Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Tos-84-2023.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/84/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B., proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.09.2023 sp. zn. 1Nt/19/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27. decembra 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného Lukáša Bihariho (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/28/2020 zo dňa 21.10.2021 a právoplatným dňa 07.03.2022 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/1/2022 zo dňa 07.03.2022, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Súd I. stupňa dospel k záveru, že nevyšli najavo nové dôkazy či skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku trestu či iné skutočnosti uvedené v § 394 Tr. por. Konštatoval, že navrhované dôkazy výsluchom svedka B., prípadne dôkazy týkajúce sa nezákonnosti ohliadky miesta činu, boli obžalovanému známe už v pôvodnom konaní, čo aj sám potvrdil, navyše v konaní 1T/28/2020 boli vypočutí k ohliadke miesta činu a zabezpečovaniu dôkazov všetci svedkovia, t.j. príslušníci zasahujúcich hliadok, vyšetrovateľ a ďalšie osoby, ktoré sa mohli k danému vyjadriť. Zdôraznil, že odsúdený o týchto dôkazoch a skutočnostiach vedel už v čase prebiehajúceho základného konania. Ďalej súd I. stupňa poukázal na to, že odsúdený bol uznaný vinným dňa 21.10.2021, novela Trestného zákona začala byť účinná od 1. mája 2022, teda v čase, kedy bol odsúdený uznaný vinným, platila právna úprava, podľa ktorej bol uznaný za vinného a následná zmena zákona nie je novou skutočnosťou a novým zistením, ktoré by mohlo mať za následok povolenie obnovy konania. Súd I. stupňa dospel k záveru, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania je nedôvodný, pretože neboli zistené podmienky obnovy v zmysle § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom svojej obhajkyne. Obhajkyňa v písomných dôvodoch sťažnosti namietala, že dôvody uvedené v návrhu na obnovu konania sú plne spôsobilé na to, aby súd obnovu konania povolil. Konštatovala, že môže nastať situácia, že sa objavia nové dôkazy (napr. doposiaľ nevypočutí svedkovia), ktoré môžu výrazne zmeniť skoršie závery o vine a treste. Poukázala na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2020 navrhla výsluch policajta C. B., ktorý návrh súd aj rešpektoval a svedka predvolal k výsluchu na hlavné pojednávanie, ktoré sa malo konať 22.10.2020. Svedok B. sa však ospravedlnil a na toto hlavné pojednávanie sa nedostavil. Zdôraznila, že jeho výpoveď mohla podstatne ovplyvniť rozhodovanie súdu v prospech
odsúdeného. Až jeho výpoveď môže poskytnúť pravdivý a objektívny opis udalostí, a taktiež osvetliť pravdivosť tvrdení, že niektoré v prípravnom konaní predložené dôkazy mohli byť získané nezákonným spôsobom. Nevypočutie svedka B. považovala za závažné porušenie práv obhajoby. Navrhla zrušiť napadnuté uznesenie súdu I. stupňa a uložiť mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Sám odsúdený v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že vzniesol námietku zaujatosti na JUDr. Ondreja Meliška a sudcov trestnoprávneho kolégia súdu I. stupňa. Zároveň žiadal, aby na nadriadenom súde nerozhodovali vo veci sudcovia JUDr. Hrvola, Mgr. Adriana Némethová, JUDr. Zita Matyoóvá a JUDr. Ľubomíra Kubáňová. Namietal strohé a jednoduché odôvodnenie napadnutého uznesenia, pričom namietal, že súd I. stupňa sa nevyjadril k „precedensu“ a to k rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu SR zo dňa 19.06.2023, ktorým povolil obnovu konania vo veci vraždy podnikateľa D.. V tomto smere zdôraznil, že Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie práva na výsluch svedkov v trestnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že svedok B. nebol pred súdom vypočutý, opakovane poukázal na nezákonné postupy v prípravnom konaní, nezákonne vykonanú obhliadku miesta činu a dokumentáciu, s ktorou nesúhlasil. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 561/2021, kde ako aj v jeho prípade išlo o nezákonné postupy štátnych príslušníkov. Nesúhlasil s odôvodnením súdu I. stupňa, že sa súd zaoberal odchýlkou a toleranciou ohľadne množstva drog, pretože v tej dobe nebola preukázaná a podložená dôkaznou listinou, vyjadrením ministerstva vnútra. Poukázal na vyjadrenie ministerstva vnútra, že v roku 2015 bola odchýlka medzi skutočnou hodnotou a hodnotou THC 1,8 %. V jeho prípade išlo o 337 mg s priemerným 5,6 % obsahom THC. Namietal aj gramáž, kde 6,02 g má predstavovať 12 dávok po 0,5 g, aj to poukazuje, že 337 mg, 6,2 g, 5,6 % je s nižšou koncentráciou, nemusí predstavovať 11-34 dávok ale menej. Zároveň v tomto smere poukázal na závery znalca v inom prípade a to v prípade E. F.. V doplnení sťažnosti opätovne žiadal, aby nerozhodovali sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. Hrvola, JUDr. Adriana Némethová, JUDr. Zita Matyóová, JUDr. Ľubomíra Kubáňová a JUDr. Libantová z dôvodu závažného porušenia. Namietal, že súd I. stupňa mu neoznámil, že berie na vedomie jeho podanie, teda návrh na obnovu konania. Ďalej poukázal na porušenie práva na spravodlivý proces, nezákonnosť obhliadky miesta činu a vyšetrovacích úkonov vzhľadom na výpoveď svedka D. na hlavnom pojednávaní, opätovne na precedens vo veci Wasarab. K navrhnutému svedkovi B. uviedol, že ide o dôležitého svedka, ktorý bol priamo na mieste činu, mal príčinnú súvislosť s miestom činu ako aj osobami spojenými priamo s miestom činu, vyšetrovacími úkonmi, postupmi, dôkazom, stopami a žiadal ho pred súdom vypočuť. Argumentoval závažnými rozpormi vo svedeckých výpovediach, prehláseniach a priznaní na hlavných pojednávaniach, ktoré neboli prehraté a preskúmané. Namietal postup osoby vykonávajúcej obhliadku, ako aj postup správcu budovy A. D.. Ďalej poukázal na nezákonné postupy štátnych príslušníkov polície dňa 02.08.2019, 23.08.2019 a 28.04.2019. Uviedol, že obhliadku konajúci E. D. bol prítomný aj pri zločine 28.04.2019 (pokus o vraždu). Žiadal, aby krajský súd do spisu založil rozhodnutia o zaujatosti sudkyne JUDr. Diany Cvikovej vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/42/2020. Taktiež namietal, že sudkyňa Mgr. Gombárová nerešpektovala pri námietke zaujatosti rozhodnutia inštančne vyšších súdov. Zdôraznil, že neboli zabezpečené kamerové záznamy budovy zo dňa 02.08.2019. V závere poukázal na rozpory, ktoré neboli odstránené do ukončenia dokazovania, nezákonné postupy, ktoré sa potvrdili na hlavnom pojednávaní, na porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, ako aj základné ľudské práva.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 Tr. por., skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a/ rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b/ strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Podľa § 399 ods. 1 Tr. por., súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak a) bol podaný neoprávnenou osobou, b) smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, c) ak je obnova konania vylúčená podľa § 395. Podľa ods. 2 cit. ust. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a napokon rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nezistiac podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
V danom prípade sa odsúdený svojím návrhom domáhal povolenia obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/28/2020 zo dňa 21.10.2021, právoplatným dňa 07.03.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/1/2022 zo dňa 07.03.2022, ktorým bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 64 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zároveň mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a zrušený výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/42/2020 zo dňa 22.10.2020 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania uvedené v § 394 Tr. por. Súd I. stupňa sa správne vysporiadal s argumentáciou odsúdeného v jeho návrhu na povolenie obnovy konania a sťažnostný súd na túto argumentáciu súdu I. stupňa v plnom rozsahu poukazuje.
