Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: František Velič VELMONT, so sídlom Dolný Moštenec 45, Považská Bystrica, IČO: 35 227 656, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Čičmanec, so sídlom Trenčín, Bavlnárska 312/9 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102132130/2018 zo dňa 26. októbra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote sa domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100751866/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorým bol v zmysle žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 15 974,80 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014.

2. Žalobca trval na tom, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Považoval ho za nezákonné a to pre nesprávne právne vyhodnotenie dôkazov, ako aj z dôvodu jeho arbitrárnosti. Poukázal na to, že podal za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2014 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. V daňovom priznaní si uplatnil odpočet dane na vstupe z dodávateľskej faktúry od dodávateľa WAND s.r.o. , fa .č. 311140604, základ dane: 79 874 eur, DPH 20% na vstupe: 15 974,80 eur, celková cena: 95 848,80 eur. Uviedol, že mu nie je zrejmé, ktoré ustanovenie zákona mal porušiť a na základe ktorých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty mu nebolo priznané právo na odpočet dane na vstupe z prijatých zdaniteľných plnení. Aj z tohto dôvodu považoval rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené, nepreskúmateľné a nezákonné. Taktiež mal za to, že žalovaný predložené dôkazy nesprávne právne posúdil a to v jeho v neprospech. Opakovane poukazoval na to, že preukázal svoje právo v súlade s ust. §51 v nadväznosti na § 49 ods. 1,2 písm. a/ a §19 zákona o DPH. Označil doklady a dokumenty, ktoré predložil k daňovej kontrole ako dokument - Druh postupu zadávania podprahovej zákazky - uskutočňovanie prác, Výzva na predkladanie ponúk: 10992-WYP Vestník 127/2013 - 01.07.2013, cenovú ponuku od spoločnosti WAND s.r.o. na Modernizáciu stajne pre kone s prístavbou a skladom zo dňa 22.07.2013, cenovú ponuku od Ing. František Jendrol - STAQKVPOČ, 029 41 Zlín, zmluvu o dielo č. 01/2013 zo dňa 02.09.2013, záznam zo stavby, projekt pre stavebné konanie, technickú správu k statickému riešeniu a iné.

3. Uviedol, že dňa 02.09.2013 uzatvoril Zmluvu o dielo č. 01/2013 so zhotoviteľom WAND s.r.o. Na základe zmluvne dojednaného sa začali stavebné práce vykonávať v mesiaci november 2013 a boli ukončené v mesiaci december 2014. V priebehu realizácie diela boli zo strany dodávateľa - spoločnosťou WAND s.r.o. fakturované čiastkové zdaniteľné plnenia v súlade so Zmluvou o dielo. Dielo bolo odovzdané ako celok dňa 13.04.2015 a 21.05.2015 bolo vydané Kolaudačné rozhodnutie Mesta Považská Bystrica.

4. Poukázal na to, že v priebehu konania jeho dodávateľ potvrdil vykonanie stavebných prác a splnenie si svojej daňovej povinnosti za jednotlivé zdaňovacie obdobia, a taktiež boli predložené listinné dôkazy - vystavené odberateľské faktúry, výpisy z účtov, zoznam vydaných faktúr, hlásenia o zamestnancoch. Konateľ spoločnosti WAND s.r.o. pán Ing. F. predložil evidenciu DPH, fotodokumentáciu stavby - priebehu stavebných prác, vystavené odberateľské faktúry. Taktiež potvrdil, že bol generálnym dodávateľom diela, a to na základe uzavretej zmluvy o dielo. Na zhotovenie diela využil služby subdodávateľov, s ktorými mal ústne aj písomné rámcové zmluvy. Žalobca poukázal na to, že subdodávateľov nepoznal, iba bol o nich informovaný. Za dodávku stavby zodpovedal generálny dodávateľ teda spoločnosť WAND s.r.o.. Jej konateľ kontroloval výkon stavebných prác osobnou obhliadkou na stavenisku a to jeden alebo dvakrát do týždňa. Zhotoviteľ WAND s.r.o. dielo realizoval prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí boli riadne evidovaní v trvalom pracovnom pomere, ale pre dodávateľa pracovali aj živnostníci. Jeho dodávateľmi boli spoločnosti napr. B.A.F. s.r.o., JAMEX, ZVKR s.r.o. DOMINOR, s.r.o., KAMON, s.r.o., STAVMAT IN, spol. s r.o. KZP, s.r.o., ALUDOS s.r.o,, DOMMAX, s.r.o. OSMONT Elektromontáže 3H farby, s.r.o., Pavol Slovák, STAVO SUCHÝ s.r.o., RENT TECHNOLOGY, s.r.o.. Uviedol, že išlo o technicky nenáročnú stavbu.

