Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Co-179-2018.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/179/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 2, XXX XX F., o zaplatenie 1.910,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp 22/2018-104 zo dňa 01. októbra 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.350 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.350 Eur odo dňa 05.08.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,80 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 40 odsek 3, § 43a odsek 1, § 43c odsek 1, § 44, § 46 odsek 2, § 52, § 53 odsek 1 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2 písm. j/, § 11 odsek 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.03.2015 uzatvorená Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, kde v bode 5 boli uvedené údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, z ktorého vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 36. mesačných splátkach po 53,08 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,77 % a predpokladanej RPMN vo výške 27,03 %. V zmysle bodu 6 veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa
zaviazal splácať v 36. mesačných splátkach po 53,08 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 17,77 % a predpokladanej RPMN 26,55 %. Z údajov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný z celkového poskytnutého úveru zaplatil žalobcovi sumu 0 Eur. Listom zo dňa 14.07.2015 žalobca zosplatnil úver a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Dospel k záveru, že v bode 5. Zmluvy o revolvingovom úvere v časti údaja o požadovanom spotrebiteľskom úvere je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške 27,03 %, kdežto v bode 6. žiadostí údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je predpokladaná RPMN vo výške 26,55%. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola dodržaná písomná akceptácia žalovaným vo vzťahu k RPMN, a preto nedošlo k písomnej dohode strán o tejto podstatnej náležitosti zmluvy. Úver poskytnutý žalobcom žalovanému tak bolo potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zosplatnil úver Listom zo dňa 14.07.2015, pričom žalovaného zároveň vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy v lehote do 15. dní od doručenia tohto oznámenia. Lehota na plnenie tak uplynula žalovanému dňa 04.08.2015, preto deň nasledujúci, t. j. od 05.08.2015, priznal súd žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania. Zamietnutá žaloba bola aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Dojednania obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsahom sú práve neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre spotrebiteľov, sú v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považované za neplatné. Zmluvnú pokutu dojednanú v spotrebiteľskej zmluve len za účelom zabezpečenia povinnosti spotrebiteľa je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné posúdiť ako neplatnú. Mal za to, že sankcia určená dodávateľom, v tomto prípade žalobcom v Zmluve v článku 8, bod 8.1, ktorý upravuje zmluvnú pokutu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zmluvná pokuta bola dojednaná iba pre prípad porušenia povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa. Zároveň mu bola predložená na podpis spolu so Zmluvou o úvere bez toho, aby mohol ovplyvniť jej výšku. Mal za to, že išlo o formulár, nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu, a preto ju charakterizuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a veriteľovi z nej nepriznal plnenie.
4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, z akých dôvodov mal zato, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov by si účastníci zmluvy vôbec mohli dohodnúť. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských zákonoch vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu. Namietal aj rozhodnutie súdu v časti zamietnutia uplatneného nároku na zmluvné pokutu. Skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá ustanoveniu § 53b odsek 1 Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu (§ 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.03.2015 uzatvorená Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.500 Eur. V Zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli na údajoch týkajúcich sa mesačnej splátky (spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb vo výške 87,24 Eur, inak vrátane úrokov vo výške 53,08 Eur), splatnosti úveru (36 splátok), celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť (2.060,88 Eur), ročnej úrokovej sadzbe (17,77 %), priemernej RPMN (34,42 %), poplatku za poskytnutie úveru (150 Eur). V bode 5. Zmluvy o úvere bol uvedený aj údaj o RPMN vo výške 27,03 %. Tento údaj mal dlžník ako spotrebiteľ k dispozícii v čase podpísania Zmluvy o úvere
z jeho strany dňa 19.03.2015. Dňa 25.03.2015 došlo k podpisu Zmluvy o úvere aj zo strany žalobcu, avšak v bode 6. Zmluvy o úvere bol už uvedený údaj o RPMN ako 26,55 %.
10. Podľa ustanovenia § 43a odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Žiadosti/Zmluvy zo strany žalovaného, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
11. Podľa ustanovenia § 43c odsek 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
12. Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa odseku 2, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.
17. Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, návrh musí byť adresný, musí byť určitý a z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.
18. Pokiaľ návrh nie je akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
19. Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5. Zmluvy o úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zmenil výšku RPMN, fakticky išlo v zmysle ustanovenia § 44 odsek 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalovaného v časti RPMN, ktoré je potrebné považovať za nový návrh.
20. Neuvedenie/nesprávne uvedenie RPMN vyplýva aj z ďalšej skutočnosti uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V Zmluve o úvere bolo síce uvedené, že výška poskytnutého úveru predstavuje sumu 1.500 Eur, avšak žalovanému ako dlžníkovi bol reálne poskytnutý úver vo výške 1.350 Eur (uvedená suma bola aj prevedená na účet žalovaného), nakoľko suma 150 Eur predstavovala poplatok za poskytnutie úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa je taktiež sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ustanovením § 11 odsek 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
21. K námietke odvolateľa, že zmluvné strany si nemohli dohodnúť údaj týkajúci sa RPMN, nakoľko spôsob jeho určenia vyplýva zo zákona odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ mal byť ešte pred uzatvorením Zmluvy o úvere oboznámený s údajom o RPMN. V danom prípade k tomu nedošlo, nakoľko spotrebiteľ bol pri podpisovaní Zmluvy o úvere oboznámený s odlišným údajom než bol schválený veriteľom. Žalobca pritom nepreukázal, aby spotrebiteľ pristúpil aj k takto zmenenému údaju.
22. S neuvedením/nesprávnym uvedením údaju o RPMN Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. d/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
23. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa zamietnutia žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty podľa bodu 8.1 Zmluvy o úvere. Žalobca od žalovaného požadoval zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.910,88 Eur (čo predstavuje 14,6 % ročne). Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že uvedená zmluvná pokuta je neprimerané vysoká, a teda v zmysle ustanovenia §53 odsek 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka je uvedená zmluvná podmienka neprijateľná. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 14.07.2015, pričom žalobcovi vzniklo okrem iného aj právo na úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Napriek tejto skutočnosti žalobca požaduje ešte aj zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú aj odvolací súd v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka nepovažuje za individuálne dojednané ustanovenie a navyše výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne skoro dosahuje požadovaný úrok z úveru dohodnutý vo výške 17,77 % ročne.
24. Odvolaciemu súdu je tiež známe, že uvedenú zmluvnú podmienku judikovali súdy za neprijateľnú, napríklad Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 12Csp/46/2016 zo dňa 10.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5C/468/2017 zo dňa 10.04.2018.
25. Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 má žalobca povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a nárok na plnenie z takejto zmluvnej podmienky nemôže ani uplatňovať na súde. Pokiaľ zákonný zákaz nerešpektoval a nárok na súde uplatnil, nevyhnutným procesným následkom musí byť zamietnutie žaloby. Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie pokuty uplatňovanej v rozpore so zákonom zamietol.
26. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ktorý zohľadňuje pomer úspechu žalobcu a žalovaného v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p..
27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
28. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
29. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).