Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-1-2018.pdf
PDF · 102.43 KB
No categories available
11C/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Ľ. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N., W.. L.. Y. XX, zastúpený: JUDr. Jozef Krenický, advokát, so sídlom v Prešove, Vajanského 43, p r o t i žalovanej: T.. U. N., C.. N., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, U. I., Č. C., zastúpená: JUDr. Pavol Siváček, advokát, so sídlom Timravina 9, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k.ú. I. a to rodinnému domu súp. č. X stojaceho na parcele KN XXX a k parcelám KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 759m2, KN XXX - záhrady o výmere 116m2 a KN XXX - záhrady o výmere 154m2 a toto podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že všetky tieto nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 2.064,33 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 16.1.2018 sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k.ú. I. a to rodinnému domu súp. č. X a parcelám KN XXX, XXX E. XXX. Pokiaľ ide o jeho vyporiadanie navrhol alternatívne buď reálne rozdelenie nehnuteľností podľa geometrického plánu E. M. - GEOAT č. 1/2018 tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej by pripadli novovytvorené parcely KN XXX/X o výmere 190 m2 a KN XXX o výmere 39m2 s tým, že za ustupujúci spoluvlastnícky podiel by žalovanej zaplatil 335,02 Eur a druhý spôsob navrhol ten, že by všetky dané nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu za podiel žalovanej vo výške 1950 Eur. Pri stanovení všeobecnej hodnoty daných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Pavla Maťufku č. 52/2016. V žalobe poukázal na to, že postupne nadobúdal spoluvlastnícke podiely svojich príbuzných so zámerom zveľadiť chátrajúce nehnuteľnosti až dosiahol ten stav, že na príslušnom LV bol už zapísaný len on a nebohý otec žalovanej. Sám vypátral jeho dedičov, oslovil aj žalovanú za účelom iniciovania dedičského konania po nebohom S. N. vedenom na tomto súde pod sp. zn. 26D/664/16. Dokonca do tohto dedičského konania sám doložil spomínaný znalecký posudok, ktorý žalovaná vtedy akceptovala a tak sa napokon stala na základe záverov dedičského konania spoluvlastníčkou v 1. Žalobca sa následne pokúsil o mimosúdne vyporiadanie tak, že navrhol žalovanej odkúpenie jej podielu, predložil jej tiež dva návrhy geometrických plánov na rozdelenie nehnuteľností, na tieto návrhy však žalovaná nereagovala.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že s navrhovaným vyporiadaním nesúhlasí a že požaduje za predaj svojho spoluvlastníckeho podielu primeranú trhovú cenu. V prípade súdneho vyporiadania považuje za primeranú cenu 25-30 Eur/m2, ako to vyplýva z doloženej korešpondencie
s realitným maklérom Ing. Čamajom. Zároveň navrhla konanie prerušiť na 3 mesiace z dôvodu mimosúdneho jednania strán.
3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na vyporiadaní uvedenom v žalobe. Zotrval aj na výške náhrady za podiel žalovanej v zmysle znaleckého posudku, ktorý má vyššiu váhu ako vyjadrenie realitného makléra, ktorý nehnuteľnosti ani neohliadol.
4. Žalovaná v duplike na repliku žalobcu uviedla, že v dedičskom konaní ju zastupoval jej právny zástupca a preto ona osobne so znaleckým posudkom, ktorý bol v ňom predložený, neoperovala. Poukázala na veľký rozdiel medzi cenou v znaleckom posudku a vyjadrením spomínaného makléra. Opäť navrhla konanie prerušiť s tým, že navrhla žalobcovi odkúpenie jej podielu za 20 Eur/m2.
5. Žalobca následne súhlasil s prerušením konania na 6 mesiacov, čo aj súd realizoval uznesením č.k. 11C/1/2018-62 z 6.6.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.6.2018.
6. Dňa 5.12.2018 žalobca požiadal o pokračovanie v spore. Súd preto vydal uznesenie č.k. 11C/1/2018-72 zo dňa 11.12.2018 o pokračovaní v konaní a určil pojednávanie na 20.2.2019. Zároveň prípisom upozornil žalovanú na možnosť jej zastúpenia v tomto spore a upozornil ju, že podľa Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ) súd nevykonáva žiadnu dôkaznú iniciatívu a vykoná len tie dôkazy, ktoré navrhnú strany. Pokiaľ preto žalovaná naďalej nesúhlasí so všeobecnou hodnotou nehnuteľností podľa znaleckého posudku, ktorý doložil žalobca, má možnosť si dať vypracovať súkromný znalecký posudok alebo požiadať o nariadenie znaleckého dokazovania súd, za tým účelom však bude musieť zložiť zálohu.
