Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu : U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. P.O. XXXX/X, XXX XX M. O. U., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO : 36 436 640, proti žalovanému : L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Ž., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Halagan,s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO : 50 626 329, o zaplatenie 10.529,84,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.08.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.529,84,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 17.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.09.2016 uzavrel ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil od žalovaného nehnuteľnosť, a to pozemok KNC XXXX/XX orná pôda o výmere XXXm2, zap. na LV č. XXXX pre k.ú. P. N. za dohodnutú kúpnu cenu 77.142,- Eur. Túto nehnuteľnosť kupoval za účelom stavby rodinného domu, ktorá skutočnosť bola žalovanému známa, pričom žalovaný v kúpnej zmluve v čl. IV. bode 4.2. deklaroval, že na pozemku neviaznu žiadne ťarchy, či vady, záložné práva, vecné bremená a ani iné obmedzenia, ktoré by mali tomuto účelu brániť. Po prevode uvedenej nehnuteľnosti začal žalobca zabezpečovať podklady pre výstavbu rodinného domu, a to predovšetkým vyhotovenie rozsiahlej projektovej dokumentácie v hodnote 9.000,- Eur, vyňatie pôdy z PPF v hodnote 1.028,- Eur, pripojenie na distribučnú sieť SSE - distribúcia v sume 277,24 ,- Eur, pripojenie na distribučnú sieť SPP - distribúcia v sume 157,66 ,- Eur, vyjadrenie spoločnosti SEVAK, a.s., v sume 9,94,- Eur, v ďalšom žalobca uhradil poplatky na Okresnom úrade v Žiline, odbor katastrálny v sume 24,00,- Eur, na odbore pozemkovom v sume 33,00,- Eur, celkom teda vynaložil sumu 10.529,84,- Eur. Ďalej žalobca žalobu odôvodnil tým, že pri zabezpečení vyjadrenia SEVAK, a.s., bolo zistené, že v 1/3 pozemku sa nachádza podzemná stavba verejného vodovodu, ktorý sa nachádza v správe spoločnosti SEVAK, a.s.. Po tom ako žalobca na túto skutočnosť žalovaného upozornil, následne uzavreli dňa 06.03.2017 písomnú dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy práve z dôvodu, že kupujúci počas prípravy výstavby a podkladov pre stavebné povolenie zistil, že v jednej tretine pozemku sa nachádza podzemná stavba verejného vodovodu v správe spoločnosti SEVAK, a.s., tak ako je to uvedené v čl. II. bod 2.2., pričom pravdivosť tejto skutočnosti kupujúcemu potvrdil predávajúci. Odstúpením od zmluvy sa kúpna zmluva zrušila, žalovaný vrátil žalobcovi celú kúpnu cenu a žalovaný bol spätne zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. P. N.. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 06.04.2017 vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy. Žalovaný podaním zo dňa 10.04.2017 uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcom uvádzané náklady, okrem položky 9.000,- Eur za projektovú dokumentáciu. Následne však žalovaný už so žalobcom prestal komunikovať, a preto ho právny zástupca žalobcu urgoval a opätovne ho vyzval listom zo dňa 12.06.2017 označeným ako pokus o zmier, na zaplatenie žalovanej sumy, na ktorú urgenciu už žalovaný nereagoval. Žalovaný tak zamlčaním skutočností podstatných pre uzatvorenie kúpnej zmluvy spôsobil žalobcovi škodu, ktorej náhrady sa žalobca s poukazom na ust. domáha súdnou cestou. Škoda spočíva v nákladoch vo výške 10.529, 84,- Eur, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s predmetom kúpy. Zároveň si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo žalovanej sumy počítaný od 17.04.2017, ktorým dňom sa žalovaný dostal do omeškania, nakoľko vo výzve zo dňa 06.04.2017 bola žalovanému stanovená lehote na plnenie v trvaní siedmich dní od jej doručenia, pričom táto výzva bola žalovanému doručená dňa 07.04.2017, lehota na plnenie tak uplynula žalovanému 14.04.2017, čo bol piatok, nasledujúcim dňom by sa bol žalovaný dostal do omeškania, avšak deň 15.04.2017 pripadol na sobotu, s poukazom na ust. sa žalovaný teda dostal do omeškania dňom 17.04.2017 (pondelok).