Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-2-2013.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/2/2013
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: A.. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX C. proti žalovanému: Ing. Július Horváth JUTEX, s miestom podnikania Nitrianska 103, 920 01 Hlohovec, IČO: 17 700 621, zastúpený: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 54, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 756,59 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému ani intervenientovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.01.2007, v znení po pripustení zmeny žaloby uznesením č. k. 7C/337/2008 - 95 zo dňa 10.09.2009, právoplatným dňa 01.12.2009 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.758,48 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.02.2007 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.12.2012 súd konanie o zaplatenie sumy 756,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 756,59 Eur od 01.02.2007 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie.
3. Podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 14.12.2018 intervenient súdu oznámil, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného.
4. Podaním doručeným súdu dňa 15.02.2019 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, z dôvodu dĺžky obdobia, ku ktorému sa vzťahuje náhrada škody, dĺžky konania, ako aj jej veku a zdravotného stavu. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a že žalovanému a intervenientovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Uviedla, že náhradu trov konania predbežne prerokovala so zástupcom žalovaného aj intervenienta, ktorí sa vyjadrili, že v prípade zastavenia konania si nebudú uplatňovať nárok na náhradu trov konania.
5. Podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 25.02.2019 žalovaný na výzvu súdu oznámil, že k späťvzatiu žaloby nemá výhrady a náhradu trov konania si v súvislosti so zastavením konania neuplatňuje.
6. Podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 01.03.2019 intervenient na strane žalovaného na výzvu súdu potvrdil pravdivosť vyjadrenia žalobkyne vo vzťahu ku komunikácii ohľadov trov a oznámil, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Vzhľadom na to, že žalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom vzala žalobu v celom rozsahu späť po tom, čo sa začalo pojednávanie (pôvodne v konaní sp. zn. 7C/337/2008), súd konanie podľa vyššie citovaných ustanovení zastavil so súhlasom žalovaného.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Keďže došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobkyňa alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a nejde o prípad, kedy by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto je povinná nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Žalobkyňa vzala žalobu späť zo subjektívnych dôvodov, nie pre správanie žalovaného.
15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Preto, ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, zároveň je však potrebné skúmať, či k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného, v praxi ide najmä o také prípady, keď dôvodom späťvzatia žaloby je zánik uplatneného nároku v dôsledku plnenia žalovaného po podaní návrhu (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.11.2018, sp. zn. 24Co/145/2018).
16. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).
17. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto právo na náhradu trov konania by mal žalovaný a intervenient na strane žalovaného. Žalovaný však vo svojom súhlase so späťvzatím žaloby výslovne uviedol, že náhradu trov konania si v súvislosti so zastavením konania neuplatňuje. Intervenient na strane žalovaného tiež uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému ani intervenientovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.