7. Žalovaná v reakcii vo svojom vyjadrení z 25.1.2019 uviedla, že znalecký posudok predložený žalobcom bol vyhotovený snáď pre potreby predaja nehnuteľností cudzej osobe a nemôže slúžiť ako podklad pre vyporiadanie so spoluvlastníkom. Vyslovila názor, že pre správne stanovenie dnešnej kúpnej ceny spolumajiteľovi je potrebné brať do úvahy aj výšku škody za poškodenie majetku, pretože za zúbožený stav nehnuteľností nemôže byť zodpovedná ona, ale rodina žalobcu. Pri dome vychádzala z jeho hodnoty 10.000 Kčs podľa doloženého listu (neznámeho pisateľa) z roku 1991 a bez nejakého logického vysvetlenia dospela k záveru, že za dom jej patrí 2.500 Eur. Poukázala na to, že spor o nehnuteľnosti začal po smrti babičky v roku 1990 medzi jej deťmi - otcom žalovanej, ktorý už v tom čase žil v ČR a jeho troma súrodencami. Pri pozemkoch vychádzala z teórie, že za 20 rokov bez ich údržby došlo minimálne k 75% znehodnoteniu a preto s pomocou znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktorým ich súčasná hodnota bola stanovená na 7.830 Eur po pripočítaní hodnoty znehodnotenia 5.872,5 Eur ich predpokladaná cena v dobe smrti poručiteľa mohla byť 13.702,5 Eur a preto žalovaná má nárok na 1 t.j. 3.425,6 Eur. Súhlasila preto s prikázaním všetkých nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, aby bol zaviazaný zaplatiť za jej podiel 5.925,5 Eur.
8. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadreniami strán, znaleckým posudkom Ing. Pavla Maťufku č. 52/2016, výpisom z LV č. XX k.ú. I., geometrickým plánom E. M. - GEOAT č. 1/2018, písomným vyjadrením Ing. Františka Čamaja, zápisnicou z obhliadky, spisom tohto súdu 26D/664/2016, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
9. Predmetom sporu sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. I. a to rodinný dom súp. č. X stojaci na parcele KN XXX a parcely KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 759m2, KN XXX - záhrady o výmere 116m2 a KN XXX - záhrady o výmere 154m2. Spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalobca v podiele 3 a žalovaná v podiele 1. Žalobca podiely nadobudol darovacími zmluvami a žalovaná uznesením 26D/664/2016.
10. Zo spomínaného spisu tohto súdu 26D/664/2016 súd zistil, že podnet na začatie dedičského konania po S. N., zomr. XX.XX.XXXX v Českej republike (otcovi žalovanej) dal práve žalobca, ktorý už v tom čase bol podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v 3 a zvyšnú 1 vlastnil FraW. N.. Žalobca v tomto dedičskom konaní doložil aj znalecký posudok Ing. Pavla Maťufku č. 52/2016, ktorého prílohou sú farebné fotografie zachytávajúce stav rodinného domu, ktorý je zjavne schátralý.
11. Žalovaná splnomocnila na svoje zastupovanie v dedičskom konaní advokáta JUDr. Pavla Siváčka, podobne ako aj ostatní dedičia - jej dvaja súrodenci. Na pojednávaní bol vykonaný súpis majetku a dlhov
poručiteľa a pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX súdny komisár vychádzal zo spomínaného znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností a teda z hodnoty 1.950 Eur za podiel poručiteľa v 1. Všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia, na základe dohody dedičov zdedila žalovaná bez povinnosti vyplatiť náhradu za dedičské podiely ostatným dedičom. Predmetom dedenia, pokiaľ ide o LV č. XX k.ú. I., bol len rodinný dom s príslušenstvom a už spomínané parcely. Kópiu znaleckého posudku Ing. Maťufku č. 52/16 predložil žalobca aj v tomto spore. Súd zdôrazňuje, že týmto posudkom boli oceňované nehnuteľnosti ku stavu aký bol dňa 3.3.2016 (teda nie ku dňu smrti poručiteľa S. N. ako sa domnievala žalovaná). Stavba rodinného domu podľa vyjadrenia Obecného úradu Ondrašovce je určená na odstránenie. Prílohou znaleckého posudku je potvrdenie spomínaného obecného úradu o tom, že rodinný dom bol postavený ešte v roku 1925. Obec I. vyzvala jeho spoluvlastníkov (žalobcu a S. N.) v zmysle ustanovení stavebného zákona na opravu alebo odstránenie stavby, keďže ohrozuje životy a zdravie osôb. Znalec odhadom stanovil hodnotu použiteľného materiálu z rodinného domu na sumu 457,32 Eur a náklady na jeho odstránenie vyčíslil na 3.587 Eur. Hodnotu pozemkov stanovil metódou polohovej diferenciácie a určil ich všeobecnú hodnotu na 7,61 Eur/m2, teda úhrnne po zaokrúhlení na 7.800 Eur.