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2017, doručenom súdu dňa 16.11.2017, (č.l. 47) poprel uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu čo dôvodu aj výšky poukazujúc na to, že v danom prípade nie je naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ďalej poukázal na to, že navyše vyhlásenie uvedené v čl. IV., bod 4.2. v kúpnej zmluve, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená ani iné obmedzenia sa týka právnych vád (nie skutkových). Pri prevode žiadne právne vady, ktoré by vylučovali prevod pozemku neexistovali. O tom, že nedošlo k porušeniu čl. IV. bod 4.2. kúpnej zmluvy svedčí aj fakt, že vlastnícke právo žalovaného prešlo na žalobcu rozhodnutím Okresného úradu v Žiline, odbor katastrálny. Skutočnosť, že sa v časti prevádzaného pozemku nachádzala pozemná inžinierska sieť (potrubie) patriace spoločnosti SEVAK, a.s., Žilina, nezakladá protiprávne konanie žalovaného. Podľa zmluvy o dielo mala byť zhotoviteľom projektovej dokumentácie stavby rodinného domu spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o, so sídlom Bytčianska 123, 010 03 Žilina, IČO : 36 397 971, v zast. Ing. E. Š., štatutárnym zástupcom. Podľa tejto zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a projektantom, bol projektant povinný pred vypracovaním projektovej dokumentácie získať vyjadrenia všetkých dotknutých organizácií vrátane spoločnosti SEVAK, a.s., Žilina, a až následne mal vypracovať projektovú dokumentáciu. V danom prípade projektant pri vypracovaní projektovej dokumentácie nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože napriek tomu, že nemal vyjadrenia dotknutých orgánov, organizácií a právnických osôb spravujúcich siete, vypracoval pre žalobcu projekt. Príčinou vzniku škody na majetku žalobcu teda nebolo konanie žalovaného, ale konanie projektanta. Ďalej žalovaný uviedol, že parcela, ktorú nadobudol žalobca do výlučného vlastníctva od žalovaného je územným rozhodnutím číslo 2008/C - 13160/Aš zo dňa 24.10.2008 vydaným Mestom Žilina, odbor stavebný a životného prostredia, Spoločný obecný úrad na úseku Územného plánu Mesta (ÚPN - M) Žilina, záväzná časť 10/2011 a stavebného poriadku určená na individuálnu bytovú výstavbu, pričom koeficient zastavanosti uvedenej parcely je 0,4, čo znamená, že parcela môže byť zastavaná na 40% celkovej výmery. Ak by projektant postupoval s odbornou starostlivosťou a zistil, že na pozemku sa nachádzajú aj podzemné siete, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva ako vecné bremeno, mohol situovať navrhovaný rodinný dom žalobcu do časti, v ktorom sa inžinierska sieť nenachádza. Žalobca sám v žalobe uvádza, že inžinierska sieť sa nachádza v jednej tretine pozemku z čoho vyplýva, že 66 % pozemku bolo zastavateľných. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca zaplatil projektantovi za projektovú dokumentáciu sumu 9.000,- Eur, táto bola vyhotovená v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 04.10.2016. Podľa tejto zmluvy sa projektová dokumentácia po odovzdaní stáva majetkom objednávateľa. Keďže žalobca zaplatil projektantovi za dokumentáciu, podľa zmluvy k tejto projektovej dokumentácii nadobudol vlastnícky vzťah. Získaním projektovej dokumentácie žalobcom do vlastníctva nemohlo dôjsť ku vzniku škody na strane žalobcu, nakoľko na strane jednej síce žalobca vynaložil na dokumentáciu sumu 9.000,- Eur, na strane druhej ju nadobudol do vlastníctva teda nadobudol majetok. Pre nenaplnenie zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa teda žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

