Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-51-2018.pdf
PDF · 112.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/51/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Marek Piršel, so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 42 159 661, správca konkurznej podstaty úpadcu Prvá metropolitná, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kladnianska 20, IČO: 35 961 341, právne zastúpeného: Advokátska kancelária - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498, proti žalovanému: MOONSITE, s.r.o. v likvidácii so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Sedmokrásková 6, IČO: 46 513 388, právne zastúpenému: M., advokát v O. v spore o zaplatenie 21.878,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 6Cb/9/2017- 102 zo dňa 20. decembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 878,40 Eur, úroky z omeškania 9,25 % ročne: zo sumy 16.000 Eur od 27.01.2014 do 11.03.2014, zo sumy 878,40 Eur od 27.01.2014 do zaplatenia a vo výroku III., ktorým rozhodol o trovách konania, z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 21.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 21.000 Eur od 27.01.2014 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 878,40 Eur, úroky z omeškania 9,25 % ročne: zo sumy 16.000 Eur od 27.01.2014 do 11.03.2014, zo sumy 878,40 Eur od 27.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,98 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 21.878,40 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu Prvá metropolitná s.r.o. Žalovaný úpadcovi nezaplatil kúpnu cenu za dodaný tovar vo výške 21.878,40 Eur, ktorú mu úpadca fakturoval faktúrou č. 141200015 splatnou dňa 26.01.2014 vyst. na sumu 37.878,40 Eur. Došlo len k čiastočnej úhrade faktúry č. 141200015 zo dňa 11.03.2014 vo výške 16.000 Eur. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.05.2017, vzal žalobu v časti o zaplatenie 21.000 Eur s príslušenstvom späť. Súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil v zmysle ust. § 144 CSP, § 145 ods. 2 CSP a ust. § 146 ods. 1 CSP s tým, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by nemal právne následky. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.09.2017 spochybnil autentickosť listinného dôkazu predloženého žalovaným, ktorým žalovaný preukazuje poskytnutie zľavy aj do zvyšku kúpnej ceny vo výške 878,40 Eur. Poukázal na to, že žalovaný dôkaz nepredložil už pri podaní odporu, ani nepreukázal výšku zľavy pri komunikácii so správcom úpadcu. Dôkaz považoval za vykonštruovaný. Súd prvej inštancie sa vecne zaoberal predmetom sporu len v tom rozsahu,
v akom nedošlo k čiastočnému zastaveniu konania, teda povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 878,40 Eur s príslušenstvom. Spor prejednal na predbežnom prejednaní sporu dňa 20.11.2017. Žalovaný a jeho právny zástupca sa na predbežné prejedanie sporu neustanovili, hoci boli naň riadne a včas predvolaní. Právny zástupca žalobcu žiadal o odročenie predbežného prejednania sporu v žiadosti doručenej súdu dňa 18.10.2017, pričom súd prvej inštancie jeho žiadosti nevyhovel, pretože ním uvedené dôvody nepovažoval v zmysle § 183 ods. 2 CSP za dôležité. Právnemu zástupcovi dôvod, pre ktorý predbežné prejednanie sporu neodročil, oznámil prípisom zo dňa 19.10.2017. Žalovaný doručil súdu dňa 30.10.2017 vlastnú žiadosť o odročenie predbežného prejednania sporu, pričom súd ani skutočnosti uvedené v tejto žiadosti nepovažoval za dôležité dôvody na odročenie predbežného prejednania sporu. O tejto skutočnosti žalovaného informoval elektronicky dňa 31.10.2017 (doručené dňa 02.11.2017). Žalovaný sa mohol a mal zúčastniť na priebežnom prejednaní sporu osobne a mohol sa dať zastúpiť iným