5. Ďalej žalobca poukázal na to, že správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní aj zo skutočnosti, že konateľ spoločnosti DOMINOR, s.r.o. R. U. je stíhaný ako obvinený za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , . Vychádzal pritom zo zápisnice ČVS: KRP-213/2- VZS-BB-2014. Žalobca mal za to, že tento dôkaz je získaný nezákonným spôsobom, s prejednávanou vecou vôbec nesúvisí a poukázal na „neobvyklosť" použitia tohto dôkazu, vzhľadom na to, že sa nejedná o verejne prístupnú informáciu.

6. Rovnako mal za to, že dôkazy ako je zápisnica zo dňa 15.12.2014 s konateľom R-Zet, s.r.o. p. W. A., preverovanie registrovaného sídla spoločnosti R- Zet, s.r.o. 5.11.2004, dožiadania zo dňa 11.9.2004 a 22.4.2015, boli realizované dávno pred tým ako vôbec začala daňová kontrola, resp. boli vykonané tak, že mu bolo odňaté právo klásť svedkom otázky alebo nebol o úkone vôbec informovaný. Súčasne poukázal na to, že s týmito spoločnosťami nemal žiaden obchodný vzťah a ich dodávateľské faktúry nemá zaúčtované v účtovnej evidencii ani v evidencií DPH na vstupe. Nikdy si neuplatnil právo na odpočet dane na vstupe z prijatých zdaniteľných plnení od vyššie uvedených obchodných spoločností. Tieto nepozná.

7. Žalobca ďalej odmietol úvahu správnych orgánov ohľadne jeho vedomosti o jeho účasti na zneužívajúcom konaní. Okrem iného uviedol, že síce vykonával kontrolu na mieste stavby, ale nie za účelom preverenia, kto je zamestnávateľom osôb, ktoré na stavbe pracujú. Disponoval iba informáciou od konateľa spoločnosti WAND s.r.o. Ing. N. F. o tom, že dielo bude vykonané jeho zamestnancami, živnostníkmi alebo jeho dodávateľmi. O zmluvné vzťahy zhotoviteľa diela sa nezaujímal a nebolo to ani jeho povinnosťou. Bolo pre neho dôležité, aby bolo dielo vykonané v požadovanom rozsahu, kvalite a v časovom intervale v súlade so zmluvou. Odmietol aj tvrdenie správcu dane o „vykonštruovanom reťazci daňových subjektov". Tvrdenie, že je vedome súčasťou podvodného reťazca označil za hrubé osočovanie, žiadnymi dôkazmi nepodložené tvrdenie. Zdôraznil, že dielo bolo reálne dodané, práce boli reálne poskytnuté, peňažné prostriedky vo forme úhrady za dielo boli reálne bezhotovostným spôsobom uhradené na účet zmluvného dodávateľa. Závery žalovaného sú preto absurdné, účelové a vykonštruované.

8. Opakovane poukazoval na to, že nemôže zodpovedať za to, akým spôsobom jeho dodávateľ vykonal práce (s kým spolupracoval, či si jeho dodávatelia splnili svoje daňové povinnosti). Takáto kontrola nie je v jeho právomoci. Práce boli riadne vykonané, prevzaté a skontrolované. Uviedol, že nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť činnosť inej obchodnej spoločnosti - jej splynutie, zlúčenie a pod., a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby preukazoval skutočnosti týkajúce sa obchodných vzťahov iných daňových subjektov. Mal za to, že žalovaný na neho preniesol zodpovednosť za neplnenie si daňových povinností iných daňových subjektov.