4. Žalobca v replike (č.l. 65) uviedol, že so žalobnou odpoveďou, ktorou žalovaný poprel uplatňovaný nárok sa nemožno stotožniť. Žalovaný rozporuje porušenie jeho zmluvnej povinnosti (vyplývajúcej z čl. IV. bod 4.2. kúpnej zmluvy), pričom sa odvoláva na to, že uvedené ustanovenie sa týka právnych vád na prevádzanej nehnuteľnosti, nie skutkových vád s tým, že právne vady na prevádzanej nehnuteľnosti neexistovali, keďže vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prebehol riadne. V tomto smere má chýbať jeden z predpokladov úspešnosti žaloby, a to protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti). Nie je úlohou súdu skúmať pôvodnú kúpnu zmluvu, ktorá bola zrušená s účinkami ex tunc (teda akoby ani neexistovala), ale je úlohou súdu skúmať kto zapríčinil jej zrušenie a z akých dôvodov. Skutočnosť kto zapríčinil zrušenie kúpnej zmluvy a z akých dôvodov vyplýva z dohody o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 06.03.2017. V zmysle čl. II. bod 2.1. Dohody o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností: Podľa čl. IV. Kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená a ani iné obmedzenia. Predávajúci bol kupujúcim informovaný, že nehnuteľnosť kupuje za účelom výstavby rodinného domu a preto sa na nehnuteľnosti nesmú nachádzať žiadne siete alebo podzemné stavby, ktoré by mohli výstavbu obmedziť, inak by nehnuteľnosť nekúpil. Predávajúci kupujúceho ubezpečil, že na pozemku sa žiadne inžinierske siete nenachádzajú. V zmysle čl. II. bod 2.2. Dohody o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností: Kupujúci počas prípravy výstavby a podkladov pre stavebné povolenie zistil, že v jednej tretine pozemku sa nachádza podzemná stavba verejného vodovodu v správe Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s.. Predávajúci kupujúcemu potvrdil, že táto skutočnosť je pravdivá. Následne kupujúci v osobnom rozhovore s poukazom na od kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX odstúpil. V zmysle čl. II. bod 2.3. Dohody o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností: Predávajúci s poukazom na ustanovenie v spojení s bodom 2.1. a 2.2. tejto dohody odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX akceptuje, s odstúpením sa podmienok daných touto zmluvou súhlasí. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že predávajúci porušil svoju povinnosť informovať kupujúceho o inžinierskych sieťach na pozemku, čo malo za následok zrušenie kúpnej zmluvy, a teda je zrejmé, že zmluvné strany vzájomne uznali, že predávajúci porušil svoju právnu povinnosť, a preto zmluvu zrušili. Je teda irelevantné tvrdenie, že čl. IV. bod 4.2. kúpnej zmluvy obsahuje údajne len právne vady, keď v odstúpení od zmluvy strany zrozumiteľne deklarovali porušenie povinnosti predávajúcim informovať kupujúceho o prípadných inžinierskych sieťach na pozemku, čo bolo dôvodom odstúpenia od zmluvy. Toto porušenie je nesporné, inak by žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasil, alebo by sa domáhal neplatnosti tohto odstúpenia, napr. určením, že vlastníkom nehnuteľnosti do dnešného dňa je žalobca. Okrajovo je potrebné uviesť aj to, že výskyt podzemných inžinierskych sietí, ktoré nie sú na LV uvedené v časti tiarch nemení nič na tom, že sa bezpochyby o vadu jedná, pretože predávajúci ubezpečil žalobcu, že vec má určité vlastnosti (t.j. nenachádzajú sa na nej podzemné inžinierske siete), avšak toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivé. V zmysle : Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. V tomto prípade teda žalobcovi aj zo zákona vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, pričom však došlo k dohode o odstúpení od zmluvy, boli špecifikované dôvody odstúpenia a vzájomné práva a povinnosti. Z čl. II. bod 2.1. Dohody o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností je však aj napriek vyššie uvedenému zrejmé, že zmluvné strany porušenie uvedenej povinnosti predávajúceho považovali za porušenie čl. IV. kúpnej zmluvy, čo je zrejmé z prvej vety, bodu 2.1., ktorý znie: „Podľa čl. IV. Kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje, že na prevádzanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená a ani iné obmedzenia.