Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5Er/703/2007

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Branislav Jakuš - SLOVTEDA, IČO: 33321981, s miestom podnikania Hliník nad Hronom, SNP 117, v zast.: JUDr. Jozef Baran, advokát so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 23/4, proti povinnému: S. S., J.. XX.XX.XXXX, bytom K.J. - S. G., H. XX/X, o vymoženie 2.602,74 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Poverenému súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov exekúcie.

III. Oprávnenému a povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

(1) Oprávnený sa podaným návrhom domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 2.602,74 € na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.05.2007, sp. zn. .

(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 12.07.2007 JUDr. Stanislava Laifera, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave.

(3) Súdny exekútor dňa 21.12.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že elektronickou lustráciou SCB z dostupných bánk bolo zistené, že povinný nemá účet v žiadnej banke, lustráciou portálu dlžník bolo zistené, že povinný má dlh na Sociálnej poisťovni vo výške 4.480,90 €, na Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 1.789,02 €, ako aj na dani vo výške 36.987,73 €. Lustráciou centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že povinný má celkom 39 exekučných konaní od roku 2007, lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Na základe žiadosti o súčinnosť na Sociálnu poisťovňu bolo po vydaní exekučných príkazov na invalidný dôchodok povinného oznámené, že nakoľko suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy zraziť, nebudú zrážky vykonávať. V období od 22.03.2016 do 23.09.2016 bol povinný evidovaný ako zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti HRQ services Sk, s.r.o.. Poverený súdny exekútor si neuplatnil trovy exekúcie.

(4) Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 05.02.2019 tak, že oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.

(5) Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

(6) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

(8) Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP zastaviť, pričom súd vychádzal zo zistení súdneho exekútora o tom, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Z lustrácií vykonaných súdnym exekútorom a následne aj súdom vyplýva, že povinný nie je zamestnaný (naposledy bol zamestnaný od 22.03.2016 do 23.09.2016 na dohodu o pracovnej činnosti s priemerným príjmom 19,03 €), je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 236,20 €, nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet v banke, na tunajšom súde je voči nemu vedených 36 exekučných konaní. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor a následne súd vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí), avšak bezúspešne. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený.

(9) Hoci oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Súd v zmysle platnej judikatúry konštatuje, že neprihliadnutie na vyjadrenie oprávneného nezakladá porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

(10) Súd mal z lustrácii vykonaných súdnym exekútorom ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, príjmové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, doterajšiu dĺžku exekučného konania a skutočnosť, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku (teda má obmedzenú schopnosť zamestnať sa), by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Naopak ukladá mu povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 EP).

(11) Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je reálny predpoklad na očakávanie zmeny jeho pomerov. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci.

Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd preto v zmysle citovaných ustanovením zákona exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko z majetku povinného nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie.

(12) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

(13) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže si ale poverený súdny exekútor náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd mu trovy exekúcie nepriznal.

(14) Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

(15) Podľa , (ďalej len "") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

(16) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

(17) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania ( EP, ). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.

Poučenie:

Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (, , Exekučného poriadku)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.