9. Trval na tom, že splnil všetky zákonné podmienky nároku na odpočet dane na vstupe z prijatých zdaniteľných plnení. Okrem toho žalovaný nesprávne právne vyhodnotil dôkazy, ktoré jednoznačne svedčia v jeho prospech. V danej veci sa nejedná o žiaden reťazec - karuselový obchod s tovarom. Poukázal na závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C354/3 (Optigen), C366/3 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (BOND House). Poukázal na to, že si splnil svoju základnú dôkaznú povinnosť. Z jeho strany v žiadnom prípade nedošlo k čerpaniu neoprávnených daňových výhod ani k narušeniu neutrality DPH. Nemal vedomosť o tom, že spoločnosť WAND s.r.o. by sa mala dopustiť daňového podvodu, resp. systému zneužitia práva. V danej veci nedošlo k narušeniu neutrality DPH, nakoľko dodávateľská spoločnosť obchod so žalobcom priznala, daň do štátneho rozpočtu odviedla, a žalovaný prekročil svoje kompetencie, keďže v zmysle Rozsudku SD EÚ č. C-146/05/Collée) len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o zamietnutí práva na odpočet DPH z dôvodov týkajúcich sa podvodného konania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu stavebných prác uvedených na dodávateľskej faktúre, spochybnené bolo dodanie týchto prác v umelo vytvorenom obchodnom reťazci DOMINOR, s.r.o. Bratislava, WAND s.r.o. Liptovský Mikuláš a žalobca. Jediný, kto mal neoprávnený prospech v danom prípade, bol žalobca, ktorý do štátneho rozpočtu odviedol nižšiu daň. Odmietol, že by boli v konaní použité nezákonné dôkazy, keď správne orgány majú právo prihliadať aj na dôkazy zistené v iných daňových konaniach (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Posúdenie zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou bolo povinnosťou správcu dane, a to vo vzťahu k daňovým povinnostiam. Bolo právom žalobcu uzatvoriť zmluvu so svojimi partnermi, ktorých si vyberá žalobca. Ak si nepreverí dôveryhodnosť partnerov, vystavuje sa riziku, že nesplní zákonné podmienky na odpočet DPH. Je pravdou, že žalobca nezodpovedá za konanie svojho obchodného partnera, za jeho obchody so subdodávateľskými spoločnosťami, ale zodpovedá za uplatnenie práva na odpočítanie dane za služby, ktoré mu mala dodať spoločnosť WAND s.r.o. Žalobca musí k svojim obchodom pristupovať zodpovedne, s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že pri niektorých plneniach bol odpočet DPH uznaný, ide o dôkaz toho, že správca dane hodnotí každý dôkaz jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. V prípadoch, v ktorých bolo dodanie dodávateľom a subdodávateľmi preukázané, správca dane odpočet DPH uznal. Žalovaný poukázal na judikatúru SD EÚ, z ktorej vyplýva všeobecná zásada, že o právo spoločenstva sa nemožno opierať pri zneužívajúcich a podvodných účeloch. V danej veci správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej výhody v oblasti DPH, keď zdaniteľné obchody deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu boli uskutočnené tak, že umožnili dodávateľovi neodviesť daň, ktorú si žalobca odpočítal. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní.

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby, poukázal na to, že so subdodávateľskými spoločnosťami neobchodoval a nemôže niesť zodpovednosť za ich konanie. Trval na tom, že postupoval obozretne a vždy si overil aktuálnosť registrácie platiteľa. Jeho zmluvný partner bol riadne registrovaný pre daň „na výstupe“. Nemal žiadne iné zákonné možnosti.

12. Žalovaný v následnom vyjadrení - duplike, zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca musel uzatvoriť zmluvu o dielo s dodávateľskou spoločnosťou, ktorá bola víťazom podprahovej zákazky vo verejnom obstarávaní nie je v danom prípade zreteľa hodná. Nespochybnil verejné obstarávanie, ale skutočnosť, že časť stavebných prác, ktorá mala byť dodaná subdodávateľom nebola týmto subjektom a teda ani dodávateľom žalobcu, dodaná.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutí podľa a nasl. , v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

14. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia za zdaňovacie obdobie júl 2014, keď žalobcovi nebol uznaný uplatnený odpočet DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti WAND s.r.o. za prevedené stavebné práce podľa priloženého súpisu vykonaných prác na akcii modernizácia stajne pre kone s prístavbou a skladom.

15. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu o výsledku ktorej vyhotovil dňa 23.6.2016 protokol č. 103395605/2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručil žalobcovi. Dňa 17.04.2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014 vyrubil rozdiel dane podľa , keď mu neuznal právo na uplatnené odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľskej spoločnosti WAND s.r.o., nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok na ich uplatnenie uvedené v v nadväznosti na , a zákona o DPH. Správca dane v rozhodnutí uviedol zistený skutkový stav, poukázal na vykonané dokazovanie, dôkazy vyhodnotil a dospel k záveru, že uplatnený odpočet nie je možné žalobcovi priznať z dôvodu pochybností o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov a reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov od dodávateľa uvedeného na spornej faktúre. Správcovi dane sa ani rozsiahlym preverovaním nepodarilo zistiť pracovníkov, ktorí reálne vykonali fakturované stavebné práce, priamy dodávateľ žalobcu práce vykonával subdodávateľsky, jeho subdodávateľ v danom čase nezamestnával žiadnych pracovníkov, zlúčil sa so spoločnosťou, ktorá je nekontaktná a ktorá neskôr zanikla bez právneho nástupcu.

16. Konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že si svojho subdodávateľa nepreveroval. Nemal vedomosť o tom, aké osoby fyzicky práce vykonávali. Pracovníkov vyplácali jeho subdodávatelia, ktorí tiež zabezpečovali školenie BOZP. Subdodávateľskú spoločnosť zastupoval R. U., ktorého predtým nepoznal, nespolupracoval s ním. Svedok mal vedomosť o tom, že spoločnosť DOMINOR s.r.o. je zmiznutý obchodník, ktorý nespolupracuje so správcom dane. Žalobcu na stavenisku stretával, nakoľko mal žalobca blízko autoservis.

17. Správca dane zo zápisnice z výsluchu svedka R. U. pred orgánom činným v trestnom konaní zistil, že T. K. ho oslovil telefonicky s tým, že si môže finančne prilepšiť. Pri stretnutí v Trenčíne mu povedal, aby zobral na svoje meno nejakú existujúcu firmu, na ktorú prebiehať nejaké obchody. Dohoda bola taká, že R. U. mal vypísať faktúry, podpísať ich a za to mal dostať 10% zisku T. K.. Za jednej obchod mal mať cca 200 eur. Komunikovali cez viber a to ohľadne toho koľko peňazí pôjde kam, na ktorý účet. R. U. nikdy nezabezpečoval žiaden tovar, nikdy nekomunikoval so žiadnymi spoločnosťami. Nikdy neprišiel do kontaktu s predchádzajúcim majiteľom spoločnosti DOMINOR s.r.o.. Nevedel sa vyjadriť k tomu kto vybavil prevod obchodného podielu v spoločnosti. Na základe daňovej kontroly v Bratislave, kde bola predmetom preverovania spoločnosť T. K. sa s K. stretol, aby mu dal informácie ohľadne toho kde mal byť akože vozený tovar a podobne, aby vedel čo má vypovedať v daňovom konaní. Uviedol, že v mene spoločnosti nikdy nedohadoval žiadnu zákazku, dopravu, prepravu tovaru, nikdy nekomunikoval so žiadnou osobou, ktorá by mu mohla tovar dodávať. K. mu iba predkladal doklady, ktoré podpisoval. K. potom vybavil aj prevod spoločnosti. Konštatoval, že bol pre K. „ biely kôň“.

18. Pri nahliadnutí do spisového materiálu spoločnosti WAND s.r.o. z daňovej kontroly na dani za zdaňovacie obdobie január až júl 2014. Svedok U. do zápisnice potvrdil vykonanie prác pre spoločnosť WAND s.r.o. Konkrétne mená pracovníkov však uviesť nevedel. Spoločnosť nemala materiálnotechnické zázemie, živnostníci si ho zabezpečovali sami. Nevedel sa vyjadriť ku konkrétnemu termínu začatia a skončenia prác. Účtovné doklady spoločnosti boli odovzdané spoločnosti BANKROt, s.r.o.. K činnosti spoločnosti sa vyjadril tak, že v roku 2014 obchodovala s potravinami a subdodávateľsky vykonávala činnosť v oblasti stavebníctva. S p. F. nebola podpísaná písomná zmluva, práca sa vykonávali subdodávateľsky, mená živnostníkov nevedel uviesť. Nebol uzavretý žiaden dokument ohľadne odovzdania diela.