právnym zástupcom. Vzhľadom k tomu, že toto svoje právo nevyužil, súd spor predbežne prejednal bez prítomnosti sporovej strany žalovaného, a to v súlade s § 180 CSP, s poukazom na ustanovenie § 168 ods. 2 CSP. Spor bol následne prejedaný na pojednávaní dňa 20.12.2017. Na pojednávanie sa neustanovil zástupca (konateľ) žalovaného, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, a hoci navrhol vykonanie dokazovania svojim vlastným výsluchom. Súd prvej inštancie v súlade s § 180 CSP spor prejednal na pojednávaní bez jeho prítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov z ktorých zistil nasledujúci skutkový stav. Z Knihy pohľadávok ku dňu 09.10.2014 zistil, že úpadca - Prvá metropolitná s.r.o. ku dňu 09.10.2014 vo svojom účtovníctve účtovala pohľadávku proti žalovanému vo výške 37.878,40 Eur, splatnú dňa 26.01.2014, ktorá bola čiastočne uhradená dňa 11.03.2014. Na úhradu ostala podľa účtovného záznamu suma 21.878,40 Eur. Z výzvy žalobcu zo dňa 29.02.2016 vyplýva, že žalobca dňa 29.02.2016 vyzval žalovaného na úhradu sumy 878,40 Eur, respektíve na zaslanie dokladov preukazujúcich úhradu záväzku voči úpadcovi vo výške 878,40 Eur. Z odpovede na reklamáciu tovaru vyplýva, že úpadca žalovanému dňa 03.03.2014 poskytol zľavu z kúpnej ceny vo výške 21.000 Eur, pričom trval na zaplatení zostatku kúpnej ceny vo výške 878,40 Eur. Z reklamácie tovaru vyplýva, že žalovaný reklamoval vadný tovar dňa 23.01.2014 u úpadcu, úpadca reklamáciu prevzal dňa 24.01.2014. Potvrdenie zľavy z ceny tovaru na č.l. 34 je datované je dňom 10.03.2014 a vyplýva z neho, že úpadca mal poskytnúť žalovanému zľavu v celkovej výške 21.878,40 Eur. Súd prvej inštancie dokazovanie vykonal len na preukázanie tých skutočnosti, ktoré ostali predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby, teda len na preukázanie skutočnosti, či je žalovaný povinný platiť aj sumu 878,40 Eur s príslušenstvom, keďže v spore ostala spornou tá skutočnosť, či bola žalovanému poskytnutá zľava do výšky 21.000 Eur alebo do výšky 21.878,40 Eur. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie tými navrhnutými dôkazmi, na vykonaní ktorých žalovaný netrval. Takisto súd nevykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním, ktorým mala byť preukázaná pravosť podpisu konateľa úpadcu na potvrdení o poskytnutí zľavy, pretože také dokazovanie by podľa názoru súdu nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie v spore. Hoci by bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že podpis na spornej listine je pravý, takéto dokazovanie by nemohlo dať odpoveď na otázku, kedy bola listina vyhotovená. Podpis na listine nie je osvedčený, dátum podpisu teda nemožno zistiť z osvedčovacej doložky. Ani záver o pravosti podpisu na listine by teda nerozptýlil pochybnosť o tom, či listina nebola vyhotovená a podpísaná účelovo, dodatočne. Na skutkový a právny stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 261 ods. 1 Obch. zák., § 409 ods. 1 Obch. zák., § 436 ods. 1 písm. c) Obch. zák., § 437 ods. 1 Obch. zák., § 365 ods. 1 Obch. zák., § 369 ods. 1, ods. 2 Obch. zák. a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje skutkové tvrdenie, že jeho záväzok voči žalobcovi v spornej časti (878,40 Eur) zanikol v dôsledku poskytnutej zľavy. Vychádzal z toho, že žalovaný prvýkrát dôkaz, ktorým preukazuje poskytnutie dodatočne zľavy do výšky 878,40 Eur predložil až vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.07.2017. Ani vo svojom odpore (doručenom súdu dňa 19.04.2017) takýto dôkaz nespomínal, hoci podľa dátumu na ňom uvedenom ho v tom čase už musel mať k dispozícii. V odpore uvádza, že iba komunikoval o dodatočnej zľave aj do výške 878,40 Eur s úpadcom, nie že mu bola zľava aj