie prečo chce žalobca od zaplatiť, keď všetko bolo vyplácané z peňazí združenia. Ku dňu zániku združenia boli všetky faktúry uhradené. Dohodli sa ako naložia s vkladmi po 1.000 EUR a rozdelili si tovar. Ona po skončení činnosti združenia zaplatila ešte faktúru 104 EUR (pánovi F. NIKON). Dorátala aj zvyšok elektriny. Nemá vedomosť o samostatnej činnosti žalobcu vykonávanej počas existencie združenia. Faktúry vystavované žalobcom boli vystavované aj v priebehu činnosti združenia a predstavovali vyúčtovanie 50 : 50 (nákladov a príjmov). Žalobca jej ani ekonómke neumožnil prístup k dokladom v účtovníctve, aby mohla účtovne ukončiť činnosť v združení. Žalobca vedomosť o faktúrach za elektrinu, vodné a stočné nemal, lebo nepreberal poštu. Ona mu fakturovala vodné, stočné a elektrickú energiu, keď jej bolo vyúčtované zo strany dodávateľov energií. Zálohové platby za energie boli hradené z nadmerných odpočtov DPH. Spoliehala sa na odhad žalobcu, ktorý mal viac skúseností, že to bude postačovať. Keby vedela, že cena energií presiahne tieto sumy, bola by som to

pri zániku združenia riešila inak. Pri zániku združenia a vyrovnaní pri zániku združenia od nej žalobca nežiadal žalovanú sumu. Nevie ako dospel žalobca k tomuto rozdielu. Čo sa týkalo pána W. tak to bola jej záležitosť z toho pohľadu, že ona viedla pokladničnú knihu a keď išli peniaze za tovar, tak ona vydávala výdavkové pokladničné doklady pánovi W.. Aj táto činnosť bola činnosťou združenia a mala byť zúčtovaná v rámci združenia. Účtovanie mal na starosti žalobca. Nevie, či bola zúčtovaná. Žalobca nechal doklady v účtovníctve, hoci tvrdí, že nešlo o činnosť združenia. Doklady predkladala žalobcovi. Účtovníčku mala až keď ona robila vyúčtovanie voči žalobcovi.