K obnove konania nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že novou skutočnosťou možno rozumieť len takú skutočnosť, ktorá nebola zisťovaná alebo nebola predmetom dokazovania v predchádzajúcom konaní, ktorého sa obnova konania týka. Za nové skutočnosti nemožno považovať ani také, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj v prípade, ak by sa s nimi súd nevyrovnal alebo ich prehliadol, čo sa v danom prípade nestalo. V pôvodnom konaní obhajoba navrhla na hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2020 (čl. 240) vypočuť príslušníkov OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície prítomných pri zadržaní osoby obžalovaného nstržm. C. B. a ppráp. E. G., ktorých následne súd I. stupňa predvolal na hlavné pojednávanie dňa 22.10.2020. Svedok B. sa na uvedené hlavné pojednávanie ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti a svedok G. uviedol, že obžalovaný bol eskortovaný na útvar, pričom stála služba ich požiadala o stráženie obžalovaného na útvare. Na mieste samom nebol. Uviedol, že pravdepodobne tam bola druhá hliadka H. XXX v zložení I. a B.. Následne obhajoba žiadala vzhľadom na skutočnosti uvedené svedkom o zistenie, ktoré osoby boli vyslané k zásahu a ich predvolanie. Z úradného záznamu zo dňa 22.10.2020 (čl. 267) vyplýva, že dňa 02.08.2019 do polyfunkčného domu J. boli vyslaní na zásah ppr. K. I. a stržm. L. B., druhá hliadka za účelom obhliadky a zdokumentovania miesta činu v zložení D. a M.. Je potrebné zhodne so súdom I. stupňa konštatovať, že v pôvodnom konaní sa súd dostatočným spôsobom vysporiadal so zistením, kto bol prítomný na mieste obhliadky, pričom je zrejmé, že to nebol svedok B., výsluch ktorého v návrhu na obnovu konania žiadal odsúdený. Nešlo teda ani o neznámy dôkaz, ani o nový dôkaz, ktorý by bolo možné považovať za zmenu obsahu oproti dôkazu v pôvodnom konaní.
Pokiaľ odsúdený namietal nezákonnosť postupu pri obhliadke miesta činu a úkonov v prípravnom konaní, je potrebné konštatovať, že tieto skutočnosti odsúdený namietal aj v konaní pred súdom I. stupňa ako aj v odvolacom konaní a vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania ako aj v sťažnosti ich v podstate iba zopakoval, pričom z rozhodnutí tak súdu I. stupňa ako aj odvolacieho súdu je zrejmé, že tieto súdy sa s jeho námietkami vo svojich rozhodnutiach riadne vysporiadali. V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje na rozhodnutie R 6/1997, z ktorého vyplýva, že v konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na dôkazy a skutočnosti, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol resp. ak by sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov príp. ich nesprávne vyhodnotil. Odsúdený nepredložil súdu žiadny taký nový dôkaz ani skutočnosť, ktorá by nebola známa, či už súdu I. stupňa pri rozhodovaní alebo odvolaciemu súdu v rámci konania o odvolaní proti prvostupňovému rozsudku.
Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že právna úprava Trestného zákona účinná od 01.05.2022 nie je novou skutočnosťou a novým zistením, ktoré by mohlo mať za následok povolenie obnovy konania. Trest odňatia slobody bol ukladaný odsúdenému podľa platného a účinného Trestného zákona a k zmene uvedenej právnej úpravy účinnej dňa 01.05.2022 došlo až po právoplatnosti rozhodnutia v pôvodnom konaní.