skutočne poskytnutá. Ak by mu zľava už v tom čase poskytnutá bola, je nelogické, že by to v odpore neuviedol a že by taký dôkaz nepredložil. Súd prvej inštancie teda dôkaz predložený žalovaným (na č.l. 34 procesného spisu) vyhodnotil ako nedôveryhodný. Žalobca jeho pravdivosť spochybnil, pričom žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho pravosť a pravdivosť v ňom uvedených skutočností (s poukazom na to, že ide o súkromnú listinu, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalovaného). Ani navrhnutým znaleckým dokazovaním by nebolo možné preukázať, či sú údaje v listine pravé, pretože hoci by bol podpis konateľa
úpadcu v nej vyhodnotený ako pravý, nič to nemení na tom, že nie je možné zistiť, kedy bola listina skutočne vyhotovená (či nebola vyhotovená dodatočne). Účelovosť tohto dôkazu nepriamo vyplýva aj z tej skutočnosti, že žalovaný taký dôkaz nepredložil pred začatím sporu, keď ho správca úpadcu vyzval na úhradu sumy 878,40 Eur alebo na predloženie dôkazov preukazujúcich zánik záväzku v tejto výške. Súd prvej inštancie uzavrel, že nie je sporné, že žalovaný mal zaplatiť žalobcovi sumu 37.878,40 Eur do 26.01.2014, z ktorej sumy zaplatil sumu 16 000 Eur dňa 11.03.2014 a táto skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov, ako aj nie je sporné, že žalovanému bola dodatočne poskytnutá zľava z kúpnej ceny do výšky 21 000 Eur z dôvodu vadného plnenia, ostáva žalovanému (sporný) záväzok proti úpadcovi vo výške 878,40 Eur (37.878,40 Eur - 16.000 Eur - 21.000 Eur). Sumu 16.000 Eur žalovaný zaplatil oneskorene (dňa 11.03.2014, hoci bol záväzok splatný už 26.01.2014), preto patrí úpadcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy 16.000 Eur od 27.01.2014 do 11.03.2014 (za celé obdobie omeškania so zaplatením tejto sumy). Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 nar. vl. č. 21/2013 Z.z. 9,25 % ročne. Žalovaný nepreukázal, že by zanikol jeho záväzok do výšky 878,40 Eur, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 878,40 Eur, a to spolu s úrokom z omeškania podľa § 1 ods.2 nar. vl. č. 21/2013 Z.z. vo výške 9,25 % ročne od 27.01.2014 (od prvého dňa omeškania) až do zaplatenia. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi sumu 878,40 Eur (nezaplatenú časť kúpnej ceny, vo vzťahu ku ktorej nebolo preukázané poskytnutie zľavy), úroky z omeškania 9,25 % ročne: zo sumy 16.000 Eur od 27.01.2014 do 11.03.2014 (z oneskorene zaplatenej časti kúpnej ceny, ktorú žalovaný nepochybne zaplatil), zo sumy 878,40 Eur od 27.01.2014 do zaplatenia (z doteraz nezaplateného zvyšku kúpnej ceny). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP,§ 262 ods. 1, ods. 2 CSP pričom prihliadal na procesný úspech oboch procesných strán. Žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 878,40 Eur s príslušenstvom a žalovaný čo do zaplatenia sumy 21.000 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie pripočítal tú časť predmetu sporu, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, k procesnému úspechu žalovaného, a to z toho dôvodu, že žalovaný späťvzatie žaloby nezavinil. Z predložených listinných dôkazov (č.l. 7) muselo byť žalobcovi už v čase podania žaloby známe, že výška pohľadávky je len v sume 878,40 Eur (domáha sa plnenia v tejto výške). Ak podal žalobu do výšky 21.878,40 Eur a následne, po procesnom vyjadrení žalovaného vzal žalobu v časti o zaplatenie 21.000 Eur späť, tak v tejto časti predmetu sporu bol úspešný žalovaný. Pomer procesného úspechu žalobcu k predmetu sporu je 4,01 % (878,40 Eur / 21.878,40 Eur x 100 %). Pomer procesného úspechu žalovaného k predmetu sporu je 95,99 % (21.000 Eur / 21.878,40 Eur x 100 %). Čistý procesný úspech žalovaného je po odpočítaní jeho procesného neúspechu 91,98 % (95,99 % - 4,01 %). Preto mu prvoinštančný súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,98 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom II. a III. a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v časti týkajúcej sa výroku II. tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a v časti týkajúcej sa výroku III. tak, že odvolací súd zaviaže žalobcu k náhrade trov konania, včítane trov právneho zastúpenia tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. Žalovaný považoval postup súdu prvej inštancie pri nevyhovení žiadosti žalovaného resp. jeho právneho zástupcu o odročenie predbežného prejednania za nesprávny, čím konajúci súd prvej inštancie porušil práva žalovaného na spravodlivý proces. Právny zástupca žalovaného a nakoniec i samotný žalovaný požiadali konajúci súd o odročenie bezodkladne po zistení skutočností, ktoré im bránili v účasti na predbežnom prejednaní sporu vytýčeného na termín 20.11.2017 o 10:15 hod. Právny zástupca žalovaného žiadal odročiť termín predbežného prejednania sporu kolízie s iným, už skôr určeným termínom súdneho pojednávania na Okresnom súde Prievidza. Žalovaný žiadal odročiť predbežné prejednanie sporu z dôvodov, že trval na osobnom zastúpení zvoleného advokáta. Zároveň žalovaný poukázal, že nemá právnické vzdelania a veľkú časť kalendárneho roka je v zahraničí. Súd prvej inštancie i napriek tomu termín predbežného prejednania sporu neodročil. Žalovaný už vo svojom odpore uviedol, že mu bola zo strany žalobcu prisľúbená zľava aj vo výške 878,40 Eur. Konateľ žalovaného mal vedomosť o poskytnutí tejto zľavy, nakoľko obchodnú transakciu sám so žalobcom komunikoval, avšak nebol si istý či prevzal od žalobcu písomné potvrdenie celkovej zľavy, pretože príslušný dokument nemohol v čase podania odporu vo svojej dokumentácii nájsť. Žalovaný preto v tejto súvislosti správne vecne odôvodnil svoj odpor, že mu bola prisľúbená zľava a preto neuhradil sumu 878,40 Eur. Žalovaný opísal rozhodujúce skutočnosti v odpore teda správne. Dodal, že sa jedná o skutočnosť, ktorá sa odohrala skoro 4 kalendárne roky spätne a po návrate konateľa žalovaného zo zahraničia a následnej detailnej lustrácii dokumentácie
žalovaný našiel písomné potvrdenie celkovej zľavy, ktoré riadne predložil súdu. Žalovaný nemá žiadne pochybnosti o pravosti predloženého dokumentu o poskytnutí celkovej zľavy a popretie poskytnutej zľavy žalobcom je nedôvodné a ničím nepodložené. Ako dôkaz slúži aj to, že zľavu v celkovej výške 21.878,40 Eur akceptoval pri podávaní priznania aj správca dane, nakoľko žalovaný ako daňový subjekt mal o zľavu zvýšený základ dane. Výrokom súdu prvej inštancie, jeho zdôvodnením o nedôveryhodnosti predložených zliav žalobcu, dochádza k absurdnej situácii, že žalovaný mal podľa správcu dane zvýšený daňový základ tzn. žalovaný bola vymeraná vyššia daň, ktorú musel žalovaný samozrejme zaplatiť, ale na druhej strane podľa súdu prvej inštancie táto zľava nebola poskytnutá a žalovaný má uvedenú sumu doplatiť žalobcovi. Žalovaný je teda z uvedeného titulu zaviazaný plniť dvakrát a štát, zastúpený súdom a správcom dane, má dva odlišné názory, ktoré sú absolútne protichodné. Ako dôkaz v konaní súd prvej inštancie akceptoval knihu pohľadávok žalobcu, ktorá bola zjavne nesprávna, pričom ale už potvrdenie celkovej zľavy, predloženej žalovaným, považoval za nedôveryhodné. Žalovaný nemohol a ani mal aký iný dôkaz predložiť súdu prvej inštancie okrem písomného potvrdenia zľavy žalobcom. Žalovaný je toho názoru, že sú to práve písomné potvrdenia žalobcu o zľavách, ktoré sú relevantné pre správne skutkové posúdenie prípadu. Potvrdenia o zľavách doručil žalovaný súdu riadne aj v zmysle uznesenia zo dňa 20.11.2017. Neobstojí