9. Zástupca žalovanej argumentoval, že do vystavených faktúr žalovanou voči žalobcovi sa mesačne fakturovalo 50 % zo spoločne dosiahnutých tržieb. K tejto faktúre sa prikladal doklad - mesačná uzávierka z elektronickej registračná pokladnica. Z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) sa vytlačila mesačná uzávierka a z tej sa 50 % účtovalo faktúrou žalobcovi. Zvyšných 50 % tvorila suma z vystavených faktúr pre odberateľov (Materská škola na Belanskej v Liptovskom Hrádku). Faktúry pre odberateľov vystavoval žalobca. Žalobca dodal podklad pre zvyšných 50 % refakturácie zo strany žalovanej voči nemu. Faktúra vystavená žalovanou voči žalobcovi obsahovala výtlačok mesačnej uzávierky z ERP, ktorú vykonávala žalovaná, čo bolo 50 % tržieb a 50 % pre odberateľa Materská škola na Belanskej v Liptovskom Hrádku. Prílohou faktúry bol krycí list, kópia uzávierky, z ktorej sa vypočítavala suma z jednej polovice. Ku každej vystavenej faktúre žalovaná voči žalobcovi priložila výtlačok z registračnej pokladne, zoznam faktúr vydaných pre odberateľa. Na rozdiel od žalobcu žalovaná predložila ku každej vystavenej faktúre aj podklady, z ktorých je možné zistiť ako dospela ku fakturovanej sume. Strana žalovanej prešla celé účtovníctvo predložené žalobcom a zistili, že čo sa v ňom nachádza, nemá oporu v zmluve o združení a ani v zákone o DPH a dani z príjmu. Sú tam poistné zmluvy na tri motorové vozidlá, z ktorých niektoré sú dokonca na manželku žalobcu, nákup pohonných hmôt, pokladničné doklady z lekárne na nákup liekov, bloky na pokutu za dopravný priestupok a tiež tovary kupované mimo riadneho účtovníctva od pána W. (ktorý nákup nebol zúčtovaný a predstavuje sumu okolo 600 EUR). Sporné doklady v účtovníctve prevyšujú sumu 3.000 EUR. Keďže predmetom konania a plnenia požadovaného žalobcom je zúčtovanie DPH, žalobca nepreukázal, čo bolo podkladom výpočtu DPH a z čoho si účtoval zúčtovanie DPH. Znenie zmluvy o združení hovorilo iba o nájmoch, peňažných prostriedkoch vložených do združenia a pracovnej činnosti zo združenia. Podľa fotokópia pokladničnej knihy k ukončeniu činnosti združenia 28. 6. 2014 je zostatok 0,00 a je podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Z toho vyplýva, že k tomuto dátumu boli členovia združenia vysporiadaní. Všetky doklady, na ktorých je pečiatka žalovanej spočítali a žiadnym spôsobom nespochybnili, ani neurobili spornými. pohonných látkach, úverových splátkach, poplatkov pre BYP s.r.o., daň z nehnuteľnosti na nehnuteľnosť, ktorá nebola využívaná na podnikanie ani na jednom z dokladov nie je pečiatka žalovanej. Nie je zrejmé, čo presne a z akého titulu žalobca žaluje. Pokiaľ ide o nákladové položky, ktoré si uplatňoval voči žalovanej vo vystavených faktúrach, tie sa hradili zo spoločne dosiahnutých príjmov združenia. Nebola vysvetlená pohľadávka pána W., výdavky z lekární na masti na kĺby a na lieky (z čoho vyplývala povinnosť nakupovať takéto veci na náklady združenia). Nebola známa suma vrátená žalobcovi titulom nadmerných odpočtov DPH ku dňu zániku združenia. Združenie k 28. 6. 2014 už fakticky neexistovalo, lebo v tom čase si rozdelili členovia združenia všetko na polovicu. Nie je zrejmé aký bol nadmerný odpočet DPH za mesiace 05 a 06/2014, keďže nebol zohľadnený vo vyrovnaní členov združenia. Vodné a stočné do 30. 6. 2014 bolo hradené z prostriedkov žalovanej, ktorá vyzývala žalobcu na úhradu pomernej časti nákladov. Žalobkyňa nemala vedomosť o zostatku na účte ku dňu zániku združenia, lebo nemala dispozičné právo k účtu. Podľa výpisu z účtu tam bol zostatok 657,27 EUR s poznámkou zostatok - výber hotovosti 328 eur, čo zodpovedá polovici. Fakturácia je medzi stranami sporná a zaťažuje (dôkazné bremeno) žalobcu (preukázať, že položky fakturácie sú oprávnené). Neboli rozúčtované všetky položky ako vodné, stočné, elektrická energia, ktoré hradila žalovaná. Podľa zmluvy bolo povinnosťou žalobcu vykonať rozúčtovanie týchto položiek, čo neurobil a rozúčtovanie nebolo komplexné. Účtované podklady tak ako boli predložené nie sú spôsobilé na kontrolovanie a verifikovanie žalobcom uplatneného nároku. Peňažný denník nie je možné skontrolovať, lebo doklady v ňom nie sú označené (očíslovanie). Nie je tam uvedený počiatočný a záverečný stav ako by mal byť v zmysle § 15 Zákona o účtovníctve. V peňažnom denníku majú byť uvedené údaje o stave peňažných prostriedkov v hotovosti a na účte, príjem a výdavky s rozčlenením, čo je daňový základ, ako aj priebežné položky, ktoré zachytávajú pohyby peňažných prostriedkov. V peňažnom denníku nie sú konkretizované doklady vo vzťahu k reálnym podkladom, ktoré sú zahrnuté v účtovníctve. Nie sú tam uvedené počiatočné sumy a ani koncové a z peňažného denníku nie je možné prakticky nič zistiť. Žalobca do faktúr zahŕňal vlastné náklady, ktoré nesúviseli s činnosťou združenia. Žalobca nepreukázal vratky DPH, keďže v máji a v júni 2014 podával daňové priznanie aj za žalovanú s tým, že tieto vratky boli poukázané na účet jeho

