Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Cbi-24-2008.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cbi/24/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXXX/X, E. F., právne zastúpeného: advocatius s. r. o. so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovanému: JUDr. Ivan Dlhopolec so sídlom kancelárie Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu: Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze" so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, o určenie pravosti popretých pohľadávok, rozhodujúc o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2008 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu voči úpadcovi vo výške 140.840,74 eur titulom ušlého zisku, vo výške 96.272,06 eur titulom náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky a vo výške 445.369,45 eur titulom náhrady škody pri splnení podmienky vzniku pohľadávky sú čo do právneho dôvodu aj výšky prihlásených pohľadávok zistené a nesporné.
2. Podaním doručeným súdu dňa 20.8.2024 zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/430/2015-4088 zo dňa 24.5.2022, na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15.6.2015, na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/12/2020-849 zo dňa 27.5.2021, na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbi/4/2012-611 zo dňa 31.1.2019 a dĺžku súdneho konania a navrhol konanie zastaviť a žiadnej sporovej strane podľa ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznať. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobca preukazoval tým, že jeho vlastnícke právo bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (G. H.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. V prípade nepreukázania absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy a teda neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu speňažený, pričom žalobca nebol oprávnený so svojim majetkom približne po dobu 15 rokov plnohodnotne nakladať. Mal za to, že touto žalobou bránil svoj majetok a svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu. Žalobca poukázal na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v súčasnej dobe špecifikované zákonom, pričom ich kvalifikovanie a samotný výklad sa ponecháva na súdnu prax. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces konkurzného konania 2K/18/2007, ktorého účelom bolo speňažovanie majetku žalobcu. Žalovaný pritom podaním zo dňa 15.4.2008 požiadal o registráciu záložného práva, ktoré následne súd určil ako neexistujúce/neplatné. V období po podaní žaloby tak odvolací súd rozhodol o určení neexistencie záložného práva, z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu – Záložnej zmluvy, podľa ust. § 3 a 39 Občianskeho zákonníka. Následne ďalším rozhodnutím bola zamietnutá žaloba žalovaného o určenie neúčinnosti Dohody o
zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte „Funkčný celok IV/1 - V“ na I. B. J. E. zo dňa 10.10.2006 a dovolací súd odmietol dovolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu, čo v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu pred prvým pojednávaním. Tieto skutočnosti považuje žalobca za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca napokon uviedol, že konanie o náhrade trov konania je konaním kontradiktórnym, preto v prípade aplikácie ust. § 257 CSP má toto ustanovenie slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Žalobca s odkazom na právoplatné rozhodnutia, ktorými bolo určené, že záložné právo zabezpečeného veriteľa G. H. na majetku žalobcu neexistuje, nakoľko je predmetná záložná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom a na základe ktorej právnej skutočnosti bol majetok žalobcu vylúčený z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa G. H., a tiež rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žaloba správcu konkurznej podstaty úpadcu o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte „Funkčný celok IV/1 - V“ na I. B. J. E. zo dňa 10.10.2006.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie podľa § 145 ods. l C.s.p. v celom rozsahu zastavil, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa v tomto štádiu konania nevyžadoval.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Preto bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Náhradu trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania upravenou v § 256 CSP a uplatňovanou aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie žaloby. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zoberie žalobu späť bez toho, aby to bolo reakciou na konanie žalovaného po podaní žaloby, v takom prípade je zodpovedný za zastavenie konania a podľa § 256 odsek 1 CSP by náhrada trov konania mala patriť žalovanému. Výnimočne môže súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznať (§ 257 Civilného sporového poriadku). V danom prípade sa žalobca domáhal, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré mali spočívať vtom, že vlastnícke právo žalobcu bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (G. H.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi, pričom žalobca nebol oprávnený so svojim majetkom približne po dobu 15 rokov plnohodnotne nakladať. Mal za to, že touto žalobou bránil svoj majetok a svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, kedy v prípade nepreukázania absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy v inom sporovom konaní a teda neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu speňažený v konkurznom konaní úpadcu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa tak žalobca považoval celý proces konkurzného konania úpadcu vedeného v konaní sp. zn. 2K/18/2007, ktorého účelom bolo speňažovanie majetku
žalobcu, pričom poukázal na sporové konania, ktoré viedli k rozhodnutiu o určení neexistencie záložného práva na majetku žalobcu v neprospech žalovaného ako aj k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalovaného o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte „Funkčný celok IV/1 - V“ na I. B. J. E. zo dňa 10.10.2006, čo v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať túto žalobu späť pred prvým pojednávaním.
11. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré sa uplatňuje výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Je potrebné konštatovať, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu v celom rozsahu späť, nárok na náhradu trov konania by tak prislúchal žalovanému, pričom žalobca pri rozhodovaní o trovách konania žiadal uplatniť výnimku z pravidla priznávania náhrady trov konania podľa § 257 CPS, kedy je táto výnimka naviazaná na všeobecne vymedzené kritérium a to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP v tomto konaní a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z toho dôvodu, že mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nemal priznať. Tieto súd videl vtom, že vlastnícke právo žalobcu bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (G. H.), kedy majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi, pričom žalobca nebol oprávnený so svojim majetkom približne po dobu 15 rokov plnohodnotne nakladať; ďalej vtom, že touto žalobou žalobca bránil svoj majetok a svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, kedy v prípade nepreukázania absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy v sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 8C/14/2007 a teda neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu speňažený v konkurznom konaní úpadcu sp. zn. 2K/18/2007; a zároveň bolo toto rozhodnutie o zastavení konania vydané v záujme oboch strán sporu. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný nie je v tomto konaní zastúpený právnym zástupcom. Z uvedených dôvodov súd s použitím § 257 CSP nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.