preto odôvodnenie súdu v bode (32) napadnutého rozsudku, že je nelogické, že žalovaný uvedený dôkaz nepredložil v odpore. Žalovaný uvedené potvrdenie o celkovej zľave predložil súdu bezodkladne po tom ako ho našiel a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.07.2017. Žalobca nesprávne viedol svoje účtovníctvo, čo sa preukázalo aj akceptáciou skutočnosti, že žalovanému žalobca poskytol zľavu 21.000 Eur, avšak táto prvotná zľava sa pritom vôbec nenachádzala v účtovných záznamoch žalobcu. Žaloba teda vychádza z nesprávnych účtovných dokumentov, ktoré ale súd prvej inštancie považuje za dôveryhodné bez ďalšieho odôvodnenia. Ani pri prvotnej zľave nebol osvedčený podpis štatutárneho zástupcu žalobcu.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval napadnutý rozsudok za vecne a právne správny a odvolaciemu súdu navrhol jeho potvrdenie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď súd nevyhovel žiadosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu o odročenie predbežného prejednania, s týmto jeho názorom nesúhlasí. Zdôraznil, že pre termín „vážne okolnosti“ ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti logicky platí, že musí ísť o okolnosti, ktoré nie sú bežné, ale sú vyššej intenzity. Slovenská právna teória k vážnosti okolností uvádza, že sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Tiež zdôrazňuje, že vážnosť okolností je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Preto súd prvej inštancie správne, v súlade so zákonom a per analogiam (čl. 4 základných princípov CSP) postupoval podľa § 183 ods. 4 CSP, teda ihneď po tom, ako žalovaný oznámil, že sa pojednávania nezúčastní, ho bezodkladne informoval, že toto jeho podanie neakceptuje a jeho účasť je povinná, a preto odvolávanie sa na porušenie práva na spravodlivý proces je neprípustné. Mal za to, že ospravedlnenie žalovaného a jeho právneho zástupcu neobsahovalo vážne okolnosti, ktoré sú spôsobilé odročiť pojednávanie (predbežné prejednanie), resp. ho presúť na iný termín. Tvrdenia žalovaného považoval za účelové a vykonštruované, pričom právny zástupca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že sa zúčastnil v inkriminovanom čase iného pojdenávania. Žalobca sa s tvrdeniami žalovaného v podanom odvolaní nestotožnil. Podľa tvrdení žalovaného dokument preukazujúci poskytnutie zľavy z ceny tovaru vo výške 10.03.2017 je neakceptovateľným dôkazom. Žalovaný predmetný „dôkaz“ predložil až pri svojom druhom podaní. Poukázal na ustanovenie § 153 CSP a pretože žalovaný si uvedenú povinnosť nesplnil riadne a včas a dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia (že bola dodatočne poskytnutá zľava) nepredložil ani na predbežnom prejednaní mal za to, že prvoinštančný súd správne na takýto neskôr predložený dôkaz v rámci sudcovskej koncentrácie neprihliadal. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a je plne v súlade s koncepčným zameraním CSP. Rovnako tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10). Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie plne odôvodnené a žiadúce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Žalovaný nepredložil predmetný dôkaz pri prvom podaní (odpore) čím porušil nie len hospodárnosť konania ale aj hlavný princíp novej právnej
úpravy CSP. V nadväznosti na uvedené sa jedná o „vykonštruovaný“ dôkaz. Zo súdneho spisu eklatantne vyplýva že žalovaný predmetný „dôkaz o poskytnutí zľavy“ nepredložil ani správcovi konkurznej podstaty na základe výzvy zo dňa 29.02.2016. Predložil len dokument Odpoveď na reklamáciu tovaru zo dňa 03.03.2014, v ktorej sa jasne hovorí, že ostáva uhradiť sumu vo výške 878,40 Eur pričom žalovaný vo svojej odpovedi správcovi konkurznej podstaty vôbec nenamietal.
