Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6P-21-2019.pdf
PDF · 89.34 KB
No categories available
6P/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. Š., T.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y. T. M., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Y. T. M. a otec - I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, C., o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného takto
rozhodol:
I. Maloletý S., T.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á a p o v i n n á dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S. výživným v rozsahu 30% zo sumy životného minima najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým S. každý druhý víkend v mesiaci v trvaní od piatka od 15:00 hod do nedele do 16:00 hod s tým, že maloletého v stanovený čas vyzdvihne v bydlisku matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas odovzdá v bydlisku matky.
IV. Matka je p o v i n n á styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec p o v i n n ý dieťa matke v stanovený čas odovzdať.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.04.2019 bol tunajšiemu súdu predložený návrh matky na určenie výživného pre maloletého. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti a o maloletého sa stará sama. Je poberateľkou rodičovského príspevku. S maloletým býva u svojej matky, ktorá jej finančne vypomáha. Pretože otec nemá určenú vyživovaciu povinnosť ani neprispieva výživným žiada o určenie výživného v minimálnej výške od doby narodenia maloletého.
2. Dňa 15.05.2019 matka predložila súdu výdavky súvisiace s maloletým a to plienky vo výške 50,- Eur, mlieko vo výške 30,- Eur, lieky vo výške 30,- Eur, cestovné na rehabilitáciu vo výške 20,- Eur, elektrina a voda vo výške 30,- Eur.
3. Dňa 29.05.2019 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnila matka, prítomný bol otec ako aj kolízna opatrovníčka. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti matky.
4. Otec na pojednávaní uviedol, že chce, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že sa budem stretávať s maloletým každý druhý týždeň v trvaní od piatku do nedele. Ďalej uviedol, že matka opustila spoločnú domácnosť niekedy koncom marca v dôsledku hádky. Potom čo odišla, chodil maloletého navštevovať, prispieval matke podľa možnosti peniazmi ako aj nákupmi jogurtov a oblečenia. V súčasnosti pracuje len na dohodu maximálne 5 dní v mesiaci, inú prácu si nevie zohnať, ale snaží sa nájsť si prácu na trvalý pracovný pomer.
5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vykonali šetrenie v domácnosti matky ako otca, kde bolo zistené, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a výživu maloletého. Pri šetrení zistili, že matka chce zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a taktiež žiada, aby otec platil výživné v minimálnom rozsahu. Matka neuvádzala, že nechce, aby sa otec s maloletým otec stretával, práve naopak sama uviedla, že sa otec o maloletého zaujíma. Z toho dôvodu majú za to aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do konca marca, maloletý je na otca zvyknutý a otec maloletému poskytoval do uvedeného obdobia osobnú starostlivosť. Navrhujeme, aby súd vyhovel návrhu otca a upravil styk tak, aby sa mohol stýkať s maloletým každý druhý víkend v mesiaci v trvaní od piatku do nedele tak, ako to uviedol sám otec.
6. Vzhľadom na to, že obaja rodičia v priebehu konania žiadali upraviť aj osobnú starostlivosť o maloletého, súd ex offo začal konanie o zverenie maloletého do starostlivosti jedného z rodičov.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že otec nie je evidovaný na úrade ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný od 07.11.2011 do 11.11.2012. Nie je poberateľom žiadnej dávky. Matka rovnako nie je vedená v evidencii úradu. Jej posledná evidencia bola od 16.07.2014 do 11.10.2014. Matka nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, poberá však prídavok na dieťa vo výške 46,68 Eur a rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur.
8. Z oznámenia sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec ani matka nepoberajú žiadne dávky.
9. Z oznámenia daňového úradu bolo zistené, že matka ani otec nie sú u správcu dane registrovaní a z toho dôvodu nepodali daňové priznanie k dani z príjmov.
10. Zo správy zo šetrenia pomerov bolo zistené, že otec býva v prízemnom rodinnom 1-izbovom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Pracuje ako pomocná sila na dohodu o vykonaní práce, zatiaľ nemá trvalý pracovný pomer. Nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Súhlasil s návrhom matky na platenie minimálneho výživného. Jeho mesačný príjem je do 200,- Eur, iný príjem nemá. Jeho mesačné výdavky sú: mobilný telefón 10,- Eur, príspevok na stravu 20,- až 30,- Eur podľa možnosti. S matkou žili v spoločnej domácnosti a vedel zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloletého. Vie maloletého prebaliť, obliecť, nakŕmiť, hrať sa s ním, ísť na prechádzky poprípade navštíviť lekára. S ostatnou výchovou mu pomôžu jeho rodičia. Matka býva v 2-izbovom byte, ktorého vlastníkom je jej matka. V spoločnej domácnosti s matkou bývajú jej dve maloleté deti, stará matka a jej sesternica. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 220,70 Eur mesačne a prídavkov na 2 deti vo výške 48,68 Eur. Iný príjem nemá. Matka býva v Kokave nad Rimavicou od marca 2019. Taktiež uviedla, že otec sa o maloletého zaujíma a poslal jej výživné 50,- Eur. Žiada určiť výživné od apríla 2019 v minimálnej výške.
11. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará a poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd robí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
24. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov, prihliadal najmä na záujem maloletého. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletému bola poskytovaná osobná starostlivosť oboma rodičmi. V prevažnej miere sa však o maloletého starala matka, pričom od apríla 2019 mu poskytuje starostlivosť výlučne matka. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Zároveň so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil aj samotný kolízny opatrovník. Súd preto zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. (výrok I)
25. V priebehu konania bolo zistené, že matka je na rodičovskej dovolene a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 220,70 €. Otec pracuje na dohodu o vykonaní práce, pričom jeho mesačný zárobok je do 200,- Eur mesačne. Obaja rodičia súhlasili s tým, aby súd otca zaviazal platením výživného v minimálnej výške. Súd preto zaviazal otca s platením výživného v minimálnej výške z dôvodu, že jeho príjem nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy. Matka žiadala priznať výživné od apríla 2014, tvrdiac, že otec neposkytoval maloletému výživné. V konaní bolo preukázané, že aj napriek tomu, že otec s matkou nebýval, prispel jej finančnou čiastkou ako aj nákupom potravín a oblečenia. Samotná matka potvrdila, že jej od otca bola daná finančná čiastka. Keďže otec si plnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť, nebol dôvod na to, aby súd určil výživné spätne od apríla 2014. (výrok II)
26. Otec žiadal upraviť styk s maloletým tak, že maloletý bude v jeho starostlivosti každý druhý víkend v mesiaci v trvaní od piatka od 15:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Samotná matka nemala námietky proti tomu, aby sa otec stretával s maloletým. Z prešetrenia pomerov bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého. V konaní bolo preukázané, že do konca marca, kým matka bývala spolu s otcom, otec poskytoval maloletému osobnú starostlivosť. Je zrejmé, že otec sa o maloletého postarať vie. Je dôležité, aby sa nepretrhol vzťah, ktorý si otec s maloletým vybudovali, ale tento naopak je potrebné rozvíjať, pretože maloletý potrebuje aj starostlivosť zo strany otca. Súd z uvedeného dôvodu upravil styk v rozsahu ako ho požadoval otec. (výrok III a IV)
27. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok V)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.