Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-70-2019.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Subarea
13CoE/70/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: N. Y., T.. XX.X.XXXX, H. G. T. D., I. X. X, o vymoženie 66,39 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Jantárova 30, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.12.2018, č.k. 11Er/503/2007-19, takto
rozhodol:
Odvolanie o d m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 10.12.2018, č.k. 11Er/503/2007-19 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,26 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 13.9.2007 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný nie je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok v nezamestnanosti, nemá vedený účet v banke, nemá žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a keďže nemajetnosť povinného mal za preukázanú doloženým šetrením jeho majetku súdnym exekútorom, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 a nasl. exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 51,26 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2018, č.k. 11Er/503/2007-19 tak, že zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
4. Oprávnený podal odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie zastavil
exekúciu na základe podnetu súdneho exekútora, ktorý ho podal z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.4.2012, č.k. 11CoE/27/2012, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, že takéto podanie exekútora je iba podnetom súdneho exekútora, ktorý si plní povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal ešte na oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, ktorú mu ukladá Exekučný poriadok. Preskúmavaciu činnosť exekučného súdu podporuje aj ustálený názor Ústavného súdu Slovenskej republiky už viackrát vyjadrený v uzneseniach Ústavného súdu. Podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie takto nepostupoval, pretože exekúciu zastavil iba na základe návrhu súdneho exekútora. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1623082, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, sa stal vykonateľným dňa 21.6.2005 a lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 21.6.2008. Vzhľadom na túto skutočnosť muselo byť súdu zrejmé, že v konaní nemôže pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty právo zaniklo. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že exekútor v predmetnom exekučnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko nepodal návrh na zastavenie exekučného konania. Preto sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 234j Exekučného poriadku , t.j. že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p..
8. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.
9. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, namietal, že exekúcia mala byť zastavená nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (teda pre nemajetnosť povinného), ale podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.
10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11.Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
12. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Civilný sporový poriadok v citovanom § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citovaný § 357 C.s.p., taxatívne vymedzujúci voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. odvolanie).
15. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia (výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné taktiež nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).