4. Žalovaný na doručené vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.
5. Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), f) CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Odvolací súd konštatuje, že proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 21.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 21.000 Eur od 27.01.2014 do zaplatenia zastavil, odvolanie podané nebolo a rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.
7. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
8. Za podstatné odvolacie tvrdenia považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie vec prejednal na predbežnom prejednaní sporu dňa 20.11.2017 napriek ospravedlneniu žalovaného a jeho právneho zástupcu, a že žalovaný už v podanom odpore namietal, že mu prisľúbená zľava aj vo výške 878, 40 Eur, teda opísal rozhodujúce skutočnosti správne a preto neobstojí záver súdu prvej inštancie. Uvedené odvolacie dôvody považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné.
9. Za nedôvodnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie vec prejednal na predbežnom prejednaní sporu dňa 20.11.2017 napriek ospravedlneniu žalovaného a jeho právneho zástupcu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil uznesením predbežné prejednanie sporu dňa 13.10. 2017, ktorý určil na deň 20.11.2017 o 10.15 hod. a ktorý termín bol riadne doručený obom sporovým stranám. Predvolanie na predbežné prejednanie sporu obsahovalo riadne procesné poučenie stranám sporu v zmysle ust. § 183 CSP. Obe strany požiadali o odročenie termínu predbežného prejednania sporu, právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu 18.10.2017 z dôvodu kolízie pojednávaní o čom predložil aj doklad - zápisnicu z pojednávania na okresnom súde Prievidza z ktorej vyplývalo, že dňa 04.09.2017 bolo pojednávanie v predmetnej veci odročené na 20.11.2017 (čl. 58). Súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného včas oznámil, že jeho žiadosti vyhovené nebude, nakoľko prvoinštančný súd nevzhliadol dôvody na vyhovenie jeho žiadosti nakoľko vo veci sa jedná o klasický obchodnoprávny spor, ktorý si nevyžaduje osobitný prístup konkrétneho právneho zástupcu. Účasť právneho zástupcu na predbežnom prejednaní sporu nie je povinná a je dostačujúce, aby sa tohto zúčastnil žalovaný. Uvedené oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 24.10.2017, teda s dostatočným časovým predstihom, tak aby bol schopný zabezpečiť substitúciu. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.09.2017 žalovaný opätovne požiadal o odročenie predbežného prejednania sporu z dôvodu, že s právnym zástupcom spolupracuje dlhodobo a pozná obchodný spor. Súd prvej inštancie žalovanému písomne dňa 31.10.2017 oznámil, že nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie termínu predbežného prejednania sporu, nakoľko neobsahuje žiaden dôležitý dôvod v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu uzavrel, že postup súdu prvej inštancie bol procesne správny a súladný s jednotlivými
ustanoveniami CSP a zhodne s jeho závermi dospel k záveru, že dňa 20.11.2017 mal súd prvej inštancie splnené procesné podmienky na predbežné prejednanie sporu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom štádiu konania bolo potrebné v prvom rade preukázať skutkové okolnosti a to poskytnutie dodatočnej zľavy z ceny a nebolo potrebné riešiť otázky zásadného právneho významu takej intenzity, pri ktorých by bola nevyhnutná prítomnosť konkrétneho právneho zástupcu dlhodobo spolupracujúceho so žalovaným a to aj s ohľadom na charakter inštitútu predbežného prejednania sporu a najmä s ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie na uvedenom predbežnom prejednaní sporu meritórne nerozhodol a vo veci následne nariadil pojednávanie na deň 20.12.2017, ktorého sa právny zástupca žalovaného zúčastnil. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 20.11.2017 pod č.k. 6Cb/9/201/-85 uložil žalovanému, aby návrhy na doplnenie dokazovania doplnil v originále do 04.12.2017, čo žalovaný aj využil a do spisu doložil Potvrdenie zľavy z ceny tovaru vystaveného žalobcom zo dňa 03.03.2014 ako aj z 10.03.2014. Z uvedených skutočností odvolací súd uzavrel, že právo žalovaného na spravodlivý proces nebolo súdom prvej inštancie porušené.