dcéry. Nadmerný odpočet za máj vo výške 96,83 EUR a za jún 116,77 EUR, nezahrnul do celkového vyúčtovania. Je na žalobcovi, aby preukázal odôvodnenosť a oprávnenosť svojho nároku. Poukázal na „odborné vyjadrenie“ (čl. 442 a nasl.). Všetky položky uvádzané žalovanou sú súčasťou účtovníctva. Vzhľadom na vedenie peňažného denníka, nie je možné zistiť, čo bolo a čo nebolo predmetom fakturácie pri vzájomnom vyúčtovaní. Ak žalovaný rozporuje faktúry vystavené žalovanou, nie je zrejmé z akého dôvodu ich zahrnul do žaloby. Pokiaľ spochybnil spoločnosť PEMAS PLUS spol. s r.o., nie je zrejmé, prečo predkladal preberací protokol, ktorý je vystavený touto spoločnosťou PEMAS PLUS s.r.o. a podpísaný žalobcom. Postačujúca je existencia tejto pohľadávky. Žalovanej bolo 30. 6. 2014 vyplatených z účtu 320 EUR za obdobie do 30. 6. 2014. Peňažné prostriedky z činnosti združenia prichádzali na účet, ktorý združenie používalo aj po tomto dátume. Čo sa týka vyúčtovania vodného a stočného za rok 2013, išlo o vyúčtovanie za druhý polrok 2013 a spoločnosť PEMAS plus s.r.o. ho vyúčtovala až v roku 2014, keďže je obvyklé, že vyúčtovanie za energie - vodné stočné sa robí spätne, teda to bolo vyfakturované 30. 6. 2014. Ku koncu roku 2013 strany nemohli byť vysporiadané vo vzťahu k energiám. Žalobca potvrdil, že do vyúčtovania zahrnul náklady spojené s nehnuteľnosťou, kde mal trvalý pobyt v byte svojej matky. Podnikateľ nemôže zahrnúť do účtovníctva náklady na takúto nehnuteľnosť, pokiaľ nie je súčasťou prevádzky. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Faktúry vystavil, ale položky z fakturácie sú sporné a nepreukázal ich dôvodnosť. Žalobca v rozpore so zákonom o dani z príjmu a zákonom o účtovníctve zahŕňal do účtovníctva položky nesúvisiace s podnikaním. Sporné položky žalobca nepreukázal. Účtovníctvo nie je možné verifikovať, aby sa dali zistiť položky zahrnuté do účtovníctva. Peňažný denník bol vedený v rozpore so zákonom o účtovníctve, preto nie je možné presne zistiť, ktoré položky zahrnul a ktoré nezahrnul ako položky pre daňový základ. Žalobca do účtovníctva zakladal účtovné doklady, ktoré nesúviseli s podnikaním združenia a tvrdí, že neboli zahrnuté do daňového základu. Položky súvisiace s osobnou spotrebou tam nemali byť. Žalobca účelovo nerozúčtoval medzi stranami sporu príjmy z činnosti združenia, ku ktorým došlo po zániku združenia a boli pripísané na účet združenia. Žiadal žalovu zamietnuť. 10. Svedkyňa H. R. vypovedala, že ona žalovanej spracovala účtovníctvo od 1. 1. 