Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-268-2018.pdf
PDF · 120.95 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/268/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.X.XXXX, Ľ. B. XXX/XX, B. S., o zaplatenie 2.974,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7C 9/2013-86 zo dňa 15. januára 2018 vo výroku II. a III., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. v sume 678,63 eur a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.216,88 eur spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy 1.767,02 eur od 11.12.2012 až do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc nasledujúcim dňom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky. Výrokom II. v prevyšujúcej časti o zaplatenie 757,35 eur s príslušenstvom žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 49,08%.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 3 vety druhej zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 100 ods. 1, 2 prvej vety, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 v znení účinnom od 1.5.2014, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 prvej vety, ods. 2 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že „vykonaným dokazovaním listinami, a to úverovou zmluvou z 2.12.2008, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., prehľadom splátok, výzvou na splatenie celého úveru z 29.12.2009, fotokópiou poštového podacieho hárku zo dňa 4.1.2010, súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 2.12.2008 záväzkový právny vzťah založený zmluvou o úvere, ktorou žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 eura) a žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokmi z úveru vo výške 18,79 % ročne v 60 mesačných splátkach vo výške po 2.074,- Sk (68,84 eura). Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Súčasťou mesačných splátok bol aj poplatok za vedenie úveru vo výške 49,- Sk (1,63 eura) mesačne. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené sumou 41.760,- Sk (1.386,18 eura) napriek tomu, že reálna suma nákladov zodpovedala sume 49.440,- Sk (1.641,11 eura). K tomuto zisteniu možno dospieť matematickým výpočtom: splátka vo výške 2.074,- Sk (68,84 eura) za mesiac x 60 mesiacov, t. j. žalovaný mal zaplatiť celkom sumu 124.440,- Sk (4.130,65 eura), a teda náklady spotrebiteľa za úver zodpovedali sume vypočítanej ako celková suma, ktorú bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný zaplatiť, t. j. 124.440,- Sk (4.130,65 eura), mínus suma reálne poskytnutého úveru 75.000,- Sk (2.489,54 eura), čo predstavuje 49.440,- Sk (1.641,11 eura). a nie „iba“ 41.760,- Sk (1.386,18 eura). Žalovaný zároveň súhlasil s poistením pre prípad neschopnosti splácať úver s tým, že výška úhrady za poistenie predstavovala sumu 79,- Sk (2,62 eura) mesačne. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 23 % napriek tomu, že súd zistil, že reálna RPMN v danom prípade predstavovala 24,43 %. V zmluve nie je uvedený konkrétny dátum splatnosti prvej splátky, ani dátum splatnosti poslednej splátky, t. j. v zmluve chýba aj dátum konečnej splatnosti úveru. Zmluva splátky nerozčleňuje na splátky istiny úveru, splátky úroku z úveru a splátky poplatkov z úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mali byť úverové zmluvné podmienky žalobcu. Výška zmluvnej pokuty a zmluvných úrokov z omeškania je uvedená v Úverových podmienkach žalobcu, ktoré neboli podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Žalovaný čerpal úver v celkovej sume 75.000,- Sk (2.489,54 eura), z ktorej uhradil žalobcovi celkom sumu celkom 653,68 eura. O pravdivosti tejto skutočnosti súd nemal pochybnosti, nakoľko žalovaný nenamietal ani výšku poskytnutého úveru, ani výšku splatenej či nesplatenej časti úveru. Žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie nesplatenej časti úveru k 29.12.2009 ako následok nedodržania platobnej disciplíny, avšak bezvýsledne. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy aj podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca poskytol žalovanému plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označený identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu, rodinný stav. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže žalobca touto zmluvou poskytol žalovanému úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje dve obligatórne zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú splatnosť úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s absenciou ktorých tento zákon v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spája sankciu spočívajúcu v tom, že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 citovaného zákona). Údaje o RPMN a o celkových nákladoch spotrebiteľa, ktoré sú ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, sú v zmluve uvedené v neprospech spotrebiteľa. Keďže predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a zmluvná pokuta nebola platne dojednaná, keďže nebola dojednaná písomne oboma zmluvnými stranami (§ 544 ods. 2, § 40 ods. 1 OZ), žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu reálne poskytnutého úveru 75.000,- Sk (2.489,54 eura). Nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi celkom sumu 653,68 eura, je povinný zaplatiť žalobcovi iba nesplatenú časť reálne poskytnutého úveru v zodpovedajúcej sume 1.835,86 eura. Keďže predmetom sporu je záväzok žalovaného ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie jeho záväzku súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Súčasťou žalovanej istiny je aj 12. splátka úveru vo výške 68,84 eura splatná k 7.12.2009, t. j. ešte pred zosplatnením úveru, pričom konanie začalo doručením žaloby na súd dňa 17.12.