19. vypočul aj svedka N. J., ktorý uviedol, že nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, stavebné práce u žalobcu vykonával s robotníkmi „na čierno“. Zabezpečil ešte asi 4 alebo 6 pracovníkov na výkon pomocných stavebných prác. Práce neboli fakturované, ale boli zaplatené. Každý týždeň si zrátali hodiny a na základe toho boli vyplatení. S odstupom času si nepamätal mená Rómov, ktorí s ním na stavbe pracovali, menný zoznam teda nevedel predložiť. Uviedol však, že pracovali v Dolnom Moštenci. Pracovné náradie dostali, nevedel však uviesť od koho. Rovnako uviedol, že nezabezpečoval žiaden materiál. Poukázal na to, že pán Velič bol prítomný na stavbe, nevedel však uviesť či práce kontroloval.

20. Svedok H. X., ktorý bol aj konateľom spoločnosti VÍNO-NORA s.r.o. uviedol, že robil na jar alebo na jeseň v bývalom družstve v Dolnom Moštenci. Oslovil ho R. U. s tým, či si nechce privyrobiť. Zmluva nebola uzavretá, nakoľko sa nedohodli na finančnej stránke veci. Svedok vykonával na stavbe pomocné práce. Nebol tam však na základe nejakej zmluvy, nevystupoval ako konateľ vyššie uvedenej spoločnosti, alebo ako podnikateľ, resp. zamestnanec. Uviedol, že tam bol „ sám za seba“. Nemal školenie BOZP. Hlásil sa p. F., keď tam bol.

21. Správca dane poukázal i na Zmluvu o dielo č. 01/2013 uzatvorenú medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou WAND s.r.o., z ktorej vyplýva, že dodávateľ mohol práce vykonať i subdodávateľsky, ale len po predchádzajúcom súhlase žalobcu a žalobca si vyhradil právo subdodávateľa vopred odsúhlasiť. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska tiež vyplýva, že dodávateľ je zodpovedný za pracovníkov, ktorí budú vykonávať stavebné práce, budú sa hlásiť u stavbyvedúceho (konateľa dodávateľskej spoločnosti Ing. F.) prípadne u žalobcu (objednávateľa) a to bude slúžiť ako oprávnenie vstupu do areálu výstavby, pred vstupom absolvujú školenie o BOZP, ktoré zabezpečí WAND s.r.o.. Z uvedeného je zrejmé, že dodávateľská spoločnosť mala mať vedomosť o pracovníkoch, ktorí práce vykonávali. V zmysle zmluvne dojednaného mal byť vyhotovený záznam o kontrole a požiadavkách objednávateľa, ktorý mal byť v stavebnom denníku. Ing. F. na uvedené uviedol, že sa jednalo o rekonštrukciu a jednoduchú prístavbu, nebolo potrebné riešiť statiku alebo nejaké dôležité záležitosti a tak sa záznamy nevykonávali. V stavebnom denníku sú od 1.7.2014 do 31.7.2014 uvedené ako spoločnosti vykonávajúce stavebné práce uvedené „ DOMINOR, WAND“. Pri prístavbe stajne sa robili pilóty do zeme, čo predstavuje špeciálnu technológiu. Nevedel sa vyjadriť k tomu kto konkrétne tieto práce vykonal. Správca dane spochybnil vierohodnosť údajov zo stavebného denníka, nakoľko v ňom nie je uvedené, kto realizoval vyššie uvedené pilóty. Vo všeobecnosti správca dane nespochybnil reálnu existenciu stavebných prác, spochybnil ich dodanie v umelo vytvorenom dodávateľskom reťazci DOMINOR s.r.o. - WAND s.r.o. - žalobca, pričom neoprávnenú výhodu - odpočet dane čerpal žalobca, ktorý sa svojim konaním vedome zapojil do reťazca, ktorý zneužíva systém neutrality DPH. Žalobca síce predložením dokladov formálne naplnil zákonné podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH, ale zo skutočného plnenia vyplýva, že účelom bolo získanie neoprávnenej výhody vo forme uplatnenia odpočtu DPH na strane žalobcu, čo je v rozpore s cieľom a účelom zákona o DPH, Smernice DPH a tiež s rozhodnutiami SD EÚ.