2014 ako podklady na DPH. Faktúru č. 140005 (čl. 207) vystavovala žalovanej ona. Jej prílohou je mesačná uzávierka z registračnej pokladnice, čo predstavuje tržby, ktoré dosahovala žalovaná so žalobcom a podklady predložené žalovanou. Žalobca prikladal k tomu vždy faktúry (napríklad vystavené pre materskú škôlku, ktorej dodávali mäso). Všetko sa robilo vždy na polovicu (jedna polovica z tržieb z registračnej pokladne na konci mesiaca, jedna polovica z tržby za vydané faktúry). Podklady jej predkladal žalobca. Po odovzdaní podkladov od žalovanej a od žalobcu vystavila faktúru žalovanej voči žalobcovi. Žalobca jej vždy vydal z účtovníctva výpis realizácie faktúr - vydaných faktúr. Fyzicky jej ich nepredkladal. Ona vychádzala len z podkladov z účtovníctva predložených žalobcom. Ona vypočítala jednu polovicu z daňového základu z týchto podkladov a jednu polovicu DPH. Toto sa písalo mesačne do kontrolného výkazu na daňový úrad. Niekedy vystavila dve faktúry, lebo najskôr dostala informáciu o tržbách z mesačnej uzávierky z elektronickej registračnej pokladnice a až potom dostala podklady k faktúram - z vydaných faktúr od žalobcu. Preto sú niekedy za jedno obdobie dve faktúry. Túto činnosť vyvíjala pre žalovanú do 30. 6. 2014, kým sa nerozišli v podnikaní so žalobcom. Od 27. 7. 2014 vykonáva činnosť pre žalovanú ako samostatne podnikajúcu osobu. Nemala prístup k účtovníctvu, lebo v zmluve o združení sa uvádza, že účtovníctvo za združenie mal robiť žalobca. Ona tam robila len ohľadne DPH pre žalovanú. Žalovaná jej povedala, že žalobca od nej chcel peniaze ako vyrovnanie. Nie je to logické, lebo ich vyúčtovanie sa týkalo iba zúčtovania DPH, keďže do 1. 4. 2014 podávala daňové priznanie DPH iba jedna osoba zo združenia a druhá podávala nulové daňové priznanie k DPH. Po 1. 4. 2014 už každý podával sám za seba. Žalobca a žalovaná sa dohodli, čo si budú účtovať. Žalovaná mala na starosti tržby z registračnej pokladnice, ona platila všetky došlé faktúry z registračnej pokladne a zaplatila dodávateľom v hotovosti. Mali jednu spoločnú činnosť a záväzky im vznikali zo spoločnej činnosti. Z tržieb registrovaných elektronickou registračnou pokladnicou boli hradené všetky náklady z činnosti združenia, teda nemala vzniknúť disproporcia medzi členmi združenia ohľadne ich vyrovnania. Mohlo však byť viac došlých faktúr, ktoré ešte neboli uhradené a v predajni boli zásoby tovaru. Aj z týchto došlých faktúr si mohli uplatniť odpočet DPH, aj keď ešte táto faktúra nebola uhradená. Prostriedky na úhradu faktúr mohli získať predajom tovaru v ďalšom mesiaci. Preto aj mali nadmerné odpočty DPH. Nepredali všetko a tovar zostával na predajni, ale odpočet DPH si mohli uplatniť z došlých faktúr. Žalovaná vyúčtovala žalobcovi 50 % z tržieb a mohlo sa stať, že nákupy boli vyššie, ale to nešlo z vrecka žalovaného, ale zo spoločne dosiahnutých príjmov. Všetky došlé faktúry boli vystavené na žalobcu, aj registračná pokladnica bola registrovaná na žalobcu. Ona vystavovala faktúry pre žalovanú. Žalobca doniesol všetky podklady (vybrané faktúry - tržby). Vychádzal vždy z účtovníctva - peňažného denníka. Nikdy to neboli originály dokladov. Ona vydané faktúry vystavovala na 50 % z podkladov predložených