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, a v tejto časti je žalobný nárok premlčaný. Preto súd žalobe vyhovel v časti nevrátenej istiny reálne poskytnutého úveru v sume 1.835,86 eura zníženého o premlčanú 12. splátku úveru v sume 68,84 eura, t. j. v sume 1.767,02 eura, a preto aj kapitalizovaný úrok z omeškania žalobcovi priznal iba zo súdom priznanej nepremlčanej istiny 1.767,02 eura za obdobie od zosplatnenia 29.12.2009 až do 10.12.2012 v uplatnenej výške 0,024 % denne v zodpovedajúcej sume 449,86 eura. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi nepremlčanú časť nesplatenej časti reálne poskytnutého úveru v sume 1.767,02 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania z nepremlčanej nesplatenej istiny reálne poskytnutého úveru za obdobie od 29.12.2009 do 10.12.2012 v zodpovedajúcej sume 449,86 eura. Zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy od 11.12.2012 až do zaplatenia, pretože percentuálna výška úrokov z omeškania požadovaná žalobcom je nižšia než zákonná výška úrokov z omeškania. Vychádzajúc z ust. § 217 od. 2 CSP, § 232 ods. 4 CSP súd umožnil žalovanému zaplatiť žalobcovi priznanú žalovanú sumu v pravidelných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom prihliadol na žiadosť žalovaného, ako aj na jeho osobné, rodinné a majetkové pomery. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 757,35 eura s príslušenstvom súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol. V tomto spore mal žalobca úspech v časti o zaplatenie 2.216,88 eura s príslušenstvom, t. j. v časti 74,54 % predmetu sporu (2.974,23 eura s príslušenstvom). Žalovaný mal úspech v časti o zaplatenie sumy 757,35 eura s príslušenstvom, t. j. v časti 25,46 % predmetu sporu. Nakoľko žalobca mal vo veci väčší úspech než žalovaný, vniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalovanému podľa pomeru úspechu, v danom prípade v rozsahu 74,54 % mínus 25,46 %. Preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 49,08 %.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to v rozsahu výroku II. okrem nepriznanej zmluvnej pokuty vo výške 9,88 eur a nepriznanej 12. splátky úveru vo výške 68,84 eur a vo výroku III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K náležitosti výška, počet, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal odvolateľ na § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalobcu táto náležitosť je splnená aj vtedy ak istina t.j. úver, úroky a iné poplatky sú uvedené spolu v celkovej výške splátky. Uvedené je plne v súlade aj so znením a cieľmi smernice Európskej rady a parlamentu 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Z ustanovení smernice vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v tejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek sa potom uvádza v amortizačnej tabuľke. Podľa názoru žalobcu, ak by tá časť splátky musela obsahovať jednotlivé položky, zmluva o spotrebiteľskom úvere by bola v tejto časti nezrozumiteľná a nebola by stručná. Žalobca taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 spis. zn. 3Cdo 146/2017. V zmluve je uvedená mesačná splátka bod 42 zmluvy, počet splátok je 60 bod 43 zmluvy a termíny splatnosti splátok sú uvedené v bode 48 zmluvy, pričom je uvedené, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa názoru žalobcu aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky s uvedením konkrétneho dátumu na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby bol spotrebiteľ schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Uvedený názor žalobcu je v úplnom súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Ďalej poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co 75/2017. K náležitosti konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru odvolateľ poukázal na § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001, pričom termín konečnej splatnosti úveru jednoznačne vyplýva z bodu 52 úverovej zmluvy: lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, ale aj z bodu 43: počet splátok 60 a bodu 46: termíny splatnosti splátok s odkazom na text pod bodom 55 zmluvy. Podľa názoru žalobcu aj keď zmluva neuvádza presný termín konečnej splatnosti, veriteľ však použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Žalobca uvádza spôsob akým veriteľ určil dĺžku trvania zmluvy o úvere to nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto ak konajúci súd rozhodol o sankcii za absenciu predmetnej náležitosti tak, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, takúto sankciu v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 bolo nutné považovať za neprimeranú. K výške RPMN poukázal na § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a na bod 34. napadnutého rozsudku kde súd uviedol, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 23% napriek tomu, že súd zistil, že reálna RPMN v danom prípade predstavovala 24,43%. Súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov nie z dôvodu absencie RPMN, ale z dôvodu uvedenej nesprávnej výšky RPMN. Súd však vôbec neuvádza, prečo by RPMN bola nesprávne určená a neuvádza akým spôsobom dospel k rozdielnej výške RPMN. Žalobcovi je zrejmé, že v tejto časti súd prvej inštancie dostatočne svoje rozhodnutie neodôvodnil a týmto postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca predkladá súdu tabuľku s potrebným výpočtom RPMN z ktorého vyplýva, že v zmluve je uvedená v správnej výške. Pokiaľ súd použil pri svojom výpočte RPMN rôzne internetové kalkulačky, výsledky z týchto kalkulačiek nie sú presné, výsledky sú iba orientačné a preto je žalobca toho názoru, že takýto dôkaz nemôže byť v konaní prípustný a súd bez ďalšieho skúmania nemôže na základe takéhoto prepočtu určiť, že výška RPMN je v nesprávnej výške. Je preto nepochybné, že v zmluve je výška RPMN uvedená v správnej výške, preto je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie zaťažil napadnuté rozhodnutie vadami. Čo sa týka celkových nákladov spotrebiteľa súd prvej inštancie pri výpočte celkových nákladov spotrebiteľa nesprávne počítal aj s poplatkom za poistenie a s poplatkom za vedenie úverového účtu ako so sumou, ktorá patrí do celkových nákladov. V mesačnej splátke 2.074,- Sk je zahrnutý aj poplatok za poistenie 79,- Sk mesačne a poplatok za vedenie účtu 49,- Sk mesačne a je preto pri výpočte celkových nákladov potrebné od mesačnej splátky odpočítať poplatok za poistenie a poplatok za vedenie účtu a potom výška mesačne splátky bez týchto poplatkov je 946,- Sk x 60 mesiacov je 116,760 Sk mínus celková výška úveru 75.000,- Sk = 41.760,- Sk. Výška celkových nákladov je teda uvedená v bode 47. zmluvy správne a preto je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca napáda odvolaním aj výrok o náhrade trov konania. Má za to, že žalobca mal mať v spore úspech v celom rozsahu a preto žiada priznať náhradu trov konania. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že je ochotný splácať splátky v plnom rozsahu, s rozsudkom je spokojný.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
6. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.974,23 eur a 0,024% denného úroku z omeškania zo sumy 2.352,06 eur od 11.12.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.216,88 eur spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy 1.767,02 eur od 11.12.2012 až do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc nasledujúcim dňom po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky, výrokom II. v prevyšujúcej časti o zaplatenie 757,35 eur s príslušenstvom žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 49,08%. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, výšku, počet a termíny plátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o RPMN je v neprospech spotrebiteľa, súd prihliadol na premlčanú 12. splátku. Žalobca nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, okrem nepriznanej zmluvnej pokuty vo výške 9,88
eur a nepriznanej 12. splátky úveru vo výške 68,84 eur, tvrdil, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, RPMN je uvedená v správnej výške, v súlade s § 2 písm. d) zákona a prílohou č. 1 k zákonu a vzorcom v nej uvedeným a výška celkových nákladov je uvedená v bode 47. zmluvy správne. Vzhľadom na rozsah (v zamietajúcej časti okrem nepriznania zmluvnej pokuty 9,88 eur a nepriznanej 12. splátky úveru 68,84 eur) a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil uplatnený nárok, či zistený skutkový stav obstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a či súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v odôvodnení rozsudku.
8. Medzi stranami bolo nesporné, že v danej veci ide o zmluvný vzťah, o ktorom niet pochýb že je spotrebiteľským vzťahom. Tiež je nesporné, že malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
9. Predmetom odvolacieho konania bol II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 757,35 eur s príslušenstvom, okrem zamietnutia sumy 9,88 eur a 68,84 eur (spolu 78,72 eur) a závislý výrok o trovách konania.
10. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 a 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil úverovú zmluvu ako bez poplatkov a bezúročnú, priznal žalobcovi nepremlčanú časť reálne poskytnutého úveru vo výške 1.767,02 eur, kapitalizovaný úrok zmeškania od 29.12.2009 do 10.12.2012 v sume 449,86 eur a úroky z omeškania vo výške 0,024% zo sumy 1.767,02 eur od 11.12.2012 do zaplatenia. Odvolacie námietky žalobcu nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku. Správne súd prvej inštancie zistil, že v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch a to, že absentuje konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) druhej vety zákona č. 258/2001 Z.z účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Odvolací súd k danému uvádza, že v bode 43 zmluvy je počet splátok 60, bod 48 odkazuje na text pod bodom 55 kde je uvedené, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Prvá splátka je splatná práve po 1 mesiaci/mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená v posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci; čo nemožno považovať za údaj vyžadovaný zák. č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods. 2 písm. g), ak teda v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, tak už len z uvedeného dôvodu treba úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy podľa ust. 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, tak nie je prípustné argumentovať tým, že údaj o konečnej splatnosti úveru je možné vyvodiť z dátumu splatnosti poslednej splátky úveru, pretože je to obchádzanie zákonom vyžadovaných obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve nie je uvedený a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade išlo o náležitosť predpokladanú zákonom. Žalobca v odvolaní odkazuje na vyššie citované ustanovenia zmluvy, k danému odvolací súd dodáva, že z uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalobca nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na ktorú poukazuje aj žalobca bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, ide o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
15. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže na to, aby úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov stačí, ak absentuje jedna náležitosť zmluvy uvedená v § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. súd prvej inštancie správne považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že sa poskytnutý úver považuje, vzhľadom na vyššie uvedené za bezúročný a bez poplatkov, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, nakoľko aj keby boli namieste nespôsobili by pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v sume 678,63 eur podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.
17. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).