Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Csp-157-2018.pdf
PDF · 119.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/157/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: J. I., K.. XX.X.XXXX, O. V. F. XXX/X, XXX XX Ž. právne zastúpený: Stehura&Partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO 47 246 863 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 19 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 6. 9. 2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2018 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.9.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
2. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 6.9.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1.170,- €. So žalovaným musel uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári a túto dohodu nemohol odmietnuť. Žalovaný doručil jeho zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej výzvy mu jeho zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 32 CSP 27/2018-15 zo dňa 10.10.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX G.o dňa 6.9.2013 uzatvorenej medzi ním a žalovaným. Súčasne mu uložil povinnosť v lehote 30 dní podať na súde žalobu vo veci samej. Poukazoval na to, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zákonníka. V danom prípade uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Obč.zák. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Uvedený zabezpečovaní inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, príp. neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Obč. zák. Zrážky z jeho mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok., nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. a preto je v zmysle §11 ods. 1 predmetného zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 Zák.č. 250/2007 Z.z., z ktorých vyplýva, že zo samotného zákonného ustanovenia vyplýva priamo jeho právny záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 24.12.2018, ktorom namietal, že podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm.c) CSP ( žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia ( žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby v čase jej vyhotovenia a podania neupravoval). Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Jej prostredníctvom sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací prostriedok nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti ( platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielen že nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, preto závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Pri hodnotení tvrdení žalobcu ohľadne uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy považoval žalovaný za podstatné v prvom rade vychádzať z právnej úpravy všeobecného práva o tom, čo je právny úkon, aké sú jeho následky a aký prístup zákon pri interpretácii právneho úkonu zákonodarca určuje, pričom poukázal na ust. §35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu o „nutnosti“ či povinnosti uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy je nevierohodné. Skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy ako legitímneho prostriedku zabezpečenia pohľadávky nie je dôvodom na určenie neplatnosti. Aj súčasná právna úprava výslovne určuje (zákon č. 129/2010 Z.z.), že veriteľ je oprávnený požadovať zabezpečenie formou dohody o zrážkach zo mzdy. V čase, kedy došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, žiadny zákon neurčoval obmedzenia alebo reštrikcie. Ak neskorší zákon výslovne pripúšťa dohodu o zrážkach zo mzdy ako jeden zo spôsob zabezpečenia, je logicky neprijateľné aby v čase, kedy takýto žiadny zákon nejestvoval, bolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustným či zakázaným. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je možné posudzovať, aj s ohľadom na právnu úpravu účinnú v čase jej uzavretia tak, že je právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere bez zabezpečenia alebo len s takým, ktoré považuje sám za vhodné. Žalobca predsa mohol si o úver požiadať u akéhokoľvek iného subjektu, ktorého podmienky by mu vyhovovali viac. Tak ako žalobca nemal povinnosť so žalovaným uzavrieť zmluvný vzťah, rovnako nemal právo na uzavretie zmluvy za podmienok, ktoré by si vymienil sám. Zároveň spochybnil tvrdenie o neprijateľnej podmienke v podobe dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o zákonom upravený právny prostriedok, osobitne upravený a prípustný pre spotrebiteľské vzťahy a spotrebiteľské úvery. Neprijateľnou podmienkou nie je dohoda, ktorá je založená na zákonných ustanoveniach a má oporu v platnom právnom poriadku. To potvrdzuje aj vyššie spomenuté ustanovenie smernice 93/13/EHS.Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.1.2019, v ktorom zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedenej v žalobe. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, umožňuje žalovanému sa prostredníctvom tejto dohody domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, týkajúcich sa danej problematiky. K námietke žalovaného ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení uviedol, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve on a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. On v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014). V tomto smere dal do pozornosti aj niekoľko rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu, ktorý posudzoval obdobné žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný na výzvu súdu ďalej písomne nevyjadril.
6. Na pojednávanie dňa 19.5.2019 sa žalovaný a jeho právna zástupkyňa nedostavili, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň žalovaný súhlasil, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne.
7. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, na dôvodoch v nej uvedených.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
9. Dňa 6.9. 2013 uzatvorili žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o revolvingovom úvere č. XX XXX XXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť čiastku úveru (úverový limit) 1.170,- €. Splatnosť úveru (počet splátok) bola dohodnutá vo výške 42, mesačná splátka vrátane úrokov 62,69 €, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) v sume 2632,98 €. RPMN bola uvedená vo výške 69,69%, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver 46,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 €, celková čiastka pri revolvingu ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving+úroky) za celú dobu čerpania revolvingu 1507,36 €. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,02%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5%.
10. Dňa 6.9.2013 uzatvorili sporové strany v totožnom postavení veriteľa a dlžníka na samostatnej vopred predtlačenej listine, do ktorej boli rukou dopísané údaje Dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XX XXX XXXXX, v ktorej v čl. I. je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XX XXX XXXXX (ďalej len „Zmluva“) čiastku vo výške 1.170,- €. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu ( ďalej len „Revolving“). Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu) príp. uplatneným zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „pohľadávky“). Podľa čl. II. predmetnej dohody, strany dojednávajú v zmysle § 551 Obč. zák. k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl.I. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, príp. z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na uvedený bankový účet pod VS č. XX XXX XXXXX vo výške 62,69 € mesačne. Zároveň je v uvedenom čl. uvedené, že strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená na dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní, dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. V čl.III.sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( resp. iným platiteľom príjmu ) do doby než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. V čl. V. je uvedené, že táto Dohoda sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky Spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch Strán. Dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splatením Pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.
11. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa §3 ods. 3 Zák.č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Podľa § 3 ods. 5, veta prvá Zák.č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
18. Predmetom sporu je v danom prípade určenie neplatnosti ( právnej skutočnosti ) Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 6.9.2013.
19. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným sa súd zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti, pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Samotné určenie neplatnosti právneho úkonu v zásade nemožno v súdnom spore požadovať, ibaže konkrétne regulácie s ohľadom na charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú. Pokiaľ ide o prejednávaný spor, bolo nevyhnutné vychádzať zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Dané ustanovenie predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokonca bez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu je plne oprávnená a má svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods. 1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie sa potom javí vhodným zaoberať sa aj otázkou platnosti/ neplatnosti dotknutých častí zmluvy a žaloba v zmysle § 137 písm. d/ CSP je v takomto prípade prípustná. Bez ohľadu na konštatovanie prípustnosti podania žaloby v zmysle § 137 písm. d/ CSP, žaloba je prípustná aj podľa §137 písm. c) CSP, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby tento ďalej nevykonával zrážky z jeho mzdy. Určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho mu taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva.
20. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 6.9.2013 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1170 eur. Strany konania ďalej totožného dňa uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy dňa , ktorá je predmetom konania. Z tejto dohody jednoznačne vyplýva, že ide o zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky veriteľa , ktorá vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.9.2013 č. XXXXXXXXXX.
21. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru ( spochybnil len nanútenie pri uzavretí tejto dohody) a sám uviedol, že pri podpise zmluvy požadoval za účelom zabezpečenia záväzkov a návratnosti úveru uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, čo mu právna úprava nezakazuje, z čoho je zrejmé, že pokiaľ žalobca chcel úver od žalovaného získať, nemal inú možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach. V deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobca podpísal na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy minimálne vo výške 62,69 eur , podpísal, že s dohodou súhlasí a že veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj môže nastať, ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by prípadne poskytol žalovanému inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobca musel pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy a úverová zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu.
23. V prejednávanej veci súd zároveň uvádza, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku ( existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadne zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa aj to je dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.170,- eur v bode I. dohody bola uvedená len v súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky nepostačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda, že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).
24. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
25. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy je súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
26. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
27. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
28. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, Dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 6.9.201317.12.2014 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená a rovnako nebola medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z tejto dohody, preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).