žalobcom a z toho sa účtovala DPH. Celá tržba sa rozdelila na jednu polovicu a z tejto polovice sa účtovala 20 % DPH. Aj DPH sa rozdelila vždy na jednu polovicu. Rozdiel by mohol vzniknúť iba vtedy, ak by nemali rovnaký predmet podnikania a navzájom by si to vyrovnávali. Všetky faktúry členov združenia boli uhradené a nezostali nič dlžní. Správne mal žalobca ako účtovník združenia vždy zdokladovať tržby a náklady súvisiace s nadmernými odpočtami DPH. Žalovaná žalobcovi podpísala prevzatie jednej polovice z vrátených odpočtov DPH. Ona za štyri mesiace spracovávala podklady za január až apríl 2014 (nadmerné odpočty DPH). Za ďalšie dva mesiace jej to žalobca neumožni. Vždy je potrebné pri uplatňovaní nadmerného odpočtu DPH kontrolovať stav zásob na sklade, aby to sedelo s nadmerným odpočtom DPH, ktoré si uplatňovali.

11. (1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. (2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.

Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.

Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. (1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. (2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne. (2) Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje.

Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.

(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.

Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.

Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

12. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo ( ) súd zistil nasledovné.

13. Predmetom sporu je peňažné plnenie žalobcom definované ako rozdiel finančného zápočtu v podiele vzťahujúcemu sa k podnikaniu v rámci združenia, ktorý bol zmluvne stanovený ako rovnaký podiel za

obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014. Keďže z hľadiska uplatňovania DPH sa spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení posudzuje rovnako ako individuálne podnikanie. Činnosť účastníkov zmluvy sa nedala samostatne fakturovať. Dohodli sa, že uskutočnené zdaniteľné plnenia si vzájomne rozúčtujú v rozsahu a podiele vzťahujúcom sa k ich podnikaniu v rámci združenia a vyhotovia si vzájomné faktúry. Po vzájomnom vystavení faktúr za tovar a služby v rovnakom pomere a následnom zahrnutí vystavených faktúr do daňového priznania (DPH) v príslušnom zdaniteľnom období vykonajú finančné vysporiadanie vzájomným finančným zápočtom v zmysle zákona o DPH. Bol stanovený rovnaký pomer v podiele vzťahujúcom sa k podnikaniu v rámci združenia pri delení nákladov a príjmov. Pred čiastočným späťvzatím žaloby žalobca tvrdil rozdiel medzi vystavenými faktúrami účastníkov zmluvy o združení 3.062,55 EUR. Podľa žalobcu žalovaná faktúry uznala a faktúry vykazovali vo svojich daňových priznaniach.

14. Žalobca ako podnikateľ - živnostník a žalovaná ako podnikateľka - živnostníčka uzavreli dňa 14. 6. 2013 Zmluvu o združení podľa a nasl. v znení Dodatku č. 1 uzavretého 1. 1. 2014. Dojednaný účel bolo podnikanie zmluvných strán (článok I. zmluvy) v rozsahu maloobchodného a veľkoobchodného predaja tovaru určenom vytvorenou prevádzkou - predajňou mäso-údeniny OPTMA DL+LO, na ulici SNP 30 v Liptovskom Hrádku. Obidve zmluvné strany vložili nepeňažný vklad ocenený vo výške každý po 4.000 EUR a peňažný vklad vo výške každý po 1.000 EUR (článok II. zmluvy). V článku III.1 zmluvy (v prvom poradí „hospodárenie“) sa zmluvné strany dohodli, že právne, účtovné a daňové náležitosti v mene združenia bude vykonávať a to aj za žalovanú (druhú účastníčku združenia) žalobca. V článku II.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich podiely k peniazom a druhovo určeným veciam, majetku a zisku sú v rovnakom podiele (rovnaké). V článku III.2. (dodatku) zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že majetok, ktorý získa združenie činnosťou jednotlivých členov združenia na splnenie účelu združenia sa stáva spoluvlastníctvom všetkých členov združenia. Podiely jednotlivých členov združenia na majetku sú rovnaké (1 : 1, 50% : 50%). Každý člen združenia, ktorý je platiteľom dane, si môže uplatniť odpočítanie dane len pri tom majetku, ktorý použije na svoje dodania tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone o DPH a to do výšky svojho podielu na majetku získanom spoločnou činnosťou. Podľa článku III.3 z pohľadu zákona o DPH sa činnosť združenia a jednotlivých členov združenia nedá samostatne fakturovať. Preto navonok voči tretím osobám ako dodávateľ za činnosť v rámci združenia bude fakturovať žalobca (na faktúre bude uvedená len jedna osoba) a žalovaná bude fakturovať vykonanie svojej činnosti v cenách s DPH tomu členovi združenia, ktorý fakturuje uskutočnenie plnenia (dodanie tovaru a služieb konečnému odberateľovi). Obstarávať tovar alebo služby v rámci spoločného podnikania v združení bude jeden člen združenia - žalobca. Prijaté plnenia sa vzťahujú na celú činnosť vykonávanú v rámci združenia, Na faktúre bude uvedený jeden člen združenia - žalobca. Tento člen združenia si bude uplatňovať odpočítanie dane z prijatého plnenia po splnení podmienok stanovených zákonom o DPH v plnej výške. Prijaté plnenie je nákladom celého združenia. Prijatú službu alebo tovar rozúčtuje ostatným členom združenia - žalovanej v rozsahu