“, pričom za touto vetou nasleduje dôvod porušenia - neinformovanie o inžinierskych sieťach. Dôležité teda je ako strany ich zmluvné dojednanie chápali a pokiaľ obe uviedli, že sa jedná o porušenie čl. IV. kúpnej zmluvy, je potrebné ich výklad a chápanie tohto článku kúpnej zmluvy rešpektovať. Súd v tomto prípade nemôže vyložiť zmluvu inak, ako ju vzájomne vykladajú strany, keďže by tak neprimerane zasiahol ich do zmluvnej voľnosti, a teda akékoľvek posudzovanie, že by sa malo jednať len o právne vady a preto by nemalo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti je neopodstatnené. Žalovaný v ďalšom argumentuje tým, že nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, keďže príčinou vzniku škody na majetku žalobcu nebolo konanie žalovaného, ale konanie projektanta, ktorý podľa tvrdenia žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže „podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a projektantom, projektant bol povinný pred vypracovaním projektovej dokumentácie získať vyjadrenia všetkých dotknutých organizácií vrátane spoločnosti SEVAK, a.s., až následne vypracovať projektovú dokumentáciu.“ Toto tvrdenie žalovaného je účelové a klamlivé. V žiadnom ustanovení zmluvy o dielo uzatvorenej s projektantom sa neuvádza, že projektant má získať pred vypracovaním projektovej dokumentácie vyjadrenia všetkých dotknutých osôb. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z predloženého rozpisu prevedených projektových prác. Vyjadrenie spoločnosti SEVAK, a.s. zabezpečoval žalobca. Toto je zrejmé aj z dokladov doložených k faktúre SEVAK č. 2620161623 zo dňa 01.12.2016. Medzi žalobcom a projektantom nebola dohoda o tom, že projektant má zabezpečiť dané vyjadrenie a už vôbec nie pred tým, ako začne vypracovávať projektovú dokumentáciu. Vzhľadom k uvedenému nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že „ak by projektant postupoval s odbornou starostlivosťou a zistil, že na pozemku sa nachádzajú aj podzemné inžinierske siete, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva ako vecné bremeno, mohol situovať navrhovaný rodinný dom žalobcu do časti, v ktorom sa podzemná inžinierska sieť nenachádza“. Keďže niektoré podklady obstarával žalobca (aj predmetné vyjadrenie SEVAK, a.s.) projektant vychádzal z toho, čo žalobca doložil, a teda pokiaľ mu žalobca poskytol informáciu od predávajúceho, že sa tam podzemné inžinierske siete nenachádzajú, nemal prečo postupovať inak. Žalovaným tvrdený koeficient zastavanosti parcely - 40% z celkovej výmery - nemá vplyv na umiestnenie stavby, ale len na rozlohu, na ktorej sa stavba môže nachádzať a v žiadnom prípade neznamená, že sa na parcele majú nachádzať podzemné inžinierske siete alebo iné skryté obmedzenia, čo je dôvodom na to, že parcela môže byť zastavaná iba v rozsahu 40%. Pri výpočte tohto koeficientu vychádzal žalovaný z min. indexu ozelenenia: 0,6 tak ako je uvedený v predloženom územnom pláne mesta, a teda koeficient zastavanosti uviedol 0,4, t.j. 40%. Uvedené znamená, že mesto rozhodlo, že minimálne 60% parcely má tvoriť zeleň a typ zástavby musí korešpondovať s okolitou zástavbou. Nič viac, nič menej. Navyše, z predloženej časti územného plánu nijako nevyplýva, že sa týka predmetnej parcely. Podstatným však je, že akékoľvek tvrdenia žalovaného „o koeficientoch zastavanosti“ sú úplne irelevantné vo vzťahu k meritu veci, keďže od zmluvy bolo platne odstúpené a dôvody odstúpenia boli v dohode o odstúpení jasne vymedzené. Rovnako irelevantnými vo vzťahu k meritu veci sú tvrdenia žalovaného, že žalobca mohol situovať rodinný dom do časti parcely, v ktorej sa podzemná inžinierska sieť nenachádza s tým, že 66 % pozemku bolo zastavateľných, a to opäť z dôvodu, že od zmluvy bolo platne odstúpené a dôvody odstúpenia boli v dohode o odstúpení jasne vymedzené. Žalovaný tvrdí, že škoda nemohla vzniknúť, keďže projektová dokumentácia sa stala majetkom žalobcu, a teda na jednej strane žalobca vynaložil finančné prostriedky na zaplatenie projektovej dokumentácie a na druhej strane žalobca nadobudol majetok - projektovú dokumentáciu. Práve z dôvodu, že žalobca za projektovú dokumentáciu zaplatil a tá sa stala jeho majetkom, vznikla žalobcovi škoda, keďže projektovú dokumentáciu nemôže v dôsledku zrušenej kúpnej zmluvy nijako využiť. Projektová dokumentácia bola obstaraná pre konkrétny dom na konkrétnej parcele, avšak výstavba rodinného domu sa z dôvodu porušenia povinností predávajúcim neuskutočnila. Vzhľadom k uvedenému, má žalobca za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a to z dôvodu splnenia zákonných predpokladov vzniku škody: - porušenie právnej povinnosti žalovaným - preukázané a uznané oboma stranami vymedzením dôvodov v odstúpení od zmluvy; - vznik škody - preukázaný dokladmi o hodnote vykonaných úkonov smerujúcich k realizácií stavby po uzavretí kúpnej zmluvy, pred odstúpením od zmluvy; - kauzálny nexus - je určito daný tým, že: došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy - následne boli vykonávané úkony smerujúce k realizácií stavby, za ktoré som zaplatil nemalé finančné prostriedky

