Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/65/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. XXXX/XX, C., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 99,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. - 12 z 25. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. - 12 z 25. februára 2019 potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok) a že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,91 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , a , , , , , a , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a , , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 23.01.2019 podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktoré doplnil podaním zo dňa 05.02.2019. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie ale musí mať reálny podklad. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie mal zo súdneho spisu ako aj spisu súdneho exekútora za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, povinný je osoba, ktorá je prihlásená na trvalý pobyt v Topoľčanoch, nemá vedený účet v banke, nepoberá dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti, a ani nemocenské dávky, nie je vlastníkom hnuteľných vecí ani vlastníkom nehnuteľných vecí, je voči nemu vedených 10 exekučných konaní, a preto exekúciu zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,91 eur. K zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučního poriadku znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd prvej inštancie mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pričom ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by tak v rozpore s platnou právnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 49, eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa vyhlášky č. vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 8,40 eur a 20 % DPH zo sumy 41,59 eura vo výške 8,32 eura.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v I. výroku (k rozsahu odvolania viac v bodoch 6. až 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia) včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený odvolacie dôvody vecne vymedzil v podstate tým, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (35 rokov), čo svedčí v prospech reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že pravdepodobne súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v exekúcii bude premlčané. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné z verejného zdravotného poistenia, ktorého vykonávanie je činnosťou vo verejnom záujme. Oprávnený sa v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd úvodom tejto časti osobitne poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní výslovne v prvom odseku odvolania uviedol, že odvolanie podáva len proti výroku o zastavení exekúcie (ktorým je I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie). Oprávnený teda podaným odvolaním nenapadol II. výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov exekúcie.

7. Odvolací súd vzhľadom na uvedené vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného konštatuje, že hoci oprávnený uviedol v odvolaní, že napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, tak podľa nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

8. Výrok o trovách exekúcie je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia výroku o trovách exekúcie nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zruší, zruší zároveň aj výrok o trovách exekúcie. Ak by naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací súd potvrdí aj rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude

vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie ( v spojení s Exekučného poriadku, podľa ktorého bolo proti výroku o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku prípustné odvolanie len ak takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 01.11.2013 a odvolateľ odvolanie podal pred 01.11.2013 - o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde) predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom, keďže opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie o trovách exekúcie z odvolacieho prieskumu.

9. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov o tom, že aj II. výrok uznesenia (o trovách exekúcie) je výrokom závislým na I. výroku (o zastavení exekúcie), ktorý výslovne svojim odvolaním napadol oprávnený, odvolací súd konštatuje, že nie je v prejednávanej veci viazaný podľa rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil oprávnený a odvolanie rozšíril aj na II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, závislý od I. výroku. Keďže žiadne ďalšie výroky vo výrokovej časti napadnutého uznesenia uvedené neboli, odvolací súd v konečnom dôsledku v odvolacom konaní preskúmaval uznesenie súdu prvej inštancie ako uznesenie, ktoré je napadnuté vo všetkých výrokoch uvedených vo výrokovej časti (čiže v celosti).

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, že má vyžadované náležitosti, prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (ktorý bol vymedzený v odvolaní oprávneného a rozšírený odvolacím súdom z dôvodu, že oprávnený odvolaním nenapadol aj od napadnutého hlavného výroku závislý výrok - , viac v bodoch 6. až 9. odôvodnenia) a dôvodmi odvolania ( ) a po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.09.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 05.10.2012 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného - výkazu nedoplatkov č. 1200219719 z 01.06.2012. V priebehu exekučného konania súdny exekútor, poverený vykonaním exekúcie, podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania zo dňa 22.01.2019, keďže priebežne vykonávanými lustráciami majetkovej podstaty povinného súdny exekútor nezistil žiadny majetok, ktorý by stačil na uspokojenie trov exekúcie a nie je reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného. Následne súd prvej inštancie, po vyžiadaní exekučného spisu, rozhodol napadnutým uznesením.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zastavení exekúcie, a preto s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku] musí exekučný súd vždy v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti tohto prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Exekučný súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora), nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť aj ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

18. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal dostatočným spôsobom nemajetnosť povinného, keďže odkedy mu bolo doručené vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2012 (č. l. 6), nebol pri lustráciách vykonaných súdnym exekútorom za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného do podania podnetu súdneho exekútora zo dňa 22.01.2019 na zastavenie exekúcie zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav vec, ku ktorému dospel predovšetkým na základe výsledkov vykonaných lustrácii majetku povinného, ktoré sú obsiahnuté v pripojenom exekučnom spise, ktorý si správne súd prvej inštancie vyžiadal od súdneho exekútora potom, ako mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že bolo správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie o takej nemajetnosti povinného, ktorá nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, ktoré založil na tom, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je vlastníkom motorového vozidla, nepoberá žiadny príjem (a to či už z výkonu pracovnej činnosti či z dávok sociálneho poistenia), nemá vedené bankové účty, ako aj že je proti nemu vedených 10 ďalších exekúcii (začatých od roku 2009 do roku 2018). Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v exekučnom konaní nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by po speňažení postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a dopĺňa, že nezistil v prejednávanej veci žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného práve v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nestačil ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].

19. Odvolací súd zastáva právny názor, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súdny exekútor opakovane preskúmal majetkové pomery povinného a až na základe riadne a opakovane zisteného skutkového stavu, v ktorom v priebehu niekoľkých rokov trvania exekúcie nenastala žiadna zmena spočívajúca v tom, že by povinný nadobudol akýkoľvek exekvovateľný majetok, z ktorého bolo možné vyvodiť záver o aspoň takej majetnosti povinného, ktorá by postačovala na úhradu trov exekúcie, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie.

20. Odvolacie námietky oprávneného o tom, že existuje predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov povinného, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie sú len ničím nepreukázané tvrdenia oprávneného (oprávnený žiadnym konkrétnym dôkazom predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal). V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že podľa v spojení s súd musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti ani vôbec nemuseli nastať.

21. Na dôvažok odvolací súd ďalej ešte uvádza, že exekučný súd bol povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu exekúcie takým spôsobom, aby súčasne účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých mu dáva právomoc rozhodnúť aj bez návrhu a práve o taký

prípad ide aj pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, ktorú exekučný súd môže zastaviť aj bez návrhu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, keďže exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Práve nemajetnosť povinného je jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade ktorého zistenia je exekučný súd povinný exekúciu zastaviť. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh či súhlas (prípadne aj nesúhlas) účastníka konania, osobitne oprávneného.

23. Taký výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, ktorá dosahuje takú úroveň, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, bráni nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie je výkladom contra legem, keďže zastavenie exekúcie pri zistení zákonného dôvodu na jej zastavenie (ktorým je aj nedostatok majetku povinného, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a na ktorý je súd povinný prihliadnuť aj bez návrhu kedykoľvek počas exekúcie) právna úprava zastavenia exekúcie, obsiahnutá v Exekučnom poriadku, nepodmieňuje súhlasom oprávneného. Uvedený výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý zastáva oprávnený (aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 25.08.2016 - ktoré však nemožno zaradiť ani do skupiny súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, keďže nejde o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu ani Ústavného súdu SR) je nielen v rozpore s jazykovým výkladom uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku ale aj v rozpore s účelom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorým je zabrániť, aby boli proti osobám po celú dobu ich života (v prípade fyzických osôb), resp. po celú dobu ich existencie (v prípade právnických osôb) vedené zjavne bezúspešné exekúcie, ktoré potom len nehospodárne a bezvýsledne zaťažujú justičný systém.

24. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinný nadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním, reštitúciou alebo pracovným pomerom). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil v prípade nemajetnosti povinného oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje nad záujmom súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie.

25. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov exekučnej činnosti v prípade dlhodobo zisťovanej nemajetnosti povinného by neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky a uspokojeniu oprávneného, ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučného konania, ktoré začalo dňa 17.09.2012, pričom pohľadávka doposiaľ nebola vymožená ani len sčasti (a to napriek veľmi nízkej hodnote vymáhanej pohľadávky), čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného počas dlhšieho časového obdobia (viac ako 6 rokov od začatia exekučného konania).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním oprávneného výslovne napadnutého I. výroku o zastavení exekúcie, ktorá je dôvodom na potvrdenie tohto výroku ( ), odvolací súd (bez bližšieho skúmania, z dôvodov už uvedených v bodoch 8. až 9. odôvodnenia) potvrdzuje aj na ňom závislý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, t. j. potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako celok.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia v spojení s mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol tak, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.