Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-334-2018.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/334/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovanému: R. P., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z., Z. Q. XXX, o 800,79 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16.4.2018 č.k. 13Csp/147/2017-62 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 800,79 eur s úrokom z istiny vo výške 475,63 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5, § 54 ods. 1,2, § 53 ods. 9, § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. vzal za preukázané, že žalobca s poručiteľkou A. P., S.. XX.X.XXXX L. C.. XX.X.XXXX uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky vo výške 1.700,- eur. Nakoľko poručiteľka dňa 14.4.2014 zomrela, žalobca vyhlásil dňa 7.5.2014 úver za predčasne splatný. Žalobca si do dedičského konania po poručiteľke prihlásil pohľadávku, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.602,55 eur, úroku z istiny vo výške 47,17 eur a zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne z dlžnej istiny od 08.05.2014 do zaplatenia. Žalovaný v zmysle osvedčenia o dedičstve nadobudol po poručiteľke dedičstvo v hodnote 7600,75 eur, čo predstavuje 49,97% z celkovej hodnoty dedičstva. V rámci nadobudnutého dedičstva tak žalovaný nadobudol po poručiteľke dlh vo výške 800,79 eur s príslušenstvom rovnajúci sa 49,97% výšky pohľadávky.
3. Súd prvej inštancie zistil, že zo zmluvy o úvere zo dňa 23.7.2013 vyplynula výška úveru v sume 1.700,- eur, splátka určená na 47,- eur s tým, že počet splátok bol určený na 72 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 25,50 %, RPMN vo výške 30,64 %, priemerná hodnota RPMN 19,47 %, termín konečnej splatnosti 25.7.2019. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca poskytol poručiteľke žalovaného peňažné prostriedky vo výške 1.700,- eur, z ktorých uhradila 97,45 eur.
4. Nakoľko žalovaný v zmysle Osvedčenia o dedičstve nadobudol po poručiteľke dedičstvo v hodnote 7.600,75 eur, čo predstavuje 49,97 % z celkovej hodnoty dedičstva, z pohľadávky žalobcu vo výške 1.602,55 eur, priznal žalobcovi 49,97% z tejto sumy, teda 800,79 eur. Preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 800,79 eur spolu s úrokom z istiny vyčísleným vo výške 475,63 eur.
5. Žalobca žiadal priznať úrok z úveru vo výške 25,50% ročne z nezaplatenej istiny od 1.3.2017 do zaplatenia. S poukazom na ustálenú súdnu prax, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z. súd prvej inštancie mal za to, že z dôvodu zosplatnenia úveru žalobcom ku dňu 7.5.2014 mu patria (len) úroky z omeškania. Preto návrh žalobcu v časti úroku 25,50% ročne z nezaplatenej istiny od 1.3.2017 do zaplatenia považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
7. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nepriznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdp 2906/200 a § 506 Obchodného zákonníka mal žalobca za to, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcou k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti zaplatiť celý dlh jednorázovo v stanovenom termíne. Z tohto prejavu žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel súd prvej inštancie, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku sa neopiera o vyjadrenie vôle veriteľa, ani o ustanovenie zákona o zmene záväzku a zákona o zmluvách o úvere. Záver súdu nevyplýva ani z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zmluvný úrok je odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. V tej súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia slovenských a českých súdov.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
9. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2019 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 23.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..
11. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo spochybnenie záveru súdu prvej inštancie, že by žalobcovi patril nárok na zmluvný úrok len do zosplatnenia úveru.
12. Za správne a zákonu zodpovedajúce považuje odvolací súd dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.
13. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, že dojednaný úrok z úveru by mu mal patriť aj následne po vyhlásení predčasnej splatnosti, tieto odvolacie námietky súd nepovažuje za opodstatnené. Vychádzajúc z ust. § 497 Obch. zákonníka veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť (len) úrok z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998 a na obdobnú judikatúru v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).