Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-44-2019.pdf
PDF · 73.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/44/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Ing. Ján Korčmároš, Holubyho 14, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu I. L., L.. XX.X.XXXX, J. X. X, XXX XX D., o vymoženie 159,66 eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Dukelských hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.12.2018, č.k. 13Er/771/2012-19, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 20.12.2018, č.k. 13Er/771/2012-19 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 47,39 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 25.9.2012 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v záujme nezvyšovania ďalších nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, keďže nie je predpoklad jej vymoženia. Oprávnený vo vyjadrení k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti, pretože povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. poberať dôchodok a tak bude možné vykonať exekúciu. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a po preštudovaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, obsahu exekútorského spisu mal za to, že nemajetnosť povinného bola nesporne preukázaná. Povinný v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok, ktorý by bolo možné speňažiť. Povinný nemá vedené účty v banke, nepoberá dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti a ani nemocenské dávky, nie je vlastníkom nehnuteľných vecí a je voči nemu vedených 14 exekučných konaní. Podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 28.11.2014. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, a preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 47,39 eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2CoE/218/2016, podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to, že v danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (37 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto oprávnený považoval za dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
5. Súdny exekútor dňa 31.1.2019 vrátil súdu prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (26OdK/534/2018).
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 13Er/771/2012 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 17.9.2012, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vydaný oprávneným dňa 1.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.6.2012. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 25.9.2012 poverenie na výkon exekúcie.
10. Súdny exekútor podal dňa 22.11.2018 súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 20.12.2018.
11. Odvolací súd zistil, že po vydaní napadnutého uznesenia bol podľa § 167a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „z. č. 7/2005 Z.z.“) na majetok povinného vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/534/2018 zo dňa 7.1.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 9/2019 dňa 14.1.2019.
12. Podľa § 167f ods. 1 Exekučného poriadku, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
13. Podľa § 167f ods. 2 Exekučného poriadku, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
14. Z citovaného ustanovenia z. č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekúcie. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
15. V danom prípade k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo až po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Keďže súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, aj keď z iného dôvodu, nakoľko bolo vo výroku vecne správne. Odvolacími námietkami oprávneného sa preto už nezaoberal.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).