Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29P-63-2023.pdf
PDF · 106.16 KB
Case nature
Subarea
29P/63/2023
Uznesenie
Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. E. XXXX/X, v konaní zastúpenej JUDr. Jozefom Dudzíkom a JUDr. Kristínou Gerovou, advokátmi so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7 a G. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. XXXX/XX, o zmenu úpravy styku otca s maloletou, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd ustanovuje maloletému dieťaťu opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. II. Úlohou opatrovníka je zastupovať maloleté dieťa v konaní vedenom pod sp. zn. 29P/63/2023, a to aj v prípadnom odvolacom konaní. Funkcia opatrovníka sa končí právoplatným skončením konania vedeného pod sp. zn. 29P/63/2023. III. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Súd dočasne, na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní, mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 07.07.2022 č.k. 4P/43/2020-416 vo výrokoch II. a III. tak, že otec je po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia oprávnený stretávať sa s maloletou A. každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 09:00 hod do 18:00 hod, bez prítomnosti svojej partnerky K. D.. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom pripraviť a v určenom čase ju otcovi v mieste bydliska maloletej odovzdať a otec je oprávnený a povinný maloletú v určenom čase na určenom mieste od matky prevziať a po stretnutí s ňou ju matke v rovnakom mieste odovzdať. IV. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
(1) Matka sa podaným návrhom vo veci samej, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 13.12.2023, domáha zmeny úpravy styku otca s maloletou tak, aby sa s ňou stretával „každú párnu sobotu kalendárneho týždňa“ v čase od 10:00 do 16:00 bez prítomnosti svojej partnerky. Rovnakej zmeny sa domáha aj neodkladným opatrením, ktoré navrhla nariadiť. (2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že styk otca s maloletou je upravený rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 07.07.2022 č.k. 4P 43/2020. Toto rozhodnutie navrhuje zmeniť, pretože podmienky v domácnosti otca zle vplývajú na zdravotný stav maloletej. Maloletá mala zlý vzťah s partnerkou otca, ktoré sa vygradovali. Domov sa vracala s bolením brucha, letargická, plačlivá, mala a má nutkanie na vracanie, bolesti brucha. Po absolvovaní vyšetrenia u všeobecnej lekárky bolo zistené, že by mali navštíviť psychológa. Navštívili psychologickú ambulanciu DOBROTHERAPY s.r.o. v Prievidzi. Po vyšetrení s maloletou bolo zistené, že v dôsledku zlého zaobchádzania zo strany partnerky otca má zmiešanú poruchu správania a emócií. Pokiaľ sa situácia nezačne akútne riešiť, smeruje do veľkých zdravotných problémov. Preto odporučila navrhnúť neodkladné opatrenie. Návštevu psychologickej ambulancie odporúčala aj triedna učiteľka, pretože maloletá je v škole agresívna, drzá, bije spolužiakov.