- došlo k zisteniu, že na pozemku sa nachádzajú podzemné inžinierske siete - došlo k dohode o odstúpení od kúpnej zmluvy, v ktorej strany uznali, že k odstúpeniu došlo v dôsledku porušenia povinnosti predávajúceho informovať o podzemných inžinierskych sieťach, o ktorých pri predaji pozemku vedel - preto všetky úkony smerujúce k realizácií výstavby boli nadbytočné - tieto úkony by žalobca nevykonal, ak by nebola uzatvorená kúpna zmluva, a preto mu vznikla škoda.

5. Žalovaný v duplike (č.l. 78) uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2017 (č.l. 47). Zdôraznil, že dohoda o odstúpení od zmluvy nie je jednostranný právny úkon, ale dvojstranný. Aj napriek tomu, že v tejto dohode v čl. II. bod 2.1. sa uvádza, že predávajúci ubezpečil kupujúceho, že pozemku sa žiadne siete nenachádzajú, z kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2016 je nepochybné, že takéto ustanovenie sa v kúpnej zmluve nenachádza. Pozemok je určený na výstavbu rodinných domov. Keď však žalovaný zistil, že žalobca chce stavať dom nad rozsah vymedzený v záväzných podmienkach územného plánu Mesta Žilina, od kúpnej zmluvy dobrovoľne odstúpil. Preto nie si je vedomý porušenia žiadnej povinnosti. Žalobca v žalobe uvádza, že ku vzniku škody došlo v súvislosti so zabezpečovaním projektovej dokumentácie pre žalobcu. Žalobca získal od žalovaného pozemok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2016 a už dňa 04.10.2016 žalobca uzatvoril zmluvu o dielo na vyhotovenie projektovej dokumentácie. Až dňa 21.02.2017 si zabezpečil žalobca vyjadrenie spoločnosti SEVAK, a.s., Žilina, či na uvedenej parcele sú alebo nie sú inžinierske siete. Je bežnou praxou, že projektant vyprojektuje rodinný dom až po získaní všetkých potrebných vyjadrení dotknutých orgánov, organizácií a právnických osôb spravujúcich jednotlivé inžinierske siete z dôvodu, že pozemkoch sa môžu nachádzať podzemné siete, ktoré nie sú zapísané na listoch vlastníctva. Podľa listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe, projektant vystavil žalobcovi faktúru na sumu 9.000,- Eur dňa 28.02.2017, dodanie projektu bolo dňa 13.02.2017, teda je dôvod sa domnievať, že v tom čase už bola projektová dokumentácia hotová a až následne dňa 21.02.2017 získal žalobca vyjadrenie od spoločnosti SEVAK. Je teda evidentné, že projektant nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Príčinou škody na majetku žalobcu je teda konanie projektanta, a nie konanie žalovaného. Žalovaný zotrváva v celom rozsahu na svojej argumentácii uvedenej už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2017 a pre nesplnenie zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa navrhuje žalobu zamietnuť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a oboznámením s listinnými dôkazmi.

