Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoPv-1-2017.pdf
PDF · 115.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPv/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Stichting BDO, Dr. Holtroplaan 27, 5652 XR Eindhoven, Holandsko, zast. JUDr. Andrea Považanová, advokátka, Elišky Peškové 15, 150 00 Praha 5, Česká republika, proti žalovanému: Remo management s.r.o., Tranovského 57, 841 02 Bratislava, IČO: 45 651 868, zast. JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, za účasti intervenienta: SK-NIC, a.s., Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 35 698 446, o žalobe vo veci nekalosúťažného konania a zásahu do práv z ochranných známok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35CbPv 1/2013-657 zo dňa 11.07.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35CbPv 1/2013-657 zo dňa 11.07.2016 v odvolaním napadnutej časti:
- o uložení povinnosti žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B.,
- o uložení povinnosti žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia doménové meno "..B., -. o uložení povinnosti žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B.,
- o uložení povinnosti žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B.,
- o uložení povinnosti žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B.,
- o uložení povinnosti žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B., p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B., žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B., žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B., žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B., žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B., žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zrušiť doménové meno "..B., intervenient je povinný v lehote 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nezapísať doménové mená "..B., "..B., "..B., "..B., "..B., A..B. na inú osobu, než je právny zástupca žalobcu (identifikátor P. - XXXX), žalovaný je povinný uhradiť náhradu trov konania žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku previesť doménové mená A..sk, A..sk, A..sk, A..sk, A..sk, A..sk na právneho zástupcu žalobcu a žiadal priznať náhradu trov konania. Návrhom zo dňa 14.06.2016 požiadal žalobca o pripustenie zmeny petitu žaloby rozšírením o eventuálny výrok určujúci žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zrušiť v žalobe uvedené doménové mená a v určení povinnosti intervenientovi v lehote do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku nezapísať predmetné doménové mená na inú osobu, než právneho zástupcu žalobcu. Uznesením zo dňa 17.06.2016 súd prvej inštancie pripustil rozšírenie žaloby o eventuálny petit podľa návrhu žalobcu zo dňa 14.06.2016. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 8 ods. 1, 2, 4 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, § 44 ods. 1, § 48, § 50, § 53 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255, § 262 ods. 2 a § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca je vlastníkom ochranných známok spoločenstva „A.“ v slovnej aj kombinovanej podobe, požívajúcich ochranu a dobré meno na území SR, a taktiež preukázal, že žalovaný nie je vlastníkom ani prihlasovateľom ochranných známok obsahujúcich slovný prvok A., nikdy nemal súhlas žalobcu s používaním označenia A., ktoré je vizuálne a foneticky zhodné s ochrannými známkami žalobcu. Konštatoval, že žalobca preukázal, že má prioritne staršie známkové práva k označeniu A. na území SR vzhľadom na to, že jeho ochranné známky Spoločenstva sú platné na území SR od 1.5.2004, t.j. od vstupu SR do EÚ. Bol toho názoru, že svojím konaním žalovaný porušuje práva žalobcu ako majiteľa ochrannej známky, zakotvené v § 8, ods. 1, 2, 3 zákona č. 506/2009 Z.z.. Uviedol, že žalovaný registráciou domén obsahujúcich označenie A. preukázateľne prevzal dominantný prvok chránený ochrannými známkami žalobcu a prípona .sk nemá žiadnu rozlišovaciu schopnosť. Poukázal na to, že konanie žalovaného je tiež nekalosúťažným konaním v zmysle § 44 OBZ. Uviedol, že spoločnosť A.-SK, s.r.o sa dňa 16.07.1996 stala súčasťou medzinárodnej siete A. a s účinnosťou od 01.01.2010 podpísala A.