- podiele vzťahujúcom sa k ich podnikaniu v rámci združenia. Obrat bude od 1. 1. 2014 sledovať každý účastník zmluvy za seba. Od 1. 1. 2014 každý platiteľ danie je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru a služieb pre účely uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. V článku IV.2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzhľadom na počet účastníkov zmluvy (dvaja) vystúpenie a vylúčenie, t. j. rozpustenie združenia bude riešené iba jednomyseľným písomným uznesením účastníkov združenia, pokiaľ nebude počet zmluvných strán väčší. Toto ustanovenie by bolo v rozpore s , lebo každý účastník môže zo združenia vystúpiť a nie je možné ani dohodou účastníkov zmluvy vylúčiť právo účastníka vystúpiť zo združenia. Vystúpením jedného z dvoch účastníkov združenia, združenie zaniká. Pri rozpustení združenia (zániku) majú jeho účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú si medzi sebou majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom uvedeným v zmluve, inak rovnakým dielom. Listom zo dňa 27. 5. 2014 oznámila žalovaná žalobcovi, že ku dňu 30. 6. 2014 vystupuje zo združenia. Týmto bolo združenie 30. 6. 2014 rozpustené (zaniklo). Žalovaná navrhla vyporiadanie vecí osobnou dohodou a listom zo dňa 20. 6. 2014 navrhla, aby finančné vyrovnanie vkladov prípadných ziskov, či daňových strát bolo vykonané notársky overenou listinnou formou ku dňu 31. 8. 2014, do kedy má žalobca možnosť spracovať účtovnú agendu od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014. Medzi stranami sporu nedošlo k vyporiadaniu vzťahov po zániku združenia. Podľa pri rozpustení združenia účastníci združenia sa vysporiadajú medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovnakým dielom. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že každý z členov má nárok na polovicu majetku získaného činnosťou

združenia ku dňu zániku zmluvy o združení. Predmetom tohto sporu nie je vyporiadanie účastníkov po zániku združenia podľa . 15. Aj keď združenie nemá právnu subjektivitu svojou činnosťou sleduje dosiahnutie dojednaného účelu. Medzi stranami nebolo sporné, že podiely strán na majetku získané spoločnou činnosťou v združení sú rovnaké. V priebehu konania nebolo tvrdené a ani preukázané, že voči tretím osobám ostali neuhradené akékoľvek záväzky z činnosti združenia. Po zániku združenia jeho účastníci nevyporiadali majetok získaný výkonom spoločnej činnosti podľa . Obaja zhodne tvrdili, že boli v strate. Aj formulácia žaloby vylučuje konanie podľa a žalobca vymedzil obdobie vzniku jeho pohľadávky voči žalovanej od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014.