V domácnosti otca zažíva zosmiešňovanie, nadávky, ponižovanie, najmä zo strany otcovej partnerky. Pred stretnutím s otcom plače, prosí matku, má bolesti a je nešťastná. Otec situáciu neriešil. Stretnutie v stredu sa nerealizuje vôbec, otec nedodržiava stanovený čas a nepripravuje sa s maloletou do školy. Je nevyhnutné neodkladne upraviť stretávanie otca s maloletou, aby sa zamedzilo negatívnemu vplyvu na duševné a fyzické zdravie maloletej. (3) K návrhu pripojila nález zo psychologického vyšetrenia, správu detskej lekárky, správu základnej školy a fotografiu s výtvormi maloletej. (4) Súd požiadal o podanie správy o pomeroch maloletej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. (5) Vzhľadom k tomu, že súd považoval za potrebné maloletú oboznámiť s predmetom konania a dať jej možnosť vyjadriť sa k nemu, vykonal dňa 28.12.2023 bez prítomnosti iných osôb jej výsluch. (6) Z predložených a z doplnených dôkazov a zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. PE-4P/43/2020 súd zistil, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností bolo naposledy rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 07.07.2022 č.k. 4P/43/2020-416. Maloletá bola už v tom čase v osobnej starostlivosti matky. Citovaným rozsudkom bolo (okrem iného) upravené stretávanie otca s maloletou od 01.07.2023 tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny kalendárny týždeň v stretu od 14:00 hod do 18:00 hod, v piatok od 14:00 hod do nedele do 15:00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v stretu od 14:00 hod do 18:00 hod. Rozsudok nadobudol vo výroku o úprave styku právoplatnosť dňa 08.10.2022. Už v čase rozhodovania súdu v tejto veci boli zistené problémy vo vzťahu maloletej a otcovej partnerky, ktoré aj bránili zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. (7) Z nálezu zo psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 01.12.2023 vyplýva, že maloletá má bolesti hlavy, brucha a zvýšenú únavu, zhoršilo sa jej správanie k spolužiakom, ktorých ponižuje, berie veci, vyhráža sa im, udiera ich. Vyšetrením bola u maloletej zistená zmiešaná porucha správania a emócií s psychosomatickým doprovodom na podklade adaptačnej symptomatiky, ktorá je vyvolaná a udržiavaná patopastickou klímou v rodinnom prostredí pri styku s otcom, resp. s partnerkou otca. Odporučené bolo vhodné psychoterapeutické vedenie a zmena úpravy styku dieťaťa s otcom prostredníctvom súdu. Maloletá javí známky dekompenzácie v afektívnej oblasti, uvádza nepriliehavé správanie partnerky otca voči nej, čo negatívne vplýva na jej afektomotivitu a správanie. Neriešenie situácie môže mať negatívny dopad na progres psychosomatiky a porúch správania a emócií u maloletej. (8) Z lekárskej správy od všeobecnej lekárky maloletej zo dňa 08.12.2013 vyplýva, že maloletá mala psychogénnu enurézu v auguste 2022. Býva často chorá, unavená, malátna, sťažuje sa na bolesti hlavy, brucha, máva nechutenstvo. Ťažkosti nie sú na organickom základe, majú psychogénny pôvod. (9) Zo správy základnej školy maloletej vyplýva, že maloletá mala nevhodné správanie k spolužiakom, ponižovala spolužiaka, brala mu veci, vyhrážala sa mu, bezdôvodne ho udierala na tvár alebo iné časti tela. Sú riešené vzťahy medzi maloletou a deťmi. (10) Z fotografie výtvarných prác maloletej vyplýva jej negatívny vzťah k „K.“. (11) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že matka maloletej je toho času práceneschopná. Býva na adrese trvalého bydliska so svojím manželom, maloletou a ďalším maloletým dieťaťom D. D. v rodinnom dome. Náklady na domácnosť uhrádza jej manžel. Maloletá navštevuje druhý ročník základnej školy v obci E., má dobré školské výsledky, ale problémové správanie voči spolužiakom. Maloletá pri pohovore v prítomnosti matky uviedla, že keď sa má rozprávať o partnerke otca, necíti sa dobre a má brušné problémy. S otcom sa medzi sebou hádajú. S otcom sa chce stretávať bez prítomnosti otcovej partnerky, cíti, že ju nemá rada. Má dobrý vzťah s bratom G., hrávajú sa a spávajú v jednej izbe. S otcom