Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_37P-273-2018.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/273/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú W. M., C.. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky B.. W. M., C.. XX. XX. XXXX, D. S. S. S., D. XX X. L. B. M., C.. XX. XX. XXXX, D. S. H., C. XX, D.. Č.. S. S. S., W. X, o zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:
Maloletá W. M., C.. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej W. M.Č., C.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 130,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 01. 06. 2019.
Styk matky s maloletou sa neupravuje.
Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/379/2013 - 38 zo dňa 28. 01. 2014 vo výroku o výchove, výžive, úprave styku maloletej W. M.L., C.. XX. XX. XXXX
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28. 11. 2018 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/379/2013 ohľadom zverenia maloletej tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený maloletú zastupovať v bežných veciach a jej sa určí vyživovacia povinnosť na maloletú.
2. Otec v písomnom vyjadrení s návrhom matky v celom rozsahu súhlasil.
3. Rodičia v priebehu konania navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu ohľadom zmeny výchovného prostredia maloletej tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a matka bude povinná prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 130,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 01. 06. 2019. Styk matky s maloletou nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
4. Opatrovník maloletej odporučil rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko takto uzatvorená rodičovská dohoda neodporuje zákonu a je v záujme maloletej. Poukázal na to, že sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky pri starostlivosti o maloletú. Otec sa o dieťa vzorne stará, pre výchovu a starostlivosť maloletej má vytvorené podmienky, matka sa o dieťa zaujíma, sú spolu v pravidelnom kontakte. Maloletá sa v rámci pohovoru sama vyjadrila, že chce byť zverená v súčasnosti otcovi, prejavila pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ani jedného rodiča neodmieta.
5. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
6. Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
7. Podľa § 62 ods. 1 , 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodina Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
9. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 26 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu rozhodnutia o výchovnom prostredí, ktorou je zmena pomerov. Zmena pomerov musí byť závažného charakteru, musí spočívať v okolnostiach takej intenzity, ktoré prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. V danom prípade bolo preukázané, že maloletá pochádza z manželstva rodičov ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P 379/2013-38 zo dňa 28. 01. 2014 a maloletá bola na základe schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 80,- € mesačne, styk otca s maloletou upravený nebol. V súčasnosti sa maloletá na základe dohody rodičov a prejavenej vôle maloletej nachádza v osobnej starostlivosti otca od júna 2018. Otec poukázal, že osobnú starostlivosť o maloletú zvláda, matka nemala výhrady voči jeho starostlivosti. Otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú. Podľa vyjadrenia matky dôvodom zmeny výchovného prostredia boli konflikty medzi ňou a maloletou, vyplývajúce aj z toho, že sú obidve rozdielne povahy, maloletá všetko brala ako kritiku voči svojej osobe a následne medzi nimi vznikali nedorozumenia a konflikty. Maloletá má v súčasnosti 17 rokovo a navštevuje druhý ročník strednej školy kde sa platia bežné poplatky, stravuje sa v škole, do školy chodí autobusom. Maloletá nemá žiadny záujmový platený krúžok, navštevuje posilňovňu. Maloletá je zdravá, navštevuje endokrinologickú a alergiologickú ambulanciu s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky na alergiu. S maloletou nie sú žiadne výchovné problémy. Matka je s maloletou v kontakte, stretávajú sa zhruba každý druhý alebo tretí víkend. Ich vzťahy sa v súčasnosti zlepšili. Matka prispieva na výživu maloletej sumou 50,- € na stravu a cestovné, platí maloletej sporenie 40,- € mesačne, na stužkovú 15,- € štvrťročne, zakupuje maloletej oblečenie, obuv podľa potreby. Matka podľa oznámenia zamestnávateľa má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 903,18 €, poberá rodinné prídavky, uplatňuje si ešte aj daňový bonus. Otec podľa vlastného vyjadrenia má v súčasnosti príjem v
priemere 800,- € mesačne a príležitostný pravidelný príjem v priemere 100,- € mesačne. Rodičia okrem maloletej nemajú ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť.
11. Čo sa týka navrhnutej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností výchovného prostredia maloletej súd s prihliadnutím aj na vyjadrenia opatrovníka túto schválil, nakoľko má za to že je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
14. Podľa § 221 písm. a) CSP, je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
15. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia a odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.