16. Reálne správu a vedenie účtovníctva za združenie vykonával žalobca, ktorý za združenie voči tretím osobám vystupoval vo svojom mene pri dodávaní i objednávaní tovaru a služieb. Žalobca evidoval podklady k svojmu účtovníctvu a aj účtovníctvu žalovanej. Spravoval účet, ku ktorému žalovaná nemala prístup. Práve nedostatky v spôsobe vedenia účtovníctva združenia viedli k spochybneniu oprávnenosti pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Svedkyňa poskytujúca účtovné služby žalovanej potvrdila, že nemala prístup ku kompletnému účtovníctvu združenia vedeného žalobcom. Vychádzala len z údajov a podkladov poskytnutých žalobcom (výpisom realizácie došlých faktúr, s ktorými fyzicky nedisponovala) a mesačných tržieb cez registračnú pokladnicu. Žalovaná urobila sporným účtovanie žalobcu, z ktorého vychádzalo jej vyúčtovanie voči žalobcovi. Až v priebehu konania pred súdom mala možnosť nahliadnuť do účtovníctva žalobcu. Po nahliadnutí do účtovníctva tvrdila náklady, ktoré netvorili predmet spoločného podnikania zo zmluvy o združení, ale boli výlučne nákladmi žalobcu alebo jemu blízkych osôb (napríklad za nákupy liekov, pohonné hmoty pre motorové vozidlá, poistenie motorových vozidiel a pokuty za porušenie pravidiel cestnej premávky). Žalovaná sa bránila kompenzačnými námietkami (odsek 4. odôvodnenia rozsudku) a sčasti ich uznal aj žalobca (čiastočným späťvzatím žaloby). Z faktúr vystavených žalobcom voči žalovanej nebolo zrejmé z akých podkladov vychádzal žalobca, lebo ním vystavené faktúry boli bez príloh a v tom čase nepreskúmateľné. Ani v konaní pred súdom navrhované a predkladané dôkazy žalobcom neviedli k preukázaniu jeho nároku. Žalovaná tvrdila nedostatok základu v zmysle podkladov pre určenie (vypočítanie) pohľadávok členov združenia voči sebe.

17. Medzi stranami sporu bol od 1. 1. 2014 dohodnutý spôsob vzájomného účtovania Dodatkom č. 1 k zmluve o združení. V článku III. bod 3 sa členovia združenia dohodli na spôsobe účtovania tak, že voči tretím osobám bude ako dodávateľ za činnosť vykonávanú spoločne v rámci združenia fakturovať jeden člen združenia žalobca a žalovaná ako druhý člen združenia bude fakturovať vykonanie svojej činnosti v cenách s DPH žalobcovi, ktorý fakturuje uskutočnenie plnenia konečnému odberateľovi. Obdobne to bolo dohodnuté aj pre obstarávanie tovaru alebo služieb jedným členom združenia - žalobcom s tým, že na faktúre bude uvedený žalobca, ktorý si bude uplatňovať odpočítanie dane z prijatého plnenia, ktoré je v plnej výške nákladom celého združenia a prijatú službu alebo tovar rozúčtuje ďalšiemu členovi združenia - žalovanej. Vo vzťahu ku ich podnikaniu v rámci združenia zhotoví faktúru s tým, že podiely členov združenia na podnikaní boli rovnaké. Tým malo byť zabezpečené, aby podiely členov na podnikaní združenia boli rovnaké a nemalo dôjsť k rozdielom medzi účastníkmi združenia. Žalobca nehradil záväzky z činnosti združenia voči tretím osobám zo svojich prostriedkov, ale ich hradil z prostriedkov dosiahnutých činnosťou združenia (na účet združenia alebo v hotovosti do pokladne), respektíve nepreukázal, že by ich hradil zo svojich prostriedkov. Žalobcu tvrdil, že obchodná činnosť „s pánom W.“ nebola predmetom obchodnej činnosti združenia, ale výlučne žalovanej, čo žalovaná poprela. Žalobca potvrdil, že výsledky obchodnej činnosti s týmto subjektom neboli zahrnuté do účtovníctva združenia a teda neboli ani predmetom vzájomného vyúčtovania medzi žalobcom a žalovanou ako členmi združenia. Potvrdil, že do účtovníctva zahrnul svoje náklady na nehnuteľnosť, v ktorej bol prihlásený k trvalému pobyt. Žiadnym spôsobom nepreukázal ako tieto náklady súvisia s činnosťou združenia. Pokladničné doklady (napríklad výdavkové pokladničné doklady na úhradu za nájomné) neboli označené číslom, aby bolo možné z účtovníctva zistiť akým spôsobom boli zaevidované. Súdu je známe z úradnej činnosti, že tomto súde sa vedie aj iné konanie sp. zn. tých istých strán sporu v rovnakom procesnom postavení žalobcu a žalovanej ako bývalých členov združenia, v ktorom sa domáhal žalobca, že sa mu priznáva vlastnícke právo na majetok určený podľa druhu - zásoby, získanom výkonom spoločnej činnosti združenia za obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014. Žalobcovi sa priznáva vlastnícke právo na majetok určený podľa druhu - zásoby tovaru, získanom výkonom spoločnej činnosti združenia v podiele 1:1 vo výške 50 % z celkovej výšky zásob tovaru združenia za obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014. Aby súd rozhodol o vyporiadaní majetku určenom podľa druhu - zásob v celkovej