22. Na odvolanie žalobcu o veci rozhodol žalovaný a to rozhodnutím uvedeným v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odôvodnil riadne zisteným skutkovým stavom a správnym vyhodnotením dôkazov správcom dane, správnym právnym posúdením veci v súlade so Zákonom o DPH. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane a na ustanovenia Zákona o DPH súvisiace s dodaním služby a uplatnením odpočtu DPH. Dodávateľská spoločnosť WAND s.r.o., za ktorú konal Ing. N. F., v súčasnosti už neexistuje, bola vymazaná z obchodného registra pre nedostatok majetku. Poukázal na to, že uvedená spoločnosť v zdaňovacom období júl 2014 neevidovala žiadnych zamestnancov. Konateľ dodávateľskej spoločnosti Ing. F. síce potvrdil dodanie stavebných prác žalobcovi, nevedel však uviesť, ktorí pracovníci stavebné práce vykonávali, i keď práce priebežne kontroloval. Subdodávateľská spoločnosť DOMINOR s.r.o. taktiež zanikla v dôsledku zlúčenia. Nástupnícka spoločnosť je právnym nástupcom 127 spoločností. Jej konateľ ( v čase realizácie sporných obchodov) nevedel preukázať vystavenie a zaúčtovanie faktúr. Práce mali byť vykonávané živnostníkmi. V konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že bol „biely kôň“, ktorý iba vystavoval a podpisoval faktúry. Za jeden obchod mal cca 200 eur. Žalovaný dospel k zhodnému záveru ako správca dane, že z uvedených zistení je zrejmé, že stavebné práce boli vykonané, avšak sa nepreukázalo dodanie týchto prác dodávateľskou spoločnosťou WAND s.r.o. v tom rozsahu, v ktorom ich mala vykonať spoločnosť DOMINOR s.r.o. Platiteľ si uplatnil odpočítanie dane z faktúry bez toho, aby táto bola na predchádzajúcom stupni odvedená, navyše v zaniknutých spoločnostiach je daň nevymožiteľná. V danom prípade je možné konštatovať, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane na základe objektívnych skutočností preukázal, že žalobca mal a mohol vedieť, že predmetné plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľskej spoločnosti WAND s.r.o. a jej subdodávateľskej spoločnosti. Vedomosť žalobcu o takomto konaní preukazuje i vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti Ing. F., ktorý potvrdil informovanie žalobcu o vykonaní prác subdodávateľskou spoločnosťou, ale aj to, že žalobca stavenisko a stavebné práce kontroloval, bol v kontakte s pracovníkmi, ktorí práce reálne vykonávali, z čoho logicky vyplýva záver, že mal vedomosť o osobách pohybujúcich sa na stavenisku, ktoré práce reálne vykonávali. Z ustálenej judikatúry ESD vyplýva právo správcu dane zamietnuť právo na odpočet DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru sa dopustila nezákonnosti, ak sa objektívne preukáže, že samotná zdaniteľná osoba (žalobca) vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

23. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľných obchodov (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len "") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

24. Podľa § 19 ods. 2, 3 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary, kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

27. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou týkajúcou sa práva na odpočet DPH.

28. Správny súd poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dôkazy, ktoré preukážu v dostatočnej miere zdaniteľné plnenie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je nepostačujúce, ak daňový subjekt preukazuje dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr či iných písomných dokladov, ktoré nemusia odrážať realitu. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočet DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov tak ako je uvedené na daňovom doklade. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EU.

29. V prejednávanej veci správne orgány neuznali žalobcovi odpočet DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti WAND s.r.o. za dodanie stavebných prác z dôvodu, že stavebné práce neboli dodané v reťazci spoločností DOMINOR s.r.o. - WAND s.r.o. - žalobca, keď správca dane na základe vlastného šetrenia nadobudol odôvodnené pochybnosti o dodaní stavebných prác. Správny súd z dôkazov vykonaných správcom dane dospel k zhodnému názoru ako správne orgány, že v prejednávanej veci nebolo preukázané reálne dodanie stavebných prác subdodávateľskou spoločnosťou DOMINOR s.r.o. dodávateľovi žalobcu spoločnosti WAND s.r.o., keďže subdodávateľská spoločnosť nemala pracovníkov a tvrdenie konateľa subdodávateľskej spoločnosti, že práce realizovala táto spoločnosť subdodávateľsky nielenže nebolo preukázané, (keďže ani nevedel uviesť svojich dodávateľov), ale bolo dokonca vyvrátené svedeckými výpoveďami N. J. a H. X., ktorí pre spoločnosť DOMINOR s.r.o. nepracovali, neobchodovali s ňou a práce vykonávali len ako fyzické osoby „ na čierno“, aby si zarobili. Okrem toho bola spochybnená aj vierohodnosť obsahu stavebného denníka, keď bolo zistené, že realizáciu pilótov pri prístavbe stajne musela vykonávať špecializovaná firma. O tom, ktorá takto špecializovaná firma tieto práce vykonala stavebný denník nič nehovorí. Samotná existencia kolaudačného rozhodnutia a iných dokladov zo stavebného konania preukazuje iba to, že práce boli vykonané. Uvedené správne orgány ani nespochybňovali. Rozhodnutia správnych orgánov boli založené na tom, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by takto realizované práce vykonal dodávateľ, ktorý vystavil spornú faktúru.