chodievajú na prechádzky, navštevujú starých rodičov, hrávajú sa spolu. Otec maloletej býva so svojim synom, ďalšou dcérou a priateľkou K. D. v 3-izbovom byte. Zo začiatku bol vzťah maloletej s jeho partnerkou problematický, ale podľa otca sa to upravilo. Maloletá sa hrávala s G., ktorý jej brával hračky a ona ho udrela, kopla, čo riešili dohováraním a upozorňovaním. Od septembra 2023 sa správanie maloletej zmenilo, vzťah s bratom začal byť bez problémov. Dokážu sa spolu hrať. Aj vzťah s otcovou partnerkou sa podľa neho zlepšil, maloletá ju oslovuje „K.“, chodieva za ňou, aby ju učesala, spoločne písali list Ježiškovi, učili sa matematiku. Vzťahy v rodine otca sú podľa neho dobré, má dojem, že v domácnosti matky otca očierňujú. Má názor, že psychologička má informácie len od matky a starej matky a nemá aktuálne informácie od otca. (12) Maloletá k veci po primeranom poučení a oboznámení sa s predmetom konania tak, aby to zodpovedala jej veku, uviedla, že jej tatino má takú manželku, ktorá je na ňu zlá. Keď od neho príde, tak jej býva zle. Má strach z postoja otca kvôli tomuto konaniu. Chcela by byť s matkou a sestrou, ktorí sú jej rodinou. Pripustila, že má rada aj otca, ale nechce tam chodiť. Na „K.“ jej vadí, že kričí, bola na ňu „odporná a zlá“. Nechce s ňou nič robiť. Musí ju volať „K.“, lebo jej to kázali. List Ježiškovi podľa nej
písala sama. Ona si nechce ísť zobrať ani darčeky, lebo sa bojí, že tam bude „tá K.“. Ona by chcela byť iba doma, nechce ísť k otcovi, do bytu, kde býva. Nie je nič, čo by sa malo zmeniť, aby chcela chodiť k otcovi. Súhlasila by, aby sa s otcom stretla niekde inde ako v jeho byte. Spontánne uviedla, že chce, aby súd „napísal taký papier, že sa nemusí stretávať s tou K.“, chce sa stretávať len s otcom a nie s jeho partnerkou. Myslí si, že sa s partnerkou otca nechce skamarátiť a ani ona sa nechce skamarátiť s ňou. (13) Súd v prvom rade rozhodol o ustanovení opatrovníka maloletej na zastupovanie v tomto konaní. Vychádzal pritom z nasledujúcich právnych predpisov a úvah. (14) Podľa § 31 ods. 2, ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZR“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
(15) Podľa § 31 ods. 2, ods. 3 ZR žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
(16) Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(17) Podľa § 68 ods. 1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
(18) Podľa § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
(19) Podľa § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(20) Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia. V konaní pred súdom ho zastupovať nemôžu, ak sú obaja jeho účastníkmi. Ak dieťa nemôže zastupovať zákonný zástupca, súd mu ustanoví na zastupovanie v konaní opatrovníka.
(21) Opatrovníkom maloletého dieťaťa by mala byť najmä blízka osoba, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého dieťaťa a ktorá s ustanovením súhlasí. V prípade, ak takej osoby niet, súd ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).
(22) Vzhľadom k tomu, že účastníci doteraz žiadnu inú vhodnú osobu nenavrhli a súd ani pri vlastnej činnosti žiadnu takú osobu nezistil, rozhodol tak, že za opatrovníka ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Zároveň súd vymedzil rozsah oprávnení ustanoveného opatrovníka. V prípade, ak by sa v priebehu konania zistila iná vhodná osoba, ktorá by mohla byť za opatrovníka ustanovená, súd môže na návrh účastníkov konania alebo aj bez návrhu rozhodnutie o ustanovení opatrovníka zmeniť.