-SK, s.r.o. pripájaciu zmluvu s BDO International Limited a stala sa A. členskou firmou, pričom v tom istom čase podpísala aj licenčnú zmluvu a bola oprávnená používať A. ochrannú známku ako sublicenciát žalobcu. BDO International Limited zaslala dňa 16.09.2011 BDO s.r.o. a BDO Accounting s.r.o. oznámenie o ukončení ich členstva v A. sieti s tým, že dňom 16.10.2011 prestali byť členskými firmami a ich licenčné zmluvy na používanie ochrannej známky sa skončili k tomuto dátumu v súlade s čl. 8.1.2 licenčnej zmluvy. V čase doručenia oznámenia o ukončení členstva A. a licenčnej zmluvy, dňa 16.09.2011 bola držiteľom domény A..sk spoločnosť BDO s.r.o.. Po oznámení ukončenia dňa 16.09.2011 previedla spoločnosť BDO s.r.o. práva k doménovému menu A..sk v priebehu 5 dní na žalovaného. Vzhľadom na to, že personálne obsadenie spoločností BDO s.r.o. a BDO Accounting s.r.o. je zhodné so žalovaným, súd mal za preukázanú vedomosť žalovaného o skutočnosti, že spoločnosť BDO s.r.o. v čase prevodu domény A..sk nemala viac žiadne právo používať ochranné známky A.. Poukázal na to, že dňa 29.02.2012 podpísali BDO s.r.o. a BDO International Limited dohodu, kde sa v časti 15 BDO s.r.o. zaviazala previesť práva k doméne A..sk na žalobcu napriek skutočnosti, že BDO s.r.o. v čase podpisu dohody musela vedieť o skutočnosti, že už nie je držiteľom domény. Ďalej súd uviedol, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný je „novou“ spoločnosťou, nie je právnym nástupcom BDO s.r.o., nie je vlastníkom ani prihlasovateľom ochranných známok obsahujúcich slovný prvok A. a nikdy nezískal licenciu ani súhlas žalobcu s používaním alebo držbou označenia A., ktoré je vizuálne alebo foneticky zhodné so žalobcovými ochrannými známkami spoločenstva. Súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaný domény získal zo špekulatívnych dôvodov za účelom získania odstupného, k čomu sa žalobcu snažil donútiť blokovaním domén. Konštatoval, že na základe tohto nezákonného konania žalovaného žalobca preukázateľne nemôže prevádzkovať internetové stránky obsahujúce označenie A., pod ktorým spotrebiteľ môže dôvodne očakávať informácie o ponuke služieb a obchodných aktivitách žalobcu. Súd naviac konštatoval, že žalovaný domény získal od osoby, s ktorou bol osobne a personálne prepojený, a preto má za to, že išlo o konanie v zlej viere. K argumentácii žalovaného, že neaktívnosť domén spôsobuje stratu naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalobe súd uviedol, že tým, že žalovaný má zaregistrované domény obsahujúce slovný prvok chránený ochrannými známkami žalobcu, dochádza k porušovaniu ochranných známok žalobcu bez ohľadu na to, že sú neaktívne. Konanie žalovaného, spočívajúce v registrácii domén obsahujúcich označenie A., súd považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktorého výsledkom je nezákonná ujma na strane žalobcu spočívajúca v prospechu žalovaného dosiahnutom na úkor povesti a súťažných výkonov žalobcu, resp. dôvodne hrozí ich vznik. Mal za to, že z uvedených dôvodov vzniklo úmyselným konaním žalovaného žalobcovi právo v zmysle § 53 OBZ domáhať sa voči žalovanému, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Bol toho názoru, že žalovaný registráciou domén obsahujúcich označenie A. porušil práva žalobcu ustanovené v § 12 OBZ, nakoľko neoprávnene použil ochranné známky žalobcu. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že je majiteľom ochranných známok so slovným prvkom A. platných na území SR, žalovaný je držiteľom domén obsahujúcich označenie A., nikdy nemal súhlas žalobcu na registráciu a držbu týchto doménových mien, čím porušuje známkové práva žalobcu, jeho práva v súvislosti s ochranou. Súd zároveň vyhovel návrhu v časti výroku voči SK-NIC, a.s. ako intervenientovi z dôvodu, že intervenientovi vznikla vyhovujúcim výrokom v časti povinnosť a je teda preň záväzný v zmysle § 84 CSP. Súd zároveň zamietol žalobu v časti výrokov určujúcich povinnosť žalovaného previesť predmetné domény na žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, nakoľko žalobca nikdy nebol držiteľom domén, a teda obnovenie právnej pozície žalobcu ako poškodeného nebolo možné. Súd mal preto preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu len na výrokoch určujúcich povinnosť žalovaného zrušiť registráciu predmetných domén.
2. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní uviedol, že ochrana vyplývajúca z registrácie ochrannej známky v grafickom znázornení sa nemôže vzťahovať na internetové domény, na abecedu alebo iné skratky, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu a nenavodzujú súvislosť medzi týmto označením a podnikateľskou činnosťou žalovaného, v dôsledku čoho ochrana poskytovaná pri registrácii ochranných známok sa nemôže vzťahovať na abecedné označenie internetových stránok, ale na plnenia, ktoré sú prostredníctvom takýchto stránok poskytované a umožňované, grafické znázornenie stránok a pod.. Poukázal na to, že počas prvoinštančného konania bolo preukázané, že žalovaný tieto stránky nepoužíva a najmä ich nepoužíva na propagáciu akejkoľvek podnikateľskej činnosti identickej alebo obdobnej s činnosťou žalobcu. Keďže všetky webstránky boli už v čase podania žaloby neaktívne, bol toho názoru, že žalobca nemôže mať relevantný právny záujem na odstránení nejakého stavu, ktorý by mal rušiť jeho podnikateľskú činnosť, keďže nedošlo k porušeniu práv žalobcu, tento nebol nijak ovplyvnený existenciu a držbou predmetných domén žalovaným. Mal za to, že skutočnosť, že došlo k prevodu domén z pôvodnej spoločnosti BDO s.r.o., ktorá medzičasom zanikla a bola personálne a majetkovo prepojená so žalovaným, na žalobcu, nemôže fakticky zakladať práve ten dôvod nekalosúťažného konania, ktorý je žalobcom napádaný. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že by konanie žalovaného bolo nekalosúťažným z toho dôvodu, že tento je iba držiteľom domén bez ďalšej argumentácie v prospech žalobcu. Podľa žalovaného nie je možné odvodzovať od ochrany slovného spojenia A. akúkoľvek/všeobecnú ochranu použitia týchto písmen v inom označení, než je vymenované v zozname uvedenom v registri ochranných známok. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by existovala čo i len najmenšia možnosť privodiť žalobcovi ujmu z titulu, že by ako súd uviedol, mala byť u spotrebiteľa vyvolaná mylná domnienka o konaní žalovaného so súhlasom žalobcu. Mal za to, že je nutné striktne vykladať pojem „spotrebiteľ“, ktorým určite nie sú podnikateľské subjekty, ktorým poskytuje žalovaný svoje účtovné, resp. audítorské služby, ani jedna zo sporových strán neposkytuje svoje služby spotrebiteľom. Aj keby sa bralo do úvahy postavenie súťažiteľov na trhu, nebolo podľa jeho názoru preukázané, že by žalobca vystupoval na trhu Slovenskej republiky a zároveň, že by konanie žalovaného mohlo len potencionálne ohroziť podnikanie žalobcu na tomto trhu. Vo vzťahu k petitu však podotkol, že tento nemusí byť vykonateľný z dôvodu, že sa neruší doménové meno ako také, ale jeho registrácia na konkrétny subjekt, v prípade zrušenia registrácie sa doména stáva voľnou a môže si ju ktokoľvek znovu zaregistrovať. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom vyjadril súhlas s napadnutým rozsudkom a zotrval na svojich argumentoch uvedených v predchádzajúcich podaniach. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za zrejmé, že žalobca vlastní okrem kombinovaných aj ochranné známky slovné založené na slovnom prvku „A.“ (ochranná známka EU č. XXXXXXX a medzinárodná ochranná známka č. XXXXXX), preto argumentáciu žalovaného, že žalobca ako vlastník ochrannej známky k označeniu „A.“ v grafickom prevedení, nemôže vzťahovať ochranu na internetové domény, abecedu a pod., podľa žalobcu neobstojí. Poukázal na to, že akronym „A.“ je jasne čitateľný aj v kombinovaných ochranných známkach žalobcu. Mal za to, že použitie ochrannej známky „A.“ v internetovej doméne nemožno tiež považovať za náhodný výber písmen abecedy zo strany žalovaného (resp. pôvodného majiteľa domén), ktorý žiadnym spôsobom nesúvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu ani nenavodzuje súvislosť medzi označením a podnikateľskou činnosťou žalovaného. Zdôraznil, že žalobca pod akronymom „A.“ vytvoril medzinárodnú sieť spoločností zameriavajúcich sa na audit, účtovníctvo a daňové poradenstvo a tieto spoločnosti, podpísali okrem iného licenčnú dohodu o užívaní tejto ochrannej známky na to, aby mohli používať akronym „A.“. Konštatoval, že na Slovensku bola ochranná známka „A.