7. Strany sporu zotrvali v podstate na svojej argumentácii a tvrdeniach uvedených v žalobe, replike a duplike.

8. Žalovaný nad rámec svojich písomných vyjadrení zdôraznil, že ako vyplýva z listín založených v súdnom spise, ale aj z výsluchu svedka C.. U. V.W., ktorý vypracoval projekt rodinného domu, zhotoviteľ projektu spoločnosť Stavebná mechanizácia s.r.o. si dňa 3.11.2016 podala žiadosť na spoločnosť SEVAK, a.s., Žilina o určenie bodu napojenia a kanalizáciu a na vyznačenie pozemných sietí v správe resp. vo vlastníctve SEVAK - u. Následne žiadosť s podobným obsahom predložil zhotoviteľ projektu spoločnosti SEVAK ešte raz 07.11.2016. Dňa 30.11.2016 obdržal žalobca vyjadrenie spoločnosti SEVAK ku konaniu o umiestnení stavby, nie ku konaniu pre stavebné povolenie. Z hľadiska správno-právneho sa jedná o úplne odlišné konania, čo sa týka rozpracovanosti projektovej dokumentácie. Vo vyjadrení SEVAK-u, a.s., Žilina zo dňa 30.11.2016, ktoré žalobca predložil do spisu je uvedené, že cez parcelu CKN 2105/55 neprechádzajú inžinierske siete v jeho správe. V podaní žalobcu zo dňa 05.11.2018, ktoré doručil súdu, ale aj z výsluchu C.. U. V. vyplýva, že na základe tohto oznámenia SEVAK - u ku konaní o umiestnení stavby, zhotoviteľ projektu začal s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Vo fáze, keď už bola projektová dokumentácia dokončená, projekt mal byť odovzdaný dňa 13.02.2017, čo vyplýva z predloženej faktúry zo dňa 28.02.2017, obdržal zhotoviteľ projektu na základe žiadosti zo dňa 09.01.2017 nové vyjadrenie SEVAK - u zo dňa 21.02.2017 už ku stavebnému povoleniu, v ktorom SEVAK uvádza, že na parcele 2105 sa nachádza inžinierska sieť v správe a majetku SEVAK - u. Projektant teda vypracoval projektovú dokumentáciu na základe vyjadrenia SEVAK - u zo dňa 30.11.2016 ku konaniu o umiestnení stavby, čo je prvý stupeň stavebného konania, kde SEVAK uvádza, že na pozemku neexistujú inžinierske siete v jeho správe a nečakal na vyjadrenie k stavebnému povoleniu, čo je druhý stupeň stavebného konania. Pokiaľ by projektant postupoval s odbornou starostlivosťou, nemal začať s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pred obdržaním stanoviska SEVAK-u k stavebnému povoleniu. Keby projektant vedel, že pozemku 2105/55 sa nachádzajú podzemné siete, bol by navrhol rodinný dom tak, aby nezasiahol do uvedených sietí resp. by bol po konzultácií so žalobcom nezačal s vypracovaním projektovej dokumentácie. Žalovaný teda nemohol zapríčiniť to, že projektant vypracoval projektovú dokumentáciu pre žalobcu, ktorý ju následne musel zaplatiť. K vypracovaniu projektovej dokumentácie a následne ku vzniku škody nemohlo teda dôjsť konaním žalovaného, ako je to uvedené v žalobe, ale konaním spoločnosti Stavebná mechanizácia s.r.o., ktorá pri vypracovaní projektu nepostupovala s odbornou starostlivosťou resp. konaním SEVAK - u, ktorý vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 30.11.2016 uviedol projektantovi, že na spodnej parcele sa nenachádzajú jeho inžinierske siete. Žalovaný neporušil žiadnu právu povinnosť vyplývajúcu zo zákona ani z kúpne zmluvy zo dňa 19.09.2016. Žalovaný v čase podpísania kúpnej zmluvy, ani pred podpísaním kúpnej zmluvy nevedel a ani nemohol vedieť, že na jeho pozemku sa nachádza inžinierska sieť spoločnosti SEVAK. Nevyplývalo to z listu vlastníctva a z vykonaných dôkazov je zrejmé, že o tom, že na pozemku sa nachádza inžinierska sieť nevedel až do 21.02.2017 ani samotný správca sietí spoločnosť SEVAK, a.s, Žilina. Keďže neexistuje zavinené porušenie právnej povinnosti žalovaným, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a protiprávnym konaním žalovaného.

9. V konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 19.09.2016 uzavrel ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil od žalovaného nehnuteľnosť, a to pozemok KNC XXXX/XX orná pôda o výmere XXXm2, zap. na LV č. XXXX pre k.ú. P. N. za dohodnutú kúpnu cenu 77.142,- Eur (č.l. 6). Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný ako predávajúci v čl.IV. bod 4.2. vyhlásil, že na jeho prevádzanom výlučnom vlastníckom podiele neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená ani iné obmedzenia. Nesporným bolo i to, že na LV č. XXXX pre k.ú. P. N., na ktorom bol v čase kúpy zapísaný predmetný pozemok, v časti C listu vlastníctva žiadne ťarchy zapísané neboli.