(23) Pre konanie a rozhodnutie o neodkladnom opatrení súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:
(24) Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
(25) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(26) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
(27) Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(28) Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(29) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
(30) Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(31) Podľa § 329 ods. 1 až ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
(32) Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
(33) Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
(34) Podľa čl. 5 ZR Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
(35) Súd po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu dospel k záveru, že návrh je v podstate dôvodný, hoci nie v celom rozsahu tak, ako navrhla matka. Došlo k podstatnej zmene pomerov, pre ktorú je potrebné zmeniť doterajšie rozhodnutie o úprave stretávania otca s maloletou, pričom ide o tak závažné dôvody, ktoré nedovolia vyčkať na rozhodnutie vo veci samej. (36) Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý umožňuje v prípadoch, ak je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery, pretože budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený alebo je daná naliehavá potreba upraviť vzťahy účastníkov konania, pretože by mohlo dôjsť k nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujme na právach niektorého z účastníkov, rozhodnúť o spravidla dočasnej úprave práv a povinností účastníkov, bez vykonaného dokazovania, len na základe tvrdení v návrhu na jeho nariadenie, ktoré musia byť osvedčené, nie však preukázané. Je možné nariadiť ho aj bez vypočutia účastníkov a bez riadne vykonaného dokazovania. (37) Z dôkazov, ktoré sa už v tomto štádiu konania nachádzajú v procesnom spise, vyplýva, že maloletá má inú zmiešanú poruchu správania a emócií s pychosomatickým doprovodom na podklade adaptačnej symptomatiky, ktorá je vyvolaná a udržiavaná patopastickou klímou v rodinnom prostredí pri styku s otcom, respektíve jeho partnerkou. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že maloletá mala už v minulosti problém vo vzťahu k partnerke svojho otca, s ktorou nevychádzala dobre. Tento problém sa evidentne ani s odstupom času nepodarilo vyriešiť a vyústil až do psychickej poruchy maloletej. Otec síce uvádza (prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí), že vzťah jeho partnerky a maloletej sa zlepšil, ale iné dôkazy tomu nenasvedčujú. Súd si uvedomuje, že psychologička, ktorá maloletú vyšetrovala, nemá informácie od otca. Nie je to však dôvod spochybňovať diagnózu, ktorú určila. Či sa na psychických problémoch maloletej podieľa alebo nepodieľa otec či jeho partnerka, nie je v tejto fáze konania (pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení) podstatné, súd bude tieto okolnosti skúmať v konaní o veci samej. Podstatné je, že maloletá je negatívne ovplyvnená rodinnými vzťahmi, čo má negatívny dopad na jej psychosomatiku a poruchy správania a emócií. Psychické problémy maloletej sú jednoznačne preukázané nielen nálezom zo psychologického vyšetrenia, ale aj lekárskou správou jej pediatričky a správou základnej školy. V neposlednom rade samotná maloletá uviedla psychosomatické ťažkosti, ktoré si sama spája so svojím vzťahom s otcovou partnerkou. Súd musí posúdiť jej najlepší záujem, hoci sa nemusí aktuálne zhodovať aj s najlepším záujmom jej rodičov, v tomto prípade osobitne s najlepším záujmom otca. Sú v konflikte dva záujmy maloletej – záujem na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi a so súrodencami a ochrana jej duševného, telesného a citového vývinu vrátane ochrany pred zásahmi do jej duševnej, telesnej a citovej integrity. Aktuálne sa prejavujúca duševná porucha u maloletej vyžaduje okamžité a efektívne riešenie, ktoré musí dostať prednosť pred jej právom na rozvoj väzieb so svojím otcom. Akútne sa prejavujúce problémy je potrebné vyriešiť a až následne bude možné pracovať na obnovení a prehĺbení jej vzťahov s otcom. Nato je potrebné dočasne vylúčiť stretávanie maloletej s partnerkou otca, ktorá je evidentne negatívnym faktorom v psychickom prežívaní maloletej. Nemusí pritom ísť o jej vedomé negatívne správanie voči maloletej, nič také z dôkazov v spise explicitne nevyplýva. Môže ísť aj len o vnímanie a prežívanie samotnej maloletej, ktorá nie je schopná spracovať iný