30. Správny súd poukazuje na to, že za skutkovej situácie, aká bola zistená v prejednávanej veci, ak aj subdodávateľská spoločnosť fakturovala spoločnosti WAND s.r.o. vykonanie stavebných prác, nešlo o reálne uskutočnenie týchto prác uvedenou spoločnosťou. Následne spoločnosti WAND s.r.o. nevznikla daňová povinnosť zo skutočného dodania prác, ale len z dôvodu uvedenia dane na faktúre. Práce od tohto subdodávateľa totiž nemohla reálne dodať spoločnosť WAND s.r.o. ako platiteľ dane žalobcovi.

31. Správny súd opakovane konštatuje, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. V predmetnej právnej veci takéto kvalifikované pochybnosti vyplynuli najmä z reťazca spoločností, ktoré sa mali podieľať na realizácii stavby. Zistené skutočnosti tak, ako boli opísané správnymi orgánmi, aj podľa názoru správneho súdu vo svojich vzájomných súvislostiach predstavujú kvalifikované pochybnosti o tom, že sporné stavebné práce boli skutočne realizované tak, ako je uvedené na spornej faktúre. Súčasne dokazovaním získané informácie predstavujú dostatočný základ pre záver, že išlo v predmetnej právnej veci o umelo vytvorený reťazec, vytvorený za účelom získania daňovej výhody, na konci ktorého bol práve žalobca. Žalobca v podanej správnej žalobe odvolával na judikatúru Súdneho dvora avšak práve z tejto vyplýva, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ak sa preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúci nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Pokiaľ ide o jednotlivé formy vedomosti správny súd poukazuje na to, že ak osoba o podvode resp. zneužívajúcom konaní vedela, bola aktívnou súčasťou tohto konania. Pojmoslovie „mohla vedieť“ je potrebné vykladať tak, že skutkové zistenia v danej veci zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, že o podvodnom konaní táto osoba nevedela a teda , že bola s existenciou podvodného konania minimálne uzrozumená. Zároveň je možné uvedené vykladať v zmysle „mala vedieť“, teda, že dotknutý subjekt mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili účinky podvodného konania, resp. účasti dotknutého subjektu na takom konaní. Tieto rozhodnutia Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet DPH, niesli by najmä oni náklady podvodu. Takéto riešenie by ohrozilo ich právnu istotou. Akýkoľvek i nedbalostný podiel však pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, tak aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.

32. Správny súd k vedomosti žalobcu poukazuje na to, že sám žalobca si v zmluve o dielo uzatvorenej s dodávateľskou spoločnosťou vymienil právo, že musí o subdodávateľoch vedieť a ani nepoprel, že dodávateľ ho o subdodávateľoch informoval. Pokiaľ teda súhlasil s tým, aby subdodávateľom bola spoločnosť, ktorá nemala zamestnancov a žiadne materiálno -technické zázemie, nič si o nej zistil, nekonal s odbornou starostlivosťou a sám sa vystavil riziku, že v prípade pochybností správcu dane pri uplatnení odpočtu DPH, sa dostane do dôkaznej núdze. Konateľ žalobcu sa na stavenisku pravidelne pohyboval a preto je nelogické, aby nevedel, pracovníci ktorej spoločnosti práce vykonávali, najmä ak žalobca je tiež spoločnosťou zaoberajúcou sa v rámci svojho predmetu podnikania stavebnými prácami.