12. Žalobca ako prílohu k žalobe pripojil geometrický plán E. M. - GEOAT č. 1/2018 z 15.11.2017, ktorým boli parcely KN XXX rozdelené na novovytvorené parcely KN XXX/X - zastavané plochy o výmere 569 m2 a KN XXX/X - zastavaná plocha o výmere 190 m2 a parcela KN XXX bola rozdelená na parcelu KN XXX/X - záhrada o výmere 115m2 a KN XXX/X - záhrada o výmere 39m2. Podľa tohto geometrického plánu navrhol žalobca aj vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva.
13. Žalobca ešte pred podaním žaloby vyzýval žalovanú na odpredaj jej podielu, prípadne na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva totožne s alternatívami petitov tejto žaloby a to listami zo dňa 7.8.2017 a 21.11.2017.
14. Na pojednávaní dňa 20.2.2019 žalovaná nečakane súhlasila s prikázaním vyporiadavaných nehnuteľností žalobcovi za finančnú náhradu 7,61 Eur/m2, s čím však zase nečakane nesúhlasil právny zástupca žalobcu, aj keď v úvode pojednávania predniesol žalobu súhlasne s písomným podaním, v ktorom sám navrhol alternatívne (teda rovnocenne) dva spôsoby vyporiadania a s jedným z nich žalovaná súhlasila. Na pojednávaní totiž uviedol, že žalobca trvá na reálnej deľbe pozemkov, s ktorou však žalovaná nesúhlasila. Zdôvodnila to tým, že parcelu, ktorá by jej mala pripadnúť, by nemohla užívať na žiadny účel, pretože je podmáčaná a v príkrom svahu. Uviedla aj to, že predmetom vyporiadania by mala byť aj ďalšia stavba, ktorá je samostatná a to sypanec.
15. Súd následne vykonal 4.4.2019 obhliadku nehnuteľností, pri ktorej nezistil žiadne podmáčanie pozemku, ktorý pri reálnej deľbe mal by pripadnúť žalovanej, ale zároveň konštatoval, že prevažná časť pozemku tvorí svah približne s 30° prevýšením, s čím súhlasil aj žalobca. Súd tiež konštatoval maximálnu devastáciu rodinného domu a zistil, že na parcelách sa nachádza aj ďalšia murovaná stavba - sypanec, ktorá je úplne samostatná a taktiež vo veľmi schátralom stave.
16. Po prvom pojednávaní žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní z 2.4.2019 opäť žiadala, aby žalobca jej zaplatil vyrovnací podiel 5.925,50 Eur a na tomto stanovisku zotrvala aj na pojednávaní dňa 29.5.2019.
17. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
18. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
19. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
21. Súdom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy len vtedy, ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov. Súd pritom pri rozhodovaní nie je viazaný žalobou a môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom ako to navrhuje žalobca. Viazaný je však predmetom vyporiadania, teda tým, ktoré veci sa majú vyporiadať. Aj keď žalovaná vo svojej výpovedi poukazovala aj na ďalšiu stavbu tzv. sypanec, nepochybne ide o samostatnú stavbu, čo súd zistil aj pri už spomínanej obhliadke, avšak vo vzťahu k tejto stavbe ako samostatnej veci žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva podaná nebola a to ani formou protižaloby žalovanej. Navyše sa však javí, že táto stavba ani nebola predmetom dedičského konania, keďže nemožno ju považovať za príslušenstvo rodinného domu, ale samostatnú vec a teda žalovaná nie je jej podielovou spoluvlastníčkou.
22. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva je súd viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda prednostným spôsobom vyporiadania je rozdelenie veci podľa podielov spoluvlastníkov, ak je to dobre možné. Vec pritom musí byť deliteľná z faktického aj právneho hľadiska. Takzvaný zákaz drobenia pozemkov v zmysle § 23 zákona č. 180/1995 Z.z. sa vzťahuje len na poľnohospodárky a lesný pozemok, čo nie je tento prípad.
23. V danom prípade je nesporné, že obe strany sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (žalobca je väčšinový spoluvlastník, keďže má podiel 3 a žalovaná má 1). Podielové spoluvlastníctvo sa vyporiadava k veci, vecou je každá parcela, ktorá je zapísaná na LV č. XX k.ú. Ondrašovce. Reálnu deliteľnosť je preto potrebné vyhodnotiť ku každej z troch parciel, ktoré sú predmetom sporu. Pokiaľ ide o parcelu KN XXX, vzhľadom na polohu tejto parcely a jej výmeru, žalovanej by prislúchal pozemok len o výmere 29m2 (116m2 : 4). Za účelnú možno považovať reálnu deľbu takú, ktorá by umožnila efektívne využívanie novovytvoreného pozemku. Vzhľadom na to, ako sú situované parcely, čo je zrejmé z geometrického plánu, nie je možné reálne rozdeliť všetky 3 parcely tak, aby sa vytvoril ucelený pozemok pre žalovanú s prístupom z verejnej komunikácie. Túto deľbu možno teoreticky realizovať len vo vzťahu k ďalším dvom parcelám KN XXX E. XXX. V. XXX má výmeru 759m2, z časti síce na nej stojí rodinný dom, ktorý však súd prikazuje žalobcovi a ktorý by sa mal odstrániť, pričom podiel 1 z výmery tejto parcely činí 189,75m2, podľa geometrického plánu žalovaná by získala parcelu o výmere 190m2. Parcela KN XXX má 154m2, 1 je 38,5 m2, žalovanej by pripadol pozemok o výmere 39m2.
24. Pokiaľ ide o rodinný dom, tento reálne deliteľný nie je, jednak preto, že sa technicky ani nedá vertikálne rozdeliť na samostatné bytové jednotky a predovšetkým preto, že je tak schátralý, že stavebný úrad vyzval spoluvlastníkov na jeho odstránenie z bezpečnostných dôvodov. Žalobca má výrazne väčší ideálny podiel ako žalovaná, súd preto vo vzťahu k rodinnému domu musel využiť v poradí druhý zákonný spôsob vyporiadania a to jeho prikázanie do vylúčného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a vzhľadom na väčšinový podiel žalobcu prikázal ho do jeho vylúčného vlastníctva.
25. Pokiaľ ide o pozemky, celkovo teda podľa predloženého geometrického plánu a návrhu žalobcu by žalovanej mali pripadnúť pozemky o výmere 229m2, ktoré v prírode predstavujú záhradu. Ako však zistil súd na mieste samom, väčšia časť daného pozemku (teda toho, ktorý by mal pripadnúť žalovanej) je vo svahu. Aj keď účelnosť využitia veci pri vyporiadaní sa skúma predovšetkým pri druhom spôsobe vyporiadania, teda rozhodovaní o tom, komu zo spoluvlastníkov sa vec prikáže, pri úvahe o tom, či je rozdelenie vecí dobre možné, je niekedy nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosti podraditeľné pod účelné využitie veci a teda, aby novovzniknuté veci mohli plniť svoje funkčné určenie. Pri totožnej právnej úprave § 142 Občianskeho zákonníka (v minulosti) k tomu dospel aj Ústavný súd ČR v uznesení IV.ÚS 1232/07.
26. Súd teda pri zvažovaní možnosti reálnej deľby pozemkov musí prihliadať na polohu, tvar a veľkosť novovytvorených parciel a či vzhľadom na tieto atribúty dokážu byť plne funkčné svojmu vlastníkovi takým spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu (napr. R 54/1973, alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR 2Cdo/2163/06 zo dňa 28.8.2007).