Pokiaľ odsúdený poukazoval na ustanovenie § 438j Tr. zák., t.j. na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.05.2022, tu je treba uviesť, že trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený a ktorý bol právoplatne uložený pred 01.05.2022 za čin, ktorý bol posúdený ako trestný čin podľa § 171 alebo 172 a ktorý by bol po 30.04.2022 posúdený ako iný trestný čin alebo ako čin miernejšie trestný, súd po opätovnom posúdení pomerne skráti, ak dĺžka uloženého trestu odňatia slobody prevyšuje hornú hranicu trestnej sadzby pre taký čin po nadobudnutí účinnosti tohto zákona alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti prípadu by bolo ponechanie pôvodnej dĺžky trestu odňatia slobody pre odsúdeného neprimerane prísne. Pritom súd prihliadne na vzájomný pomer trestnej sadzby ustanovenej pre čin pred nadobudnutím a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podľa rovnakých zásad postupuje, ak za taký čin a zbiehajúci sa iný trestný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest. O pomernom skrátení trestu rozhoduje súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva a to aj bez návrhu. Z uvedeného je teda zrejmé, že o pomernom skrátení trestu nerozhoduje súd, ktorý vydal rozhodnutie v I. stupni, ale súd v obvode ktorého odsúdený vykonáva trest.
Pokiaľ sa odsúdený v jeho trestnej veci domáhal aplikácie rozhodnutia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 561/2021 zo dňa 21.12.2021, je potrebné konštatovať, že toto sa nevzťahuje na trestné konanie odsúdeného A. B. a citovaným nálezom nie je konštatované porušenie základných práv a slobôd v jeho prípade. K povoleniu obnovy v inej trestnej veci vzhľadom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne sťažností č. 28081/19 a č. 29644/19 zo dňa 15.12.2022, ktoré sa na trestné konanie odsúdeného A. B. nevzťahuje, krajský súd zdôrazňuje, že konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v inej trestnej veci nie je možné vyhodnotiť ako porušenie práv aj v trestnej veci odsúdeného a nie je dôvodom na povolenie obnovy v tomto konaní. Pokiaľ odsúdený namietal tiež závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa 15.11.2019 č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/1971 a tiež výsluch znalca RNDr. Petra Chovanca, v tejto súvislosti je nutné konštatovať, že nie je možné prehodnocovať v konaní o obnove závery zákonným spôsobom vypracovaného znaleckého posudku, s ktorým bol odsúdený oboznámený a mohol ho namietať, prípadne predložiť iný dôkaz, ktorým by napádal jeho závery. Nemá žiadny právny význam vo vzťahu k podanému návrhu na obnovu konania znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v inom trestnom konaní. Ani krajský súd nezistil dôvody na povolenie obnovy konania v hore uvedenej trestnej veci, pričom zdôrazňuje, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania ani spochybňovanie spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Na podklade uvedených skutočností a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené zákonné podmienky na obnovu konania podľa § 394 Tr. por.
Odsúdený takisto namietal aj tú skutočnosť, že vzniesol námietku zaujatosti na JUDr. Ondreja Meliška a sudcov trestnoprávneho kolégia súdu I. stupňa, pričom je nutné konštatovať, že súd I. stupňa sa s touto námietkou riadne vysporiadal, keď konštatoval, že o jeho námietke rozhodovať nebude, pretože námietka smerovala k procesnému postupu súdu a to v súčasnom ako aj v predchádzajúcom konaní. Nie je možné sa stotožniť ani s tou skutočnosťou, ktorú odsúdený uviedol v sťažnosti, že žiadal, aby na nadriadenom súde nerozhodovali vo veci sudcovia JUDr. Hrvola, Mgr. Némethová, JUDr. Zita Matyóová, JUDr. Ľubomíra Kubáňová, príp. JUDr. Libantová, pretože odsúdený si nemôže vyberať, kto bude v jeho veci rozhodovať, keďže vec bola príslušnému senátu pridelená prostredníctvom elektronických prostriedkov – prostredníctvom elektronickej podateľne náhodným výberom. Okrem toho, odsúdený neuviedol žiadne skutočnosti uvedené v § 31 ods. 1 Tr. por. a preto o takejto námietke súd nekonal.
Na záver nadriadený súd konštatuje vzhľadom na námietky odsúdeného, ktorý namietal zákonnosť vykonaných dôkazov v pôvodnom konaní ako aj zákonnosť postupu súdu, že v konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného a či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri rozhodovaní (R 35/88).
Keďže odsúdený nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý povoliť obnovu konania v ním uvádzanej veci a neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.