33. V predmetnej právnej veci teda správny súd poukazuje na to, že správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré kvalifikovaným spôsobom spochybňujú tvrdenie žalobcu, že mu boli stavebné práce dodané práve zhotoviteľom, ktorý vystavil spornú faktúru a to aj vzhľadom na pomery samotného zhotoviteľa ako aj jeho subdodávateľa. Pokiaľ ide o vedomostnú stránku veci, tak všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalobca mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní, keď okrem iného bolo preukázané, že sa na stavbe pohyboval, priebežne ju kontroloval. Zmluvu uzavrel s osobou, ktorá nemala dostatočné personálne a technické bez toho, aby si overoval schopnosť a možnosti dodávateľa dielo vykonať, nezaujímal sa o skúsenosti svojho dodávateľa v tejto oblasti, aj keď mal vedomosť o tom, že dielo bude realizované subdodávateľsky vo svojej podstate sám uvedol, že sa nezaujímal o to kto konkrétne práce vykonáva . Svojim prístupom tak založil svoju zodpovednosť za účasť na obchode poznačenom podvodným konaním, tak ako to správne konštatoval žalovaný. Tvrdenie žalobcu, že on so subdodávateľskými spoločnosťami nemal žiadny obchodný vzťah a nemôže byť postihovaný za neplnenie ich daňových povinností je síce pravdivé, ale v danom prípade žalobcovi nebol uznaný odpočet DPH nie preto, že subdodávateľská spoločnosť si neplní svoje daňové povinnosti, ale preto, že išlo o umelo vytvorený reťazec dodávok stavebných prác, o ktorom žalobca mohol a mal vedieť. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že iba správny súd mohol vysloviť záver ohľadne podvodného konania a jeho vedomosti o účasti na tomto podvode, tak správny súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora sú vyššie uvedené dve podmienky dôvodom pre nepriznanie odpočtu a preto je potrebné, aby sa vecou z tohto hľadiska zaoberali správne orgány v rámci administratívneho konania. Správny súd v systéme práva Slovenskej republiky vykonávala následnú kontrolu zákonnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Je preto neprípustné, aby boli orgány verejnej správy vylúčené z posudzovanie týchto podmienok priznania alebo nepriznania uplatneného nároku na odpočet DPH tak, ako boli definované judikatúrou Súdneho dvora, a aby sa k ich existencii mohol vyjadrovať len správny súd v rámci súdnej kontroly rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, tak ako naznačil žalobca.

34. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, keď z napadnutého rozhodnutia vyplýva zistený skutkový stav, jeho právne posúdenie, vyhodnotenie dôkazov a správna úvaha žalovaného, prečo v danom prípade žalobcovi uplatnený odpočet DPH nepriznal. Žalovaný sa zároveň vyporiadal i s námietkami žalobcu, ktoré boli uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a uviedol, z akých dôvodov sú námietky nedôvodné. Správny súd poukazuje na to, že žalobca síce predložil zákonom požadované doklady k odpočtu DPH, avšak správca dane vlastným šetrením tieto dôkazy spochybnil a jeho odôvodnené pochybnosti žalobca v daňovom konaní nevyvrátil. V prejednávanej veci žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti, nebol dostatočne obozretný a i keď je pravdou, že dodávateľská spoločnosť WAND s.r.o. bola víťazom podprahovej zákazky vo verejnom obstarávaní. Uvedená skutočnosť je pre posúdenie opodstatnenosti odpočtu DPH právne bezvýznamná.

35. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil i námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonne získaných dôkazov, nakoľko z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov je zrejmé, že i keď správca dane vychádzal i z dôkazov získaných v iných daňových konaniach, postupoval tak podľa príslušných ustanovení daňového poriadku, žalobcu s týmito dôkazmi oboznámil a vykonal i ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu. Nebolo ani porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky keď nebolo zistené, že by nebol o niektorom z výsluchov realizovaným správcom dane upovedomený, nemohol sa ho zúčastniť. Ak správca dane vychádzal aj zo zápisníc o výsluchu z iných konaní, tak uvedené dôkazy predstavujú listinné dôkazy. Pri nich teda nie je možné uvažovať o porušení práva klásť svedkom otázky.

36. Správny súd k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, ktoré žalobca pripojil k žalobe a na ktoré sa odvoláva, uvádza, že tieto rozhodnutia nemajú žiadnu podobnosť so skutkovým a právnym stavom v prejednávanej veci a preto sú na daný prípad neaplikovateľné.

37. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. S poukazom na uvedené skutočnosti a nedôvodnosť žalobných námietok správny súd podľa vyššie citovaného ustanovenia žalobu zamietol.

38. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovaný na súdnom pojednávaní výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.

39. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).