“ užívaná predchádzajúcim majiteľom napadnutých domén (spoločnosťou BDO, s.r.o. premenovanou na Bratislavská audítorská, spol. s r. o. v likvidácii), a to na základe licencie od žalobcu, je tak zrejmé, že použitie ochrannej známky „A.“ navodzovalo veľmi úzku podnikateľskou činnosťou predchádzajúceho majiteľa napadnutých domén. Zdôraznil, že predchádzajúceho majiteľa napadnutých domén - spoločnosť BDO, s.r.o. nemožno oddeľovať od spoločnosti žalovaného, keďže išlo o personálne prepojené spoločnosti. Na základe uvedeného mal za to, že medzi napadnutými doménami v držbe žalovaného a podnikateľskou činnosťou žalobcu existuje úzka súvislosť, kedy použitím označenia „A.“ chráneného ochrannými známkami žalobcu dochádza k navodeniu súvislosti medzi týmto označením a podnikateľskou činnosťou žalovaného, a teda k vyvolaniu mylného dojmu, že existuje určité prepojenie medzi žalobcom a žalovaným. Skutočnosť, že napadnuté domény sú v súčasnosti neaktívne, je podľa žalobcu pre posúdenie protiprávnosti konania žalovaného irelevantná, keďže samotná držba napadnutých domén žalovaným má vo vzťahu k žalobcovi blokujúci charakter a žalobca tak nemôže používať svoju ochrannú známku v priestore slovenského internetu pre účely prezentácie svojich služieb. Za irelevantnú považoval aj skutočnosť, že na týchto doménach nie je aktuálne žiadny obsah. Uviedol, že držba napadnutých doménových mien bráni žalobcovi v plnom využití jeho ochranných známok, pretože žalobca nemôže prevádzkovať internetové stránky pod doménovými menami, pod ktorými slovenský spotrebiteľ môže dôvodne očakávať, že nájde informácie o ponuke služieb pod označením „A.“, či obchodných aktivitách žalobcu na území SR. Poukázal na skutočnosť, že žalobca má oprávnený hospodársky a súťažný záujem užívať svoje ochranné známky v spojení s doménovým menom obsahujúcim slovný prvok „A.“. Mal za to, že žalovaný držbou predmetných domén bez legitímneho dôvodu vstúpil do súťažného vzťahu so žalobcom do súťažnej pozície, ktorého tým zasiahol, a na úkor ktorého získal súťažnú výhodu spočívajúcu v možnosti napr. vlastnej prezentácie na internete pod označením „A.“, ktoré je medzi relevantnou verejnosťou známe, a takisto v možnosti túto doménu len držať pre seba, blokovať ju, prípadne s ňou disponovať ako s predmetom obchodu. Takéto konanie žalovaného považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktorého výsledkom je ujma na strane žalobcu, ktorá spočíva v prospechu dosiahnutom žalovaným na úkor povesti a súťažných výkonov žalobcu. Zdôraznil, že aj keby negatívne dôsledky konania žalovaného priamo nenastali, je pre kvalifikáciu tohto konania ako nekalosúťažného postačujúca samotná hrozba ich vzniku, kedy takýmto konaním môže žalobcovi vzniknúť ujma, nakoľko utrpí jeho povesť na trhu, pričom vzniknutá ujma bude predovšetkým nemateriálnej povahy, ktorá je ťažko vyčísliteľná. Zdôraznil, že bývalá spoločnosť BDO s.r.o. a žalovaný vedeli o žalobcových právach k ochranným známkam „A.“, úmyslom predchádzajúceho majiteľa napadnutých domén - bývalej spoločnosti BDO s.r.o. bolo vyhnúť sa plneniu z licenčnej zmluvy po doručení oznámenia o ukončení členstva A., ktoré malo spočívať v prevode domény „A..sk“ na žalobcu. Poukázal na to, že len 5 dní po doručení oznámenia o výpovedi z licenčnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou BDO s.r.o., sa spoločnosť BDO s.r.o. dohodla na prevode domény „A..sk“ na žalovaného. Mal za to, že prevod domény „A..sk“ vrátane ďalších domén obsahujúcich tento akronym na žalovaného nebol náhodný, ale jeho účelom bolo znemožniť plnenie z licenčnej zmluvy. Bol toho názoru, že jediným zámerom prevodu napadnutých domén z predchádzajúceho majiteľa na žalovaného bol špekulatívny dôvod, t.j. obohatiť sa na úkor získanej rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok v prospech žalovaného, čo konštatoval aj súd v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie ÚPV SR, sp. zn. POZ 5720-2005/OZ 211840/1-8-2015, zo dňa 09.03.2015 a rozhodnutie predsedníčky úradu ÚPV SR, sp. zn. POZ 5720-2005/OZ 211840 n/66-2010, zo dňa 4.6.2010 mal za to, že konanie žalovaného je konaním v zlej viere, ktorá spočívala primárne v nadobudnutí domén zo špekulatívnych dôvodov a pokračovala ich následnou blokáciou s cieľom profitovať a získať súťažnú výhodu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného a potvrdil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu.