10. Nesporne bolo ďalej preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 06.03.2017 písomnú dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy z dôvodu, že kupujúci počas prípravy výstavby a podkladov pre stavebné povolenie zistil, že v jednej tretine pozemku sa nachádza podzemná stavba verejného vodovodu v správe spoločnosti SEVAK, a.s., Žilina ako to vyplýva z čl. II. bod 2.2. dohody (č.l. 27).

11. Tiež bolo preukázané, že žalobca si dal na základe zmluvy o dielo zo dňa 04.10.2016 vyhotoviť projektovú dokumentáciu rodinného domu, zhotoviteľom dokumentácie bola spoločnosť Stavebná mechanizácia, s.r.o., IČO : 36 397 971, so sídlom Bytčická 123, 010 03 Žilina (č.l. 8). Projektant vystavil dňa 28.02.2017 žalobcovi faktúru č. 31760002 na sumu 9.000,- Eur, splatnú dňa 14.03.2017, s dátumom dodania projektu dňa 13.02.2017 (č.l. 12). Žalobca túto sumu aj uhradil dňa 30.03.2017, čo je preukázané dokladom o úhrade na č.l. 13.

12. Ďalej bolo v konaní preukázané, že spoločnosť SEVAK, a.s., Žilina vo svojom liste zo dňa 30.11.2016, adresovanom žalobcovi (č.l. 101), uviedla, že s vydaním územného rozhodnutia na novostavbu rodinného domu na parcele č. XXXX/XX k.ú. P. N. súhlasí a cez tento pozemok inžinierske siete v správe ich spoločnosti neprechádzajú.

13. Z listu spoločnosti SEVAK, a.s., Žilina zo dňa 21.02.2017, adresovaného žalobcovi, (č.l. 103) má súd za preukázané, že spoločnosť SEVAK, a.s., Žilina s vydaním stavebného povolenia na „Novostavbu rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/XX v k.ú. P. N.“ súhlasí za akceptovania vodovodu z mat. OCDN 150, ktorý sa v súčasnosti nachádza na pozemku a podľa GPS zamerania vodovodu v teréne bude prechádzať pod časťou rodinného domu.

14. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil s tým, že zavinenie sa predpokladá. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.

16. Podľa sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou škodou treba rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk je ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení/ rozmnožení majetku poškodeného, ktoré bolo možné očakávať keby nebolo škodovej udalosti, a to vzhľadom na pravidelný beh vecí.

17. Vzťah príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o otázku skutkovú. Vyriešenie tejto otázky nemožno preto uložiť znalcovi, ten môže poskytnúť iba odborné podklady. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

18. Zo skutkového vymedzenia žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady škody tvrdiac, že škoda na jeho majetku vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, keď v kúpnej zmluve vyhlásil, že na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu neviaznu žiadne záložné práva, vecné bremená ani iné obmedzenia, toto vyhlásenie sa následne ukázalo nepravdivým, žalovaný teda zamlčal skutočnosti podstatné pre uzatvorenie kúpnej zmluvy a v príčinnej súvislosti s takýmto konaním žalovaného, vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré vynaložil v súvislosti s prípravou podkladov pre stavbu rodinného domu, konkrétne išlo o náklady v sume 9.000,- Eur za vyhotovenie rozsiahlej projektovej dokumentácie, za vyňatie pôdy z PPF v hodnote 1.028,- Eur, za pripojenie na distribučnú sieť SSE - distribúcia v sume 277,24 ,- Eur, za pripojenie na distribučnú sieť SPP - distribúcia v sume 157,66 ,- Eur, za vyjadrenie spoločnosti SEVAK, a.s., v sume 9,94,- Eur, titulom poplatkov na Okresnom úrade v Žiline, odbor katastrálny v sume 24,00,- Eur, na odbore pozemkovom v sume 33,00,- Eur, celkom teda vynaložil náklady vo výške 10.529,84,- Eur, teda vo výške žalovanej sumy.

19. Podľa Čl.8 Základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Strany teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Neunesenie dôkazného bremena bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

20. V danom spore žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy vedel, že na prevádzanom pozemku je v zemi uložený vodovod, pričom túto skutočnosť zamlčal. Žalobcu teda ako poškodeného v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie základných zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škody, t.j. na preukázanie protiprávneho konania žalovaného, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Zavinenie sa prezumuje zo zákona. Žalobca však uvedené dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal teda, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania v dôsledku ktorého mala žalobcovi vzniknúť škoda na jeho majetku. Nepreukázal totiž, že žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy vedel o tom, že v jednej tretine prevádzaného pozemku sú v zemi uložené inžinierske siete - vodovod a túto skutočnosť zamlčal.