27. V danom prípade vzhľadom na pomerne malú výmeru novovytvorených parciel, ich tvar a polohu, parcela XXX/X by mohla slúžiť len ako prechod na ďalšiu parcelu KN XXX/X, keďže má šírku len 2,5m a dĺžku 16,32m a teda nemohla by byť využívaná ako záhrada, podobne ako aj parcela KN XXX/X, ktorá v prevažnej časti predstavuje svah s prevýšením asi 30 stupňov. Tieto novovytvorené parcely, by preto
nemohli byť pre žalovanú plne funkčné, bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ktorý súd považuje za zásadný v právnom štáte, aby takéto parcely boli prikázané žalovanej. Nemohla by ich riadne užívať, navyše sú nepredajné a v kontexte so skutočnosťou, že žalovaná býva v ČR, súd preto považoval za dôvodné všetky parcely prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý má záujem ich zveľadiť.
28. Žalovaná má samozrejme nárok na finančnú náhradu vo výške všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností. Túto všeobecnú hodnotu žalobca preukázal znaleckým posudkom znalcom z odboru stavebníctva a oceňovania nehnuteľností. Súd nemal dôvod spochybniť závery tohto znaleckého posudku. Dom, ktorý má byť odstránený, má hodnotu len pokiaľ ide o použiteľný stavebný materiál, čo podľa znalca činí 457,32 Eur. Aj keď od vypracovania posudku uplynuli 3 roky, táto hodnota odstupom času nemôže byť vyššia, len nižšia. Žalovaná napriek upozorneniu súdu o potrebe predloženia dôkazu o inej hodnote nehnuteľností predložila len svoj výpočet bez logického podkladu vychádzajúc len z nejakého laického ustálenia hodnoty domu v roku 1991 vo výške 10.000 Kčs. Žalovaná si musí uvedomiť, že relevantná je súčasná hodnota nehnuteľností, pokiaľ by aj sporný dom mal v roku 1991 spomínanú hodnota, tá uplynutím takmer 30 rokov má nepochybne hodnotu minimálnu až žiadnu.
29. Žalovaná pri svojom laickom výpočte hodnoty pozemkov vychádzala z ich hodnoty zrejme k smrti jej otca (spomína 20 rokov spätne), keď nepochopiteľne pripočítala ňou určené 75% znehodnotenie pozemkov, čo súd považuje za absurdné. Opäť možno len zdôrazniť, že pri vyporiadaní spoluvlastníctva sa vychádza z aktuálnej hodnoty pozemkov. Znalec Ing. Maťufka, ktorý vypracoval znalecký posudok, mal možnosť použiť jednu z troch metód - porovnávaciu, výnosovú alebo metódu polohovej diferenciácie. Výber metódy je výlučne na znalcovi, ten využil metódu polohovej diferenciácie. Vychádzajúc z tejto metódy súd nevidí možnosť zvýšenia hodnoty pozemkov uplynutím troch rokov. Opäť žalovaná, ktorá túto hodnotu spochybnila, mala súdu navrhnúť resp. predložiť dôkaz o inej hodnote pozemkov, na čo bola aj osobitne výzvou súdu upozornená. Reagovala však len predložením svojho, z pohľadu súdu, nelogického výpočtu. Za postačujúci dôkaz nemožno považovať ani list realitného makléra Ing. Čamaja, z ktorého nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosti si neohliadol a vyjadril sa len k možnosti reálnej hodnoty pozemkov 25-30Eur/m2, ale to len za podmienky predaja celej nehnuteľnosti vrátane domu s tým, že trhovú cenu by stanovil až po ohliadke nehnuteľností a to všetko za účelom predaja všetkých nehnuteľností tretej osobe.
30. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania inej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností než bola preukázaná žalobcom, bolo na žalovanej. Žalovaná však svoje tvrdenie o inej hodnote nijakým relevantným spôsobom nepreukázala. Za podiel žalovanej z hodnoty rodinného domu, ktorý predstavuje len hodnotu použiteľného stavebného materiálu, keďže dom je určený na asanáciu žalovanej prináleží 114,33 Eur (457,3 : 4) a za pozemky 1950 Eur (7800 : 4), čo úhrnne predstavuje 2.064,33 Eur. Súd preto zaviazal žalobcu na zaplatenie tejto sumy ako finančnej náhrady za podiel žalovanej z vyporiadavaných nehnuteľností.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žiadna zo strán nemala v spore úspech a to vzhľadom na charakter sporu a na skutočnosť, že žalobca trval na reálnej deľbe pozemkov, s ktorou sa súd nestotožnil a žalovaná, aj keď navrhovala prikázanie všetkých nehnuteľností žalobcovi, žiadala o viac ako dvojnásobnú finančnú náhradu než jej prináležala. Súd preto žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.