výške 5.329,58 eur v podiele určenom zmluvou o združení vo výške 2.664,79 eur finančnou formou, ktorý podiel na majetku uhradí žalovaná žalobcovi vo vzťahu k zásobám ku dňu zániku združenia. Teda účtovný stav nie je možné považovať za úplný. Súd žalobu rozsudkom zo dňa 12. 11. 2018 sp. zn. zamietol (rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť). V tomto konaní bolo zistené, že nebola vykonaná inventúra zásob porovnaním účtovného stavu s fyzickým stavom. Bývalí členovia si rozdelili tovar, ktorý sa reálne nachádzal v predajni. Žalobca neviedol evidenciu osobnej spotreby tovaru členmi združenia, ani evidenciu skladových zásob (s odpismi nespotrebovaného tovaru). Z účtovníctva vedeného žalovaným vychádzali vyúčtovania vykonávané účastníkmi združenia a pokiaľ nebolo účtovníctvo správne vedené, nemohol byť správny ani výsledok vzájomného vyúčtovania. 18. Posúdenie spôsobu vedenia účtovníctva a z neho vyplývajúce vzájomné vyúčtovanie členov združenia vyžaduje odborné znalosti ( - 209 ), aby mohol súd rozhodnúť a v rámci rozhodnutia sa vysporiadať s tvrdeniami strán sporu tak, aby rozhodnutie súdu bolo zrozumiteľné a preskúmateľné. Vo vzťahu k dokazovaniu to súd uviedol na pojednávaní 13. 2. 2019. Aby rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé, súd na pojednávaní 13. 2. 2019 poučil strany podľa o sudcovskej koncentrácii konania. Keďže súd dospel k záveru, že je potrebné preskúmanie účtovníctva, na čo sú potrebné odborné znalosti uviedol to stranám sporu na pojednávaní. Súd uložil žalobcovi na pojednávaní lehotu na predloženie prostriedkov procesného útoku (na preukázanie výšky žalovanej sumy vychádzajúcej z účtovníctva žalobcu) s tým, že ak žalobca takýto dôkaz nenavrhne, súd po uplynutí lehoty 15 dní od pojednávania na akýkoľvek ďalší návrh na dokazovanie nebude prihliadať. Žalobca nenavrhol dokazovanie znaleckým posudkom, lebo to považoval za nepotrebné. Sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti je nositeľom dôkaznej povinnosti k takýmto tvrdeniam. Keďže žalobca nenavrhol dôkaz na nepreukázanie tvrdenia o dlhu žalovanej. Na pojednávaní 29. 5. 2019 súd vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania a žalobu zamietol. 19. Podľa v spojení s súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške, lebo mala vo veci úspech (súd žalobu zamietol a žalobca vzal žalobu v časti späť). Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania žalovanej nepriznal ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaním vyšším súdnym úradníkom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.