21. O skutočnosti, že v jednej tretine prevádzaného pozemku sú v zemi uložené inžinierske siete (vodovod) nevedel ešte v mesiaci november 2016, t.j. v období dva mesiace po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, ani samotný správca inžinierskych sietí spoločnosť SEVAK, a.s., Žilina, čo má súd za preukázané z listu tejto spoločnosti zo dňa 30.11.2016, adresovaného žalobcovi (č.l. 101), v ktorom táto spoločnosť uviedla, že s vydaním územného rozhodnutia na novostavbu rodinného domu na parcele č. XXXX/XX k.ú. P. N. súhlasí a cez tento pozemok inžinierske siete v správe ich spoločnosti neprechádzajú. Uvedenú skutočnosť, teda skutočnosť, že ani samotný správca inžinierskych sietí spoločnosť SEVAK, a.s., nevedel o tom, že v jednej tretine prevádzaného pozemku sú v zemi uložené inžinierske siete - vodovod, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok C.. U. V., zástupca projektanta (č.l. 150).

22. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy vedel, že cez pozemok prechádza vodovod a toto zamlčal, nebolo bezpečne preukázané ani svedeckou výpoveďou svedkyne G. Č. (č.l. 147). Svedkyňa G. Č.Á. mala totiž vo svojej výpovedi vnútorné rozpory, keď najskôr uviedla, že žalovaný jej mal v telefonickom rozhovore povedať, že vedel o tom, že cez predmetný pozemok vedie vodovod, avšak následne svoju výpoveď korigovala a uviedla, že žalovaný sa vyjadril tak, že sa musí pozrieť „do nejakej mapy“. Tiež sa nevedela vyjadriť na otázku, či má vedomosť o tom, že žalovaný mal „nejakú mapu“ k dispozícii už v čase uzatvárania kúpnej zmluvy. Výpoveď tejto svedkyne tak súd vyhodnotil ako nevierohodnú, ktorá ako taká nepreukázala tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že na prevádzanom pozemku sa v zemi nachádza vodovod.

23. Nadväzne keďže žalobca nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na jeho majetku. Nie sú tak splnené zákonné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. .

24. O protiprávnosť konania ide aj v prípade porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa , v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ustanovenie zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Občianskoprávna prevencia je súhrn spôsobov a foriem predchádzania ohrozenia a porušovania subjektívnych občianskych práv, t.j. práv, ktoré sú oprávnené a chránené normami občianskeho práva hmotného v objektívnom zmysle.. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - pri splnení ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu (, ).

25. V danom spore však nebolo preukázané ani to, že žalovaný si pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy počínal v rozpore so všeobecnou preventívnou povinnosťou. Naopak, ako už je uvedené, v konaní bolo preukázané, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy ani samotný správca inžinierskych sietí spoločnosť SEVAK, a.s., Žilina nevedel o tom, že v jednej tretine prevádzaného pozemku sú v zemi uložené inžinierske siete - vodovod, a to všetko za tohto skutkového stavu, že ani v časti C listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P. N. žiadne ťarchy zapísané neboli.

26. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd zamietol žalobu so záverom, že žalobca v spore nepreukázal základné zákonné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu.

27. Pre úplnosť dôvodov súd uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil, že dôkazom o tom, že žalovaný vedel, že v jednej tretine predmetného pozemku je uložený vodovod preukazuje dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy, tak súd konštatuje, že takému názoru nemožno prisvedčiť. Z tejto dohody totiž vyplýva iba to, že žalobca ako kupujúci počas prípravy výstavby a podkladov pre stavebné povolenie zistil, že v jednej tretine pozemku sa nachádza podzemná stavba verejného vodovodu v správe spoločnosti SEVAK, a.s., Žilina ako to vyplýva z čl. II. bod 2.2. dohody (č.l. 27). Ide teda skutkové zistenie, ktoré vyplynulo až z druhého listu spoločnosti SEVAK, a.s, Žilina zo dňa 21.02.2017 (č.l. 103), a toto zistenie objektívne nebolo možné zo strany žalovaného poprieť. Text uvedený v čl. II. bod 2.2 dohody teda nie je dôkaz o tom, že mal žalovaný ešte pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že na prevádzanom pozemku sa v zemi nachádza vodovod.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.