4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
6. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku.
7. Podľa § 8 ods. 2 zákona o ochranných známkach, ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením, c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.
8. Podľa § 8 ods. 4 zákona ochranných známkach, ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené; môže sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým nie sú dotknuté.
9. Podľa § 44 ods. 1 OBZ nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
10. Podľa § 48 OBZ parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.
11. Podľa § 50 OBZ, zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.
12. Podľa § 53 OBZ osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
16. Odvolací súd poukazuje na to, že špeciálna právna úprava v oblasti doménových mien chýba. Podľa právnej teórie nemá doménové meno povahu nehmotných statkov a v slovenskom právnom poriadku sa doménové meno výslovne spomína len v Zákone o elektronickom obchode v § 2 písm. d), kde je vymedzený pojem komerčnej komunikácie, ktorou sa rozumejú informácie o tovare, službe, podnikateľovi alebo osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolenie podľa zák. č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií, vrátane reklamy, ponuky a predaja tovaru, okrem informácií umožňujúcich priamy styk s poskytovateľom služieb prostredníctvom elektronického zariadenia, najmä o názve domény alebo elektronickej pošty, pričom doménou sa rozumie symbolická adresa v elektronickej komunikačnej sieti vymedzenej v § 4 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Doménové meno teda nie je chránené žiadnym špeciálnym právnym inštitútom, a preto je vo všeobecnosti predmetom práva Obchodného zákonníka a ide o inú majetkovú hodnotu. Právna ochrana doménového mena sa dá zabezpečiť iba registráciou doménového mena, ako ochrannej známky v požadovanom regióne.
17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom ochranných známok spoločenstva „A.“ v slovnej aj kombinovanej podobe, požívajúcich ochranu a dobré meno na území SR, a taktiež preukázal, že má prioritne staršie známkové práva k označeniu A. na území SR vzhľadom na to, že jeho ochranné známky Spoločenstva sú platné na území SR od 01.05.2004. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaný nie je vlastníkom ani prihlasovateľom ochranných známok obsahujúcich slovný prvok A. a nemal ani súhlas žalobcu s používaním uvedeného označenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa stal držiteľom doménových mien obsahujúcich slovný prvok A. napriek skutočnosti, že napriek tomu, že sa za neprípustné označenie domény považuje použitie slov, ktoré sú dominantnými prvkami ochrannej známky alebo medzinárodnej ochrannej známky chránenej pre územie SR, ktorých držiteľom alebo používateľom je osoba odlišná od budúceho držiteľa. Žalovaný registráciou domén obsahujúcich označenie A. preukázateľne prevzal dominantný prvok chránený ochrannými známkami žalobcu, pričom prípona .sk nemá žiadnu rozlišovaciu schopnosť. Žalovaný sa mylne domnieva, že ochrana vyplývajúca z registrácie takejto ochrannej známky sa nevzťahuje na internetové domény. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný používaním domény obsahujúcej slovný prvok A. porušuje práva žalobcu ako majiteľa ochrannej známky podľa § 8 ods. 1 až 3 zákona o ochranných známkach.