10. Za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného však odvolací súd považoval, jeho argumentáciu, že už v samotnom odpore argumentoval poskytnutím aj ďalšej dodatočnej zľavy do výšky žalovanej istiny. V tejto časti odvolací súd nepovažuje argumentáciu súdu prvej inštancie za správnu. Žalovaný v podanom odpore žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a to aj vo výške 878,40 Eur z dôvodu prisľúbenej zľavy zo strany žalobcu. V tomto štádiu konania navrhol vykonanie dokazovania okrem iného aj výsluchom konateľa úpadcu E. Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť, že poskytnutie zľavy zo strany úpadcu mohlo byť tak v ústnej ako aj v písomnej forme, čo nebolo v konaní vôbec dokazované. Rovnako v odpovedi žalovaného (čl 33) na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 12.06.2017 pod č. k. 6Cb/9/2017-29 žalovaný argumentuje rovnako - a to poskytnutím zľavy aj vo výške 878,40 Eur. V súdenej veci neobstojí argumentácia žalobcu a súdu prvej inštancie s odkazom na rozhodnutie NS SR č. 2/Cdo/199/2005 týkajúcej sa presunu dôkazného bremena na žalovaného. Toto rozhodnutie sa týkalo iných skutkových okolností. Za predčasné a subjektívne považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie týkajúce sa prejudikovania záverov znaleckého dokazovania, resp. nemožnosti zistenia či už pravosti či dátumu podpisu konateľa žalobcu na listine zo dňa 10.03.2017 o poskytnutí zľavy žalobcom aj vo výške zvyšku žalovanej istiny. Žalovaný v konaní riadne a včas a v súlade s koncentračnou zásadou označil a predložil doklad vystavený úpadcom dňa 10.03.2014 (čl. 41 a čl 95) a podpísaný štatutárom žalobcu o poskytnutí zľavy vo výške 21.878,40 Eur, navrhol výsluch tohto štatutára od ktorého neskôr upustil a súhlasil so znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie napriek priamo navrhnutému znaleckému dokazovaniu tento nevykonal a bez objektívnych podkladov ( záverov znaleckého dokazovania) dospel k subjektívnym záverom, že toto dokazovanie by bolo nadbytočným. Naviac listinu zo dňa 10.3.2014 vyhodnotil ako nedôveryhodnú, len z dôvodu, že túto spochybnil správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý v spore neuviedol žiadne relevantné právne ani skutkové okolnosti, ktoré ho viedli k záverom spochybňujúcim pravosť tejto listiny. Svoju argumentáciu žalobca ponechal len v rovine jeho subjektívneho tvrdenia, pričom rovnako postupoval súd prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie založil na vlastných, dôkazmi nepodložených úvahách. Týmto postupom súdu prvej inštancie došlo k žalovaným namietanému porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
11. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je správny, preto rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), f) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
12. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, vo veci nariadi pojednávanie, vykoná stranami navrhnuté dokazovanie, zistí skutkový stav a odstráni rozpory týkajúce sa okolností vystavenia Potvrdenia zľavy z ceny tovaru vystavenej úpadcom zo dňa 10.03.2014, a vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vyššie uvedené vady konania spočívajúce v postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.
13. Odvolací súd zrušil aj výrok III. súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).