vzťah svojho otca a iné výchovné prostredie s odlišnými výchovnými metódami, vrátane vplyvu matky ako primárnej vzťahovej osoby na ňu. Súd dal priestor na vyjadrenie aj samotnej maloletej, ktorá bola vypočutá bez prítomnosti iných osôb. Hoci z jej výpovede badať aj ovplyvnenie názormi matky a náznaky nekonštruktívneho prístupu matky k budovaniu vzťahov maloletej s jej otcom a s rodinou zo strany otca, maloletá celkom jednoznačne a opakovane odmietla stretávanie s partnerkou otca, ktorú vníma len negatívne. Samotného otca pritom negatívne nevníma, ale do jeho domácnosti chodiť nechce. Pripustila stretávanie s otcom len bez prítomnosti jeho partnerky, v obmedzenom rozsahu jeden deň cez víkend. Za takýchto okolností nie je možné pokračovať v takom rozsahu stretávania otca s maloletou, ako to vyplýva z ostatného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností a styk je potrebné neodkladne dočasne obmedziť len na jeden deň v obmedzený čas a vylúčiť pri ňom prítomnosť otcovej partnerky. Účelom takejto dočasnej úpravy je zachovať psychické zdravie maloletej za súčasného zachovania aspoň obmedzeného kontaktu otca s ňou. Úmyslom súdu je využiť inštitúty psychologickej intervencie,
vrátane možného nariadenia výchovného opatrenia, tak aby sa mohol v najväčšom možnom rozsahu, aby zároveň nebolo ublížené maloletej, obnoviť a prehĺbiť jej vzťah s otcom, vrátane vytvorenia pozitívneho, alebo aspoň neutrálneho vzťahu k rodine otca, vrátane jeho súčasnej partnerky. Toto rozhodnutie pritom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Je potrebné vykonať riadne dokazovanie, zainteresovať spolupracujúce subjekty súdu (orgán sociálnoprávnej ochrany detí, psychológa) a potom poznajúc všetky relevantné okolnosti, vrátane postoja otca k predmetu konania, zvážiť, či súčasná úprava stretávania otca s maloletou obstojí alebo je potrebné do nej s definitívnou platnosťou zasiahnuť. (38) Z uvedených dôvodov súd dočasne, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, upravil stretávanie otca s maloletou na každú druhú sobotu v mesiaci, pričom čas určil tak, aby otec mohol s maloletou stráviť v podstate celý deň do večera a urobiť jej celodenný program. Rozsah navrhnutý matkou, teda od 10:00 hod do 16:00 hod súd nepovažuje vzhľadom k veku maloletej i k potrebe udržiavania vzťahu s otcom za dostatočný. Preto tento čas rozšíril na rozsah od 09:00 hod do 18:00 hod a keďže tým sčasti návrhu matky nevyhovel, výrokom IV. tohto uznesenia vo zvyšku návrh matky zamietol. Toto rozhodnutie nevylučuje aj inú dohodu rodičov o stretávaní otca s maloletou, určuje však dočasný rámec styku pre prípad, že sa rodičia nedohodnú inak. (39) Súd považuje osobitne za potrebné vyjadriť sa k výpovedi maloletej pri jej výsluchu. Z jej výpovede vyplýva, že jej postoj je ovplyvnený aj matkou, ktorá jej vravela, že za ňou plakala a že za ňou plakala mladšia sestra, keď bola u otca (takéto správanie nie je možné hodnotiť inak ako negatívne). Maloletá sa takisto identifikuje len s rodinou matky, čo nie je žiadúce vzhľadom k jej právu vytvoriť si rovnocenný vzťah aj k svojmu otcovi. Pri úprave stretávania sa s otcom sa stotožňuje s postojom svojej matky, pričom svoj postoj k postoju matky prispôsobila až potom, ako zistila, aký je tento postoj. Súd považuje za potrebné pracovať s oboma rodičmi a s maloletou tak, aby sa jej vzťah s otcom obnovil a ďalej prehĺbil a aby sa odstránili nežiadúce javy, ktoré stretávaniu maloletej s otcom bránia. Takéto nežiadúce javy však nemusia súvisieť len s partnerkou otca, hoci maloletá tvrdí, že je dôvodom prečo chce obmedziť stretávanie s otcom. Ani postoj matky sa predbežne súdu nejaví ako najvhodnejší. Súd preto zvažuje a upozorňuje na túto skutočnosť aj účastníkov konania, že vo veci nariadi výchovné opatrenie – odborné poradenstvo, za účelom zlepšenia vzťahu maloletej a jej otca a za účelom zefektívnenia komunikácie rodičov maloletej v jej záujme. Je žiadúce, aby sa vzťah maloletej k otcovi zlepšil a aby maloletá mala možnosť spracovať a akceptovať aj skutočnosť, že otec má inú partnerku ako jej matku. Takisto je žiadúce nastaviť pravidlá prístupu a vzájomnej komunikácie rodičov maloletej a koordinovať ich postoje a výchovné metódy. (40) Súd o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán s výnimkou výsluchu maloletej a bez nariadenia pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku III. a IV. m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Proti výrokom I. , II. a IV. odvolanie prípustné nie je.