18. Žalovaný ďalej namietal, že všetky webstránky boli už v čase podania žaloby neaktívne, a preto žalobca nemôže mať relevantný právny záujem na odstránení stavu, ktorý by mal rušiť jeho podnikateľskú činnosť, keďže nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v uznesení č.k. 2Cob/210/2013-546 zo dňa 12.08.2013, ktoré prevzal aj súd prvej inštancie do odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol „Tým, že žalovaný má registrované domény obsahujúce uvedený slovný prvok, môže dôjsť k porušeniu ochranných známok žalobcu, a to bez ohľadu na to, či sú aktívne.“ Odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, že v danom momente žalovaný uvedenú doménu nevyužíva, nemusí nutne znamenať, že tak nemôže urobiť v budúcnosti. Taktiež skutočnosť, že na napadnutých doménach žalovaný v súčasnosti neuvádza žiadny obsah, nie je právne významná. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi v tom, že samotná držba napadnutých domén žalovaným, má vo vzťahu k žalobcovi blokujúci charakter, a v dôsledku tejto držby žalobca nemôže používať svoju ochrannú známku v priestore slovenského internetu pre účely prezentácie svojich služieb, držba napadnutých doménových mien bráni žalobcovi v plnom využití jeho ochranných známok. Uvedené domény preto i napriek tvrdeniam žalovaného zasahujú do práv žalobcu k zapísaným ochranným známkam.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetné konanie žalovaného je nekalosúťažným konaním v zmysle § 44 Obchodného zákonníka. Konanie žalovaného je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi a ako také sa zakazuje z dôvodov, že u spotrebiteľa je spôsobilé vyvolať mylný dojem, že žalovaný vlastní i ochrannú známku, má súhlas žalobcu na ich registráciu a držbu, alebo žalobca poskytol žalovanému licenciu a jej držbu alebo prevádzkovanie, žalovaný je ekonomicky prepojený so žalobcom alebo existuje iné prepojenie medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd poukazuje na genézu prípadu, kedy BDO International Limited zaslala dňa 16.09.2011 BDO s.r.o. a BDO Accounting s.r.o. oznámenie o ukončení ich členstva v A. sieti s tým, že dňom 16.10.2011 prestali byť členskými firmami a ich licenčné zmluvy na používanie ochrannej známky sa skončili k tomuto dátumu v súlade s čl. 8.1.2 licenčnej zmluvy. V čase doručenia oznámenia o ukončení členstva A. a licenčnej zmluvy, dňa 16.9.2011 bola držiteľom domény A..sk spoločnosť BDO s.r.o.. Po oznámení ukončenia dňa 16.9.2011 previedla spoločnosť BDO s.r.o. práva k doménovému menu A..sk v priebehu 5 dní na žalovaného. Personálne obsadenie spoločností BDO s.r.o. a BDO Accounting s.r.o. bolo zhodné so žalovaným, preto bola preukázaná vedomosť žalovaného o skutočnosti, že spoločnosť BDO s.r.o. v čase prevodu domény A..sk nemala viac žiadne právo používať ochranné známky BDO. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaný domény získal zo špekulatívnych dôvodov za účelom získania odstupného, k čomu sa žalobcu snažil donútiť blokovaním domén. Na základe tohto nezákonného konania žalovaného žalobca preukázateľne nemôže prevádzkovať internetové stránky obsahujúce označenie A., pod ktorými spotrebiteľ môže dôvodne očakávať informácie o ponuke služieb a obchodných aktivitách žalobcu. Nakoľko žalovaný domény získal od osoby, s ktorou bol osobne a personálne prepojený je opodstatnený záver, že išlo o konanie v zlej viere. Konanie žalovaného spočívajúce v registrácii domén obsahujúcich označenie A. je potom konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktorého výsledkom je nezákonná ujma na strane žalobcu spočívajúca v prospechu žalovaného dosiahnutom na úkor povesti a súťažných výkonov žalobcu, resp. dôvodne hrozí ich vznik. V dôsledku uvedeného žalobcovi vzniklo právo v zmysle § 53 OBZ domáhať sa voči žalovanému, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Odvolací súd má v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie ďalej za to, že žalovaný registráciou domén obsahujúcich označenie A. porušil práva žalobcu zakotvené v § 12 OBZ, nakoľko neoprávnene použil ochranné známky žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, keď vyhovel návrhu v časti výroku voči SK-NIC, a.s. ako intervenientovi z dôvodu, že intervenientovi vznikla vyhovujúcim výrokom v časti povinnosť a je teda preň záväzný v zmysle § 84 CSP.
20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).